Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. január 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/298/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114213316
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3114213316.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci žalobcu UK Profit, spol.

s r.o. so sídlom Hornočermánska 797/59, Nitra, IČO 35 937 815, práv.zast. JUDr. Ivanou Zmekovou,
advokátkou so sídlom Zámocká 3, Bratislava proti žalovanej V. B., štátnej občianke Slovenskej republiky,
bytom W. P./XX, Horné M. o zaplatenie 477,96€ s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou od žalovanej domáhal zaplatenia sumy 477,96€ spolu s jej príslušenstvom
v sume 110,- € a s 5,5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 477,96 € od 28.09.2013 do

zaplatenia a náhrady trov konania titulom neuhradenej dlžnej sumy zo zmluvy o kreditnej karte. Uviedol,
že svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje od zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2013 uzavretej
medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO 00 151
653 ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej postupcom
oznámené listom zo dňa 11.10.2013. Žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu Slovenskou
sporiteľňou, a.s. Zmluvu o kreditnej karte ktorej predmetom bolo vydanie elektronickej kreditnej
karty VISA Classic žalovanej s celkovým úverovým rámcom vo výške 20.000,- Sk (663,87€), ktorého

výška bola Dodatkom zmenená na sumu 40.000,- Sk(1.327,76€). Žalovaná využila možnosť čerpať
úverový rámec, ale podmienky pre splácanie riadne nedodržala a dostala sa so splácaním dlhu do
omeškania. Vzhľadom k tomu, že žalovaná sa dopustila porušenia ustanovenia bodu 10.3 písm. b) a f)
obchodných podmienok pre kreditné karty, Slovenská sporiteľňa, a.s. odstúpila od Zmluvy o kreditnej
karte účinnosťou ku dňu 31.10.2010. Zároveň veriteľ vyzval žalovanú na úhradu pohľadávky. Zmluvou
o postúpení pohľadávok bola Slovenskou sporiteľňou, a.s. žalobcovi postúpená pohľadávka zo zmluvy
o kreditnej karte v znení jej dodatkov, ktorá ku dňu postúpenia pozostávala z istiny vo výške 477,96

€ spolu s úrokmi z omeškania vo výške 110,- € vyčíslených ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná
pohľadávku žalobcu do dňa podania žaloby neuhradila.

Žalovaná sa k podanej žalobe písomne nevyjadrila.

Účastníci sa na pojednávanie nedostavili, žalobca svoju neúčasť na pojednávaní vopred písomne
ospravedlnil, súhlasil, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Žalovaná hoci bola riadne a včas

predvolaná svoju neúčasť na pojednávaní vopred písomne neospravedlnila, o odročenie pojednávania
z dôležitého dôvodu nepožiadala. Preto súd prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti účastníkov, pričom
vychádzal z obsahu spisu a vykonaných dôkazov( § 101 ods.2 O.s.p.).Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podanou žalobou, Zmluvou o postúpení pohľadávky
zo dňa 27.09.2013 a zo dňa 08.09.2014 s prílohou, oznámením o postúpení pohľadávky právneho
predchodcu žalobcu zo dňa 11.10.2013 a zo dňa 25.09.2014, , návrhom na uzatvorenie zmluvy o

kreditnej karte zo dňa 30.07.2008, návrhom na uzavretie Dodatku k zmluve o kreditnej karte zo
dňa 04.12.2008, odstúpením od Zmluvy o kreditnej karte právnym predchodcom žalobcom zo dňa
22.10.2010, doplnením návrhu na začatie konania, výpisom z účtu žalovanej- históriou transakcií,
Obchodnými podmienkami pre kreditné karty právneho predchodcu žalobcu vrátane informácie pre
klienta pred uzavretím Zmluvy o kreditnej karte a zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Suché Mýto 4, Bratislava, IČO 00
151 653, ako veriteľ uzavrel dňa 30.07.2008 so žalovanou ako dlžníkom Zmluvu o kreditnej karte,
ktorá bola označená ako návrh na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte. Typ kreditnej karty si zmluvné
strany dojednali ako VISA Classic elektronická a výška úverového rámca bola žalovanej 20.000,- Sk
(663,87€). Žalovaná ako klient vyhlásila, že pred prijatím návrhu na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte

