Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. apríl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/122/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110200676
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8110200676.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Gabriely Világiovej a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci žalobcu: H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. XX, V., zastúpený JUDr. Vladimírom Babinom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 29, proti
žalovanej: STOMEX, s.r.o., so sídlom, Za potokom 19, Ľubotice, IČO: 31650091, zastúpenej JUDr.
Ing. Deziderom Jančíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Hlavná 119 a JUDr. Jozefom Göblom,
advokátom so sídlom v Košiciach, Jantárova 30, o zaplatenie 6.871,16 eur s prísl., o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C 150/2010-315 zo dňa 05.03.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 908,16 Eur s

príslušenstvom z tejto sumy.

V prevyšujúcej vyhovujúcej časti mení rozsudok tak, že v tejto časti žalobu zamieta.

Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 12C 150/2010-315 konanie v časti o zaplatenie 21.981,62 eur
a úroku z omeškania zastavil. Druhým výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 10.515 eur
spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 21.08.2010 do zaplatenia. V prevyšujúcej

časti žalobu zamietol, rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobou sa žalobca domáhal
vydaniabezdôvodnéhoobohateniaspoluvsume33.381,62eur.Užívanímpozemkužalobcusažalovaný
obohatil na úkor žalobcov. Za rozhodujúce považoval obdobie dvoch rokov pred podaním žaloby.
Výmera neoprávnene užívaného pozemku predstavoval 5.519 m2, žalovaný užíval predmetný pozemok
od 10.01.2008 po súčasnosť. Súd prvého stupňa uviedol, že právny predchodcovia žalobcu viedli
so žalovaným súdny spor z dôvodu dvojitého zápisu vlastníckeho práva k totožnej nehnuteľnosti.

Na základe určujúceho rozsudku zo dňa 30.06.2008, vykonateľnosť ktorého nastala 04.07.2008, bolo
určené, že parcela KN č. XXXX/X - orná pôda o výmere 5.519 m2 patrí do dedičstva po nebohej B. O. a
H. O.. Súd zistil, že list vlastníctva č. XXXX, k.ú. V. bol založený na základe položky zmien č. XXX/XX, na
základe žiadosti o zapísanie uvedeného rozsudku notárkou konajúcou v dedičskej veci po nebohej B. O.
zo dňa 24.07.2008. Súd prvého stupňa poukázal na právny záver odvolacieho súdu v predchádzajúcom
zrušovacom rozhodnutí, z ktorého vyplýva, že právni predchodcovia žalobcu nemali právnu možnosť
užívať vlastníctvo predmetnej parcely, žalovaný ju užíval bez právneho dôvodu, keďže vlastnícke

právo platne nenadobudol. Preto právnym predchodcom žalobcu vznikol právny nárok na zaplatenie
bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného vo výške obvyklého nájmu, ktorý by bol žalovaný
povinný platiť za užívanie ich vlastníctva. Súd poukázal na to, že dôvodová správa zákona č. 504/2003
Z.z. uvádza, že nie je rozhodujúce administratívne začlenenie pozemku ani druh pozemkov evidovanýchv katastri nehnuteľností, ale skutočné hospodárske využitie pozemku. Nový právny predpis zákon č.
140/2014 Z.z. uvádza, že za poľnohospodársky pozemok sa nepovažuje pozemok v zastavanom území
obce, ktorými sú aj pozemky predmetné. Súd mal za to, že aplikácia ustanovení zákona č. 504/2003

