Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. apríl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/246/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203685
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7813203685.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu CD Consulting s. r. o., Praha 1,
Nové Město, Politických vězňů 1272/21, IČO: 264 29 705, Česká republika, zastúpeného Fridrich Paľko,
s. r. o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej E. X., E., J. XXX, o zaplatenie 1
677 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 10C/369/2013-66 z 28.11.2014 Okresného súdu
Rožňava

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, z r u š u j e rozsudok
v uvedenej časti a konanie z a s t a v u j e.

V ostatnej časti p o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú
sumu 1 677 € spolu so 6 % ročným úrokom od 25.9.2013 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške
1/3 % zmenkovej sumy, teda 5,89 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Proti výroku, ktorým súd zamietol zmenkový úrok v sadzbe 0,25 % denne zo zmenkovej sumy, voči
výroku, ktorým súd zamietol 6 % ročný úrok do dňa doručenia žalobného návrhu žalovanej, ako aj voči

výroku o nepriznaní mu náhrady trov konania, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.
3. Súd v odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol: Zmenka je listinný cenný papier, ktorý môže slúžiť ako
zaistenie peňažného záväzku a možno ju uplatniť až po tom, čo povinnosť na základe pôvodného
peňažného záväzku nebola splnená. Túto funkciu plní zmenka vtedy, keď je vydaná pre prípad, ak
dlžníksvojzáväzkovývzťahriadnenesplní.Vlastnázmenkajezmenka,ktoráznamenábezpodmienečný
prísľub na platbu vyjadrený jej vystaviteľom - dlžníkom, že zaplatí zmenkovú sumu do rúk toho, kto
zmenku predloží v čase jej splatnosti. V čase keď dlžník vystavuje zmenku, síce nemá konkrétne

vedomosti, kto bude majiteľom zmenky v čase splatnosti, avšak práve z toho dôvodu by mal byť
obozretný, súc si vedomý tejto skutočnosti. Uvedená zmenka je zákonným cenným papierom na
rad, z čoho vyplýva, že ju možno prevádzať rubopisom (indosamentom). Dlžníkovi nič nebránilo,
aby v prípade, že mal obavy z indosovania zmenky, zmenku vystavil s doložkou nie na rad. Z
obsahu skúmanej zmenky vyplýva, že takáto doložka pripojená nebola. Za predpokladu, že by doložka
existovala, bola by zmenka prevoditeľná len prostredníctvom postúpenia pohľadávky a tam by mohol
dlžník použiť svoje kauzálne námietky. Indosamentom sa rozumie písomné vyhlásenie zmenkového

veriteľa, t.j. majiteľa zmenky (indosanta), na rube zmenky alebo na jej prívesku, ktorý musí byť so
zmenkou pevne spojený. Vyplnený rubopis obsahuje 3 zák. požadované zložky, a to tzv. indosačnú
(prevodnú) doložku, v ktorej indosant vyjadruje svoj úmysel previesť zmenku, určenie indosatára,
t.j. nového majiteľa zmenky a podpis indosanta. Týmto spôsobom indosatár nadobúda právo zozmenky, nie právo predchádzajúceho majiteľa. V čase vystavenia zmenky 12.2.2009 bolo možné
zabezpečenie úverového vzťahu vystavením zmenky, čo v súčasnosti podľa platných predpisov už
možné nie je. Za daných okolností musí rešpektovať postavenie subjektov zmenkového vzťahu v súlade

s predpismi, ktoré boli účinné v čase vystavenia zmenky a tie sú upravené v špeciálnom predpise,
a to v Zmenkovom zák. Z úradnej moci môže skúmať jedine platnosť zmenky, a to jej náležitosti,
v súlade s § 75 uvedeného zák. Dodržanie všetkých náležitostí má zásadný význam, pretože ak
zmenka neobsahuje niektorú z náležitostí obsiahnutú v zmenkovom zák., nie je zmenkou. Z predloženej
zmenky vyplynulo, že miestom vystavenia zmenky bolo miesto Rožňava, dátum vystavenia - 12.2.2009,

na sumu 1 767 €. V ďalšej časti zmenky sa nachádza text nasledovného znenia: zaplatím za túto
zmenku pri predložení na rad Pohotovosť s. r. o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., Oddiel: Sro, Vložka číslo: 23636/B, sumu
jedentisícsedemstošesťdesiatsedem € (zmenková suma slovom) a zmenkový úrok 0,25 % denne od
29.7.2009 (dátum začiatku úročenia - mesiac uviesť slovom), splatné: Pohotovosť s. r. o., Pribinova 25,
811 09 Bratislava, bez protestu, na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Ďalšiu časť textu

tvorili osobné údaje žalovanej, vyplnené ručne, jej podpis a označenie č. zmluvy, ku ktorej sa zmenka
vzťahovala: 7510630. Na druhej strane zmenky sa nachádzal text Namiesto nás na rad CD Consulting
s. r. o., K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705 a súčasne
tam bol odtlačok pečiatky Pohotovost-i s. r. o. a podpis. Z obsahu zmenky je zrejmé, že obsahovala
všetky zák. predpokladané náležitosti vyplývajúce z § 75 Zák.č.191/50 Sb. o vlastnej zmenke okrem