sa oboznámila s obchodnými podmienkami pre kreditné karty vydanými právnym predchodcom žalobcu
s účinnosťou od 05.06.2006, s obchodnými podmienkami pre poskytovanie a používanie elektronických
služieb a platobných kariet, vydanými právnym predchodcom žalobcu s účinnosťou od 10.09.2002,
so všeobecnými obchodnými podmienkami vydanými právnym predchodcom žalobcu s účinnosťou od
01.08.2002, sadzobníkom a podmienkami určenými právnym predchodcom žalobcu zverejnením, za

ktorých sa bankový produkt v zmysle zmluvy uzatvorenej na základe tohto návrhu bude poskytovať,
súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Klient a právny predchodca žalobcu vyhlásili, že súhlasia,
aby sa všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v tejto zmluve riadili príslušnými ustanoveniami
obchodných podmienok pre kreditnej karty, obchodných podmienok pre poskytovanie a používanie
elektronických služieb a platobných kariet, sadzobníka a podmienok určených zverejnením, za ktorých

sa bankový produkt v zmysle tejto zmluvy poskytuje, ktoré budú súčasťou tejto zmluvy, Obchodným
zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Súčasťou zmluvy o kreditnej karte
uzatvorenej na základe tohto návrhu bude tiež sadzobník. Podpisom tohto návrhu klient a právny
predchodca žalobcu prejavujú vôľu, aby sa právne vzťahy medzi klientom a právnym predchodcom
žalobcu vzniknuté na základe a v súvislosti so zmluvou kreditnej karte spravovali v zmysle § 262

Obchodného zákonníka príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Dodatkom k zmluve o kreditnej karte zo dňa 04.12.2008 došlo k zmene výšky celkového úverového
rámca žalovanej a to na sumu 40.000,- Sk(1.327,76€).

Z odstúpenia od zmluvy o kreditnej karte zo dňa 22.10.2010 vyplýva, že právny predchodca žalobcu v
súlade s ustanovením bodu 10.3 písm. b) a f) Obchodných podmienok pre kreditné karty odstúpil od
zmluvy, a to s účinnosťou ku dňu 31.10.2010. Zároveň požiadal žalovanú, aby uhradila nesplatenú
pohľadávku,do15dníododňaúčinnostiodstúpeniaazaplatilpohľadávku, ktorábolakudňu30.09.2010
v sume 741,55 €.

Podľa bodu 3.1. obchodných podmienok pre kreditnej karty doručením návrhu banke prejavuje klient
vôľu uzatvoriť s bankou zmluvu o kreditnej karte. Tento návrh je neodvolateľným návrhom, pričom
dňom doručenia akceptácie tohto návrhu bankou klientovi alebo doručením kreditnej karty a PIN - kódu
držiteľovi karty, podľa toho, ktorá z uvedených skutočností nastane skôr, vzniká zmluva o kreditnej

karte. Doručenie kreditnej karty a PIN - kódu držiteľovi karty sa považuje za akceptáciu návrhu v
súlade s predchádzajúcou vetou len vtedy, ak bude klientovi doručená kreditná karta a tiež PIN - kód
po dni doručenia návrhu banke. Klient v návrhu určí požadovanú výšku celkového úverového rámca
ohraničenú maximálnou výškou a minimálnou výškou požadovaného celkového úverového rámca. Na
základe posúdenia údajov v návrhu je banka oprávnená schváliť pre klienta výšku celkového úverového

rámca spadajúcu do klientom určeného limitu podľa predchádzajúcej vety. Informáciu o výške celkového
úverovéhorámca,ktorýbolklientovibankouschválený,bankaklientovioznáminajneskôrvprvomvýpise
transakcií uskutočnených kreditnou kartou.

