Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. február 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716207282
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7716207282.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Z.. Z. D. a členov senátu A.. T. E. a
A.. Q. Q. v právnej veci žalobcu: CD L., s.r.o., S. vězňů XXXX/XX, H. Z., S., P. XXX XX XXX zastúpeného
advokátskoukanceláriouU.S.,s.r.o.,O.4,C.,P.XXXXXXXXprotižalovanej:Z.K.,nar.XX.XX.XXXX,E.
XXX, K. o zaplatenie 812,92 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce
zo dňa 10.10.2016 č. k. 24C/165/2016-22 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol, že žalobca nemá právo na
náhradu trov konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca uplatnil proti žalovanej nárok podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Podanou žalobou uplatnil žalobca proti žalovanej nárok na
zaplatenie zmenkovej sumy XXX,XX eura, zmenkového úroku vo výške X,XX% denne zo sumy XXX,XX
eura od X.XX.XXXX do XX.X.XXXX, čo predstavuje sumu XXX,XX eura a zo sumy XXX,XX eura od

XX.X.XXXX do zaplatenia, X% ročného úroku zo zmenkovej sumy XXX,XX eura od X.X.XXXX do
XX.X.XXXX, čo predstavuje sumu X,XX eura a zo sumy XXX,XX eura od XX.X.XXXX do zaplatenia,
zmenkovejodmenyvovýškeX/X%zmenkovejsumyvovýškeX,XXeuraatrovkonania.Podanímzodňa
XX.XX.XXXX žalobca vzal žalobu čiastočne v zmenkovom úroku uplatnenom vo výške X,XX% denne
späť v časti o zaplatenie zmenkového úroku X,XX% denne a zotrval na zaplatení zmenkového úroku
vo výške X,XX% denne. Uznesením zo dňa X.X.XXXX č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX súd prvej inštancie

konanie o zaplatenie zmenkového úroku vo výške X,XX% denne zastavil a v prevyšujúcej časti vylúčil
nárok žalobcu na samostatné konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.

3. Z rozhodovacej činnosti bolo súdu prvej inštancie známe, že spoločnosť S., s.r.o. poskytovala úvery,
ktoré zabezpečovala zmenkami. Nároky proti dlžníkom uplatňovala na rozhodcovských súdoch, ktoré
v rozhodcovských rozsudkoch priznávali nároky zo zmeniek. Na základe tejto skutočnosti súd prvej

inštancie zabezpečil a pripojil exekučný spis konajúceho súdu sp. zn. XXEr/XXX/XXXX, v ktorom
k návrhu na vykonanie exekúcie bola pripojená zmluva o úvere č. XXXXXXX medzi veriteľom S.,
s.r.o. a žalovanou ako dlžníkom, identická zmenka č. XXXXXXX, ktorá bola predložená aj v prílohe
žaloby v prejednávanej veci po jej indosovaní na žalobcu a všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v
ktorých bola zakotvená dohoda o vyplňovacom práve zmenky, ktorá slúžila na zabezpečenie peňažného
záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy.4. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie podľa čl. 5 bodu 1 Nariadenia, pretože nariadenie
pojednávania považoval za potrebné v súvislosti s posudzovaním vyplňovacieho práva zmenky ako
neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskom vzťahu založenom úverovou zmluvou medzi

pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou, v súvislosti s posúdením spotrebiteľského charakteru
úverovej zmluvy a tiež s posúdením samotnej zmenky, ktorej zmenková suma prekračuje maximálnu
výšku ustanovenú zákonom. Žalobca sa pojednávania nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil a
súhlasil s vykonaním pojednávania bez jeho účasti.

5. Zo žalobcom predloženej zmenky zistil, že ju vystavila žalovaná v Z. dňa XX.XX.XXXX s textom:
zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: S., s.r.o., Bratislava, IČO XX XXX XXX sumu XXX,XX
eura a zmenkový úrok X,XX% denne od X.XX.XXXX; splatné S., s.r.o., C.; bez protestu na platenie
predložiť v lehote X rokov od vystavenia. Na rube zmenky je uvedené: namiesto nás na rad CD L., s.r.o.

6. Z uznesenia Okresného súdu Z. zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. XXEr/XXX/XXXX súd prvej inštancie zistil,

že exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol,
pretože nárok priznaný exekučným titulom vyplýval zo spotrebiteľského vzťahu, v zmluve chýbal údaj o
Q. a úrokoch z úveru a aj z dôvodu neprimeraných zmenkových úrokov X,XX% denne, čo predstavuje
úrok XX,XX% ročne.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. I § 75 a čl. I. § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950
Sb. zmenkového a šekového, podľa čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods. 1 a 2 smernice 93/13/EHS, podľa §
52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. k/ a ods. 5, § 54 ods. 1 a 2, § 3 ods. 1 a § 39
Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, judikatúry
Súdneho dvora a ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a konštatoval, že zmluva o úvere č.

XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi spoločnosťou S., s.r.o. ako veriteľom a žalovanou ako
dlžníkom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, že žalovanou vystavená zmenka zabezpečovala
pohľadávku veriteľa z tejto úverovej zmluvy. Zákon č. 258/2001 Z. z. však stanovoval limity výšky
zmenkovej sumy zabezpečovacej zmenky a následne zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov s účinnosťou od X.X.XXXX bola zakázaná

možnosť splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Z týchto dôvodov súd prvej
inštancie ex offo skúmal, či predložená zmenka bola vystavená v súlade so zákonnými obmedzeniami
a nárok uplatnený žalobou posudzoval podľa zmenkového a šekového zákona. Žalobca tvrdil, že v
konaní uplatňuje nárok zo zmenky, ktorá ako abstraktný cenný papier dostatočne preukazuje jeho nárok,
pričom podľa § 17 zákona zmenkového a šekového osoby zmenečne zaviazané môžu robiť majiteľovi

len také námietky, ktoré by mohli robiť indosantovi, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal
vedome na škodu dlžníka. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nadobudol zmenku indosamentom,
dobromyseľnosť žalobcu pri nadobúdaní zmenky je však vylúčená, lebo pri veľkom množstve zmeniek
a skutočnosti, že spoločník právneho zástupcu žalobcu bol konateľom žalobcu, musel žalobca vedieť
o kauzálnych vzťahoch, ktoré predložená zmenka zabezpečovala, a teda aj v predmetnej veci musel

vedieť, že zmenka bola vystavená na zabezpečenie spotrebiteľského úveru. Poukázal na novelu zákona
zmenkového a šekového, ktorá v § 17 ods. 2 ukladá súdu z úradnej povinnosti prihliadať na skutočnosti
odôvodňujúce námietky podľa ods. 1, ktoré by ten kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Súd prvej inštancie zdôraznil,
že ani podľa judikatúry Súdneho dvora nie je rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky absolútne,

pretože v prípade vystavenia zmenky v spotrebiteľskom vzťahu musí byť spotrebiteľovi poskytnutá
ochrana podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS. Po preskúmaní zmenky súd prvej inštancie uzavrel, že
zmenková suma vyplnená právnym predchodcom žalobcu vysoko prekračovala limit stanovený § 4
ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. Zastával názor, že dohoda o vyplnení zmenky a následne vystavená
zmenka sú absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi a tiež preto, že svojim obsahom a účelom

odporujú zákonu. Súd prvej inštancie poukázal na to, že oprávnenie súdu v prípade spotrebiteľských
úverov zabezpečených zmenkou skúmať predložené listiny aj bez námietok spotrebiteľa až po dohodu o
vyplňovacom práve zmenky vyplýva aj zo Stanoviska Občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015 č. 93/2015. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie
žalobu zamietol.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s.
p. a rozhodol, že žalobca, ktorý nemal vo veci úspech, nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej
náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že jej trovy konania vznikli.9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a priznal žalobcovi žalobou uplatnený nárok. Odvolanie odôvodnil dôvodmi

podľa § 365 ods. 1 písm. d/, písm. b/ a písm. h/ C. s. p. Vytýkal súdu prvej inštancie, že ak v odôvodnení
rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným
spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, dokazovanie týmito listinami strany sporu nenavrhli. S poukazom
na ustanovenie § 120 O. s. p. žalobca uviedol, že sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou,
teda súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci

navrhli. Žalobca zdôraznil, že predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky
formálne a materiálne náležitosti určené zákonom č. 191/1950 Sb. a proti forme a obsahu zmenky
neboli žalovanou vznesené žiadne námietky. Podľa žalobcu súd prvej inštancie mal rozhodnúť len o
nárokoch vyplývajúcich z predloženej zmenky, keďže počas písomnej fázy konania podľa Nariadenia a
vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať
ďalšie nenavrhnuté dôkazy, pričom súd sám môže iné dôkazy vykonať len výnimočne. Pokiaľ súd prvej

inštancie takéto dôkazy v konaní vykonal, svoj postup v napadnutom rozhodnutí vôbec nezdôvodnil.
Žalobca poukázal na to, že nárok uplatňoval na základe predloženej zmenky a ak žalovaná proti zmenke
námietky nevzniesla, tvrdil, že akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté v súlade s koncentračnou
zásadou Nariadenia. Pokiaľ súd prvej inštancie z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej vykonával
dokazovanie, teda poskytoval žalovanej ochranu, ktorej sa táto nedovolávala, a iniciatívne rozširoval

