Uznesenie – Neplatnosť právnych úkonov ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/142/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7201898782
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7201898782.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.
Ladislava Cakociho a JUDr. Slávky Zborovjanovej, v právnej veci žalobcu BARMIN s.r.o. so sídlom v
Markušovciach, Pod Stožkami č. 10, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kucharčíkom, advokátom so sídlom
v Košiciach, Štefánikova č. 40, proti žalovanému REPROX a.s. so sídlom v Košiciach, Južná trieda č.
78, zastúpenému JUDr. Gabrielou Cacarovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Južná trieda č. 78, o
neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa
21.10.2015 č.k. 19C 387/2001-328 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluva o nepeňažnom vklade uzavretá dňa
29.11.1999 medzi obchodnou spoločnosťou REPROX s.r.o. so sídlom v Košiciach a žalovaným je voči
žalobcovi právne neúčinná a zároveň žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi na trovách konania sumu
377,15 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobcu ohľadom určenia právnej neúčinnosti
zmluvy o nepeňažnom vklade.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že obchodná spoločnosť REPROX s.r.o.
v notárskej zápisnici zo dňa 20.9.1999 vyhlásila, že v prípade nezaplatenia sumy 109.527.199,29
Sk najneskôr do 9.11.1999 súhlasí s exekúčnym vymáhaním a to na celý jej majetok. Následne
na to obchodná spoločnosť previedla všetky svoje nehnuteľnosti na žalovaného a to zmluvou o
nepeňažnom vklade zo dňa 29.11.1999. Ďalej spoločníci a konatelia obchodnej spoločnosti REPROX
s.r.o. MUDr. Peter Cacara a JUDr. Gabriela Cacarová previedli svoje obchodné podiely v spoločnosti
REPROX s.r.o. na nového spoločníka. V čase zmluvy o nepeňažnom vklade boli a aj v súčasnosti sú
členmi Predstavenstva žalovaného. Zmluva bola teda uzavretá medzi právnickými osobami, ktoré mali
totožných štatutárnych zástupcov, ktorí sú naviac blízkymi osobami - manželmi. Súd ďalej vychádzal
zo zistenia, že obchodná spoločnosť REPROX s.r.o. nemá žiaden majetok a v skutočnosti táto už
neexistuje, nakoľko dňom 10.3.2010 bola ex offo vymazaná z obchodného registra.

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom vykazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru,
že návrh žalobcu je dôvodný. Súd mal za to, že bola splnená základná podmienka pre uplatnenie
odporovacieho nároku tak, ako ju vymedzuje prvá veta § 42 ods. 1 Obč. zákonníka. Spoločnosť
REPROX s.r.o. ako dlžník nespĺnil svoju povinnosť voči žalobcovi (resp. jeho právnym predchodcom)
zaplatiť vymáhateľnú pohľadávku a napriek tomu uzavrel dňa 29.11.1999 so žalovaným zmluvu o
nepeňažnom vklade. Z výsledkov dokazovania jednoznačne vyplynulo, že táto zmluva bola uzavretá
v období, keď dlžník mal už dlh, preto v zmysle § 42a ods. 3 Obč. zákonníka túto zmluvu uzatváral s
úmysloch chrániť majetok pred veriteľmi a takým veriteľom sa stal aj žalobca so svojou pohľadávkou.

Vzhľadom na to, že zmluva o nepeňažnom vklade bola uzavretá 29.11.1999 a nárok na súde bol
uplatnený 14.6.2001 bola žaloba podaná v lehote 3 rokov v súlade s § 42a ods. 2 Obč. zákonníka.
Súd mal za preukázané, že štatutárni zástupcovia dlžníka a žalovaného ako blízke osoby takýto úmysel
dlžníka museli poznať. U blízkych osôb uvedených v § 116 a § 117 platí vyvrátiteľná domnienka o úmysle
ukrátiť veriteľa dlžníka. Dôkazným bremenom zákon zaťažuje druhú stranu odporovateľného úkonu.
Žalobcovi stačí tvrdiť, že napadaným úkonom došlo k jeho ukráteniu a ak žalovaný mieni dosiahnuť
zamietnutie žaloby, musí dokazovať vynaloženie náležitej starostlivosti, ktorá však nepostačovala na
poznatky o úmysle dlžníka ukrátiť jeho veriteľa. Súd zároveň poukázal na právoplatné rozhodnutie vo
veci 24C 477/2002, v ktorom sú špecifikované jednotlivé postúpenia predmetnej pohľadávky zmluvy o
postúpení, ich prílohy, notárske zápisnice, z ktorých súd vychádzal. Ide o skutkovo právne totožnú vec,
spor sa týka rovnakého právneho úkonu, len inej časti majetku dlžníka. V skutočnosti medzi účastníkmi
spory boli teda vyriešené právoplatne v uvedenom konaní.

