Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. december 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/413/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6210203317
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6210203317.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľky : W.. M. H., narodená XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX O. N., I. X, zastúpená splnomocneným advokátom JUDr. Jozefom Veselým, so sídlom
Advokátska kancelária 991 01 Veľký Krtíš, Mierová 1, proti odporcovi : J. W., narodený XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX O. N., I. XX, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Vladimírom Zvarom, so sídlom
Advokátska kancelária 990 01 Veľký Krtíš, SNP 1/A, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, o náhrade trov konania štátu a o zaplatenie súdneho poplatku, o odvolaní navrhovateľky zo
dňa 30.04.2015 a odvolaní odporcu zo dňa 30.04.2015 proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš
číslo konania 2C/71/2010-1057 zo dňa 10.04.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výrokoch, ktorými uložil navrhovateľke povinnosť nahradiť štátu trovy
konania vo výške 169,48 eur, odporcovi povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 319,48 eur, vo
výroku, ktorým súd vyslovil, že účastníkom sa nevracia 50% zo všetkých zaplatených súdnych poplatkov

a vo výroku, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za konanie vo výške 33 eur
v stanovenej lehote na špecifikovaný účet, p o t v r d z u j e.
Odvolanie odporcu smerujúce voči výroku, ktorým uložil súd navrhovateľke povinnosť nahradiť štátu
trovy konania vo výške 169,48 eur a povinnosť zaplatiť súdny poplatok za konanie vo výške 33 eur o
d m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd po tom, čo uznesením č.k. 2C/71/2010-1048 zo dňa 18.12.2014
v spojení s opravným uznesením č.k. 2C/71/2010-1054 zo dňa 05.03.2015 schválil zmier medzi
účastníkmi konania, následne rozhodol o náhrade trov štátu, ktoré dovtedy znášal a po konštatovaní,
že v predmetnom konaní vznikli štátu trovy konania vo výške 638,96 eur, následne rozhodol o povinnosti
oboch účastníkov konania znášať trovy štátu rovnakým dielom, vzhľadom na skončenie konania súdnym

zmierom. U navrhovateľky ani u odporcu nie sú splnené podmienky na oslobodenie od súdnych
poplatkov, preto súd uložil navrhovateľke povinnosť nahradiť štátu trovy konania v sume 169,48 eur,
keď zohľadnil navrhovateľkou zložený preddavok na trovy znaleckého dokazovania dňa 12.10.2011
(638,96 : 2 = 319,48 eur - 150 eur = 169,48) a odporcovi povinnosť zaplatiť štátu trovy konania v
sume 319,48 eur, keďže odporca preddavok na trovy dôkazu nezaplatil. Súd tak rozhodol s poukazom
na ustanovenie § 148 ods. 1 O.s.p.. Súd ďalším výrokom rozhodol s poukazom na ustanovenie § 11

ods. 7 v spojení s ustanovením § 13 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov, že účastníkom sa nevracia 50% všetkých zaplatených súdnych poplatkov,
pretože súdne poplatky v konaní boli navrhovateľkou zaplatené dňa 29.05.2003 (za návrh na začatie
konania), dňa 03.09.2007 (za odvolanie) a dňa 17.04.2008 (za dovolanie) a odporcom dňa 24.10.2007
za odvolanie, teda v prípade všetkých zaplatených súdnych poplatkov už uplynula lehota troch rokov
od konca kalendárneho roka, v ktorom boli tieto súdne poplatky zaplatené. Súčasne súd ďalšími

výrokmi rozhodol o poplatkovej povinnosti účastníkov podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c/ Zákona
o súdnych poplatkoch a vychádzajúc z predmetu konania vzhľadom na schválený zmier, teda hodnotunehnuteľnosti 2 500 eur, vyplynula obom účastníkom konania povinnosť zaplatiť súdny poplatok 66 eur
každého v rovnakej miere, teda súd uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 33
eur a odporcovi súdny poplatok vo výške 33 eur na špecifikovaný účet a v stanovenej lehote.

Proti uzneseniu okresného súdu podali v zákonnej lehote odvolanie obaja účastníci konania.

