Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. máj 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/58/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316218590
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2316218590.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň:
JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcov: 1. M. J., nar. XX.X.XXXX,
bytom A., R. XXX/X a 2. L. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom A., R. XXX/X, proti žalovaným: 1. Tatra
Credit, a.s., so sídlom Piešťany, Námestie slobody 10/1718, IČO: 44 975 775 a 2. Public auction
s.r.o., so sídlom Piešťany, Cintorínska 2696/1, IČO: 44 449 844, oboch zastúpených spoločnosťou:

L.I.B. legal s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 47 237 546, o neplatnosť úverovej zmluvy,
o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o vydanie
bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného 2. proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k.
35Csp/166/2016-109 zo dňa 25.10.2016 - v jeho vyhovujúcej časti, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalovaného 2. o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému 2.
uložil povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade, a to nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX katastrálneho územia
A., obec A., okres Galanta - pozemok registra „C“, na parcele číslo 314, na ktorej leží stavba postavená
na zemskom povrchu, stavba XXX bytový dom. Byt vchod : X, prízemie, byt č. X, podiel priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 11093/49346, účastník právneho vzťahu Z. Q.

L., R. XXX/X, A., PSČ XXX XA, SK, spoluvlastnícky podiel: 1 a účastník právneho vzťahu J. M., r. J.,
R. XXX/X, A., O. XXX XA, SK, spoluvlastnícky podiel: 1, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil hmotnoprávne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,
2 písm. d) Civilného sporového poriadku (ďalej CSP).

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že po oboznámení sa s návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia a s ostatnými listinnými dôkazmi má za to, že žalobcovia v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia neosvedčili existenciu predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v
navrhovanom rozsahu.

4. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia preukázali existenciu právnych vzťahov medzi
stranami sporu, keď z listinných dôkazov (predovšetkým z LV č. XXXX) je nesporné, že žalobcovia
1., 2. sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností a domáhajú sa ochrany reálnej hodnoty
vlastníckeho práva k svojmu majetku, ktorá im je ako vlastníkom priznaná v článku 20 ods. 1 Ústavy
SR. Žalobcovia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňovali tým, že výkonom záložného
práva zriadeného na zabezpečenie úverovej zmluvy č. 1/12 z 11.1.2012 a uskutočnením dobrovoľnej

dražby nehnuteľnosti v ich vlastníctve by došlo k predaju ich majetku - nehnuteľností za cenu nižšiu ako
bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností ku dňu poskytnutia úveru a to vo výške 24.200,- Eur apredmet zálohu takto ocenený nemôže splniť zabezpečenie pohľadávky dohodnutej v predmete zmluvy
ozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostiamč.1/12,pričomveriteľomniejepreukázanápravosť,suma
a splatnosť pohľadávky. V súvislosti s uvedeným súd konštatuje, že intenzita zásahu do vlastníckeho

práva realizovaného v podobe predaja predmetu vlastníctva by nemala byť vo výraznom nepomere
k skutočnej alebo aspoň skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene tohto predmetu vlastníctva,
nakoľko výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s
dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobcovia navyše namietajú, že záložné právo k
nehnuteľnostiam sa vykonáva na podklade neplatnej záložnej zmluvy, vyriešenie ktorej otázky platnosti

tohto právneho úkonu (a tým aj existencie vymáhateľného záväzku voči žalobcom) je predmetom
konania vo veci samej.

5. Na druhej strane však podľa súdu prvej inštancie žalobcovia žiadnym spôsobom neosvedčili,
že by žalovaný 1. vykonával akékoľvek úkony smerujúce k výkonu záložného práva, resp. že by
akomkoľvek v tomto postavení vystupoval a realizoval úkony smerujúce k uskutočneniu dobrovoľnej

dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov. Z predložených listín vyplýva, že žalovaný 1. pohľadávku
z úverovej zmluvy postúpil na spol. ADMIN CREDIT s.r.o., pričom túto skutočnosť oznámil žalobcom
listom zo dňa 11.12.2015. S takto postúpenou pohľadávkou prešlo na postupníka všetko príslušenstvo
a práva k nej. Právami spojenými s pohľadávkou sú aj práva vyplývajúce zo zabezpečenia záväzkov,
ktorými sú okrem iného aj práva plynúce zo záložnej zmluvy. So zmenou v osobe veriteľa pohľadávky