5. Výrok o trovách odôvodnil súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Neúspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že súd na základe ust. § 159
ods. 2,3 O.s.p. pri rozhodovaní tejto veci vychádzal z vykonaného dokazovania v konaní 24C 477/2002
a odôvodnil to tým, že súd a účastníci tohto konania sú viazaní výrokom právoplatného rozsudku v
konaní 24C 477/2002, ktorý je záväzný a vec sa už nemôže znova prejednávať. Žalovaný je toho názoru,
že v tomto konaní nie je prekážka rozhodnutej veci v zmysle § 83 O.s.p. z dôvodu, že litispendencia
je daná a na ktoromkoľvek súde je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov konania, rovnaký
predmet konania a rovnaké skutkové okolností, o ktorých sa odvodzuje právo. Súd aj napriek tomu, že
vec prejednal, avšak dokazovanie nevykonal a vychádzal z výsledkov už vykonaného dokazovania z
právoplatne skončenej veci 24C 477/2002.

7. Súd pri prejednávaní veci nebral do úvahy jeho tvrdenia o sporných skutočnostiach, ktoré namietal
vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach. Má za to, že napadnutým právnym úkonom nedošlo ku
kráteniu uspokojenia žalobcom vymáhateľnej pohľadávky z dôvodu, že na nehnuteľnostiach boli dňa
5.9.1997 zriadené záložné práva v prospech pôvodného veriteľa Priemyselnej banky a.s.. Uvedené
záložné práva na nehnuteľnostiach viazli aj v čase vykonania právneho úkonu, ktorého účinnosť
je v tomto konaní napadnutá. Súd v konaní neposudzoval ani hodnotu vkladaných nehnuteľností z
hľadiska ukracovania veriteľa, žalobca nie je aktívne legitimovaný, nakoľko nepreukázal, že disponuje
pohľadávkou voči dlžníkovi REPROX s.r.o.. Doplnenie zmlúv o postúpení pohľadávok, resp. nahrádzanie
príloh zmlúv vyjadreniami účastníkov tohto konania po viac ako 11 rokoch za nedostatočne preukázané
vlastníctvo pohľadávky. V konaní namietal aj platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 17.8.2001
a ani touto námietkou sa súd nezaoberal. Je toho názoru, že právne závery všeobecných súdov
obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov
rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky. Je teda toho názoru, že v tomto
konaní súd mohol vykonať dokazovanie a vyhodnotiť dôkazy nezávislé od vyhodnotenia dôkazov
sudcom v inej obdobnej veci a nezávisle vo veci rozhodnúť, nakoľko sudcovia v zmysle článku č. 144
Ústavy SR sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní viazaní ústavou, ústavným zákonom,
medzinárodnou zmluvou podľa článku 7 ods. 2,5 a zákonom.

8. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

9. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho
procesného postupu zaťažil rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce vážnou procesnou vadou,
spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ak súd svoje zistenia založil na dôkazoch, ktoré v
konaní nevykonal.

10. Podľa § 122 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky
na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

11. Podľa § 123 O.s.p. účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhu na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré
sa vykonali.

12. Podľa § 129 ods. 1 O.s.p. dôkaz listinou sa vykonáva tak, že predseda senátu alebo samosudca na
pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariadi
pojednávanie alebo ak listina bola všetkým účastníkom doručená alebo ak listina alebo jej obsah nebola
protistranou spochybnená.

13. Dôkazné konanie spočíva vo vykonávaní dôkazov a ich hodnotení, ktoré ústi do zistenia skutkového
stavu. Hodnotenie dôkazov bez ich vykonania súdom zakladá porušenie ust. článku 6 ods. 1 Dohody
o ochranu ľudských práv a základných slobôd v dôsledku porušenia zásady priamosti (§ 122 ods. 1
O.s.p.). Podľa nej dokazovanie vykonáva súd, ktorý rozhoduje vo veci a to na pojednávaní, na ktoré
predvolá účastníkov konania. Zmyslom a účelom zásady priamosti je objektivita a nezávislosť súdneho
rozhodovania, ako i zabezpečenie práva účastníkov konania vyjadriť sa k vykonaným dôkazom.