Navrhovateľka podala odvolanie voči výrokom, ktorým jej bola uložená povinnosť nahradiť štátu
trovy konania vo výške 169,48 eur a bolo rozhodnuté, že účastníkom sa nevracia 50% zo všetkých

zaplatených súdnych poplatkov. Uviedla, že na požiadanie súdu uhradila preddavok na znalecké
dokazovanie vo výške 150 eur, ktoré bolo nariadené len na základe toho, že odporca nesúhlasil
s prvotným znaleckým posudkom a teda v konečnom dôsledku to bol odporca, ktorý žiadal
vykonať kontrolné znalecké dokazovanie a teda toto znalecké dokazovanie bolo nariadené výlučne
na návrh odporcu. Vzhľadom na výsledok konania z hľadiska uzavretia zmieru by bolo podľa názoru
navrhovateľky nespravodlivé a nezákonné, aby znášala náklady znaleckého dokazovania, pretože v

konečnom dôsledku členský podiel k družstevnému bytu nebol zahrnutý do masy BSM, ale len garáž
bez súpisného čísla s pozemkom. Taktiež navrhovateľka nesúhlasí s tým, že im nebolo vrátených 50%
zaplatených súdnych poplatkov, čo bolo motivačným faktorom uzavretia zmieru. Pôvodné právoplatné
rozhodnutie súdu bolo na základe dovolania zrušené Najvyšším súdom SR a nebola to tak jej vina,
že v podstate celé súdne konanie trvalo viac ako 10 rokov a nechápe, prečo by mala doplácať na

predlžovanie konania na základe návrhov odporcu, pričom schválený zmier je diametrálne odlišný od
požiadaviek odporcu. Navrhuje preto, aby odvolací súd zmenil uznesenie v napadnutých výrokoch tak,
že nie je povinná nahradiť štátu trovy konania a bude jej vrátených 50% všetkých zaplatených súdnych
poplatkov.

Odporca uviedol, že jeho odvolanie smeruje voči všetkým výrokom napadnutého uznesenia. Uviedol, že
celá problematika spočíva v tom, že v dôsledku dovolania došlo k zrušeniu právoplatného rozhodnutia
súdu vo veci vyporiadania BSM a bolo rozhodnuté o schválení súdneho zmieru bez nároku na náhradu
trov konania. V predmetnej veci po tom, čo bolo základné konanie ukončené, došlo k splneniu si
poplatkových povinností zo strany oboch účastníkov. Tieto zaplatené súdny poplatky mal súd podľa

názoru odporcu započítať na súčasnú poplatkovú povinnosť a nemal postupovať podľa § 13 Zákona o
súdnych poplatkoch, pretože celý poplatkový úkon treba posudzovať vzhľadom na dovolacie konanie
ako celok, súvislé a neprerušované konanie. Súd tak pokiaľ vydal nesprávne rozhodnutie, mal ho zrušiť
alebo zmeniť aj bez návrhu. Odporca taktiež v odvolaní uviedol, že v súčasnosti je iná skutková okolnosť
vzhľadom na uzavretý súdny zmier a namieta svoju povinnosť zaplatiť štátu trovy konania vo výške

319,48 eur, pretože tieto trovy nezavinil. Pokiaľ ide o povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 33
eur, v tejto sume už bol poplatok zaplatený. Zákon o súdnych poplatkoch nemá konkrétne ustanovenia
o riešení poplatkových povinností v prípade dovolacieho konania, preto treba postupovať analogicky.
Navrhuje preto odvolaním napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie s
tým, že v danom prípade nie je možné aplikovať ustanovenie § 13 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch,

keďže nejde o vrátenie poplatku, ale o jeho splynutie s trovami konania.

V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p. a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania uznesenie
okresného súdu v špecifikovaných výrokoch podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne

správne potvrdil a odvolanie odporcu smerujúce voči výrokom ukladajúcim povinnosť navrhovateľke
podľaustanovenia§218ods.1písm.b/odmietol,akopodanéniekým,ktonaodvolanieniejeoprávnený.

Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na
náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych

poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Okresný súd Veľký Krtíš rozhodol meritórne a právoplatne vo veci uznesením č.k. 2C/71/2010-1048 zo
dňa 18.12.2014, v znení opravného uznesenia č.k. 2C/71/2010-1054 zo dňa 05.03.2015, ktorým schválil
súdny zmier medzi účastníkmi uzavretý na súdnom pojednávaní dňa 18. 12. 2014, v zmysle ktorého z