Podľa bodu 3.3 obchodných podmienok pre kreditnej karty na základe zmluvy o kreditnej karte banka

ako veriteľ poskytne v prospech klienta ako dlžníka úver spôsobom podľa bodu 4.9 týchto obchodných
podmienok pre kreditné karty a klient je povinný za dohodnutých podmienok poskytnutý úver splatiť,
platiť úroky a plniť ďalšie dohodnuté podmienky.Podľa bodu 4.8 obchodných podmienok pre kreditnej karty banka poskytne klientovi úver vo výške
celkového úverového rámca. Klient je oprávnený čerpať poskytnutý úver realizovaním transakcií
prostredníctvom kreditnej karty. Klient nie je pri realizovaní transakcií prostredníctvom kreditnej karty,

ani po zaúčtovanie poplatkov a úrokov, oprávnený prekročiť výšku celkového úverového rámca.
Banka je oprávnená odmietnuť zrealizovanie transakcie, ak by v dôsledku jej zrealizovania výška
poskytnutého úveru prekročila výšku celkového úverového rámca alebo by bol prekročený limit
používania kreditnej karty. V takýchto prípadoch banka nezodpovedá za prípadné škody, ktoré by
klientovi alebo splnomocneným osobám vznikli nezrealizovaním týchto transakcií.

Podľa bodu 4.9 obchodných podmienok pre kreditnej karty v prípade, ak dôjde k prečerpaniu celkového
úverovéhorámca,jebankaoprávnenápožadovaťodklientazaplateniepoplatkuzaprečerpanieaúrokov
zo sumy predstavujúcej rozdiel medzi výškou pohľadávky a celkovým úverovým rámcom. Klient je
povinný banke okamžite nepovolené prečerpanie celkového úverového rámcu splatiť.

Podľa bodu 5.5 veta prvá, druhá, tretia obchodných podmienok pre kreditné karty v prípade, ak existuje
pohľadávka, klient je povinný banke zaplatiť každý mesiac minimálnu splátku, a to vždy najneskôr do dňa
splatnosti. Klient je oprávnený splatiť pohľadávku kedykoľvek. Peňažné prostriedky prevedené alebo
vložené na kartový účet sa použijú na splatenie pohľadávky.

Podľa bodu 10.3 písm. b ) a f) obchodných podmienok pre kreditnej karty banka je oprávnená odstúpiť
od zmluvy o kreditnej karte ku dňu určenému v oznámení o odstúpení doručenému klientovi ak: b)
držiteľ hlavnej karty alebo držiteľ dodatkovej karty sa dostane do omeškania s plnením svojich povinnosti
voči banke, alebo poruší svoje vyhlásenia alebo iné záväzky, ktoré má voči banke, f) držiteľ hlavnej
karty alebo držiteľ dodatkovej karty porušil, alebo jeho konanie smerovalo k porušeniu ustanovení

zmluvy o kreditnej karte, týchto obchodných podmienok pre kreditné karty, obchodných podmienok,
všeobecných obchodných podmienok, alebo iného dokumentu tvoriaceho súčasť zmluvy o kreditnej
karte. Odstúpením od zmluvy o kreditnej karte nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky.
Po odstúpení si zmluvné strany nebudú vracať plnenia poskytnuté do odstúpenia. Do 15 dní odo dňa
odstúpenia od zmluvy o kreditnej karte je každá zo zmluvných strán povinná splatiť druhej zmluvnej

strane všetky nesplatené pohľadávky, ktoré vznikli do odstúpenia.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2013 bola pohľadávka voči žalovanej postúpená
postupcom - Slovenská sporiteľňa, a.s., na postupníka - žalobcu.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08.09.2014 postúpila spoločnosť DPS financial consulting,
s.r.o. pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, ktorú skutočnosť spoločnosť DPS financial consulting,
s.r.o. žalovanému oznámila listom zo dňa 25.09.2014.

Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah v súlade s právnou úpravou účinnou v deň uzavretia

zmluvy.

Podľa§269ods.2Obchodnéhozákonníkaúčastnícimôžuuzavrieťajtakúzmluvu,ktorániejeupravená
ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý
nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov

povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie sa prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a ktosa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd k
záveru, že v ostatnej časti žaloba nie je dôvodná.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že medzi právnym predchodcom žalobcu -
Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom vznikla v súlade s § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka zmluva, ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej
úver vo výške celkového úverového rámca celkom 40.000,- Sk. V zmysle bodu 4.8 obchodných
podmienok pre kreditné karty bola žalovaná oprávnená čerpať poskytnutý úver realizovaním transakcií

prostredníctvom kreditnej karty, pričom podľa bodu 5.5 obchodných podmienok pre kreditné karty v
prípade, ak existuje pohľadávka banky, bola žalovaná ako klient povinná zaplatiť minimálnu splátku,
pričom bola oprávnená splatiť pohľadávku kedykoľvek. Právny predchodca žalobcu uzavrel túto zmluvu
so žalovanou ako tzv. nepomenovanú zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalovaná
ako dlžník akceptovala jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto mala povinnosť za

predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak, ako sa k tomu
zmluvou zaviazala.

