Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 1T/111/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010620
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Varga

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316010620.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obžalovaného F.. P. C.,

pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, o obžalobe prokurátora
Okresnej prokuratúry Humenné sp.zn. 1Pv 177/16/7702 zo dňa 20.07.2016, podľa § 284 ods. 1
Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. marca 2017 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Súd obžalovaného F.. P. C., Z.. XX.XX.XXXX V. X., H. B.,
K. B. X. XXX/X, XXX XX Q.,

pre skutok, ktorého sa mal dopustil tak, že: „ako otec F.. Ľ. C., Z.. XX.XX.XXXX aj napriek tomu, že

mu povinnosť prispievať na výživu dieťaťa vyplýva priamo zo zákona o rodine a rozsudkom Okresného
súdu Humenné sp. zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa 27.09.2013 bol zaviazaný prispievať na jeho výživu
sumou 200,00 eur mesačne do rúk matke dieťaťa Ľ. C., od októbra 2015 do 31.03.2016 si v Q. túto
svoju povinnosť neplnil v sume určenej súdom, ale bez vážneho dôvodu prispieval na výživu maloletého
iba po 170,00 eur mesačne, aj napriek tomu, že vzhľadom na svoje možnosti, schopnosti a majetkové
pomery mohol prispievať mesačne sumou 200,00 eur a tak za uvedené obdobie dlhuje na výživnom
matke dieťaťa Ľ. C. sumu 180,00 eur“,

čím mal spáchať

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona,
podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, s poukazom na § 10 ods. 2 Trestného zákona, spod
obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné č. k. XPv XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 20.07.2016
oslobodzuje, pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal na obžalovaného obžalobu pre prečin zanedbania

povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom
základe, ako je uvedený v obžalobe i vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Dokazovanie vo veci bolo vykonané výpoveďami obžalovaného, svedkyne Ľ.. C. (F. F..) a listinnými
dôkazmi.

Obžalovaný F.. P. C. vo svojej výpovedi uviedol, že je prvýkrát pred súdom v trestnom konaní a mrzí

ho, že situácia dospela až k nemu. S matkou maloletého Ľ. sú rozvedení už takmer tri roky, ale bývalá
manželka robí obštrukcie v konaní o zníženie výživného tak, aby súd nemohol o jeho nároku rozhodnúť.
Zároveň sa vedie konanie o zverenie syna Ľ. do jeho osobnej starostlivosti. O zverenie požiadal preto,
že bývalá manželka nemá žiadny záujem pracovať a finančné prostriedky, ktoré on poskytuje na syna,nepostačujú na jeho výživu, pretože ich vo väčšej miere spotrebuje ona sama. On je od 26.05.2014
na starobnom dôchodku a poberá tento dôchodok vo výške 572,00 eur. Z tejto sumy sa mu vypláca
182 eur, pretože platí dlhy a exekúcie spôsobené manželkou. Výživné poskytované synovi v období od

októbra 2015 do konca marca 2016 ponížil o sumu 30 eur mesačne, čím vznikol dlh vo výške 180 eur,
pretože bol k tomu donútený vzniknutou situáciou. Syn bol a je u neho každý deň, vzorne sa o neho
stará - na rozdiel od matky, ktorá syna terorizuje a psychicky deptá. U neho má syn zabezpečené všetko
potrebné - stravu, bývanie, internet a podobne. Kupuje pre neho potraviny, ktoré sú vzhľadom na jeho
vek vhodné. Poukázal na to, že výživné v sume 200 eur bolo stanovené v čase, keď ešte pracoval a

mal vyšší príjem. Podal aj návrh na zníženie výživného. Súd v tejto veci koná už dva roky, no prieťahy
spôsobuje bývalá manželka a vo veci nie je rozhodnuté. Počas odvolacieho konania o spätne priznanom
výživnom jej vyplatil v splátkach 330 eur, čo malo predstavovať výživné priznané spätne okresným
súdom. I keď odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu, exekútor mu v exekúcii exekvoval celú
čiastku stanovenú súdom, od ktorej však neodrátal sumu, ktorú jej sám zaplatil, t.j. 330 eur. Následne
žiadal od bývalej manželky, aby mu túto sumu vrátila, no doteraz tak neurobila. Chcel len svoje peniaze

späť pre syna. Podľa jeho názoru dlh na výživnom žiada matka syna neoprávnene.

