Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. september 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/99/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216204488
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2216204488.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: P.

O., nar. XX. V. XXXX, bytom P. G.. XXX/XX, V. A., zastúpenej: JUDr. Natália Kubáňová, advokátka v
Dunajskej Strede, proti odporcovi: Ľ. O., nar. XX. M. XXXX, bytom A. I. XXX/XX, V. A., zastúpenému:
JUDr. Eva Mészárosová, advokátka v Dunajskej Strede, o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 11 Co 351/2015-315 zo 16. októbra 2013 sa v časti výživného
pre navrhovateľku mení tak, že
odporca je od 5. septembra 2016 povinný platiť navrhovateľke výživné vo výške 230 € mesačne vopred,
vždy do 15. dňa v mesiaci.

II. V časti, ktorou sa navrhovateľka domáhala zmeny rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 11 Co
351/2015-315 zo 16. októbra 2013 tak, že výživné sa má zvýšiť aj za obdobie od 13. apríla do 4.
septembra 2016, ako aj tak, že výživné na ňu sa má zvýšiť ešte o ďalších 120 € na obdobie od 5.
septembra 2016, sa návrh zamieta.
III. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 500,06 €, a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku s tým, že ich prijímateľkou je JUDr. Natália Kubáňová, advokátka.
IV. Rozhodnutie o trovách štátu sa vyhradzuje samostatnému uzneseniu po právoplatnosti tohto

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odporca ako pôvodný navrhovateľ sa návrhom (žalobou) došlým 17. marca 2016 domáhal zníženia
výživného na navrhovateľku - dcéru (ako pôvodnú odporkyňu) zo sumy 200 € mesačne určenej
rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11 Co 351/2012-315 na sumu 100 € mesačne, a to z dôvodu,
že sa zvýšili jeho náklady na domácnosť a úverové zaťaženie. Odporca však 9. mája 2016 tento svoj
návrh vzal späť, na základe čoho súd konanie o návrhu zastavil uznesením vyhláseným na pojednávaní
20. mája 2016, proti ktorému sa účastníci odvolania vzdali a tak ho nebolo treba ani doručovať (§ 168
ods. 2 O. s. p. a contrario) a ktoré teda nadobudlo právoplatnosť ihneď.

2. Medzičasom však 13. apríla 2016 navrhovateľka (ako pôvodná odporkyňa) vzniesla vzájomný návrh
(vzájomnú žalobu), ktorou sa domáhala zvýšenia výživného na sumu 350 € mesačne z dôvodu, že otec
má podstatne vyšší príjem a jej potreby sú zvýšené, keďže je v maturitnom ročníku a bude pokračovať
v štúdiu na vysokej škole. Okrem toho žije v spoločnej domácnosti so starou mamou (nie s matkou),
kde sa podieľa na výdavkoch na bývanie. Na pojednávaní 20. mája 2016 svoju vzájomnú žalobu vzala
späť v časti 50 € mesačne, teda domáhala sa sumy 300 € mesačne, v dôsledku čoho súd uznesením

taktiež okamžite právoplatným konanie v tejto časti zastavil. Podaním došlým 26. augusta 2016 však
svoj návrh opäť rozšírila na 350 € mesačne a súd túto zmenu uznesením vyhláseným na pojednávaní
6. septembra 2016 podľa § 28 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku pripustil.3. Zastavením konania o pôvodnej žalobe (návrhu) otca na zníženie výživného vzájomný návrh (žaloba)
prestal byť vzájomný, ale stal sa riadnym návrhom. V dôsledku toho sa pôvodný navrhovateľ - otec stal
v ďalšom konaní odporcom a pôvodná odporkyňa - dcéra sa stala navrhovateľkou. Preto ich bude súd

v ďalšom konaní označovať týmto novým procesným postavením (navrhovateľka a odporca), resp. ako
otec a dcéra.

4.Odporcasnávrhomnavrhovateľkynesúhlasil.Poukázalnato,ževýdavkynavrhovateľkysúneúmerne
vysoké, nie je zrejmý dôvod jej pobytu mimo bydliska matky. Podľa neho u navrhovateľky nenastala

zmena pomerov, naopak, on má zvýšené výdavky vzhľadom na to, že ako vodič kamióna je neustále
na cestách.