Z.z. nie je možná. Z vykonaného dokazovania naviac vyplýva, že žalovaný poskytol pôvodne parcelu
č. XXXX ako zábezpeku pre poskytnutie pôžičky vo výške 1.000 000 Sk. Pokiaľ by súd posudzoval
predmetnú parcelu v pravom slova zmysle ako poľnohospodársku pôdu, jej hodnota by predstavoval
3.549,90 eur. Je nelogické až absurdné, že pre zabezpečenie poskytnutej pôžičky vo výške 33.193,92
eur by mala postačovať veriteľom žalovaného nehnuteľnosť v skutočnej hodnote len 3.549,90 eur. Výšku

bezdôvodnéhoobohateniaspočívajúcuvužívanípozemkovsúdurčilpeňažnousumou,ktorázodpovedá
sumám vynakladaným v danom mieste a čase na užívanie obdobných pozemkov spravidla formou
nájmu, ktorú by žalovaný bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy. Primerané nájomné zodpovedá
trhovému nájomnému. Z uvedeného dôvodu pri určovaní ceny pozemkov znalec postupoval podľa
Vyhlášky 492/2004 Z.z. a nie podľa zákona č. 504/2003 Z.z., navyše tento predpis nie je oceňovacím
predpisom, ale určuje len minimálnu hodnotu nájomného. Súd vychádzal zo znaleckého posudku A.

H. H. nakoľko bolo dokázané, že predmetná parcela, aj keď je evidovaná ako orná pôda, sa podľa
územného plánu obce nachádza v zastavanom území obce a je určená ako plocha výrobných služieb
a veľkoobchodných prevádzok, a to od roku 1993. Znalec vyčíslil obvyklé nájomné za obdobie od
12.01.2008 do 11.01.2009 sumou 10.515 eur. Súd uviedol, že úroky z omeškania možno priznať od
toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia nie je stanovený čas plnenia, treba vychádzať z ustanovenia § 563 OZ, podľa
ktorého je dlžník povinný dlh splatiť prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Žalobca súdu
nepreukázal, že došlo k požiadaniu skôr ako bola podaná žaloba, súd teda priznal úrok z omeškania
odo dňa nasledujúceho po dni doručení žaloby, t.j. 28.01.2010 a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol
čo úroku z omeškania.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a zaviaže žalobcu k náhrade trov
konania. Uviedol, že podľa § 226 O.s.p., ak je rozhodnutie zrušené a vec je vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Poukázal na

vyslovený právny názor odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení z 31.10.2012, z ktorého vyplýva, že
výška požadovaného nájmu mala byť určená nie podľa Vyhlášky 492/2004 Z.z., ale podľa zákona č.
504/2003 Z.z.. Súd prvého stupňa sa týmto právnym názorom neriadil a ustanovil iného znalca, ktorý je
znalcom v oblasti oceňovania stavebných pozemkov, čiže určil výšku obvyklého nájmu zo všeobecnej
hodnoty podľa Prílohy č. 3 Vyhlášky 492/2004 Z.z. a nie podľa zákona č. 504/2003 Z.z. ako to uložil

Krajský súd v Prešove. Okresný súd sa počas celého konania nevysporiadal so zásadnou podmienkou
vzniku bezdôvodného obohatenia, ktorým je vznik objektívne merateľného majetkového prospechu
obohateného spočívajúci v tom, že jeho doterajší majetok sa rozmnožil o nové majetkové hodnoty a
súčasne, že sa majetok toho, na úkor koho bolo získané bezdôvodné obohatenia, zmenšil. Súd sa
nezaoberal znaleckým posudkom A. L. H., znalca z odboru poľnohospodárstva, ktorý žalovaný objednal

v zmysle záverov Krajského súdu v Prešove na vlastné náklady. Z jej znaleckého posudku vyplýva, že
hodnota nájomného za žalované obdobie bola 16,10 eura. Poukázal na výpoveď znalca A.. H., ktorý
uviedol, že predmetná nehnuteľnosť je za daného stavu nepredajná, nakoľko nemá prístup k miestnej
komunikácii. Preto nesúhlasí so znaleckým posudkom A.. H. a tento posudok by nemal byť braný do
úvahy. Znalec uviedol pri svojom výsluchu, že územný plán obce bol schválený uznesením č. X/X/XXXX