Matka maloletého v rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že o syna sa stará ona, syn bol
zverenýjej,onazabezpečujepotrebysynaztoho,čodostávaodobžalovaného,t.j.188,26eurmesačne.
Poberá aj rodinné prídavky vo výške 23,52 eur a syn má priznané aj štipendium vo výške 45 eur. Ona

sa stará o svoju zdravotne postihnutú mamu. Spochybnila starostlivosť otca o syna počas jeho návštev
u otca. S poukazom na to, že obžalovaný je členom občianskeho združenia H. B. Q. X., okrem toho je
členom občianskeho združenia Š. A. U. V. Q., vyjadrila predpoklad, že aj
z tejto činnosti musí mať príjem. Potvrdila, že v decembri 2014 obžalovaný kúpil počítač pre syna a syn
sa chodí na ňom hrať, niekedy sa zabudne až ho musí telefonicky volať, aby prišiel domov.

Obžalovaný k výpovedi poškodenej uviedol, že počas svojho zamestnania si sporil do 3. piliera, išlo o
doplnkovédôchodkovépoistenie,ktoréhosprávcombolaT..Vroku2016mubolavyplatená1nasporenej
sumy a mala mu byť vyplatená ďalšia splátka vo výške 500 eur, ale exekútor ju exekvoval pre jeho bývalú
manželku. Pokiaľ ide o beh, behá rekreačne a za behanie nedostáva žiadne odmeny. Nie je členom Š.

A. U. V. Q.. Pokiaľ poukázal 2% z dane Š. A., tak to boli 2% z príjmu za rok 2015, kedy ešte pracoval
a suma, ktorú poukázal, bola 19 eur.

Obžalovaný ďalej k výpovedi svedkyne uviedol, že počítač kúpil synovi za sumu 650 eur. Nie je pravdou,
že syn chodí od neho hladný, stále skonzumuje dve až tri jedlá podľa potreby. Hladuje u svojej matky,

do školy chodí hladný, lebo nemá desiatu. V byte u matky býva dokonca sám, pretože ona je v B. Z.
C., kde sa stará o svoju matku. Od júla 2016 on výživné neplatí, pretože mu priamo z dôchodku zráža
sociálna poisťovňa a jemu nie je vyplácané ani životné minimum.

Obžalovaný bol samosudcom opätovne poučený o obsahu ustanovenia § 86 ods. 1 písm. a) TZT, o

zániku trestnosti činu a pre možnosť doplatiť dlžné výživné v sume 180,00 eur, súd odročil hlavné
pojednávanie.

V ďalšom priebehu hlavného pojednávania uviedol, že sumu 180 eur nebol schopný zaplatiť preto, že
sám nemá z čoho žiť a stará sa o syna dennodenne. Je mu vyplácaný starobný dôchodok vo výške

182,20 eur, z toho uhrádza splátku hypotéky, internet pre syna, splátky telefónov a náklady spojené s
bývaním, pričom býva v rodinnom dome. Po poslednom pojednávaní vo vyúčtovaní za elektrickú energiu
mal nedoplatok vo výške 139,80 eur a túto sumu za neho uhradil jeho kamarát F.. E., ktorý mu na to
požičal s tým, že mu to vráti do konca roka. Skrátením vyplácaného výživného v období uvedenom v
obžalobenespôsobilmatkemaloletéhožiadnuujmu,pretoževtomčasejejbolovyplatenédlžnévýživné,

dokonca aj spätne. Keby to nezaplatil on, syn by nebol na žiadnom výlete ani na lyžiarskom výcviku,
pretože matka by mu to nezaplatila. Uviedol, že toto obvinenie považuje za vydieranie zo strany matky
maloletého.