5. Súd na prejednanie veci nariadil a vykonal pojednávanie (§ 33 C. m. p.) v dňoch 26. apríla 2016,
ktoré vykonal za prítomnosti všetkých účastníkov, 20. mája 2016, ktoré podľa § 101 ods. 2 O. s.
p. vykonal v osobnej neprítomnosti riadne predvolaného odporcu, 12. júla 2016, ktoré vykonal v

osobnej neprítomnosti oboch účastníkov, a 6. septembra 2016, ktoré vykonal v osobnej neprítomnosti
navrhovateľky (§ 180 C. s. p.). Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie
- výsluchom účastníkov (navrhovateľky - zápisnica o pojednávaní z 20. mája 2016, č. l. 61 až 62; odporcu
- zápisnica o pojednávaní zo 6. septembra 2016, č. l. 238),
- listinnými dôkazmi, a to: potvrdenie o príjme z 26. januára 2016 (č. l. 6 a 7), poštové poukazy (č. l. 8),

faktúra SPP z 22. februára 2016 (č. l. 9 a 10), dohoda o vyporiadaní BSM (č. l. 30), kúpna zmluva z 3.
decembra 2013 (č. l. 31 až 33), výpis LV č. XXXX (č. l. 34 a 35), pokladničné doklady (č. l. 36 až 38),
faktúra Orange (č. l. 39 a 40), pokladničné doklady od stomatológa (č. l. 40 rub), pokladničný doklad
imunológa (č. l. 41), pokladničné doklady z lekárne (č. l. 41/rub až 42/rub), predpis správcu bytového
domu od 1. októbra 2014 (č. l. 43), dohoda o platbách so Slovakia Energy s.r.o. z 15. februára 2016

(č. l. 44), predpis SIPO (č. l. 45), lekársky nález z 11. apríla 2016 (č. l. 63), oznámenie VÚB, a.s., z
15. júna 2016 (č. l. 71 až 74), výpisy z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX (č. l. 75 až 101), výpisy z účtu č.
XXXXXXXXXX/XXXX (č. l. 102 až 106), výpisy z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX (č. l. 107 až 120), správa
OR PZ v Dunajskej Strede - okr. dopr. inšpektorátu (č. l. 126 až 127), správa ZUNO BANK AG zo 16.
júna 2016 (č. l. 128 a 129), výpis z pôžičky ZUNO BANK (č. l. 130), žiadosť o pôžičku (č. l. 131 až 135),

história účtu č. A. XXXX XXXX XXX XXXX XXXX (č. l. 136 až 142), správa Consumer Finance Holding,
a.s. z 27. júna 2016 (č. l. 144 a 145), zmluva o pôžičke z 23. decembra 2013 (č. l. 146 až 152), zmluva
o spotrebiteľskom úvere z 30. júna 2015 s prílohami (č. l. 153 až 165), správa Slovenskej sporiteľne,
a.s., z 16. júna 2016 (č. l. 166), zmluva o splátkovom úvere zo 16. decembra 2013 a žiadosť o úver (č.
l. 167 až 172), výpisy z účtu č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (č. l. 173 až 176), výpisy z účtu č. A.

XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (č. l. 177 až 180), rozhodnutie VŠ Z a SP sv. Alžbety z 27. júna 2016
(č. l. 184), sprievodný list VŠ (č. l. 185), potvrdenie MsÚ DS (č. l. 186), potvrdenie Raiffeisen Bank (č. l.
187), správa Tatra banky, a.s., z 20. júla 2016 (č. l. 195 a 196), výpisy z účtu č. A. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX (č. l. 199 až 228), potvrdenie CENTRAL EUROPE SK s.r.o. z 3. augusta 2016 (č. l. 231),
potvrdenie VŠ Z a SP sv. Alžbety z 5. septembra 2016 (č. l. 240)