zabezpečenej záložným právom tak v dôsledku postúpenia pohľadávky došlo aj k zmene v osobe
záložného veriteľa, ktorým sa stal nadobúdateľ postúpenej pohľadávky. Táto skutočnosť vyplýva aj z
listu vlastníctva č. XXXX. Postupník ADMIN CREDIT, s.r.o. je uvedený ako navrhovateľ dražby aj na
oznámení o začatí realizácie dobrovoľnej dražby z 19.5.2016. Z týchto dôvodov dospel súd k záveru,
že žalobcovia neosvedčili nutnosť dočasnej úpravy pomerov medzi nimi a žalovaným 1. v rozsahu

požadovanom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

6. Vo vzťahu k žalovanému 2. dospel súd prvej inštancie k tomu záveru, že návrhu je možné vyhovieť,
ale len čiastočne. Žalobcovia v návrhu netvrdili a ani neosvedčili, že by žalovaný 2. mal vo vzťahu
k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve postavenie záložného veriteľa na základe akéhokoľvek právneho

vzťahu a že by bol vzhľadom k tomu oprávnený realizovať úkony smerujúce k výkonu jeho záložného
práva. Z listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný 2. má postavenie dražobníka na základe zmluvy o
vykonaní dobrovoľnej dražby uzatvorenej medzi ním a ADMIN CREDIT, s.r.o. ako navrhovateľom dražby
a listom z 19.5.2016 oznámil žalobcom začatie realizácie dobrovoľnej dražby a vyzval ich na umožnenie
obhliadky za účelom ohodnotenia nehnuteľnosti. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam dospel súd

k záveru, že dočasná úprava pomerov medzi žalobcami a žalovaným 2. je odôvodnená v rozsahu
uloženia povinnosti zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobcov 1. a 2. Keďže v konaní vo veci samej sa žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti
zmluvy o úvere a zmluvy o záložnom práve (?), ktoré záložné právo malo zabezpečovať splnenie
pohľadávky zo zmluvy o úvere, nariadenie neodkladného opatrenia sa javí naliehavé a neodkladné, keď

účinným neodvrátením v čase podania návrhu bezprostredne hroziacej ujmy môže dôjsť k nezvratnému
stavu, a to k zmene vlastníckych vzťahov v dôsledku predaja sporných nehnuteľností tretej osobe v
prebiehajúcej dobrovoľnej dražbe realizovanej žalovaným 2. ako dražobníkom. Vo zvyšnej časti súd
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

7. Proti tomuto uzneseniu, výlučne v jeho vyhovujúcej časti, podal prostredníctvom právneho zastúpenia
odvolanie žalovaný 2., ktorým sa domáhal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil
tak, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Dôvodil tým, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1
písm. f) CSP) a súčasne rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Zdôraznil, že považuje jeho zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia
zo strany súdu prvej inštancie za nedostatočné, čo spôsobuje nepresvedčivosť samotného súdneho
rozhodnutia. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, ako i na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Súd prvej inštancie síce v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia poukazuje na tvrdenia a argumentáciu žalobcov v ich návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, avšak samotné odôvodnenie obsahuje len pomerne stručné vyjadrenie postoja
súdu prvej inštancie k týmto argumentom žalobcov, či vlastnú úvahu súdu o tvrdeniach žalobcov. V
súvislosti so samotným nariadením neodkladného opatrenia je nevyhnutné uviesť, že toto síce súd prvej
inštancie nariadil dňa 25.10.2016, avšak doručené mu bolo až dňa 4.11.2016, pričom dňa 26.10.2016 sauskutočnila dražba predmetných nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve žalobcov. Priebeh dražby
bol osvedčený JUDr. Miroslavom Holčíkom, notárom, so sídlom Nám. 1. mája 1121/14, Piešťany v
Notárskej zápisnici N1386/2016, NZ 39280/2016, NCRls 40250/2016. Objektívne sa tak už nemôže

