Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. máj 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/103/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616206614
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Andreánska

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616206614.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Magdalénou Andreánskou v právnej veci žalobcu O. A.,

nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. M., O. A. XXX/X, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr.
Jaroslav Kokavec, so sídlom Liptovský Mikuláš, Ul. 1. mája 12, proti žalovanému E. I., nar. X.XX.XXXX,
trvale bytom L. M., U. XXX, právne zastúpený JUDr. Jiřím Martausom, so sídlom Liptovský Mikuláš, Ul.
1. Mája 113/19, v spore o zaplatenie 1.900,- eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.900 eur, s 5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 1900
eur od 1. 1. 2016 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Liptovský Mikuláš 21.9.2016, domáhal od
žalovaného zaplatenia sumy 1900,- eur spolu s 5% úrokom z omeškania od 1.1.2016 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Vo svojej žalobe uviedol, že zo žalovaným dňa 30.6.2015 uzatvorili ústnu zmluvu o
pôžičke, ktorej predmetom bola pôžička finančných prostriedkov vo výške 1900,- eur, ktoré žalovanému
poskytol vkladom v hotovosti na jeho účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý je vedený v A. A., a.s. .
Ďalej sa zo žalovaným dohodli, že pôžička v sume 1900,- eur bude vrátená v hotovosti najneskôr
do 31.12.2015 a to bezúročne. V čase uzatvorenia ústnej zmluvy o pôžičke mal vedomosť o tom, že

žalovaný chcel založiť podnikanie oblasti chovu sliepok, a na základe ich niekoľkoročnej známosti mu
poskytol pôžičku vo výške 1900,- eur, nakoľko bol presvedčený, že požičané finančné prostriedky mu
vráti v dohodnutej dobe a to najneskôr do 31.12.2015. Žalovaný v uvedenej lehote splatnosti požičané
finančné prostriedky nevrátil a určitú dobu sa snažil ho presviedčať o tom, že podnikanie v oblasti chovu
sliepok mu nevyšlo a poskytnutú pôžičku mu vráti neskôr s čím však nesúhlasil. Dňa 23.8.2016 mu na
žiadosť A. A. vystavila potvrdenie o vklade v hotovosti zo dňa 30.6.2015 vo výške 1900,- eur v prospech
účtu XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý v čase pôžičky uviedol žalovaný ako jeho osobný účet.

2. Žalovaného dňa 26.8.2016 prostredníctvom právneho zástupcu vyzval na zaplatenie dlhu vo výške
1900,- eur spolu s 5% úrokom z omeškania od 1.1.2016 do zaplatenia. Na uvedenú výzvu žalovaný
nereagoval do dňa spísania žaloby. Žalovaný do dňa spísania žaloby nezaplatil dlžnú sumu v celkovej
výške 1900,- eur spolu s 5% úrokom z omeškania od 1.1.2016 do zaplatenia.

3.OkresnýsúdLiptovskýMikulášvydalvoveciplatobnýrozkazč.k. 5C/103/2016-11zodňa10.10.2016,
ktorým žalobnému návrhu žalobcu vyhovel. Platobný rozkaz bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený

13.10.2016, žalovanému 13.10.2016.

4. Dňa 27.10.2016 žalovaný doručil súdu odpor, v ktorom uviedol, že doručil žalovaný prostredníctvom
svojho právneho zástupcu odpor, v ktorom uviedol, že v skutočnosti uvádzané žalobcom v písomnejžalobe zo dňa 21. 9. 2016 sa nezakladajú na pravde v dôsledku čoho žalovaný popiera žalobcom
uplatnený nárok čo do jeho dôvodov ako aj do jeho výšky. Žalovaný totiž v júni 2014 požičal žalobcovi
bezúročnú hotovosť vo výške 1900,- eur, ktoré sa žalobca zaviazal žalovanému vrátiť najneskôr do

31.12.2014. Žalobca žalovanému však požičanú hotovosť nevrátil do 31.12.2014 a svoj dlh splatil
žalovanému až 30.6.2015 v hotovosti vkladom na účet v banke v prospech žalovaného. Teda suma
1900 ,- eur , ktorú žalobca dňa 30.6.2015 vložil na účet žalovaného nebola ním poskytnutá pôžička, ale
naopak vrátenie pôžičky žalovanému. Z uvedeného dôvodu žalobcovi tak nesvedčí právo ani nárok na
zaplatenie sumy ktorej zaplatenie sa žalobou konanou na Okresnom súde od žalovaného domáha ako

ani právna náhrada trov konania.

5. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením 5C/103/2016 - 19 zo dňa 31.10.2016 platobný rozkaz
zrušil.

6. Dňa 27.12.2016 žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, doručil vyjadrenie k odporu, v

ktorom uviedol že zotrváva na žalobnom návrhu a odpor zo strany žalovaného zo dňa 21.10.2016 a
skutočnosti, ktoré v odpore uvádza žalovaný považoval za zavádzajúce.

7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na žalobnom návrhu.
8. Právny zástupca žalovaného uviedol, že zotrval na pojednávaní na dôvodoch, ktoré uviedol v odpore.