14. Právo účastníkov vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu sa v konaní realizuje tak, že predseda
senátu spravidla bezprostredne po vykonaní každého dôkazu umožní účastníkovi, aby sa k nemu
bezprostredne vyjadril a aby uviedol všetko, čo pri hodnotení vykonaného dôkazu považuje za
významné. Vyjadrenie k vykonanému dôkazu je jedným z podkladov, na základe ktorých súd pri
rozhodovaní vo veci samej hodnotí dôkazy. Procesnú možnosť účastníka vyjadriť sa k vykonanému
dôkazu (napr. z hľadiska pravosti a správnosti listiny, osoby a odbornej spôsobilosti znalca a pod.) musí
súd vytvoriť účastníkovi už v rámci dokazovania.

15. V prejednávanej veci sa žalobca podaním žalobného návrhu domáhal určenia neúčinnosti právneho
úkonu záložnej zmluvy zo dňa 29.11.1999. Ako však vyplýva z obsahu jednotlivých zápisníc o
pojednávaniach, súd vo veci nevykonal vo veci žiadne dokazovanie žalobcom predloženými listinami
a to dokonca ani samotnou zmluvou o nepeňažnom vklade, ktorej neúčinnosti sa žalobca domáhal. V
odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd iba uviedol, že obsah zmluvy poznajú všetci účastníci, preto
nebol v konaní vykonaný dôkaz prečítaním jej obsahu a rovnako súd neoboznamoval obsah všetkých
ďalších dôkazov, ktoré boli podkladom na rozhodnutie vo veci 24C 477/2002 Okresného súdu Košice
II. Aj keď súd uvádza, že pri rozhodovaní vychádzal z pripojeného spisu 24C 477/2002 z jednotlivých
zápisníc o pojedávaní, ako bolo uvedené, nie je zrejmé, aby súd v konaní vykonal dokazovanie
listinami obsiahnutými v uvedenom spise. Nemožno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, ak súd pri
rozhodovaní vo veci vychádza z vykonaného dokazovania vo veci 24C 477/2002 majúc za to, že týmto
dokazovaním bol súd v zmysle ust. § 159 ods. 2 O.s.p. viazaný. Je tomu tak preto, že ust. § 159 ods. 2
upravuje záväznosť výroku právoplatného rozsudku vo vzťahu k účastníkom a všetkým orgánom, avšak
neznamená to záväznosť dôvodmi takéhoto rozhodnutia. Rovnako nemožno súhlasiť ani s názorom
súdu v tom, že skutočnosti medzi účastníkmi sporné boli vyriešené v právoplatne ukončenom konaní
24C 477/2002 a preto nemohli byť predmetom ďalšieho preskúmavania v súdnom konaní.

16. Je preto zrejmé, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s vyššie citovanými zákonnými
ustanoveniami, ak v konaní nevykonal účastníkmi navrhnuté dôkazy, jednotlivými listinami nevykonal
dokazovanie, i napriek tomu však z nich pri rozhodovaní vychádzal, čím porušil právo účastníkov na
spravodlivý proces.

17. Dôvodné sú preto námietky žalovaného v odvolaní, že súd vec prejednal, avšak dokazovanie
nevykonal a pri prejednaní veci nezobral do úvahy jeho tvrdenia o sporných skutočnostiach, ktoré
namietal vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach a to najmä, že napadnutým právnym úkonom
nedošlo k ukráteniu uspokojenia žalobcu a jeho vymáhateľnej pohľadávky a ďalej, že súd sa
nevyporiadal s námietkou aktívnej legitimácie žalobcu.

18. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolanie žalovaného je dôvodné vzhľadom na to, že
súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom porušil práva účastníkov na spravodlivý
proces, preto odvolací súd postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. napadnuté rozhodnutie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

19. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne prejednať nárok žalobcu a za tým účelom
vykonať dokazovanie a to spôsobom pre jednotlivé dôkazné prostriedky uvedeným v ust. § 195 a nasl.
C.s.p. a následne vo veci opätovne rozhodne.

20. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 C.s.p.).

21. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 9. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.