zo dňa 11.05.2009 a znalec na tento plán neprihliadol, ani na dátum kedy bol schválený. Uviedol, že
pokiaľ ide o úrok z omeškania, tento spor trvá už vyše päť rokov a nie vinou žalovaného. Aj tento fakt
by mal byť zohľadnený pri priznaní úrokov z omeškania a ich výške. Ide o narušenie zásady úspornosti
konania a prerokovávania veci bez zbytočných prieťahov. Ako môže okresný súd priznať žalobcovi úrok
z omeškania pri inštitúte bezdôvodného obohatenia. Veď už samotná definícia úrokov z omeškania je, že

dlžník je povinný platiť úroky z omeškania keď je v omeškaní s plnením peňažného záväzku alebo jeho
časti. Kladie otázky kedy vzniklo omeškanie a z čoho, od akého momentu dostal sa vôbec žalovaný do
omeškania, ešte nebolo právoplatne rozhodnuté, či došlo alebo nedošlo k bezdôvodnému obohateniu.
Ak bude právoplatne rozhodnuté, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil a má takéto obohatenie vydať
žalobcovi a on tak neurobil, až vtedy sa dostane do omeškania a až týmto momentom mu vznikne nárok

na úroky z omeškania. Poukázal na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky o úrokoch z omeškania
pri bezdôvodnom obohatení. Poukázal na to, že žalobca má preukázať, že doručil žalovanému výzvu
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný nikdy netvrdil, že žalobca relevantnú výzvu neposlal,
tvrdí však, že z doterajšieho konania nie je zrejmé, kedy sa mal dostať do omeškania. Záverompoukázal na to, že predmetný pozemok podľa vedomosti žalovaného v minulosti nebol a ani v súčasnosti
nie je oplotený, lomové body a hranice nie sú v teréne viditeľné. V konaní sa nepreukázalo, že by
kauzálnypozemokniekedyfaktickyužívalžalovaný.Žalobcanešpecifikovalvčommalovlastnespočívať

bezdôvodné obohatenie sa žalovaného. V konaní bolo zistené, že kauzálnu nehnuteľnosť užívali viaceré
fyzické osoby, avšak ani výsluchom sa nepreukázalo, že by uvedený pozemok tieto osoby užívali na
základe súhlasu žalovaného. Žalovaný popiera, že by sa v dôsledku právneho nakladania s kauzálnym
pozemkom zväčšil jeho majetok na úkor žalobcu. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými
argumentmi a námietkami žalovaného a jeho rozhodnutie je tak v podstate nepreskúmateľné. Je nutné

pozornosť venovať aj otázke dobrých mravov a tzv. spravodlivému vysporiadaniu vzájomných vzťahov
medzi žalobcom a žalovaným. Ak chce žalobca bezdôvodné obohatenie, čiže aktíva, mal by sa podieľať
aj na pasívach. Mal by v rovnakom pomere znášať náklady, dane, poplatky, prípadne výdavky, ktoré boli
žalovaným účelne vynaložené na údržbu nehnuteľností. Súd porušil zásadu rovnosti účastníkov konania
pred súdom. Na jednej strane je špekulatívny postoj žalobcu, ktorý neustále mení titul a prispôsobuje
aj samotný nárok vývoju sporu, na druhej strane je žalovaný, ktorý je nevinne v situácii, keď niečo čo

neužíval, nechcel, nepotreboval, má platiť zo svojho majetku na úkor svojej rodiny.

3. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie je čiastočne vecne správne a čiastočne je potrebné ho zmeniť. Predchádzajúci rozsudok v
tejto veci bol zrušený uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.10.2012, v ktorom bol vyslovený

právny názor, že žalovaná bez právneho dôvodu užívala nehnuteľnosť právnych predchodcov žalobcov
a javí sa, že žalobcom vznikol nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého
nájmu. Súd prvého stupňa však v rozpore s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu výšku
bezdôvodného obohatenia neurčil podľa zákona č. 504/2003 Z.z. a zo súdom prvej inštancie zisteného
skutkového stavu nevyplýva, aká bola všeobecná hodnota nájmu podľa zákona č. 504/2003 Z.z. S

poukazom na § 4 ods. 2 zákona 492/2004 Z.z. nie je použiteľný ani posudok A. H. (pozemok je v
intraviláne obce). Dokazovanie v danej veci bolo ukončené a boli vykonané všetky dôkazy podľa návrhov
účastníkov konania, nie je teda dôvod dokazovanie dopĺňať a súd musel rozhodnúť s prihliadnutím na
dôkazy obsiahnuté v spise.