Medzi stranami nie je sporné, že dňa 30. 6. 2015 žalobca vložil peňažné prostriedky na účet žalovaného.
Žalovanývšaktvrdil,ženešlooposkytnutiepôžičky,aleovráteniepôžičky,ktorúžalobcoviposkytolvjúni
2014. Súčasne predložil ako dôkaz potvrdenie A. A. o tom, že žalovaný mal v júni 2014 k dispozícii sumu
1.900,- eur a to z toho dôvodu, že dňa 13. 6. 2014 si vybral v A. A. sumu 3.000,- eur, pričom časť tejto
sumy použil na prerábku kúpeľní, približne vo výške 1.000,- eur a časť z týchto peňazí požičal žalobcovi.

9. Žalobca na pojednávaní uviedol, že E. I. pozná od detstva. Poznal ho z videnia. Do kontaktu s ním
prišiel v roku 2015 a to niekedy koncom mesiaca apríl, alebo máj. Pamätal si to z toho dôvodu, že v
tom čase sa rozišiel so svojou dlhoročnou priateľkou, s ktorou žil od roku 2012 v Bratislave. V roku
2014 neviedol žiaden kontakt s E. I., nestretol sa s ním, ani s ním nekomunikoval iným spôsobom. V
roku 2014 žil v Bratislave, venoval sa svojej priateľke a na Liptov prichádzali raz za dva- tri mesiace,

čiže päťkrát do roka. Keď prišli do Liptovského Mikuláša, tak prišli za rodinou a nemal záujem, aby
sa s priateľkou kontaktovali jeho kamaráti, alebo známi. Koncom mesiaca apríl, v máji, v roku 2015,
bol na Facebooku, kde mal v kontaktoch aj E. I.. So žalovaným si vymenili komunikáciu, žalovaný sa
spýtal, ako sa má, že by sa mohli stretnúť, lebo sa dlho nevideli a porozprávať sa, s čím súhlasil, keďže
tiež o ňom nič nevedel. Prvýkrát sa stretli u žalovaného doma. V tom čase prerábal rodinný dom. Mali

všeobecný rozhovor o tom, čo robia, ako sa im darí a o všeobecných veciach. Spomenul žalovanému,
že má kamaráta z Liptovského Mikuláša, ktorý by chcel otvoriť škôlku, respektíve robiť nejaký biznis. E.
I. mu povedal, že aj on má záujem vykonávať nejaké podnikanie. Povedal mu o svojom zámere, že má
možnosť predávať vajcia, že má veľa kupcov na vajcia, len na začiatok tohto podnikania by potreboval
značnú sumu. Potreboval peniaze jednak na kurník a jednak na sliepky. Povedal, že by to mohlo stáť

celkovo okolo 2.000,- eur. On tie peniaze mal, tak mu ich poslal na účet a to sumu 1.900,- eur, s tým, že
žalovaný mu sľúbil, že do konca roka tieto peniaze vráti. Uvádzal, že by to nemal byť problém, nakoľko
mal kupcov, a že to bude prosperovať hneď a nebude problém to vyplatiť. Keďže peniaze mu neboli
vrátené, nedostal ani jedno euro, skontaktoval sa s právnikom a riešil vec súdnou cestou.
10. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že O. A. pozná od detstva. Nie je pravdou, že by sa bližšie

nekamarátili. Už aj v detstve sa hocikedy stretli v nejakej partii. Nie je pravda, že spolu netrávili čas. V
roku 2012 sa odsťahoval do Bratislavy, vtedy začal žiť so svojou priateľkou. Vždy keď prišiel žalobca
na Liptov, tak ho prišiel pozrieť. Mnohokrát aj neohlásene. V roku 2014 si zobral úver vo výške 20.000,-
eur na prerábku rodinného domu. V roku 2014 bol zamestnaný v Merkury Markete. Po troch mesiacoch
mu v banke schválili pôžičku na účel prerábky domu. V A. A. mal schválených 16.000,- eur a vo Z.

sumu 5.000,- eur. Spolu 21.000,- eur. Počas toho ako chodil žalobca na Liptov, chodil ho navštevovať.
Poväčšine prišiel s fľašou a prezentoval sa tak, že má oddych od Bratislavy, od priateľky, nech si idú
vypiť. Keďže prerábal dom, tak o to záujem nemal. Keď žalobca prišiel, tak sa porozprávali všeobecne
o tom ako sa im darí, bez toho, aby si vypili, takže potom žalobca odišiel. Už si nepamätal, kto koho
kontaktoval, či on kontaktoval žalobcu, alebo žalobca jeho. Skontaktovali sa na Facebooku. V roku 2014