zdržať úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov
v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia, nakoľko tieto už boli v rámci výkonu záložného práva
medzitým vydražené na dobrovoľnej dražbe. Výrok napadnutého rozhodnutia je z vyššie uvedených
dôvodov nevykonateľný. Okrem toho poukazuje i na znenie § 228 ods. 2 CSP v zmysle ktorého platí,
že výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti

dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je v záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie
vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola
zapísaná poznámka o súdnom konaní. Žalobcovia teda mali zákonnú možnosť svoje údajne dotknuté
práva chrániť aj iným spôsobom ako nariadeným neodkladným opatrením, a to zápisom informatívnej
poznámky v katastri nehnuteľností o tom, že platnosť záložnej zmluvy bola z ich strany spochybnená.
Ako vyplýva z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre byt č. X v bytovom dome súp. č. XXX

pre katastrálne územie A., žalobcovia vyššie uvedenú zákonnú možnosť aj využili. Z uvedeného potom
jednoznačne u žalobcu nebol naplnený druhý zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného
opatrenia a to bezodkladná potreba upraviť pomery strán sporu. Okrem toho má za to, že samotné
znenie nariadeného neodkladného opatrenia je v súvislosti so špecifikáciou nehnuteľností, ktorých sa
neodkladné opatrenie týka pomerne neurčité a nezrozumiteľné.

8. Žalobcovia 1., 2. a ani žalovaný 1. odvolanie nepodali, k doručenému odvolaniu žalovaného 2.
sa písomne vyjadrili žalobcovia 1. a 2., ktorý navrhli napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť. Uviedli, že v odôvodnenie napadnutého uznesenia považujú za dostatočné, majú za to, že súd
postupoval v súlade so zákonným Civilným sporovým poriadkom a s príslušnými ustanoveniami § 325
ods. 1 a nasledujúce. Tvrdenia žalovaného 2 v jeho odvolaní, ktorými hodnotí postup súdu tak, že sa súd

v podstate zameriava len na všeobecné konštatovanie, považuje za účelové a nedôvodné, pretože súd
v záujme ochrany ústavného práva podľa čl. 20 a čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky prihliadol vo svojom
rozhodnutí na právo vlastniť majetok a na nedotknuteľnosť obydlia, na ochranu spotrebiteľa v súlade
s únijným právom a konal v súlade so zákonom ustanovenou povinnosťou pri zabezpečovaní jednoty
rozhodovania v súlade so zásadou právnej istoty a na ochranu ohrozených alebo porušených práv a

právom chránených záujmov, ktorá musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej
istoty.VtejtosúvislostipoukázalinaNálezÚSSRsp.zn. III.ÚS107/07.Pokiaľideotvrdeniežalovaného
2, že mu bolo doručené uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia až dňa 4.11.2016, pričom
dražba sa uskutočnila dňa 26.10.2016 a teda sa objektívne už nemôže zdržať úkonov smerujúcich k
uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností v ich vlastníctve si dovoľuje uviesť, že žalovaní 1 a 2

oznámili podanie svojej žaloby a návrhu na neodkladné opatrenie, rovnako im oznámili i zápis poznámky
o prebiehajúcom súdnom konaní, napokon i to, že nesúhlasia s uskutočnením dobrovoľnej dražby ako
aj so znaleckým posudkom vyhotoveným pre účel dobrovoľnej dražby. Žalobcovia poukázali i na § 3
ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď uvedené odporúčania a alternatívne návrhy žalovaného 2 o ich
právach a podmienkach v podaní na rozhodnutie vo veci odvolania považujú za irelevantné. Žalovaný

2 sa mylne odvoláva, keď uviedol, že na ich strane nebol naplnený druhý zo základných predpokladov
pre nariadenie neodkladného opatrenia a to bezodkladná potreba upraviť pomery strán sporu. Majú za
to, že súd prvej inštancie má k dispozícii dostatok dôkazov a dospel k správnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, preto navrhujú, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