Prokurátor v rámci záverečnej reči uviedol, že na základe vykonaného dokazovania navrhuje uznať

obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe s tam uvedenou právnou kvalifikáciou a
uložiť mu podmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby s primeranou skúšobnou
dobou.Obžalovaný v záverečnom vyjadrení uviedol, že sa necíti byť vinný, pretože on sa o syna maximálne
staral na rozdiel od matky, ktorá sa vyhýba práci, špekulatívne podvádza súd a klame. Žalobu, ktorú by
mohol podať proti matke, by podal vlastne ako keby aj proti svojmu synovi, čo je proti jeho morálnym

zásadám.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v obžalobe - po
formálnej stránke boli naplnené znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa §
207 ods. 1 Trestného zákona.

Prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, sa dopustí ten kto najmenej
tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo
zaopatrovať iného. Trestná sadzba je stanovená až na dva roky odňatia slobody.

Podľa § 10 Trestného zákona je trestný čin, ktorý je prečinom definovaný takto:

§ 10 ods. 1 prečin je
a) trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo
b) úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou
hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.
Ods. (2) Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých

bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

Pri prečinoch TZ okrem formy zavinenia ustanovuje aj skúmanie závažnosti trestného činu, ktorá je
jeho materiálnou stránkou. Závažnosť je zadefinovaná ako taxatívny výpočet okolností potrebných na
posúdenie vymedzenia prečinu (§ 10 ods. 2). Týmito okolnosťami sú spôsob spáchania a jeho následky,

okolnosti, za ktorých bol spáchaný, miera zavinenia a pohnútka. Spravidla ide o premenlivé pojmy,
ktorých zistenie je podstatné pre rozhodnutie o čine.

Ak ich posúdením je závažnosť činu nepatrná, nejde o prečin. V prípade negatívneho vymedzenia
prečinu z hľadiska závažnosti prichádza v rámci trestného stíhania voči konkrétnemu obvinenému do

úvahy postúpenie veci alebo zastavenie trestného stíhania.

Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie či konanie nesie nielen
všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách ods. 2 § 10 Tr. zák. To znamená,
že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný,

mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Tdo 51/2015, zo dňa 31. marca 2016)

Pri zo zákona povinnom posúdení okolností potrebných na posúdenie vymedzenia prečinu (§ 10 ods.
2), ako sú: spôsob spáchania a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, miera zavinenia a

pohnútka, súd poukazuje na to, že obžalovaný len v pomerne krátkom období platil výživné o 30,00 eur
nižšie než bolo určené, čím vznikol dlh za obdobie šiestich mesiacov vo výške 180,00 eur. Starostlivosť
otca o maloletého súd považuje za nadštandardnú - časté návštevy a zakúpenie počítača pre potreby
syna potvrdila dokonca aj matka maloletého.

Hodnovernosť výpovedí obžalovaného a svedkov súd vyhodnocuje nielen v súvislosti s ďalšími dôkazmi,
ale aj na základe osobného kontaktu na hlavnom pojednávaní, kde sa realizuje zásada bezprostrednosti
a ústnosti. Vyjadrovanie obžalovaného bolo vecné s prvkami emotívnymi - ľútosť, pocit skrivodlivosti.
Naproti tomu prejav a vystupovanie matky maloletej súd hodnotí ako demonštratívny so snahou o
manipuláciu (spomína členstvo obžalovaného v športovom klube a v občianskom združení, odkiaľ „musí

mať ďalšie príjmy“). Samosudca musel dokonca upozorniť Ľ. C., ak bude aj po napomenutí opäť rušiť
priebeh hlavného pojednávania, že v zmysle § 70 ods. 1 TP, jej môže byť uložená poriadková pokuta do
sumy 1650 eur (zápisnica a zvukový záznam z hlavného pojednávania konaného dňa 15.2.2017).

Nedoplatok na výživnom počas šesťmesačného obdobia za jestvujúcich okolností, keď sa otec o syna

stará nad rámec určený súdom, výživné k rukám matky zabezpečuje súdny exekútor a matke bola
duplicitne vyplatená aj suma 330,00 eur ako spätne priznané výživné, má za následok, že závažnosť
skutku je nepatrná, preto v zmysle § 10 ods. 2 TZ, nejde o prečin.Súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd

Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže
podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo
vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať
pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku

rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení
o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo
že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.