hožalobcaoslovildňa13.6.2014,stým,žebypotrebovalfinančnúvýpomoc.13.6.2014vybralfinančnú
hotovosť 3.000,- eur. Z toho dal 1.900,- eur žalobcovi, za ostatnú sumu približne v hodnote 1.000,- eur
zakúpil stavebný materiál na prerábku. Pôžičku dňa 13. 6. 2014 poskytol, do vlastných rúk, doma.
Žalobcu sa nepýtal, na čo peniaze potrebuje, keďže ho poznal od mala. Plánovali aj budúcu spoluprácu,tak mu veril. Žalobca prisľúbil, že peniaze vráti. Keďže to dlhšiu dobu trvalo a peniaze mu nevrátil, tak
ho kontaktoval, dohodol sa s ním že príde za ním do Bratislavy a pôjdu do banky, kde si vybaví pôžičku.
Do Bratislavy vycestoval. Trval na vrátení peňazí, takže išli do banky. Presne si už nepamätal, v ktorej

banke boli ako prvej. V banke žalobcovi pôžičku neschválili, takže išli do ďalšej banky, pričom žalobca
požadoval pôžičku vo výške 2.000,- eur a to z toho dôvodu, že on do Bratislavy išiel autom a teda mal
mu zaplatiť aj naftu. V druhej banke taktiež nedošlo k tomu, aby bola žalobcovi schválená pôžička a to z
toho dôvodu, že bol v skúšobnej dobe. Keďže už ani v druhej banke sa mu nepodarilo vybaviť pôžičku,
tak odišiel domov na prázdno. Po dohode so žalobcom to riešili tak, že po uplynutí skúšobnej doby

prišiel žalobca do Liptovského Mikuláša a tu išli spoločne do bánk, kde sa aj podarilo pôžičku vybaviť.
Pôžička schválená bola, avšak prevod peňazí sa mal uskutočniť v priebehu 24 až 48 hodín. Presne si
nespomínal, či šli najskôr do A. A. a potom do Z., alebo to bolo naopak. Tieto banky navštívili v Shopping
city a tam sú obe banky, takže presne si nepamätal, v ktorej boli ako v prvej. Žalobca ho informoval,
že pôžička bola schválená, preto odcestoval do Bratislavy a následne, keď mu prišli peniaze, tak mu
oznámil, že už má finančnú hotovosť a môže ju poslať. Prostredníctvom Y. alebo SMS, uviedol číslo účtu,

na ktoré mu môže žalobca finančnú hotovosť vrátiť. Žalovaný dodal, že úver, ktorý schválili žalobcovi v
Liptovskom Mikuláši, bol vo výške 6.000,- eur a z tejto čiastky mu poukázal uvedenú sumu 1.900,- eur.
11. Žalobca k výpovedi žalovaného uviedol, že v roku 2014 mal založený účet vo Z. banke, išlo o
sporiaci účet, kde mal nasporenú sumu 4.000,- eur. V roku 2014 z tohto účtu peniaze nevyberal celý rok.
Pracoval na americkej ambasáde, mal slušný príjem, s ktorým mohol disponovať, takže si nepotreboval

požičať peniaze. Je pravdou, že spolu obiehali banky, ale len preto, že slepačia farma zlyhala. Žalovaný
sa dozvedel o možnej prevádzke Fénix v Liptovskom Hrádku, na čo mu povedal, že potrebuje ďalšie
finančné prostriedky. Preto so žalovaným išiel do banky, aby požiadal o úver, aby mal istotu, že mu
peniaze vráti. Žiadal tie peniaze pre neho. Keďže sľuboval, že niečo otvorí.
12. Právny zástupca žalobcu k výpovedi žalovaného uviedol, že peniaze z úveru ktorý vybavovali a pre

ktorýchodilispoločnepobankáchmalibyťpoužitéakoinvestíciažalobcudospoločnéhopodnikania,keď
mali záujem o podnik Fénix, ktorý aj spoločne otvorili. Žalobca zoznámil žalovaného so svojou matkou,
ktorá mu poskytla finančné prostriedky. V rámci trestného oznámenia kde bol žalovaný vysluchnutý ako
svedok, priznal poskytnutie pôžičky vo výške 4.700,- eur, ako aj pôžičky 5.300,- eur, t. j. spolu sumu
10.000,- eur, ktorú mu poskytla pani A.. Suma 1.900,- eur, ktorá je predmetom tohto sporu predchádzala

spoločným plánom v podnikaní v podniku Fénix. Bola poskytnutá na zakúpenie sliepok a potrieb pre
slepačiu farmu. Čo sa týka bývania žalobcu v Bratislave, žalobca býval v Bratislave so svojou priateľkou
v byte, ktorý patril rodine priateľky. Mali ho prenajatý od priateľky otca priateľky. Viac - menej platili len
za energie. Byt bol vo vlastníctve otcovej priateľky. Výdavky boli približne 150,- eur mesačne. V roku
2014 pracoval žalobca na americkej ambasáde, kde mal v čistom príjem 700,- eur až 750,- eur. Priateľka

žalobcu pracovala v škôlke, kde mala príjem okolo 850,- eur až 900,- eur v čistom. V roku 2014 žalobca
nemal žiadne úvery, žiadne dlhy od fyzických alebo právnických osôb, nebankových subjektov. V roku
2014 finančná situácia umožňovala, aby si sporil na sporiaci účet, o čom doklad predkladám, a to výpis
zo sporiaceho účtu. Sporil si približne od júna 2014 vo Z. banke. v mesiaci apríl 2015 vybral žalobca
celú nasporenú sumu a to celkovú čiastku 3.871,56 eur. Predtým, ako začal komunikovať žalobca so