4. Podstatnou pre rozhodnutie v danej veci bola skutočnosť, aká je všeobecná hodnota nájmu za
predmetný pozemok, pretože odvolací súd aj teraz vychádzal z predtým vysloveného právneho názoru,
že žalobcovia majú v zásade nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pri rozhodovaní nie je možné
vychádzaťanizoznaleckéhoposudkuA..H.,zktoréhosícevyplývahodnotanehnuteľnostiajvšeobecná
hodnota nájmu, avšak z výsluchu znalca vyplynulo, že pozemok má takmer nulovú trhovú hodnotu,

pretože nie je k nemu možný prístup. Súd teda pri určovaní všeobecnej hodnoty nájmu nehnuteľnosti
vychádzal z toho, že ročný nájom je X/XX hodnoty nehnuteľnosti, vychádzajúc zo znaleckého posudku
A.. H., ktorý počítal s 30 ročnou dobou návratnosti investície. Pri určení hodnoty nehnuteľnosti súd
vychádzal zo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, z ktorej vyplýva, že žalovaný sám uviedol, že
hodnota predmetného pozemku je 74,36 Sk/m2. Pri výmere 5.519 m2 je teda hodnota nehnuteľnosti

410.392,84 Sk, čo činí 13.622,55 eura. Hodnota ročného nájmu je teda 454,08 eur a hodnota nájmu za
2 roky, ktorých sa žaloba týka, je 908,16 eura. Preto odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zaplatení istiny 908,16 eur s úrokom z omeškania a v
prevyšujúcejčastipostupompodľa§388CSPnapadnutýrozsudokzmeniltak,žežalobuakonedôvodnú
zamietol.

5.Bezdôvodnýmobohatenímjeajzískaniebezplatnéhoplneniazaktorébysubjektinakmuselzaplatiť(v
tomtoprípadezískaniemožnostizabezpečiťpozemkomsvojdlh).Otázkasplatnostipohľadávkyaúrokov
z omeškania je v rozhodnutí vyriešená v súlade so zákonom. Pohľadávku na vydanie bezdôvodného
obohatenia súd nekonštituuje ale deklaruje, jej splatnosť (a teda aj omeškanie) nastáva nezávisle na

súdnom rozhodnutí.

6. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255
ods. 1 CSP. Odvolací súd má za to, že v danom prípade nie je možné vychádzať z čistej hodnoty
úspechu alebo neúspechu účastníkov konania, pretože rozhodnutie záviselo od znaleckého posudku

a v danom prípade vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, aj od úvahy súdu. V takom prípade
je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné podľa článku 4 Civilného sporového poriadku mať za to,
že sa vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia zákona, a preto podľa
článku 4 ods. 2 CSP súd zvolil normu, ktorú by sám zvolil, keby bol zákonodarcom za účelomrozumného usporiadania procesných vzťahov zohľadňujúcich stav a poznatky právnej vedy a ustálenú
rozhodovaciupraxnajvyššíchsúdnychautorítasprihliadnutímnaprincípvšeobecnejspravodlivosti,ato
predchádzajúcu úpravu ust. § 142 ods. 3 OSP. Keďže rozhodnutie záviselo od znaleckého posudku, súd

priznal čiastočne úspešnému žalobcovi náhradu trov konania, avšak len v rozsahu 100 % z prisúdenej
sumy (nie zo žalovanej sumy). Výšku trov určí súd prvej inštancie.

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.