vecí, ktoré mali účastníci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov pripadá do výlučného vlastníctva
navrhovateľky nehnuteľnosť presne špecifikovaná vo výroku predmetného uznesenia v hodnote 2500
eur. Účastníci z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva nepožadovali vyplatenie žiadnej
sumy. O náhrade trov konania sa účastníci zmieru dohodli tak, že žiaden z účastníkov nemá právo nanáhradu trov konania. Pokiaľ súd vo veci právoplatne rozhodol, bol povinný v súlade s ustanovením §
148 ods. 1 O.s.p. rozhodnúť aj o náhrade trov, ktoré do tej doby znášal štát.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že trovy, ktoré platil a znášal štát z
titulu priznaného a vyplateného znalečného pozostávajú zo sumy 638,96 eur. Štát má podľa výsledkov
konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Okresný súd, pokiaľ rozhodol o
náhradetrovkonaniaktoréplatilštát,spoukazomnaustanovenie§148ods.1O.s.p.,správnevychádzal
z dikcie citovaného zákonného ustanovenia, keď po konštatovaní, že ani u jedného z účastníkov konania

nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, potom vzhľadom na charakter uzavretého
súdneho zmieru - teda zohľadniac výsledok konania - uložil povinnosť nahradiť trovy štátu obom
účastníkom konania. So záverom okresného súdu, že vzhľadom na spôsob skončenia sporu medzi
účastníkmi konania je spravodlivé, aby obaja účastníci, a to rovnakým dielom, znášali trovy štátu, sa
odvolací súd v plnej miere stotožňuje. Pokiaľ navrhovateľka a odporca dospeli k súdnemu zmieru,
nemožno o trovách štátu rozhodovať striktne v závislosti od konkrétnej miery procesného úspechu v

konaní, pretože pokiaľ účastníci konania dospeli k zmieru, tento bol uzatvorený na základe slobodnej
vôle účastníkov konania a zodpovedá ich predstave o spôsobe vyporiadania ich vzájomného vzťahu. Je
preto možné konštatovať, že tento spôsob skončenia sporu je v prospech oboch účastníkov a teda obaja
účastníci boli úspešní v rovnakej miere. Odvolací súd v neposlednom rade poznamenáva, že takéto
rozhodnutie je aj v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti súdneho konania. Postup okresného

súdu bol plne v súlade so zákonnou úpravou, pokiaľ uložil povinnosť obom účastníkom konania znášať
trovy štátu vo výške 638,96 eur každému v jednej polovici tejto sumy, teda odporcovi v sume 319,48 eur
a navrhovateľke v sume 169,48 eur, po tom, ako zohľadnil ňou zložený preddavok na trovy znaleckého
dokazovania v sume 150 eur.

Uznesenie Okresného súdu vo výroku I. a II. o povinnosti navrhovateľky a odporcu nahradiť štátu trovy
konania je preto vecne správne a zákonné.

Ďalším výrokom súd rozhodoval o zaplatených súdnych poplatkoch vzhľadom na schválenie súdneho
zmieru.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. b/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov (ďalej Zákon o súdnych poplatkoch) poplatková povinnosť vzniká schválením zmieru
v zmierovacom konaní.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c/ Zákona o súdnych poplatkoch poplatníkom sú obaja účastníci v
konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jeden z nich podľa rozhodnutia
súdu.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 7 Zákona o súdnych poplatkoch, ak konanie skončia účastníci schválením

súdneho zmieru do začiatku pojednávania vo veci samej, vráti sa im 90% zo všetkých zaplatených
poplatkov. Ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru po začatí pojednávania vo veci
samej, vráti sa im 50% zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak účastníci vyriešili časť sporu súdnym
zmierom v zmierovacom konaní, vráti sa im 30% zo zaplateného poplatku v konaní podľa tretej
časti Občianskeho súdneho poriadku. Pri nezaplatených poplatkoch v rovnakom rozsahu súd poplatok

nevyberie a uznesenie o uloženej povinnosti zaplatiť poplatok v uvedenom rozsahu zruší. Ustanovenia
odsekov 3 a 4 sa nepoužijú.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch, o vrátení poplatku podľa § 11 nemôže súd
rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak

navrhovateľ vzal návrh na začatie konania, odvolania alebo dovolania späť pred prvým pojednávaním.

Pokiaľ ide o odôvodnenie výroku uznesenia, ktorým súd vyslovil, že účastníkom sa nevracia 50 % zo
všetkých zaplatených súdnych poplatkov a to s poukazom na ustanovenie § 13 ods. 3 zákona o súdnych
poplatkoch, odvolací súd uznesenie okresného súdu aj v tomto výroku podľa ustanovenia § 219 ods.