žalovaným, ešte žalobca komunikoval s pánom P., s ktorým preberal svoje podnikateľské zámery. Mal
záujem otvoriť škôlku vo Vitálišovciach. Keďže sa nedohodli na detailoch, k tomuto podnikateľskému
zámeru nedošlo a žalobca naďalej disponoval nasporenou čiastkou 3.800,- eur. V apríli 2015 žalobca so
žalovaným začali komunikovať, preberať svoje podnikateľské zámery. Pán I. predstavoval svoje zámery,
najskôr chcel v Okoličnom prevádzkovať burger bar, rozprávali sa aj o bare Fenix, ktorý bol v tom čase

voľný. Toto bola ich hlavná činnosť, ktorú chceli rozbehnúť, avšak pôžička, ktorej sa táto vec týka, išla
na bočnú investíciu a na kúpu sliepok žalovaným. Pri prvej komunikácii v apríli 2015 sa žalobca z tejto
komunikácie dozvedel, že žalovaný je nezamestnaný a je evidovaný na úrade práce. V tom čase mal
vysoký úver 21.000,- eur, ktorý, ako sám tvrdil vo svojich vyjadreniach, zobral na účel prerábky domu.
Žalobca žalovanému uviedol, že disponuje vlastnými finančnými prostriedkami, ktoré mal nasporené vo

výške 3.800,- eur. Tieto však nepostačovali na podnikateľské plány, ktoré mal žalovaný. Z toho dôvodu
koncom mája 2015 spoločne obiehali banky. Táto skutočnosť nie je medzi stranami sporná. Preto aj
25. 5. 2015 bol žalobcovi poskytnutý úver 2.500,- eur. Čiže v tomto období žalobca disponoval sumou
približne 6.400,- eur. Stále to však nepostačovalo na podnikateľské zámery. Preto 29. 6. 2015 navštívili
spolu A. A., ktorá prevzala, respektíve refinancovala úver vo Z. banke a A. A. navýšila úver na sumu

6.000,- eur, a táto suma bola ako vstupný vklad do podniku Fenix, ktorý však nie je predmetom tohto
sporu. Predmetom sporu bola pôžička, ktorá bola na nakúpenie sliepok a predaj vajec. Žalovaný vo
svojom odpore tvrdil, že sa nemalo jednať o pôžičku, ale o vrátenie pôžičky. Žalobca zastáva názor, že
dátum 13. 6. 2014 bol účelovo vytvorený. Žalovaný mal značný úver, bol pár mesiacov zamestnaný vMerkury Markete, preto výber finančných prostriedkov dňa 13. 6. 2014 účelovo používa ako obranný
mechanizmus voči tejto žalobe. Žalobca od podania žaloby, ako aj výzvy, ktorú zaslal žalovanému vždy
vedel presne označiť deň, kedy boli poskytnuté finančné prostriedky a dátum vrátenia pôžičky. Naproti

tomu žalovaný sa vo svojom odpore vyjadroval všeobecne, uviedol, že sa malo jednať o jún 2014. Až
na pojednávaní si spomenul a predložil doklad o tom, že vybral finančnú hotovosť 3.000,- eur dňa 13.
6. 2014. Vyjadrenia žalovaného sú účelové zavádzanie. V roku 2014 žalobca nepotreboval pôžičku zo
strany žalovaného, nakoľko nemal žiadne dlhy. So svojou priateľkou mali príjem v čistom okolo 1.700,-
eur a náklady na bývanie mali minimálne. Vyjadrenie o tom, že žalovaný so žalobcom boli priatelia, sa

takisto nezakladá na pravde. Žalobca má za to, že išlo o známych, ktorí sa poznali z minulosti. Práve
preto aj pri odovzdávaní peňazí žalobca vložil peniaze na účet žalovaného, nakoľko nebola 100% dôvera
medzi nimi.
13. Žalovaný uviedol, že si je vedomý toho, že dňa 13. 6. 2014 do vlastných rúk O. A. odovzdal sumu
1.900,- eur, ktorú mu dňa 30. 6. 2015, vrátil. Následne už túto vec považoval za uzavretú a už sa k nej
nevracal. Potom sa už venoval diskotéke Fénix.

14. Právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že žalobca disponoval sumou, ktorá je
predmetom sporu, mal peniaze na to, aby mohol požičať žalovanému sumu 1.900,- eur. Od začiatku,
či už to bola výzva, alebo samotná žaloba, presne definoval, na čo bola použitá, v akej výške, aj dobu
vrátenia pôžičky. Naproti tomu žalovaný sa nevedel vyjadriť na čo mala byť použitá, nemal žiaden doklad
o vklade, respektíve iný dôkaz o tom, že v ten deň požičal môjmu klientovi sumu 1.900,- eur. Na základe