Súd uzavretú zmluvu posúdil ako typovú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 2 písm. b) zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že

sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy
alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou túto charakteristiku
spĺňa, pretože zmluva bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností
obchodné podmienky pre kreditné karty, pričom text dokumentov žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko
boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že právny predchodca

žalobcu pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná
v čase uzavretia zmluvy nekonala v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej
činnosti, zmluvu podpísala ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre
príslušníkov svojej domácnosti.
Predmetná zmluva o kreditnej karte je teda zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona

č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Žalovaná zmluvu
podpísala ako fyzická osoba a zo samotnej zmluvy nevyplýva účel použitia poskytnutých peňažných
prostriedkov. Posúdenie predmetného právneho vzťahu ako spotrebiteľského úveru nevylučuje § 1 ods.
2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde sú taxatívne vymenované zmluvy, na ktoré
sa daný zákon nevzťahuje. Právny vzťah medzi účastníkmi možno podradiť pod § 2 písm. b) zákona

č. 258/2001 Z.z. a zmluva by mala obsahovať náležitosti, stanovené v § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č.
258/2001 Z.z..

Hoci právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka ako nepomenovanú zmluvu, v ktorej si zmluvné strany dohodli, že ich vzťah sa bude

spravovať Obchodným zákonníkom podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, súd považoval v
tomto konkrétnom prípade v otázke premlčania práva spravovanie sa ustanoveniami Obchodného
zákonníka za spravovanie sa v neprospech spotrebiteľa. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná
zákonom č.102/2014 Z.z. v znení zákona č. 151/2014 Z.z. v bode 1 v § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníkapripojilavetu:"navšetkyprávnevzťahy,ktorýchúčastníkomjespotrebiteľ,savždyprednostne

použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva".
Tento bod citovaného zákona nadobudol účinnosť až od 01.04.2015, no i napriek tomu mal súd za
to, že už teraz dáva odpoveď na zjednotenie súdnej praxe v otázke premlčania pri spotrebiteľských
zmluvách,ktoréboliuzavretépodľaObchodnéhozákonníkaajpredúčinnosťoutejtonovely.Zdôvodovejsprávy k zákonu č. 102/2014 Z.z. vyplýva, že na zmluvy uzatvárané spotrebiteľmi, t.j. spotrebiteľské
aj obchodné zmluvy, sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka.
Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, že

ich vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy to bude inak. Ak sa
uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom zákonníku nie je
upravená, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa na všetko ostatné
bude vzťahovať Občiansky zákonník. Uvedené znamená, že na premlčaciu dobu v spotrebiteľských
zmluvách treba aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku. V danej veci je potrebné posudzovať

otázku premlčania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, hoci medzi účastníkmi bola uzavretá
zmluva podľa Obchodného zákonníka, avšak išlo o spotrebiteľskú zmluvu. Charakter záväzkového
vzťahu medzi účastníkmi ako vzťahu spotrebiteľského treba brať prednostne na zreteľ pri posudzovaní
otázky premlčania práv z tohto záväzkového vzťahu a žalovanej ako spotrebiteľovi treba poskytnúť
zvýšenú právnu ochranu a to aj tým, že otázka premlčania sa spravuje podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre žalovanú ako spotrebiteľa priaznivejšie. Súd v tomto poukazuje aj

na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Trenčíne (napr. č.k. 5Co/483/2014-86 zo dňa 30.07.2014, č.k.
17Co/755/2013-193 zo dňa 12.11.2014, č.k. 4Co/349/2013-71), kde Krajský súd opakovane vyslovil, že
premlčanie v spotrebiteľských vzťahoch sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka, hoci boli
záväzkové vzťahy uzavreté podľa Obchodného zákonníka.