9. K doručenému vyjadreniu žalobcov k odvolaniu žalovaného 2., žalovaní písomné stanovisko už
nezaujali.

10. Uznesenie súdu prvej inštancie je v čiastočnom zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia voči žalovaným právoplatné, keď žalobcovia voči tejto časti napadnutého uznesenia nepodali
odvolanie.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu
preskúmaniuvecinazákladepodanéhoodvolania,muselsazaoberaťnaplnenímformálnychpodmienok

pre jeho podanie, medzi nimi prednostne i otázkou, či odvolanie podal oprávnený subjekt - strana (§ 359
CSP), pričom dospel k záveru, že sa tak nestalo, preto je podané odvolanie nevyhnutné odmietnuť (§
386 písm. b) CSP), keďže odvolanie podala neoprávnená osoba.12. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

13. Citované ustanovenie obmedzuje právo strany podať odvolanie. Toto obmedzenie spočíva v tom, že

právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech.
Kedy je tomu tak, je už ponechané na výklad súdu. Na strane žalovaného sa zisťuje tzv. materiálna
ujma, ktorá sa určuje tým, či vydané rozhodnutie svojim obsahom znevýhodňuje žalovaného, t.j. či
právne účinky rozhodnutia zhoršujú jeho právne postavenie (zúžením jeho práv alebo rozšírením jeho
povinností) a či preto u neho existuje možnosť požadovať na súde vyššej inštancie odchylné rozhodnutie

vo svoj prospech. Rozhodnutie bolo vydané v neprospech strany, ak bola strane spôsobená aj len
nepatrná ujma. Táto ujma však musí existovať objektívne, nestačí len subjektívne presvedčenie strany,
že jej bola ujma spôsobená.

14. V prejednávanej veci má odvolací súd ako orgán aplikujúci právo, tu citované ust. § 359 CSP za
to, že na strane žalovaného 2. uznesením súdu prvej inštancie v napadnutej časti (inak i bez ohľadu

na spôsob rozhodnutia) nevznikla a ani nemohla vzniknúť žiadna, teda ani len nepatrná ujma, ktorá by
bola objektívne zistiteľná (tu potom bez zreteľa na subjektívny pocit žalovaného 2). Takýto záver vyplýva
z toho, že žalovaný 2. nebol a ani nie je v žiadnom právnom vzťahu so žalobcami, práva žalovaného
2. ako odvolateľa napadnutým uznesením neboli dotknuté, napadnutým uznesením mu tak nemohla
vzniknúť ujma. Žalovaný 2. je len vykonávateľom dražby na základe zmluvného vzťahu s treťou osobou

(spoločnosťou ADMIN CREDIT s.r.o. - navrhovateľom dražby, na ktorého žalovaný 1., ešte pred začatím
konania, postúpil pohľadávku z úverovej zmluvy, ktorú evidoval voči žalobcom, určenia ktorej neplatnosti
sa žalobcovia v konaní tiež domáhajú). Dané uznesenie sa žalovaného 2. nijako objektívne nedotýka,
keďže osobami, ktoré uskutočnili právne úkony, ktorých určenia neplatnosti, ako i iných nárokov z toho
vyplývajúcich sa žalobcovia v konaní domáhajú, sú iné subjekty než žalovaný 2.

15. V tejto súvislosti odvolací súd (už len naviac) podotýka, že hoci bolo napadnutým uznesením
uložené žalovanému 2, ktorého žalobcovia ako páni sporu označili i za žalovaného ako stranu sporu
vo veci samej, aby sa zdržal úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobcov 1. a 2., predmetné uznesenie zo dňa 25.10.2016 bolo žalovanému 2. ako

vykonávateľovi dražby doručené až po uskutočnení dražby (konanej dňa 26.10.2016), ktorú dražbu tak
žalovaný 2. zrealizoval ešte pred vykonateľnosťou napadnutého uznesenia (§ 238 ods. 3 CSP - povinný
subjekt je uznesením viazaný jeho doručením), čím potom žalovaný 2. nekonal v rozpore so zákonom
(tu v rozpore so súdnym zákazom).

16. Keďže s poukazom na vyššie uvedené, odvolanie v danom prípade podala neoprávnená osoba,
odvolací súd odvolanie žalovaného 2. s použitím ust. § 386 písm. b) CSP odmietol.

17. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa toto
konanie bude končiť (§ 262 v spojení s § 396 ods. 1 CSP ).

18. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).