toho mal za to, že ako žalobca mal dôkazné bremeno v tomto konaní. Tým, že žalovaný tvrdil, že sa
nejednalo o pôžičku, ale o vrátenie jeho pôžičky, prenieslo sa dôkazné bremeno na žalovaného, ktoré
neuniesol. Žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal súdu, že v roku 2014 požičal môjmu klientovi
sumu 1.900,- eur, čo zvýrazňuje aj skutočnosť, že v tom roku mal v banke značný úver. Bol krátkodobo
zamestnaný, pravidelne za posledné obdobie bol aj evidovaný na úrade práce s tým, že nedosahoval

nejaké nadpriemerné zárobky. Pritom žalobca zarábal v Bratislave pomerne slušnú finančnú hotovosť,
žil usporiadaný život so svojou priateľkou, nemali žiadne dlhy. To svedčí aj k tomu, že nemal žiaden
dôvod požičiavať si v tom roku peniaze. Žaloba bola od začiatku dôvodná, aj preukázaná. Žalobca nikdy
nespochybňoval to, že by sa so žalovaným nepoznal. Práve naopak, pripustil, že sa poznali, akurát
spochybnil a vylúčil tú možnosť, že by sa stretávali. V danom prípade je nesporné, že bola poskytnutá

vkladom v hotovosti na účet žalovaného suma vo výške 1.900,- eur.
15. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že pokiaľ protistrana spomínala účelovosť
tvrdení žalovaného, tak práve naopak, účelové sú tvrdenia žalobcu. V prvom rade je potrebné sa spýtať,
prečo bolo potrebné zo strany žalobcu spochybniť skutočnosť, odkedy sú účastníci konania, resp. strany
tohto sporu vzájomnými kamarátmi. Odpoveď je veľmi jednoduchá. Keďže žalovaný tvrdí, že v júni 2014

to bol on, ktorý požičal žalobcovi predmetnú sumu, tak samozrejme bolo účelovo potrebné uviesť, že v
tomto čase sa vôbec nepoznali a neboli v žiadnom vzťahu. Táto účelovosť bola preukázaná výpoveďou
svedka, B. M., ktorý potvrdil, že strany sporu, žalobca a žalovaný sa poznali ešte v roku 2014, čím bolo
jednoznačne vyvrátené tvrdenie žalobcu. Výpoveďou svedka, ako aj z tvrdení žalovaného a dokonca
aj z tvrdení žalobcu vyplýva, že to nebol žalovaný, ktorý chodil za žalobcom do Bratislavy, ale žalobca

vyhľadával počas jeho údajných sem - tam pobytov v Liptovskom Mikuláši, žalovaného, nie naopak.
Pokiaľ bolo spomínané a niekoľkokrát opakované, že neboli kamaráti, že boli len známi, nuž tak naozaj
museli byť perfektnými známymi, pretože on by ani kvôli najlepšiemu priateľovi nebehal po bankách kvôli
tomu, aby si vybavil úver a voči banke zadĺžil, aby mohol peniaze požičať svojmu priateľovi. Pokiaľ bolo
tvrdené, že žalobca si nemusel požičať žiadne peniaze, pretože nemal žiadne dlhy, tak práve preto, keď

nie som zadlžený, tak nemám problém požičať si 1.900,- eur. Veď komu požičia banka- zadlženému,
alebo tomu kto nemá dlhy? Čiže práve to, ak nemám dlhy nemám problém požičať si 1.900,- eur. Ak
som zadlžený, tak je nelogické, aby som si zvýšil už aj tak vysokú zadlženosť. Na jednej strane bol
žalovaný nezamestnaný bez príjmov, na druhej strane banka takémuto človeku nemá problém požičať
vyše 20.000,- eur. Účelové boli aj tvrdenia ohľadne podnikania, či už žalobcu alebo žalovaného. Či už

svedkovia navrhnutí žalobcom, alebo samotný žalobca, ohľadne týchto okolností mali také rozpory, že
keď im to pasuje, tak podnikal aj žalovaný, ktorému rodina žalobcu peniaze požičiavala, keď im to zase
pasuje,takpodnikaliobaja,prípadneboltichýspoločník,zmluvuonájmenebytovýchpriestorov,vktorom
bol prevádzkovaný bar Fenix mal uzavretú žalobca aj so žalovaným, čiže v tomto smere nepotrebujeme
predkladať písomné dôkazy, pretože vzhľadom na dnešné vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu je

táto skutočnosť medzi účastníkmi nesporná. Teda bar mali prenajatý s pánom V. W. ako prenajímatelia
obaja, spoločne. Ďalej na jednej strane žalovaný nemal nič len dlhy, pritom aj svedkyňa pani A., mama
žalobcu uviedla, že v tom čase podnikal aj so sliepkami a výslovne uviedla, že aj z toho mal zisk, teda
pokiaľ mal zisk, tak nemohol byť v mínuse. Pokiaľ išlo o žalobcu, tak svedkyne sa vedeli vyjadriť lenk jeho príjmom, opomenuli však že bývanie v Bratislave niečo stojí, život v Bratislave tiež niečo stojí,
že okrem toho mal aj ďalšie dlhy, ako je splácanie úveru, ako bolo zistené že nebol jeden úver, ale
bola tam nejaká Z.- čka, neskôr A. A., hoci svedkyňa na sto percent hovorila, že bol len jeden úver,

