Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/852/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614203546
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2614203546.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného splnomocnencom Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti žalovaným: 1/ C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.
XXX/X,T.,2/S.K.,nar.XX.XX.XXXX,bytomJ.XX/XXX,T.,ozaplatenie2.812,60eurspríslušenstvom,o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica, zo dňa 14. januára 2015, č.k. 6C/203/2014-34,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal na
žalovaných zaplatenia sumy 2.812,60 eur spolu s príslušenstvom s odôvodnením, že so žalovaným
1/ uzatvoril dňa 08.10.2009 zmluvu o revolvingovom úvere, súčasťou ktorej boli zmluvné dojednania.
V zmysle zmluvy poskytol žalobca žalovanému 1/ úver vo výške 1.427,34 eur, ktorý sa zaviazal splatiť
v 36 mesačných splátkach po 80,36 eur. Žalovaná 2/ pristúpila k záväzku ako spoludlžníčka podľa §
533 O.z.. Žalovaní však nesplácali poskytnutý úver riadne a včas, keď z dlžnej čiastky zaplatili len sumu

80,36 eur. Z karty klienta zo dňa 13.12.2013 mal súd preukázané, že žalovaní zaplatili z vyplatenej sumy
1.195,98 eur celkovo sumu 80,36 eur. Z listu s názvom Oznámenie o zosplatnení zo dňa 04.03.2010
mal súd preukázané, že žalobca oznámil žalovanému 1/ že je v omeškaní so splácaním splátok č. 2,
3, 4, pričom suma omeškaných splátok je 241,08 eur. Zároveň mu oznámil, že uplynutím lehoty 15
dní odo dňa doručenia výzvy stanú sa splatnými všetky záväzky z tejto zmluvy a žalobca bude nútený
domáhať sa ich splnenia súdnou cestou. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 489 O.z., § 2
písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, § 101, § 103

O.z., § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, vecne z vykonaného dokazovania vyvodil
záver, že žaloba žalobcu nebola podaná dôvodne, medzi žalobcom a žalovaným 1/ došlo k platnému
uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere, žalovaná 2/ pristúpila k záväzku. Zo zmluvy žalobca plnil,
poskytol žalovanému 1/ úver vo výške 1.427,34 eur, ktorý však žalovaní nesplácali. Dlh žalovaných sa
stal splatným dňa 28.03.2010, teda premlčacia doba začala plynúť od dňa 29.03.2010, keďže podľa
ustanovenia § 101 O.z. je 3 roky a právo žalobcu vymáhať dlh sa tak premlčalo dňom 29.03.2013. Žaloba
bola na súde podaná až dňa 15.04.2014, súd tak považoval pohľadávku žalobcu voči žalovaným za

premlčanú. Súd na premlčanie prihliadal z úradnej povinnosti, v súlade s § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z..
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešným žalovaným náhradu
nepriznal, nakoľko im žiadne trovy nevznikli.2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca
Uviedol, že namieta zákonnosť postupu súdu, ktorý na premlčanie prihliadal ex offo. Konanie v tejto
veci začalo podaním žaloby doručenej na súd dňa 15.04.2014. V priebehu konania nebola účastníkom

konania žalovaným vznesená námietka premlčania. Postup súdu s prihliadaním na premlčanie ex offo
považuje za postup založený na retroaktívnej aplikácii ustanovenia § 5b. Toto ustanovenie bolo do
zákona č. 250/2007 doplnené novelizačným zákonom, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.05.2014. V
zmysle prechodného ustanovenia pre zmeny účinné od 01.05.2014 platí ustanovenie § 5a ods. 1 písm.
b), ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01. májom 2014; vznik týchto právnych

vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov
účinných do 30. apríla 2014. Zákon jednoznačne upravil otázku spätnej účinnosti v podobe tzv. nepravej
retroaktivity novej úpravy len na niektoré ustanovenia, ktoré boli do Zákona č. 250/2007 Z.z. doplnené
s účinnosťou od 01.05.2014. Ustanovenie § 5b medzi ne zaradené nebolo. Súd tak svojím postupom
porušil zákaz spätnej pôsobnosti právnych noriem, a v konaní, ktoré bolo začaté pred 01.05.2014
aplikoval ustanovenie, ktoré nebol oprávnený aplikovať. Postavenie žalobcu nie je možné zmeniť tým,

že súd uplatňuje hmotnoprávny inštitút premlčania spätne na základe § 5b účinného od 01.05.2014.
Ustanovenie § 5b by sa mohlo vzťahovať na postup súdu len v konaní, ktoré začalo od účinnosti daného
ustanovenia. Zároveň napáda postup súdu aj z hľadiska porušenia princípu legitímneho očakávania a
predvídateľnosti postupu súdu. V čase podania žaloby žiadne ustanovenie o tom, že súd na premlčanie
prihliada aj bez námietky dlžníka neplatilo a teda žalobca ho ani nemal ako predvídať. Vzhľadom k

uvedenému navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a návrhu v celom rozsahu vyhovieť s tým, že
si uplatňuje náhradu trov odvolacieho i prvostupňového konania.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 6C/203/2014 je určenie povinnosti

žalovaným 1/,2/ zaplatiť žalobcovi sumu 2.812,60 eur s príslušenstvom, titulom nedoplatku zo
spotrebiteľského úveru.

5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý z dôvodu premlčania nároku potom, ako súd prvej inštancie

na premlčanie prihliadal ex offo v súlade s ustanovením § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa.

6. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za
to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho

výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym
skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených
nárokov, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami strán sporu, a pretože odvolací
súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval
správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na

ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku.
Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

7. Namietanou skutočnosťou v odvolaní bol len nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý aplikoval

na danú vec ustanovenie § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Uvedený zmluvný
vzťah medzi účastníkmi je založený na základe spotrebiteľskej zmluvy pričom spotrebiteľské zmluvy
predstavujú rovnorodý druh občianskoprávnych zmlúv, v ktorých druhým účastníkom zmluvy je
spotrebiteľ. Osobitosť spotrebiteľských zmlúv vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať
slabšieho účastníka zmluvného vzťahu - spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s

poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ
vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ,
pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Zmyslom zavedenia
osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy je zvýšená ochrana slabšieho účastníka.Na to, aby zmluva bola označená za spotrebiteľskú, musí byť splnená podmienka, že ide o zmluvu,
ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším množstvo spotrebiteľov, pričom tieto
podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah. Ustanovenie

§ 5b zákona č. 250/2007 je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 O.z. a preto je treba
ho aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok
uplatnený v tomto konaní. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol
súd v zmysle § 5b povinný z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu a teda
prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj bez toho, aby sa žalovaní premlčania dovolávali v zmysle O.z..

Právna úprava v ustanovení § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z.
s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné
ustanovenia. Uvedené ustanovenie je pritom ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy a teda aj súdu ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez
vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa a preto sa súd správne najskôr zaoberal možným
premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva žalobcu.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutia NS SR sp.zn. 3 M Cdo 13/2014 a sp.zn. 8
M Cdo 13/2014, v ktorých sa konštatuje, že súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy musel vziať na zreteľ ustanovenie § 5b a teda bol povinný prihliadať na zákonný dôvod, ktorý
bránipriznaťplneniepožadovanéžalobou.Maltiežzohľadniť§52 odsek2vetatretiaO.z.,podľaktorého
na všetky právne vzťahy ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia

O.z., aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť
01. mája 2014 a právne predpisy ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, to znamená, že
od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

8. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní
žalovaní.

10. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).