- spisom tun. súdu zn. 8 C 38/2011, a to: návrh (č. l. 1 až 3), oznámenie ÚPSVaR z 1. marca 2011 (č. l.
17), potvrdenie o návšteve z 11. marca 2011 (č. l. 22), rozsudok č. k. 5 P 42/2010-43 (č. l. 31), faktúra
č. XXXXXX (č. l. 37), výplatné pásky C. O. za marec až jún 2011 (č. l. 124 až 127), daňové priznanie
odporcu za rok 2011 (č. l. 165 až 169), zápisnice o pojednávaní z 3. mája 2012 (č. l. 209 a 210), rozsudok
č. k. 8 C 38/2011-2011, poistka č. XXXXXX (č. l. 223), potvrdenie o návšteve školy (č. l. 244), daňové

priznanie odporcu za rok 2012 (č. l. 263 až 274), potvrdenie o príjme odporcu zo 7. októbra 2013 (č. l.
290), rozsudok č. k. 11 Co 351/2012-315,
- spisom Okr. úradu Dunajská Streda - kat. odboru č. V 467/14, a to: kúpna zmluva z 15. januára 2014,
a v spojení so všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C.
s. p.) zistil tento

skutkový stav:

6. a) Navrhovateľka je vlastnou dcérou odporcu narodenou 30. decembra 1996 (nesporná skutočnosť) a
rozsudkomtun.súduč.k.8C38/2011-211právoplatným12.apríla2012bolazverenádovýchovymatke.

Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11 Co 351/2012-315 zo 16. októbra 2013, právoplatným 21.
novembra 2013 (ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený), bol odporca bol zaviazaný platiť
navrhovateľke výživné 200 € mesačne. Navrhovateľka mala v čase rozhodovania oboch súdov 16 rokova navštevovala strednú internátnu školu (rozsudok č. k. 8 C 38/2011-211, potvrdenie na č. l. 244 spisu
8 C 38/2011). Žila spoločne s matkou a jej druhom.
Odporca počas rokov 2012 a časť roka 2013 samostatne zárobkovo činnou osobou, pričom za rok 2012

vykázal ročný základ dane 5.372,56 € (priznanie na č. l. 263 až 274 spisu 8 C 38/2011). Od 2. mája 2013
nastúpil do pracovného pomeru u spoločnosti Central Europe SK s.r.o. ako vodič nákladného auta, kde
jeho čistý mesačný príjem medzi májom až septembrom 2013 bol približne 320 až 340 €. Okrem tohto
príjmu však poberal cestovné náhrady (tzv. diéty) v sume približne 1.000 až 1.100 € (potvrdenie č. l. 290
zo spisu 8 C 38/2011). V dôsledku toho krajský súd vo svojom rozsudku vychádzal z toho, že príjem

odporcu (po odčítaní sumy diét, ktoré nevyhnutne spotrebuje na ich účel, teda stravu a ubytovanie na
zahraničných pracovných cestách) predstavuje v priemere 845,76 €. Výživné pre navrhovateľku potom
určil približne na úrovni 23 % tejto sumy, keď zohľadnil, že sa o ňu osobne stará v podstate len matka,
nie odporca.
MatkanavrhovateľkybolavtomčasezamestnankyňouSociálnejpoisťovne,pobočkevDunajskejStrede
s čistým priemerným mesačným príjmom približne 440 € (výplatné pásky č. l. 124 až 127 zo spisu 8

C 38/2011). Okrem toho však bola v danom čase rizikovo tehotná s ďalším dieťaťom, v dôsledku čoho
bola práceneschopná (zápisnica z č. l. 209 a 210 spisu 8 C 38/2011).

b) Po rozvode manželstva odporcu s matkou navrhovateľky predali 3. decembra 2013 obaja spoločný
dom v B. tretej osobe, pričom odporcovi bolo z kúpnej ceny poukázaných 18.782,81 € (kúpna zmluva

č. l. 31 až 33). Na zabezpečenie bývania si odporca kúpil trojizbový byt o výmere 63 m2 v dome súp.
č. XXX v V. A. za cenu 42.000 €, ktorej časť 10.020 € zaplatil v hotovosti a časť 31.980 € zaplatil z
úveru (kúpna zmluva z 15. januára 2014 zo spisu V 476/14; výpis LV č. l. 34 a 35). Úver mu poskytla
Slovenská sporiteľňa, a.s., v celej výške 31.980 € dňa 19. januára 2014 (zmluva č. l. 167 až 169, výpis
č. l. 173), a to na základe žiadosti, v ktorej odporca udal mesačný príjem 710,66 € (žiadosť č. l. 171 a