okruh dokazovaných skutočností tak, aby získal pre súd dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu
na uplatnenie pohľadávky, takéto správne súdu považoval žalobca za neprijateľné v právnom štáte,
ktorý je výrazným zásahom do práva na spravodlivý súdny proces garantovaný čl. 46 ods.1 Ústavy
SR a tiež čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca tiež poukázal na to,
že súd prvej inštancie vychádzal v rozhodnutí z nesporných skutočností, a to že žalovaná uzavrela so

spoločnosťou S., s.r.o. úverovú zmluvu a v konaní predložená zmenka tento úver zabezpečovala, pričom
tieto skutočnosti neboli tvrdené stranami sporu, ale tieto skutočnosti si súd vyabstrahoval z dokazovania,
ktoré sám navrhol.

10. Žalobca zastával názor, že súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie

nesprávnych právnych predpisov a tiež nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva
Európskej únie. Uviedol, že nárok uplatňuje zo zmenky, ktorá je samostatným abstraktným záväzkom a
niejemožnéjuspájaťčipodmieňovaťinýmiokolnosťami,nežsúnazmenkeuvedené. Vytýkalsúduprvej
inštancie, že ignoroval ustanovenie § 17 zákona zmenkového a šekového, z ktorého vyplýva, že síce
sú prípustné za určitých okolností tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, ale tieto musí vzniesť žalovaná

a nesie aj dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Tvrdil, že súd prvej inštancie porušil
poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 O. s. p., porušil ustanovenia o vykonávaní
dôkazov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť
v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Žalobca citoval z rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR k povahe zmenky ako samostatné záväzku oddeleného od prípadného záväzku,

ktorý bol pôvodcom jeho vzniku a tiež z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.11.2013
č. k. 43CoZm/10/2013 o konaní podľa Nariadenia a posudzovaniu nároku zo zmenky v takomto konaní.

11. Žalobca namietal aj správnosť záveru súdu prvej inštancie, že dohoda o vyplňovacom práve blanko
zmenky by mala byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V tejto

súvislosti poukázal na zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý pripúšťal, aby na
zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka, pričom bola limitovaná len
výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia, teda zmenka mohla byť
používaná aj v prostredí spotrebiteľských úverov. Žalobca uviedol, že zákon nelimituje použitie len
určitého druhu zmeniek, to potom znamená, že sú prípustné akékoľvek zmenky, teda aj blanko zmenky

s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Poukázal na formuláciu § 4 ods. 6 zákona,
kde je použité spojenie „v čase vyplnenia“ a „vyplnenú veriteľom“, čo znamená, že zákon pripúšťal
dodatočné vyplnenie zmenky po jej vystavení, preto dohoda o vyplňovacom práve nemôže byť neplatná
a nemôže byť ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prípade spotrebiteľského úveru.

12. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, odvolanie žalobcu si na základe Oznámenia o
doručovaní písomností zo dňa XX.XX.XXXX na Informačnom centre Okresného súdu Z. v stanovenej
lehote neprevzala.13. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa 379 a § 380 C. s. p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p., pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

14. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, h/ C. s. p., t. j. z dôvodu, že
súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a dostatočne zistil skutkový
stav. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 191 C. s. p., na základe týchto dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Na zistený skutkový stav

aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada,
ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.

16. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie,

s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní sporu, a preto jeho odvolacie námietky
nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

17. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že rozhodnutie o zamietnutí žaloby založil na
zistení, že zmenka bola vyplnená v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii v znení účinnom do 31.12.2010 (ďalej len zákon č.
258/2001 Z.z.), teda aj v čase uzavretia úverovej zmluvy a z takejto zmenky preto nemožno uplatňovať
právo v súdnom (ani inom) konaní.

18. S týmto záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a poukazuje na dôvody napadnutého

rozsudku (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

19. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v súvislosti s poskytovaním
úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide

o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať
a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade

zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

20. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi spoločnosťou S., s.r.o. ako
veriteľom a žalovanou ako dlžníkom vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške XX XXX,- Sk,
t. j. XXX,XX eura. V prípade, že žalovaná riadne a včas úver nesplácala, mohol veriteľ zmenku doplniť

o zmenkovú sumu, ktorá mohla pozostávať maximálne zo sumy nesplateného úveru a príslušenstva
maximálne vo výške XX% istiny poskytnutého úveru. To znamená, že ak by žalovaná nezaplatila na
úhradu úveru žiadnu splátku, zmenková suma by mohla pozostávať len zo sumy poskytnutého úveru
XXX,XX eura a z príslušenstva vo výške XX% z tohto úveru, t. j. vo výške XXX,XX eura, spolu mohla
byť zmenková suma len vo výške XXX,XX eura.

