Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. marec 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/127/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815200023
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815200023.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.

Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka, v právnej veci žalobkyne O. J., R.. XX.X.XXXX, D. W., S..O..J.
XX, zastúpenej JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlo v Rožňave,
Čučmianska dlhá 45, proti žalovaným: X. X..S. Q. - A. I. I. C. W., U. XXXX/X, X.: XX XXX XXX,
zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Katunský, JUDr.Kuzma a spol. so sídlom v Košiciach,
Floriánska 16, X. V. Z., R.. XX.XX.XXXX, D. W.O., U. XXXX/X, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 22.10.2015 č.k. 6C 14/2015-61 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania medzi žalobkyňou a
žalovaným v 2.rade.

Žalobkyni ani žalovanému v 2.rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu voči žalovanému v 2.rade. Tomuto
nepriznal náhradu trov konania. Do výroku taktiež uviedol, že konanie o náhradu nemajetkovej ujmy
voči žalovanému v 1.rade vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách tohto
konania.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o nároku žalobkyne, ktorá sa voči žalovaným v 1. a v
2.rade domáha, aby títo boli zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť jej sumu 100.000,-eur a to titulom
nemajetkovej ujmy, ktorá jej vznikla smrťou jej manžela v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 25.2.2014
v prevádzke žalovaného v 1.rade. Vo vzťahu k žalovanému v 2.rade si žalobkyňa uplatňovala nárok s
poukazom na to, že tento pri plnení svojich pracovných úloh z nedbanlivosti spôsobil smrť jej manžela
a to porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho zamestnania, čo bolo preukázané v trestnom

konaní v ktorom bol tento odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo vzťahu k žalovanému v 2.rade nie je dôvodný a to v dôsledku
nedostatku jeho pasívnej legitimácie, keďže žalovaný v 2.rade v tomto prípade nezodpovedá za škodu,
ktorá vznikla žalobkyni z dôvodu, že žalovaný v 2.rade vykonával prácu pre svojho zamestnávateľa -
žalovanéhov1.rade.Pritomtosvojomzáverevychádzalzust.§420ods.2Občianskeho zákonníka,keď

mal za to, že v tomto je vyjadrená zásada, že pokiaľ niekto spôsobí škodu pri vykonávaní činnosti, ktorú
vykonával pre inú osobu, nezodpovedá za túto škodu sám, ale za ňu zodpovedá ten, za koho činnosť
vykonával. Vzťahuje sa to najmä na prípady, keď zamestnanec pri vykonávaní činnosti v rámci svojich
pracovnoprávnych povinnosti spôsobí škodu tretej osobe. Mal za to, že v takomto prípade za škoduzodpovedá jeho zamestnávateľ a to bez ohľadu na to, či tento je právnickou alebo fyzickou osobou.
Mal za to, že skutočnosť, že zodpovednou osobou za spôsobenie škody vo vzťahu k poškodenému,
ak bola spôsobená škoda pri ich činnosti je právnická alebo fyzická osoba ešte neznamená, že

osoby ktoré túto činnosť za právnickú alebo fyzickú osobu vykonávali a pritom tretej osobe spôsobili
škodu, výjdu z tejto konštrukcie bez akýchkoľvek právnych následkov. Tieto osoby však nezodpovedajú
priamo poškodenému, ale ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov tým nie je dotknutá.
To znamená, že zodpovedajú svojmu zamestnávateľovi ktorý môže voči ním uplatniť pracovnoprávny
regres. Poukázal na ustálený názor podľa ktorého ak bol pôvodcom zásahu do práva na ochranu

osobnostizamestnanecprávnickejosoby,ktorýbolpoužitýprávnickouosoboukrealizáciičinnostiaktorý
vykonaním neoprávneného zásahu konal v rámci plnenia pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s
ním, za takýto zásah zodpovedá právnická osoba, pri analogickej aplikácii ust. § 420 ods. 2 v spojení
s § 853 Obč. zákonníka.

4. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Táto žiadala rozsudok v jeho zamietavom výroku

ako aj vo výroku o trovách konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje
odvolanie zakladala na dôvodoch uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ O.s.p., keďže má za
to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedla, že sa
nestotožňujesprávnymzáveromsúduprvejinštancieohľadnenedostatkupasívnejlegitimácienastrane

žalovaného v 2.rade. Poukázala na to, že svojho nároku sa domáha na základe ust. § 13 ods. 1,2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch prichádza do úvahy
od účinnosti zákona č. 87/1990 Zb. ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník od 29.3.1990. Má
za to, že popri nároku na náhradu škody podľa § 420 a násl. Občianskeho zákonníka môže v určitých
prípadoch vzniknúť poškodeným ďalší samostatný nárok vyplývajúci z nároku na ochranu osobnosti

podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa žalobkyne ide o dva samostatné nároky a tieto je
potrebné dôsledne odlišovať. Má za to, že v dôsledku smrti jej manžela pri pracovnom úraze sa jeho smrť
dotkla osobne aj jej a v značnej miere zasiahla aj do jej súkromného a rodinného života, teda do sféry
zákonom chránených osobnostných práv. Nesúhlasí preto so záverom súdu, že si nemôže uplatňovať
zákonný nárok na náhradu ujmy spôsobenej na jej osobnostných právach voči žalovanému v 2.rade ak

tieto nároky vznikli v dôsledku protiprávneho konania žalovaného v 2.rade. Takýto názor nemá oporu
v zákone a má za to, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval zásadu, že nemajetkovú ujmu možno
subsumovať pod nároky plynúce z nároku na náhradu škody.

5. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný v 1.rade. Vo vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje s

odvolacími dôvodmi žalobkyne a s jej názorom o nutnosti odlišovať inštitút náhrady škody podľa §
420 ods. 2 Obč. zákonníka od nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Obč. zákonníka. Nie je mu
zrejmé, na základe akej skutočnosti považoval súd prvej inštancie za potrebné v danom prípade pri
uplatnenom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy analogicky aplikovať ust. § 420 ods. 2 v spojení s §
853 Občianskeho zákonníka a na základe čoho dospel k záveru, že nie je možné odškodniť žalobkyňu

zo strany žalovaného v 2.rade, pretože ten vystupoval v čase pracovného úrazu iba v postavení
zamestnanca. Má za to, že platná právna úprava dôsledne rozlišuje medzi právom na ochranu osobnosti
podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka (s ním spojeným právom na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch) a právom na náhradu škody v zmysle § 415 a násl. Občianskeho zákonníka. Medzi týmito
dvomi inštitútmi je pojmová a obsahová odlišnosť. Právo na ochranu osobnosti predstavuje nemajetkové

právo rýdzo osobnej povahy a je úzko späté s osobnosťou človeka a jej prejavmi. Na rozdiel od toho
právo na náhradu škody patrí tak fyzickej ako aj právnickej osobe. Nemá absolútnu, ale len relatívnu
povahu, a má majetkovú povahu. Zásadný rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že pri určení výšky
nemajetkovej ujmy v peniazoch sa vychádza iba z predpokladu, akú ujmu mohol zásah vyvolať, pričom
v prípade náhrady škody je treba výšku presne uviesť a preukázať.

6. Žalovaný v 2.rade sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

7. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (skr. C.s.p.).

8. Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.9. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona zostávajú zachované.

10. Na základe toho odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietavom výroku
voči žalovanému v 2.rade ako aj vo výroku o trovách konania podľa § 380 C.s.p. a na základe toho
dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

11. Súd prvej inštancie sa správne vyporiadal s otázkou pasívnej legitimácie, teda zodpovednosti za

náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá bola spôsobená zamestnancom v rámci plnenia jeho pracovných
povinnosti a aj správne v tejto časti rozhodol.

12. Z dôvodov prvoinštančného rozsudku vyplýva, že tento uplatnený nárok posudzoval podľa § 11 a
nasl. Občianskeho zákonníka.

13. Podľa ust. § 13 ods. 1,2 Obč. zákonníka má fyzická osoba právo sa najmä domáhať, aby bolo
upustené od neoprávneného zásahu do práva na ochranu jej osobnosti, aby boli odstránené následky
týchto zásahov a aby bolo dané primerané zadosťučinenie.

14. Súdna prax už riešila otázku pasívnej legitimácie pri vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy,

ktorá vznikla pri realizácii činnosti právnickej alebo fyzickej osoby prostredníctvom ňou poverenej osoby
(zamestnanca) a zaujala názor, že občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby prichádza do
úvahy iba v prípade zásahov do osobnosti chránenej všeobecným osobnostným právom, ktoré je
potrebné kvalifikovať ako neoprávnené (protiprávne). Neoprávneným je zásah do osobnosti fyzickej
osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. s právnym poriadkom. K vzniku občianskoprávnych

sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 Občianskeho
zákonníka musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne
spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení, alebo ohrození osobnosti fyzickej
osoby a v jej fyzickej a morálne integrite, tento zásah musí byť neoprávnený (protiprávny) a musí
tu existovať príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vzniknutou ujmou na osobnostných

právach postihnutej fyzickej osoby. Platí zásada, podľa ktorej, ak neoprávnený zásah do osobnosti bol
spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou (alebo inou fyzickou osobou) k realizácii činnosti
tejto právnickej osoby (alebo inej fyzickej osoby) keď určujúcim je existencia miestneho, časového a
vecného vzťahu k plneniu činnosti takejto osoby, potom v týchto prípadoch občianskoprávne sankcie
podľa § 13 Občianskeho zákonníka postihujú samotnú právnickú osobu (alebo inú fyzickú osobu)

v zmysle analógie § 420 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s § 853 rovnakého zákona (rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky 30Cdo 1293/2007 zo dňa 31.5.2007).

15. Odvolací súd stotožňujúc sa s týmto právnym názorom má za to, že vzhľadom na skutočnosť,
že z obsahu pripojeného spisu ako aj dôvodov prvoinštančného rozsudku vyplýva záver, že konanie

žalovaného v 2.rade ako zamestnanca žalovaného v 1.rade pri ktorom došlo k usmrteniu manžela
žalobkyne, malo požadovanú súvislosť s jeho činnosťou, súd prvej inštancie správne uzavrel, že zásah
do osobnostných práv žalobkyne je za takejto situácie odôvodnené spojovať s popísaným pracovným
úrazom, ktorý zavinil žalovaný v 2. rade ako zamestnanec. Za takejto situácie je správny jeho záver v
tom, že priama občianska právna zodpovednosť žalovaného v 2.rade za náhradu nemajetkovej ujmy

nie je daná.

16. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietavom výroku
ako aj vo výroku o trovách konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

17. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p.. Žalobkyňa nebola v odvolacom konaní úspešná, preto jej náhrada trov odvolacieho konania
nepatrí a úspešnému žalovanému v 2.rade odvolacie trovy nevznikli. Odvolací súd preto žalobkyni ani
žalovanému v 2.rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).