172). Odporca mal úver splácať splátkami v sume cca. 210 €, ktoré však splácal riadne len približne
do júla 2015, potom splácal len nepravidelné sumy, takže k 14. júnu 2016 bol odporca so splácaním v
omeškaní (výpisy č. l. 173 a 176, správa č. l. 166). Splátky boli inkasované z účtu odporcu v Slovenskej
sporiteľni, a.s., na ktorý boli vždy vopred vkladané alebo prevádzané zodpovedajúce sumy. Približne od
polovice roka 2015 je účet zaťažovaný len poplatkami a k 14. júnu 2016 bol na ňom debetný zostatok

63,10 € (výpis č. l. 177 až 180, správa č. l. 166).

c) Okrem uvedeného úveru na nehnuteľnosť odporca prevzal ďalšie úvery:
- spotrebný úver od ZUNO BANK AG vo výške 700 € v októbri 2013, a to za účelom splatenia bližšie
neurčených starších záväzkov (správa č. l. 128, 129, výpoveď v zápisnici č. l. 238), s ktorého splácaním

však je v omeškaní, hoci v žiadosti oň udal ako svoj príjem 1.200 € (č. l. 131 až 135),
- spotrebný úver od VÚB, a.s., vo výške 12.540 € v júni 2014 (výpis č. l. 84) za účelom vyrovnania opäť
bližšie nešpecifikovaných záväzkov, ktorý takisto nespláca a sú v súčasnosti vymáhané (správa č. l. 71
a 72),
- spotrebiteľský úver od Tatra banky, a.s., vo výške 3.000 €, ktorý mu bol poskytnutý k jeho účtu, no

ktorý odporca taktiež nesplácal, preto ho banka 29. marca 2016 zosplatnila, pričom výška omeškaných
nárokov bola 21. júnu 2016 vo výške 2.977,95 € (správa č. l. 195, výpoveď v zápisnici č. l. 238),
- spotrebný úver od Consumer Finance Holding, a.s. vo výške 1.500 € zo zmluvy z 30. júna 2015 (č.
l. 153 až 159), z ktorého chcel vyrovnať svoje záväzky voči Tatra banke, a.s. (výpoveď v zápisnici č. l.
238) Tento úver odporca taktiež nespláca, hoci v žiadosti oň udal sumu 1.200 € ako svoj čistý mesačný

príjem, takže ho veriteľ k 19. novembru 2015 veriteľ zosplatnil (správa č. l. 144).

d) Navrhovateľka v máji 2016 ukončila obchodnú akadémiu maturitou a v akademickom roku 2016/2017
začala študovať na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave v bakalárskom
študijnom programe „sociálna práca“ (potvrdenie č. l. 240, rozhodnutie č. l. 184). V súvislosti so zápisom

musela uhradiť náklady približne 60 € (potvrdenia č. l. 186 a 187), kvôli štúdiu bude mať zvýšené výdavky
na dopravu (mestská hromadná doprava v Bratislave), učebnice a učebné pomôcky. Okrem toho má
bežné výdavky na potreby každodennej spotreby (strava, oblečenie, obuv, hygienické potreby, kultúrne
a športové vyžitie, doklady č. l. 36 až 38 a č. l. 40/rub a 41), od roku 2014 jej bola zistená alergia
na búrske orechy, čo ju obmedzuje v stravovaní. Pravidelne berie imunologické lieky a antikoncepciu

na úpravu menštruačného cyklu, na ktoré vynakladá približne 15 až 20 € mesačne (doklady č. l. 41/
rub a 42). Navrhovateľka žije v súčasnosti u svojej starej matky, ktorá je dôchodkyňa so zdravotnými
problémami (srdcové problémy, vysoký tlak, obezita, závraty, správy č. l. 63 až 66). Pritom sa podieľana nákladoch spojených s bývaním v celkovej výške 188 € (faktúra č. l. 39 a 40, predpis č. l. 43, dohoda
č. l. 44, predpis č. l. 45).

e) Odporca je v súčasnosti nepretržite od mája 2013 zamestnancom spoločnosti Central Europe SK
s.r.o. ako vodič kamiónovej dopravy vrátane zahraničia (do Belgicka a Holandska) s priemernou čistou
mesačnou mzdou (za obdobie január až jún 2016) vo výške 344,31 €. Okrem toho boli odporcovi
vyplácané cestovné náhrady (tzv. diéty) v priemernej výške (za obdobie január až jún 2016) vo výške
896 € (potvrdenie č. l. 231). Tie však odporca nepoužíva na nákup stravy a ubytovania v zahraničí, keďže