takže tieto tvrdenia by som tiež označil prinajmenšom za účelové. V tomto prípade je dôkaz v podstate,
ktorý je objektívny, neovplyvnený tvrdeniami strán len jeden, a to taký, že dňa 30. 6. 2015 žalobca v
hotovosti vložil na účet žalovaného sumu 1.900,- eur. To je jediná nesporná a nepochybne dokázaná
skutočnosť v tomto konaní. Ďalej je medzi stranami sporné, o aký úkon vlastne išlo. Či sa jednalo o
pôžičku, prípadne vzhľadom na dnešné vyjadrenie, aj svedkov, či nemohlo ísť o iné právne úkony,

vyplývajúce zo vzájomných obchodných aktivít strán sporu. Žalovaný popiera, že suma 1.900,- eur, ktorú
mu žalobca vložil na účet, bola pôžičkou, pričom samozrejme nepopiera, že táto suma mu vložená na
účet bola. Čiže podľa nášho názoru dôkazné bremeno v tomto spore je na žalobcovi, ktorý vzhľadom
na rozpornosť, nejednoznačnosť, neobjektívnosť dôkazov dokázal len toľko, že žalovanému dňa 30. 6.
2015 dal na účet 1.900,- eur, ale nepreukázal účel vloženia tejto sumy a už vôbec nie o aký právny úkon
sa medzi stranami sporu malo jednať. Takže žalobca neuniesol na ňom spočívajúce dôkazné bremeno,

a preto žalovaný žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu, že
došlo k presunutiu dôkazného bremena, tak s týmto sa nemožno stotožniť z dôvodu, že k presunutiu
dôkazného bremena na žalovaného by došlo v tom prípade, keby žalovaný nespochybňoval, že žalobca
mu požičal 1.900,- eur, ale bránil sa tým, že túto sumu mu vrátil. Tak samozrejme vtedy by bolo dôkazné
bremeno na žalovanom, že mu pôžičku vrátil. V tomto prípade však žalovaný spochybňuje, že zo strany

žalobcu išlo o pôžičku, ale tvrdí, že práve on požičal žalobcovi sumu 1.900,- eur, ktorú mu žalovaný vrátil
vkladom na jeho účet. V tomto smere žalovaný dokázal pokiaľ bolo spochybňované, že nemal dostatok
finančných prostriedkov, tak v podstate dokázal, že v čase ním tvrdenej pôžičky, teda v čase, kedy mal
žalobcovi požičať sumu 1.900,- eur, tak disponoval nie len touto finančnou čiastkou, ale vyššou sumou.
Teda suma 1.900,- eur, respektíve, že mal v tom čase 1.900,- eur nie je len v pozícii tvrdení žalovaného,

ale dokázal, že tieto peniaze aj reálne existovali a mohol s nimi reálne disponovať.
16. Súd okrem výsluchom žalobcu, výsluchu žalovaného, vykonal dokazovanie výsluchom svedkov B.
M., B. A., Ľ. M.. Potvrdením A. A. zo dňa 23.8.2016 výzva na zaplatenie dlhu zo dňa 26.8.2016, výpisom
zúčtuXXXXXXXXXXzodňa13.6.2014,výpisomzúčtuA.A.a.s.zodňa10.8.2015čísloXXXXXXXXXX,
výpisom z účtu Z. banky, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

17. Dňa 30.6.2015 žalobca, na základe ústnej dohody o pôžičke, vložil na účet žalovaného hotovosť vo
výške1900,-eur.Žalovanýakodlžníksazviazaluhradiťdlhvovýške1900,-eurnajneskôrdo31.12.2015
jednorázovo v hotovosti.

18. Keďže dlžná suma nebola zaplatená, žalobca listom zo dňa 26.8.2016, prostredníctvom právneho
zástupcu, vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu, v ktorom uviedol, že na základe informácií klienta a
predložených listinných dôkazov najmä potvrdenia zo A. A. a.s., ktoré bolo vydané 23.8.2016, zástupca
zistil, že vo výzve uplatnil aj 5% úrok z omeškania od 1.1.2016 do zaplatenia. Žalobca poskytol
žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie do 7.9.2016 do zaplatenia.

19. Z potvrdenia A. A. a.s. zo dňa 23.8.2016 súd zistil, že A. A. potvrdila že dňa 30.6.2015 klient O. A.
vykonal vklad v hotovosti vo výške 1900,- eur v prospech účtu XXXXXXXXXX/XXXX v poznámke O. A..
Potvrdenie bolo vydané na žiadosť žalobcu.