údaju o splatnosti a takto Pohotovosť s. r. o., ako pôvodný veriteľ previedla zmenku indosamentom /
rubopisom/, o čom bol na druhej strane zmenky vykonaný písomný záznam, čím sa stal majiteľom
zmenky žalobca. Indosovaním tejto zmenky došlo k situácii, kedy pôvodná zmenka stratila charakter
zabezpečovacej zmenky a stala sa zmenkou na platenie. V súvislosti s indosovaním zmenky, vyplýva z
§ 17 Zák.č.191/50 Sb. určitá právna situácia, ktorá by umožňovala žalovanej, žalovanej zo zmenky, robiť

majiteľovi zmenky námietky. Možnosť zmenkového dlžníka (žalovanej), vzniesť relatívnu námietku voči
novémumajiteľovizmenky(žalobcovi),jedanálenvtedy,keďzmenkovýdlžníkpreukáže,ženovýmajiteľ
zmenky konal v čase nadobúdania vedome na jeho škodu. V takom prípade spočíva dôkazné bremeno
na zmenkovom dlžníkovi, čiže na žalovanej. Nebolo preukázané, že by žalovaná od vystavenia zmenky,
ani po jej indosovaní, vzniesla nejaké námietky. Z týchto dôvodov teda posudzoval zmenku a záväzky zo

zmenky podľa Zmenkového zák. Citoval znenie § 4 ods.6 Zák.č.258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
účinného v čase vystavenia zmenky. Zák. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol účinný v čase vystavenia
zmenky, v cit. § 4 ods.6 vymedzuje určité pravidlo pre vyplnenie zabezpečovacích zmeniek, ktoré súvisia
so spotrebiteľským úverom. Z uvedeného ust. vyplýva, o. i., aj to, že veriteľ zodpovedá za škodu,
ktorá vznikne spotrebiteľovi porušením ods.6. Pokiaľ teda pôvodný veriteľ zmenky (POHOTOVOSŤ

s.r.o.) porušil povinnosti pri vyplňovaní zmenky vyplývajúcu z 4 ods.6 Zák. o spotrebiteľských úveroch a
následne postúpil takú zmenku indosamentom na ďalšieho nadobúdateľa, zodpovedá za škodu, ktorá
týmto spôsobom vznikla. Z toho vyplýva aj právo spotrebiteľa žalovanej, uplatniť si voči pôvodnému
veriteľovi náhradu škody. Zdôrazňuje, že pri uplatňovaní práv zo zmenky mal výlučne zmenkový dlžník
povinnosť vznášať námietky, týkajúce sa prípadného porušenia vyplňovacieho práva ku zmenke, príp.

aj iné námietky, súvisiace so zmenkou. Žalovaná nevzniesla žiadne námietky a teda - podľa jeho
názoru - za predpokladu, že zmenková suma nebola doteraz úplne uhradená, nárok žalobcu, z titulu
plnenia zmenkovej sumy, považoval za dôvodný a opodstatnený vrátane 6 % zákonného ročného úroku
z omeškania a zmenkovej odmeny. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil práva zo zmenky, ktorá
neobsahuje údaj o jej splatnosti, avšak okrem údaju splatnosti obsahuje všetky náležitosti predpísané

v čl. I. § 75 Zák. zmenkového a šekového č.191/50 Sb. pre vlastnú zmenku, preto nie je neplatná,
keďže podľa čl. I. § 76 ods.2 zmenkového zák. o vlastnej zmenke, v ktorej zmenke nie je údaj splatnosti
platí, že je splatná na videnie. Zmenka na videnie je splatná pri predložení, na platenie musí byť
predložená do 1 roku od dátumu vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu
dlhšiu (čl. I. § 34 ods.1 v spojení s § 77 ods.1 Zmenkového zák.). V prípade žalovanej zmenky určil

vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia. Zo žaloby vyplýva, že
remitent predložil žalovanej zmenku na platenie. Doložka bez protestu, ktorá je na zmenke napísaná,
zbavila remitenta povinnosti urobiť protest pre neplatenie a súčasne preniesla dôkazné bremeno na
preukázanie, že lehoty neboli dodržané na žalovanú (čl. I. § 46 ods.1 a 2 v spojení s § 77 ods.1
zmenkového zák.). Za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde.