prespáva v kamióne, kde má chladničku, ako aj kuchynku. Stravu nakupuje na Slovensku a vozí si ju v
kamióne so sebou aj do zahraničia (výpoveď v zápisnici č. l. 238).
Odporca je naďalej vlastníkom bytu uvedeného vyššie. Mesačné náklady na jeho prevádzku predstavujú
približne 140 € platených správcovi bytu (výpis č. l. 79, 80/rub, 83) a 40 € na iné účely (faktúry č. l. 9 a
10); odporca v ňom žije spoločne s družkou, s ktorou vedie spoločnú domácnosť. Okrem toho odporca
s matkou navrhovateľky 30. mája 2014 uzavrel dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva,

podľa ktorej mal hnuteľné vybavenie bytu prevziať odporca (dohoda č. l. 30). Toto vybavenie však v
podstate pozostávalo zo skrine, kuchynskej linky a zariadenia spálne (výpoveď v zápisnici č. l. 238).
Jeho ďalším majetkom je osobné motorové vozidlo roku výroby 2001 (správa č. l. 126 a 127). Okrem
navrhovateľky odporca nemá iné vyživovacie povinnosti.
Nebolo zistené, že by došlo k zmene príjmových alebo majetkových pomerov na strane matky

navrhovateľky (nesporné tvrdenie).

7. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§
191 C. s. p.).
Jednotlivé skutkové závery v bode 6 vyplývajú z dôkazov uvedených pri nich v zátvorkách. Pokiaľ sa

medzi nimi vyskytli rozpory, vyhodnotil ich súd takto:

a) Predovšetkým súd z výsluchu odporcu a jednotlivých výpisov z jeho účtov ustálil, že odporca
prostriedky vyplácané mu ako cestovné náhrady (diéty) v zahraničí v podstate vôbec nečerpá. Prespáva
totiž vo svojom kamióne, kde si pripravuje aj stravu zo zásob, ktoré nakúpi na Slovensku a vezie ich

so sebou. Znamená to teda, že v podstate nemá dôvod peniaze určené na diéty v cudzine vôbec
vynakladať. V dôsledku toho mu teda tieto prostriedky zostávajú ako príjem, teda na voľné použitie.
b) Pokiaľ ide o výšku príjmu odporcu, nepodarilo sa z vykonaného dokazovania preukázať pravdivosť
tvrdení navrhovateľky, že by jeho príjem bol vyšší než to, čo na žiadosť súdu uviedol zamestnávateľ
odporcu. Nepodarilo sa teda ustáliť ani navrhovateľkou tvrdených 1.900 €, ani 2.200 €. O skutočnej

výške príjmu odporcu približne medzi 1.000 a 1.200 € svedčia najskôr údaje uvedené ním samým
na žiadostiach o poskytnutie úveru, i keď im nemožno priznať úplnú dôveryhodnosť, keďže odporca
na jednotlivých žiadostiach uvádzal rozdielne sumy zárobku. Ďalej však tomuto záveru nenasvedčuje
skutočnosť, že odporca úverové splátky nespláca. To podľa názoru súdu vedie skôr k záveru, že odporca
v skutočnosti zobral úvery nad svoje možnosti a nevládze ich zo svojho príjmu splácať, a nie k záveru,

že by odporca mal výrazne vyšší príjem než deklaruje. Ak by tomu tak bolo, nebolo by zrejmé, prečo
by bol v omeškaní so všetkými splátkami. Bolo by síce možné akceptovať, že odporca by sa úmyselne
snažil vyvolať dojem nesplácania úverov práve na účely tohto konania. Z vykonaných dôkazov je však
zrejmé, že napr. pri úvere na bývanie, ktorý je zabezpečený záložným právom na jeho byt, sa odporca
dostal do problémov so splácaním už v polovici roka 2015. Súd nie je presvedčený, že by sa odporca

vystavoval riziku spojeným so stratou vlastného bývania len preto, aby pre účely súdneho konania o
zníženie výživného vyvolal dojem vlastnej nemajetnosti.
Takisto tvrdenia navrhovateľky o luxusnom zariadení domácnosti odporcu nesvedčia o nadpriemerných
príjmoch odporcu. Naopak, zo súvislosti s tým, že odporca úvery nespláca, skôr vyplýva, že odporca
si žije nad pomery, teda jeho výdavky sú vyššie než je zo svojho príjmu schopný utiahnuť. Konečne,

treba uvážiť, že stravné (ako podstatná časť cestovných náhrad) je opatrením Ministerstva financií SR
č. 401/2012 Z. z. pre väčšinu štátov západnej Európy určená na sumu 45 € denne. Diéty vo výške 800
až 1.000 € mesačne tak zodpovedajú stravnému približne na 17 až 22 dní, čo nie nijako je nereálne
vzhľadom na bežný počet pracovných dní v kalendárnych mesiacoch.