Uvedený záver vyplýva i z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 14. 02. 2013 v konaní sp.
zn. 6Co/81/2012, v ktorom je vyslovený právny názor, že aj pri úverovej zmluve uzatvorenej podľa
Obchodného zákonníka medzi podnikateľom a spotrebiteľom je treba použiť pri otázke premlčania
(ale aj pri iných otázkach, napríklad uznanie dlhu a pod.) prednostne úpravu uvedenú v Občianskom
zákonníku. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 402/2011-10 z 19. 06. 2013

na základe ústavnej sťažnosti proti predmetnému rozsudku Krajského súdu v Prešove uviedol, že
po preskúmaní rozsudku argumentáciu sťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú
udržateľnosť záverov krajského súdu. Ústavný súd nezistil, že by krajským súdom aplikovaný postup pri
zisteniach a hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na
zásah ústavného súdu do namietaného rozsudku v súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127

ods. 2 Ústavy. Ústavný súd nezistil, že by posudzovaný rozsudok krajského súdu bol svojvoľným alebo
v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobený v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou,
či nedostatočne odôvodnený.

Súd preto posudzoval predmetnú úverovú zmluvu v otázke premlčania podľa ustanovení Občianskeho

zákonníka.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa
30.07.2008 Zmluvu o kreditnej karte podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako tzv. nepomenovanú
zmluvu, na základe ktorej právny predchodca žalobcu (banka) poskytol žalovanej úver vo výške

úverového rámca 40.000,- Sk(v znení dodatku), ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť v minimálnych
splátkachstým,žebolaoprávnenápohľadávkubankysplatiťkedykoľvek.Predmetnázmluvajevzmysle
§ 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zároveň zmluvou o spotrebiteľskom
úvere. Zmluvné strany si v súlade s § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka v obchodných podmienkach
dohodli možnosť odstúpiť od zmluvy, ktorú aj právny predchodca v zmysle bodu 10.3 písm. b) a f)

obchodných podmienok pre kreditné karty využil, keď žalovanej listom zo dňa 22.10.2010 oznámil, že
od zmluvy o kreditnej karte odstupuje, a to s účinnosťou ku dňu 31.10.2010, nakoľko porušila svoje
zmluvné povinnosti. Ak dôjde k platnému (účinnému) odstúpeniu od zmluvy, zmluva sa v súlade s §
48 ods. 2 Občianskeho zákonníka od začiatku zrušuje. Zrušenie zmluvy je predpokladom na použitie
pravidla obsiahnutého v § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak bola zmluva zrušená, je každý

z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. V tomto prípade sú zmluvné strany
povinné vydať si majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku
existoval (zmluva o kreditnej karte), ale potom dodatočne odpadol (zrušenie zmluvy na základe
odstúpenia od zmluvy). Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak
v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2

Občianskeho zákonníka). Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na
vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených
lehôt. Bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod neskôr odpadol, vzniká a
objektívna doba pre premlčanie práva na jeho vydanie preto začína plynúť okamihom odpadnutiaprávneho dôvodu poskytnutého plnenia. Začiatok subjektívnej premlčacej doby sa zhoduje s okamihom,
keď sa oprávnený dozvedel o tom, komu plnil a o odpadnutí právneho dôvodu tohto plnenia. Vykonaným
dokazovaním súd dospel k záveru, že tak subjektívna ako aj objektívna premlčacia doba začala plynúť

v rovnaký deň, a to v deň nasledujúci po dni účinnosti odstúpenia od zmluvy, t.j. od 01.11.2010, keď
od tohto dňa odpadol právny dôvod poskytnutého plnenia a právny predchodca žalobcu a následne
žalobca od tohto dňa vedel, komu pôvodne plnil. Posledným dňom subjektívnej premlčacej doby bol
deň 01.11.2012 a posledným dňom objektívnej premlčacej doby bol deň 01.11.2013. Keďže žaloba bol
podaná na tunajší súd dňa 12.06.2014, je zrejmé, že žalobca svoje právo na zaplatenie dlžnej sumy

uplatnil až po uplynutí tak subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby. Na premlčanie práva žalobcu
súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadol z úradnej povinnosti. Súd
tak nemohol priznať žalobcovi z dôvodu premlčania právo na zaplatenie celej dlžnej sumy a preto žalobu
zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaná bola v konaní účastníkom,
ktorý mal vo veci plný úspech, preto by jej podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrila náhrada trov konania v
celom rozsahu. Nakoľko si žalovaná žiadnu náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu nevyplýva, že

by jej v konaní trovy vznikli, súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.