21. Odvolací súd nespochybňuje, že v čase vystavenia zmenky žalovanou zákon č. 258/2001 Z.
z. umožňoval na zabezpečenie pohľadávky veriteľa aj v spotrebiteľských úveroch vystaviť dlžníkom
zmenku,atoajblankozmenku.Súčasnevšaktentozákonstanovillimityjednaktým,žezmenkanemohla
slúžiť na plnenie dlhu, ale len na zabezpečenie dlhu a okrem toho bola stanovená maximálna výška

zmenkovej sumy uvedenej na zmenke. V predmetnej veci žalobca predložil zmenku vyplnenú na sumu
25 XXX,XX Sk, t. j. XXX,XX eura, teda v sume podstatne vyššej ako určovala zákonná úprava. Ak takúto
zmenku nemohol veriteľ prijať a bol povinný ju vydať na požiadanie dlžníkovi, nemožno z takejto zmenky
vystavenej v rozpore so zákonom uplatňovať právo a v súdnom konaní ani takto uplatnené právo priznať.22. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné :

23. Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie Účastníci sú povinní
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.
Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci.

24. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že strany sporu sú povinné označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, avšak o tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané, rozhodne súd.
Nejde pritom o svojvôľu súdu, ale o zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania, t.j.
vykonávanie dôkazov na preukázanie skutočností, ktoré sú relevantné z hľadiska rozhodnutia vo veci.
Okrem dôkazov navrhnutých účastníkmi konania môže súd vykonať aj iné dôkazy, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd teda nie je obmedzený pri vykonávaní dôkazov iba možnosťou vykonať

dôkazy navrhnuté účastníkmi, ale môže vykonať aj ďalšie dôkazy, ak je to pre rozhodnutie vo veci
nevyhnutné a tieto si môže zabezpečiť aj sám.

25. V prejednávanom spore bol takýto postup nevyhnutný pre rozhodnutie, pričom (od 1.7.2016

Civilný sporový poriadok) je subsidiárne využiteľný aj v prípade konaní podľa Nariadenia. Vzhľadom
na vedomosť súdu z iného súdneho konania, že žalobcom predložená zmenka zabezpečuje nároky zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, postupoval súd prvej inštancie v súlade splatnou právnou úpravou, keď
si zabezpečil listinné dôkazy, z ktorých mohol posúdiť jednak platnosť úkonu, v ktorom má nárok základ
(úverovej zmluvy), ale aj platnosť samotnej dohody o vyplňovacom práve, ktorá bola podkladom pre

vyplnenie zmenky ako dôkazu predkladaného žalobcom na preukázanie svojho nároku. Keďže súd na
základe vykonaného dokazovania spoľahlivo zistil, že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytol
žalovanému ex offo ochranu, keď žalobou uplatnený nárok skúmal aj z hľadiska jeho (ne)súladu s
normami na ochranu spotrebiteľa (§ 52 až 54 OZ a zák. č. 258/2001 Z.z.), a ak za tým účelom vykonal
dôkazy, ktoré strany nenavrhli, nemožno mu vytýkať porušenie práva na spravodlivý proces.

26. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi
námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom,
okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky

ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť
námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom
vždy (§ 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Sb.).

27. V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne
na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol
uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou (§ 17 ods. 2
zákona č. 191/1950 Sb.).

28. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nerešpektoval ustanovenie § 17 zák. č.
191/1950 Sb. a hoci sám žalovaný nemohol vzniesť kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, urobil
tak súd sám, odvolací súd uvádza, že rigidná aplikácia ustanovenia § 17 zák. č. 191/1950 Sb. by
spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich

práv.Prijatievýkladusmerujúcehokpovinnostispotrebiteľabezvýhraduspokojiťveriteľa-nadobúdateľa
indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní
dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo
k prenosu povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa
neprijateľný. V prípade záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť

hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či
zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej
spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity.29. Súd prvej inštancie správne vychádzal z novely zákona zmenkového a šekového, ktorá zakotvila,
že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je ex offo prihliadať na námietky, ktoré

by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva. Táto povinnosť súdu je
výslovne zákonom upravená, pričom toto ustanovenie má procesnoprávny charakter, lebo upravuje
procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa aj na konania začaté na súde pred účinnosťou novely zákona
č. 438/2015 Z. z. vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia zákona .č. 438/2015 Z. z. k úprave
účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky živé

spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim.

30. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 C. s. p. ako
vecne správny potvrdil vrátane výroku o trovách konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie v súlade
s platnou právnou úpravou.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 C. s. p. a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca
nebol v tomto konaní úspešný a žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli.

32. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).