20. Z listinného dôkazu výpisu z účtu súd zistil že z účtu XXXXXXXXXX bola dňa 13.6.2014 vybraná
suma 3.000,- eur.

21. Z výpisu elektronického žurnálu A. A. a.s. zo dňa 10.8.2015 súd zistil, že dňa 10.8.2015 bola vložená
suma 4.700,- eur na účet meno majiteľa E. I. Fénix číslo XXXXXXXXXX/XXXX. V poznámke uvedené

A. pôžička.

22. Svedkyňa B. A. vo svojej výpovedi uviedla, že syn v roku 2014 chodil veľmi málo do Liptovského
Mikuláša. Bolo to raz za jeden až dva mesiace. Chodil so svojou priateľkou, chodili na víkend. V tom
čase syn s priateľkou býval v Bratislave a tam spolu aj žili. Kde presne bývali a aké mali náklady na

bývanie nevedela. V podstate sa o to ani nestarala. V tom čase žil syn s priateľkou, s ktorou mali pekný
vzťah. Obaja chodili do práce, mali spoločné financie, preto sa o ich náklady nestarala, ani nemala
prečo. Žalovaného pozná, predstavil jej ho syn, keď prišli za ňou do práce za tým účelom, že si od
nej chcel požičať peniaze na rozbeh baru Fenix. Pri stretnutí v práci boli ona, syn a moja dcéra, ktorávždy o všetkom vedela. Mala vedomosť o tom, že syn požičal peniaze žalovanému. Bolo to na sliepky.
Žalovaný choval sliepky a aj predával vajíčka a mal z toho zisk. Spolu sa stretli u žalovaného na záhrade,
v rodinnom dome. Boli tam ona, syn, dcéra a žalovaný. Bolo to niekedy v lete v roku 2015. Pamätala si,

že boli prázdniny. Stretli sa tam aj kvôli tomu, aby prebrali jej pôžičku žalovanému. Vtedy sa ho opýtala,
že kedy mieni vrátiť peniaze, ktoré si požičal od môjho syna, na čo žalovaný odpovedal, že „nebojte sa
ja mu to splatím a vyplatím aj vás do februára 2016.“ Uvádzal, že „ mám v tom skúsenosti, viem sa v
tom pohybovať.“ Peniaze mu požičala z toho dôvodu, že mu verila, vyzeral zodpovedný. Poznala, že má
ťažkú rodinnú situáciu. V tom čase nemal zamestnanie, mal len dlhy. Vedela, že čakal rodinu. Sľuboval,

že on bude ako ich rodina, keď vlastnú nemal. Ona v tom čase financie mala, preto sa rozhodla, že mu
pomôžeme, keď bol v takejto ťažkej situácii. Bolo jej ho ľúto. Mala vedomosť o celkovej výške pôžičky
syna,ktorúpožičalžalovanému.Synpožičal2.000,-eurapotomniekedyvmesiacimáj-júnsizobralúver
vo výške 6.000,- eur, ktoré mali ísť ako vklad do Fenixu. Úver zobral jej syn pre žalovaného, aby žalovaný
mohol začať prevádzkovať bar Fenix, v Liptovskom Hrádku. Bolo to na rozbehnutie. Tieto peniaze tam
aj dal. Dal ich pre žalovaného, nakoľko syn bol v tomto bare ako tichý spoločník. Dohodnuté splátky

úveru boli 124,- eur, presnú výšku si nepamätala. Syn od 1. 1. 2014 syn podpísal pracovnú zmluvu na
americkej ambasáde, pričom zarábal v čistom okolo 700,- eur.
23. Svedkyňa Ľ. M., sestra žalobcu, vo svojej výpovedi uviedla, že mala vedomosť o tom, na čo požičal
brat sumu približne 2.000,- eur žalovanému. Pôžička mala byť použitá na sliepky, na predaj vajec.
Žalovaný im tvrdil, že má odberateľov, že si takýmto spôsobom vypomôžu. Úver v júni 2015 úver bol

zobratý na bar Fenix. Brat iné úvery, ani dlhy nemal. Zobral si len tých 6.000,- eur, ktorými chcel
pomôcť žalovanému. Suma 2.000,- eur, aj suma 6.000,- eur boli požičané v roku 2015. Bližší dátum
si nepamätala. Brat so žalovaným mali v roku 2015 spoločné aktivity. Spolu sa stretávali, v podstate
stretávali sa aj spoločne, napríklad pri grilovaní na záhrade u žalovaného. Dobre spolu vychádzali. Pri
stretávaniach sa rozprávali o ich spoločnom podnikaní, o ktoré mali záujem. Rozprávali sa o bare Fenix,

aj o sliepkach. Priestory nemali prenajaté žiadne, okrem baru Fenix, ktorý si zobrali spoločne. Brat
tam vstúpil len finančne, ako tichý spoločník. Kde presne brat v Bratislave býval nevedela, býval aj s
priateľkou v podnájme. Určite to lacné nebolo, aké presne mal výdavky na bývanie nevedela.
24. Svedok B. M. vo svojej výpovedi uviedol, že pozná žalobcu aj žalovaného. Žalovaného pozná dlhšie,
žalobcu kratšie. Žalobcu spoznal v čase, keď chodil žalovanému pomáhať robiť na dom. Následne sa

začali stretávať častejšie, začali aj spolu podnikať. Pustili sa spolu do diskotéky. Prvýkrát sa so žalobcom
stretol u žalovaného. Robili mu vtedy vodu v kúpeľni. Išlo približne o leto 2014. Už keď sme prerábali
tú vodu, bolo trochu teplejšie a preto predpokladal, že sa blížilo k letu. Rok predtým v lete 2013 otváral
bar. Pamätal si to podľa toho, že už v tom čase mal približne jeden rok otvorený svoj bar. Žalobca v tom
čase navštívil žalovaného. Prišiel ho pozrieť ako kamaráta. Žalovaný mu povedal, že sa navštevujú a

stretávajú, keď má žalobca voľno v Bratislave. Žalovaný mu uviedol, že keď žalobca nebol v robote v
Bratislave, tak, bývali spolu aj každý deň. So žalobcom sa nestretával, až potom neskôr, keď otvorili bar
v Liptovskom Hrádku, tak im chodil aj pomáhať.
25. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

26. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

28. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu

omeškania po 31. januári 2013.

29. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení do 31. 01. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodovvyššia ako základná úroková sadzba N. R. K. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

30. Zmluva o pôžičke je zmluva, ktorou jedna strana (veriteľ) prenecháva druhej strane (dlžníkovi) veci
určené podľa druhu a druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke
má charakter reálnej zmluvy, to znamená, že ku vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke je potrebné
aj odovzdanie veci dlžníkovi. Bez reálneho odovzdania veci nedôjde k vzniku právneho vzťahu pôžičky.
Vznik pôžičky teda predpokladá dohodu strán a skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. V prípade

peňažnej pôžičky veriteľ splní svoj záväzok prenechať dlžníkovi peniaze v zmysle § 657 Občianskeho
zákonníka, nie len ich odovzdaním dlžníkovi v hotovosti, ale aj formou bezhotovostného platobného
styku, t.j. bezhotovostným prevodom na účet dlžníka. Uskutočnením prevodu je splnená podmienka
odovzdania predmetu pôžičky dlžníkovi.

31. Z vykonaného dokazovania, a to z výpovede žalobcu a z potvrdenia A. A. zo dňa 23. 8. 2016

mal súd preukázané, že žalobca dňa 30. 6. 2015 poukázal žalovanému na účet sumu 1.900 eur.
Žalobca tvrdil, že uvedená suma predstavovala pôžičku, ktorú žalovanému poskytol na základe ústnej
zmluvy o pôžičke. Súd uveril tvrdeniam žalobcu, keďže v konaní nebol preukázaný žiaden iný dôvod
poukázania sumy 1.900 eur žalobcu žalovanému. Tvrdenia žalobcu o poskytnutí pôžičky boli podporené
ja výpoveďami svedkýň A. a M., ktoré síce neboli prítomné pri dojednaní zmluvy o pôžičke, avšak

potvrdili, že vedomosť o poskytnutí pôžičky žalobcom žalovanému majú, hoc aj sprostredkovane od
žalobcu. Svedkyňa A. dokonca uviedla, že žalovaný jej výslovne potvrdil, že pôžičku voči jej synovi mu
vráti.Žalobcatvrdil,žepôžičkusažalovanýzaviazalzaplatiťdokoncaroka2015.Žalovanývodpore,ako
aj v ďalších vyjadreniach tvrdil, že suma ktorá bola poukázaná na jeho účet dňa 30. 6. 2015 bola sumou,
ktorou žalobca vrátil pôžičku žalovanému. Ďalej žalovaný tvrdil, že žalobcovi poskytol pôžičku dňa 13. 6.

2014, pričom peniaze odovzdal žalobcovi do vlastných rúk vo svojom dome. Tieto svoje tvrdenia ničím
nepreukázal. Žalobca síce preukázal, že v júni 2014 disponoval čiastkou 1.900 eur a teda mohol požičať
peniazežalobcovi,avšakodovzdaniepeňazížalobcovidňa13.6.2014,nijakýmspôsobomnepreukázal,
t. j. nepreukázal odovzdanie peňazí, či už fyzicky, respektíve odoslaním na účet žalobcovi. To znamená,
že neuniesol dôkazné bremeno ku preukázaniu takto tvrdenej skutočnosti. Z toho dôvodu vyjadrenia

žalovaného súd vyhodnotil ako účelovú obranu voči žalobnému návrhu. O uvedenej skutočnosti svedčí
aj to, že keby poukázaním peňazí vo výške 1.900 eur dňa 30. 6. 2015 bolo vrátením pôžičky, žalovaný
na výzvu žalobcu na vrátenie pôžičky, ktorú urobil prostredníctvom právneho zástupcu dňa 26. 8. 2016,
žiadnym spôsobom nereagoval a nenamietal skutočnosť poskytnutia pôžičky žalobcom.

32. Žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, preto vzniklo
žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd preto žalobcovi priznal úroky z omeškania vo
výške 5% ročne, čo je v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z.. Úroky z omeškania súd priznal z istiny 1.900 eur od 1. 1. 2016, keďže sa žalovaný
zaviazal zaplatiť pôžičku do konca roka 2015, od 1. 1. 2016 bol v omeškaní.

33. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.
35. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Žalobca mal v spore plný úspech, preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255
ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1CSP a priznal mu náhradu trov v plnom rozsahu. O výške náhrady

trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline písomne v troch vyhotoveniach. (§ 357 písm.

a/ Civilného sporového poriadku).Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku:
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.