1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdzuje. Súd v odôvodnení precízne konštatoval, že navrhovateľka
zaplatila súdne poplatky v konaní konkrétne dňa 29. 5. 2013 - za návrh na začatie konania, dňa 3. 9.
2007 - súdny poplatok za odvolanie a dňa 17. 4. 2008 - súdny poplatok za dovolanie. Odporca zaplatil v
konaní súdny poplatok za odvolanie dňa 24. 10. 2007. Keďže vo všetkých prípadoch boli súdne poplatkyzaplatené v lehote viac ako 3 roky od konca kalendárneho roka, v ktorom boli tieto súdne poplatky
zaplatené, vzhľadom na zákonnú dikciu ustanovenia § 13 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch súd
nemohol postupovať inak, než vysloviť, že účastníkom napriek schváleniu súdneho zmieru nemožno 50

% všetkých zaplatených súdnych poplatkoch vrátiť. Opačný postup súdu by bol v rozpore so zákonnou
úpravou, ktorú nemožno obísť.

Pokiaľ ide o posledné dva výroky napadnutého uznesenia, ktorým súd rozhodol o povinnosti oboch
účastníkov konania zaplatiť súdny poplatok za konanie vo výške 33 eur na špecifikovaný účet, odvolací

súd oba tieto výroky považuje za vecne správne a súladné so zákonom, konkrétne s ustanovením § 2
ods. 1 písm. c/ zákona o súdnych poplatkoch v spojení s ustanovením § 5 ods. 1 písm. b/ zákona o
súdnych poplatkoch, vychádzajúc z hodnoty predmetu schváleného zmieru - nehnuteľnosti v hodnote
2500 eur krát 1% = 25 eur, pričom však najnižšia výška súdneho poplatku je 66 eur, čo je plne v súlade
s položkou 6 písmena b/ sadzobníka súdnych poplatkov. Pokiaľ odporca argumentuje, že predmetná
poplatková povinnosť mala byť „započítaná“ na predošlú poplatkovú povinnosť, ktorá bola uložená v

predchádzajúcom konaní do momentu, kedy v dôsledku podania dovolania dovolacím súdom došlo
k zrušeniu právoplatného rozhodnutia súdu vo veci vyporiadania BSM, odvolací súd poznamenáva,
že takýto postup nemá oporu v zákonnej úprave Zákona o súdnych poplatkoch. V položke 6 písm. b/
sadzobníka súdnych poplatkov je osobitne upravená výška súdneho poplatku v prípade vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozsudkom (6 % z predmetu konania) a osobitne v prípade

vyporiadania bezpodielové spoluvlastníctva manželov súdnym zmierom (1% z predmetu konania).
Zmierovacie konanie je osobitné konanie, pričom aj hodnota súdneho poplatku je stanovená odlišne
vzhľadom na odlišný základ - predmet konania a vychádzajúc zo sumy 2500 eur, ktorá bola ustálená
práve zmierom. V dovtedajšom konaní bol predmet konania a teda aj základ, z ktorého sa vyruboval
súdny poplatok odlišný. Uzavretím súdneho zmieru preto aj obom účastníkom konania vznikla osobitná

poplatková povinnosť za toto konanie, a to v súlade s ustanovením § 5 ods. 1 písm. b/ Zákona o súdnych
poplatkoch.

Odvolanie odporcu bolo podané podľa jeho prehlásenia voči všetkým výrokom uznesenia, teda
smerovalo aj voči výroku, ktorým uložil súd navrhovateľke povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo

výške 169,48 eur a povinnosť zaplatiť súdny poplatok za konanie vo výške 33 eur. V danom prípade
pokiaľ ide o výroky, ktorým bola uložená povinnosť navrhovateľke, neprináleží odporcovi právo podať
odvolanie voči uzneseniu súdu aj čo do týchto výrokov, pretože týmito výrokmi neboli dotknuté práva
odporcu. Krajský súd preto odvolanie odporcu smerujúce voči predmetným výrokom uznesenia podľa
ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol ako podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Z horeuvedených dôvodov potom krajský súd, ako súd odvolací, po preskúmaní veci uznesenie
okresného súdu v špecifikovaných výrokoch podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil a odvolanie odporcu smerujúce voči výrokom ukladajúcim povinnosť navrhovateľke
podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b/ odmietol.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení a
ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho
konania právo, pretože ani jeden z účastníkov konania si trovy konania neuplatnil a súčasne úspešným
v odvolacom konaní nebol ani jeden z účastníkov, preto procesný úspech v odvolacom konaní jedného

a druhého účastníka zodpovedal súčasne aj ich procesnému neúspechu v odvolacom konaní.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.