V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ podľa čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods.2 zmenkového
zák. ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25
% denne, t. j. 91,25 % ročne. Zmenkový zák. výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo
vistazmenke, neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Rovnako neupravuje koniec lehoty naúročenie, preto ak nie je v úrokovej doložke koniec úročenia stanovený, zmenková suma sa úročí až do
splatnosti zmenky, keďže od splatnosti až do zaplatenia dlhu preberá uhradzovaciu funkciu postihový 6
% úrok. V prípade, ak zmenkový zák. ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, platnosť právnych

úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke sa spravuje všeobecnými ust. O. z. o právnych úkonoch. Pri
posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke je potrebné vychádzať z § 39 O. z., skúmať,
či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi neplatný. Zmenkový
úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky,
preto jeho výška musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných

prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine alebo ju
prevyšuje. Pri tomto závere vychádzal zo skutočnosti, že v čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby
uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti nižšie ako 14 % ročne
(údaj zistený z internetovej stránky NBS), ktorú sadzbu, zmenkový úrok 0,25 % denne, resp. 91,25 %
ročne, viacnásobne prevyšuje a preto úrokovú doložku na zmenke považoval za neplatnú pre rozpor s
dobrýmimravmipodľa§39O.z.Podľaprvejvetyčl.I.§16ods.1vspojenís§77ods.1Zmenkovéhozák.

o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je riadny majiteľ, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom
indosamentov, a to aj vtedy ak je posledný z nich blankoindosamentom. Žalobca zmenku nadobudol
indosamentom (rubopisom), stal sa riadnym majiteľom zmenky, preto môže podľa čl. I. § 48 ods.1 v
spojení s § 77 ods.1 Zmenkového zák. postihom žiadať od žalovanej zaplatenie 6 % úrokov odo dňa
splatnostizmenkyaodmenuvovýške1/3%zmenkovejsumy.Naabsolútnuneplatnosťúrokovejdoložky

na zmenke podľa § 39 O. z. prihliadal ex offo, aj bez návrhu, preto žalobu ohľadom 0,25 % denného
zmenkového úroku zo zmenkovej sumy zamietol a žalovanú zaviazal len na zaplatenie 6 % ročného
úroku zo zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky t. j. v danom prípade odo dňa nasledujúceho po
doručení žaloby žalovanej z dôvodu, že žalobca nepredložil dôkaz, kedy pred podaním žaloby sa stala
zmenka zročnou, preto mu 6 % ročný úrok z omeškania priznal od 25.9.2013, dňom nasledujúcim po

doručení žaloby žalovanej, a nie ako si to uplatnil v žalobe. Výrok o trovách konania sa opiera o § 142
ods.2 O. s. p. (jeho znenie citoval). Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, čo do priznanej zmenkovej
istiny1677,00€azmenkovejodmeny,bolvšakneúspešnývčastinepriznanéhozmenkovéhoúroku0,25
% denne z dlžnej sumy, čo niekoľkonásobne prevyšuje žalovanú istinu, preto o náhrade trov konania
rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal s poukazom na cit. ust.

4. Žalobca v odvolaní uviedol: Podáva ho z dôvodu, že a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods.2 písm. b) O. s. p.]; b) v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods1 písm. f) O. s. p.]; c) rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p.]. K dôvodom

odvolania bližšie uviedol: 1. Súd dospel k záveru, že dohodnutý zmenkový úrok 0,25 % denne je v
rozpore s dobrými mravmi, a teda v tejto časti považuje zmenku za čiastočne neplatnú pre rozpor
s dobrými mravmi. 2. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že zmenku vystavila žalovaná. Túto
dobrovoľne podpísala, pričom išlo o prejav jej slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná
na zmenke a bola jej známa v čase vystavenia zmenky. Žalovaná teda mala vedomosť o tom, že sadzba

zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne
súhlasila. 3. V tejto súvislosti je na mieste poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej len NS SR) 5Obo 3/2008 z 22.10.2008 (z jeho odôvodnenia citoval). 4. Poukázal aj na rozsudok
Nejvyššího soudu ČR 25Cdo 1839/2000 z 22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a
stanovisek č.59/2004; aj z jeho odôvodnenia citoval). 5. V okolnostiach rozhodnutia, súdu je potrebné

poukázať predovšetkým na nespornosť jej záväzku za zmenku zaplatiť. Nespornosť záväzku žalovanej
za zmenku zaplatiť sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok
nevynímajúc. Záväzok žalovanej zaplatiť aj zmenkový úrok je „tade“ platný a má byť priznaný v súdnom
konaní. Zmenkový úrok má byť priznaný o to viac, ak žalovaná žiadne námietky voči uplatnenej zmenke
neformulovala. 6. Zároveň poukázal na podporu svojich tvrdení na doterajšie rozhodnutia okresných

súdov (ďalej len OS) v skutkovo a právne obdobných veciach, v ktorých mu priznali nárok v plnom
rozsahu, a to konkrétne: rozsudok OS Lučenec 13C/88/2013 z 13.2.2014, OS Revúca 3C/8153/2013
zo 6.3.2014 a OS Martin 8C/198/2013 z 11.2.2014 (z ich odôvodnenia citoval). 7. Zároveň poukázal aj
na rozsudok Krajského súdu Nitra 5Co/16/2010 z 3.2.2010, v ktorom súd vyslovil, že zmluvná pokuta
(ďalej len pokuta) 0,25 % z istiny za každý deň omeškania nie je neprimeraná vzhľadom na účel, ktorý

pokuta ako zabezpečovací inštitút zabezpečuje. Uvedený rozsudok sa síce týka inštitútu pokuty, avšak
ide o majetkovú sankciu, ktorá má zabezpečiť, aby zmluvná strana zaplatila riadne a včas, a v prípade,
ak sa tak nestane, slúžila ako sankcia sa nedodržanie zmluvných podmienok. V zmenke napísaný
zmenkový úrok má rovnakú funkciu ako pokuta, a preto je uvedené rozhodnutie aplikovateľné na tentospor. Citoval z odôvodnenia uvedeného rozsudku. 8. Súd zároveň dospel k záveru, že žalovaná je, o.
i., povinná k zaplateniu 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky, t.j. v danom
prípade odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu žalovanej z dôvodu, že nepredložil dôkaz, kedy pred

podaním návrhu jej predložil zmenku k zaplateniu. 9. Vzhľadom na to, že súd nedoručil riadne vyjadrenie
žalovanej na tlačive C a tým zmaril možnosť na jeho vyjadrenie v konaní pred súdom a ak žalovaná
tvrdí, že predložené doklady o úhradách predstavujú platby na zmenku, žiada, aby svoje tvrdenie v
konaní preukázala, a to predovšetkým tým, že preukáže, že zmenka bola v čase jednotlivých úhrad
už splatná, teda už jej bola predložená na platenie. Zdôraznil, že dôkazné bremeno na preukázanie

týchto skutočností leží na pleciach žalovanej. 10. „Ppísal“ okolnosti predloženia zmenky na platenie v
samotnom návrhu na uplatnenie pohľadávky, a to v bode 8.1 v 3. odseku, pričom zároveň vysvetlil,
že keďže zmenková listina je opatrená doložkou bez protestu indosant nenechal uvedené skutočnosti
zistiť verejnou listinou. 11. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na to, že mu nie je známe, že by
niektorý z účastníkov túto skutočnosť namietal, resp. spochybňoval. Nejde teda o spornú skutočnosť.
Zároveň poukázal na to, že aj v prípade, že by žalovaná (nie súd, ktorý nie je oprávnený v konaní

vznášať hmotnoprávne námietky) takú námietku vzniesla, dôkazné bremeno by v takej situácii ležalo
na nej a to s poukazom na čl. I § 46 ods.1 a 2 v spojení s § 77 ods.1 zmenkového a šekového zák.
II. S poukazom na uvedenú argumentáciu žiadal zmeniť rozsudok tak, že sa návrhu na uplatnenie
pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná sa mu náhrada trov odvolacieho konania: 81,33 € bez
DPH za podané odvolanie a 8,39 € bez DPH režijný paušál. Príloha: Rozsudok OS Revúca 3C 153/2013

zo 6.3.2014, Rozsudok OS Lučenec 13C 88/2013 z 13.2.2014, Rozsudok OS Martin 8C 198/2013.
5. Žalobca podaním (č.l.92) z 21.12.2015, označeným Vec: Čiastočné späťvzatie podanej žaloby a
s ním súvisiaca zmena petitu a došlým súdu 22.12.2015, oznámil, že podáva nasledovné čiastočné
späťvzatie žaloby. Citujúc znenie § 96 ods.1 O. s. p. uviedol: Na základe uvedeného berie svoju žalobu
čiastočne späť a to v rozsahu zmenkového úroku 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového

úroku 0,25 % denne, čím si uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok 0,06 % denne. Teda viac
neuplatňuje zmenkový úrok 0,25 % denne, ale žiada priznať zmenkový úrok len v časti 0,06 % denne.
Ostatné časti žaloby a petitu ponecháva bez zmeny. S poukazom na uvedené skutočnosti žiada,
podľa čl.7 „Nariadenie“ Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.861/2007 vydať rozsudok v zmysle
žaloby, v nadväznosti na ďalšie prípadné späťvzatia a v nadväznosti na toto späťvzatie. Vzhľadom

na uvedené a na skutočnosť, že zmenka je platná, uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný,
žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Zosúladil svoj postup s názorom NS SR, ktorý vyjadril v
zjednocujúcom stanovisku z 20.10.2015 č:93 a keďže tak došlo k odstráneniu týmto súdom označených
hmotnoprávnych prekážok a iné v názore súd nedefinoval, očakáva, že napriek značenému zdržaniu
oproti lehote definovanej pre vydanie rozhodnutia v čl.7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

(ES) č.861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu súd vydá
rozsudok v skrátenom konaní bez ďalšieho zdržania. Zbytočné plynutie času generuje na jeho strane
majetkovú škodu vyvoditeľnú voči zodpovedným subjektom.
6. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, nebol odvolaním napadnutý,
nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom
konaní preskúmavaný.
8. Podľa § 370 ods.1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

9. Podľa ods.2 cit. ust. súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.
10.Podľaods.3cit.ust.akježalobavzatáspäťsčasti,použijúsaustanoveniapredchádzajúcichodsekov
primerane.

11. Čiastočné späťvzatie žaloby bolo doručené žalovanej 8.2.2017 (doručenka pri č.l.95), avšak
žalovaná sa k nemu nevyjadrila, aj keď na to bola vyzvaná uznesením 5Co/246/2016-96 z 3.2.2017,
ktoré jej bolo doručené tiež 8.2.2017 (doručenka pri č.l.95).
12. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, pripustil späťvzatie
žaloby v časti zmenkového úroku 0,19 % denne, zrušil rozsudok v uvedenej časti a konanie zastavil a v
ostatnej časti rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správny, aj jeho dôvodysú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič
nemení ani odvolanie.
13. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

14. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie
dôvody podľa § 365 ods.1 CSP.
15. Podľa § 221 ods.1 O. s. p. súd rozhodnutie zrušil, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci

sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez
návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali a j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
16. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumel procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v
dôsledku ktorého účastník nemohol uplatniť konkrétne procesne práva priznané mu O. s. p.
17. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci [§ 205 ods.2 písm. b) O. s. p., teraz § 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v

chybnom postupe súdu prvej inštancie pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok,
ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších
nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého
porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

18. Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom a, žeby konanie na súde prvej inštancie bolo takou inou vadou postihnuté.
19. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkovéhostavupodľatýchtoust.vovzťahukpredmetukonaniaprávaapovinnostiaakobolapretovec
rozhodnutá. Použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie

k zistenému skutkovému stavu.
20. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.
21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť (§ 387 ods.3 CSP): Vzhľadom

na to, že na zmenke (fotokópia na č.l.4) je uvedené č. spotrebiteľskej zmluvy, žalobca pri nadobudnutí
zmenky vedel, že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému
majiteľovi zmenky námietky podľa § 17 zák.č.191/50 Sb. Zákona zmenkového a šekového a z údaja
o č. zmluvy (tzv. hodnotová doložka, informujúca o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky
a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu),

výkon práva žalobcu je tak v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods.1 O. z. (Výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi), ako aj so zák.č.258/01 Z. z. v
znení účinnom od 1.1.2008 do 31.12.2010, pretože indosácia zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka
zo spotrebiteľskej zmluvy je - v posudzovaných okolnostiach prejednávanej veci - v rozpore s § 4 ods.6,7

cit. zák.č.258/01 Z. z.
22. Napadnutý rozsudok je v úplnom súlade s ustálenou rozhodovacou súdnou praxou (§ 393
ods.3 CSP) formulovanou v SPOLOČNOM STANOVISKU občianskoprávneho kolégia NS SR a
obchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov suplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, uverejneným pod č. 93/2015 v Zbierke
stanovísk NS a súdov SR 8/2015.
23. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.
24. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
25. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech vo veci, preto nemá právo na náhradu jeho trov a

žalovanej v ňom žiadne trovy nevznikli.
27. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.