c) Na základe uvedených úvah a po ocenení celého obsahu vykonaného dokazovania a všetkého,
čo vyšlo na pojednávaní najavo, tak súd dospel k záveru, že odporcov príjem vykázaný jeho
zamestnávateľom zodpovedá jeho skutočnému príjmu.Právne vec súd posúdil takto:

8. Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala zvýšenia výživného, ktoré bolo určené zmeňujúcim

rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11 Co 351/2012-315 zo 16. októbra právoplatným 21.
novembra 2012. Z ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. vyplýva, že zmena skoršieho
rozhodnutia o výživnom je možná len vtedy, ak sa zmenia pomery, teda potreby oprávneného a možnosti
a schopnosti povinného (§ 62 ods. 2 a § 75 Zák. o rodine). Pri rozhodovaní o tejto zmene je potrebné
porovnať okolnosti, ktoré tu boli v čase pôvodného rozhodovania o výživnom, s okolnosťami existujúcimi

v čase rozhodovania súdu o zmene resp. zrušení vyživovacej povinnosti (porov. judikát R 72/1965).
Nestačí len všeobecný záver, že doterajšie výživné je neprimerané, pretože by šlo o neprípustnú
reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia (porov. judikát R 27/1974). V prerokúvanej veci došlo
k poslednej úprave výživného cit. rozsudkom krajského súdu zo 16. októbra 2013, preto je potrebné
porovnať zmenu rozhodujúcich pomerov od tohto dňa.

8. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že pomery na strane navrhovateľky sa od októbra 2013
zmenili. Kým vtedy bola navrhovateľka študentkou strednej školy, v súčasnosti sa od 5. septembra 2016
skutočne stala študentkou vysokej školy. K zmene pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine však
došlo až týmto okamihom, pretože až vtedy sa v dôsledku prechodu navrhovateľky na vyšší stupeň
školy podstatným spôsobom zmenili jej odôvodnené potreby. Až dovtedy bola žiačkou strednej školy,

a to aj počas prázdnin pred nástupom na vysokú škodu, ktoré sa tradične pripočítavajú k školskému
roku a považujú sa za súčasť prípravy na budúce povolanie [§ 4 ods. 4 písm. b) zákona č. 603/2003
Z. z. o prídavku na dieťa]. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine potom treba na túto zmenu prihliadnuť až
od tohto dátumu, teda od 5. septembra 2016. Vychádzajúc z judikátu R 69/1971, výživné pritom nie
je možné obmedziť iba na potreby bývania, stravovania a ošatenia, ale slúži aj pre kultúre, športové,

rekreačné a iné potreby na zabezpečenia všestranného vývoja dieťaťa. Zo zisteného skutkového stavu,
ale aj zo všeobecných skúseností vyplýva, že prechodom na vyšší typ školy sa výdavky žalobkyne
zvýšili približne o 30 až 60 € mesačne (cestovné, učebnice), zohľadňujúc aj predpokladané občasné
výdavky na mimoškolské potreby a určité drobné zvýšenie výdavkov súvisiace so zistenou alergiou. O
ďalších 20 až 40 € sa výdavky navrhovateľky zvýšili už len preto, že je staršia, dospelejšia, chce žiť

viac samostatne v spoločnosti rovesníkov, teda všetko, čo zahŕňa pojem oprávnené potreby v oblasti
vzdelávania, kultúrneho a spoločenského života.

9. Súd naopak nemohol prihliadnuť na tvrdené zvýšenie výdavkov vyplývajúce z toho, že navrhovateľka
žije u starej mamy, ktorá je chorá a o ktorú sa v podstate stará. Týmto spôsobom by sa totiž na odporcu

prenášala povinnosť podporovať starú mamu navrhovateľky. Navrhovateľka ako príbuzná svojej starej
matky by totiž mala voči nej vyživovaciu povinnosť medzi príbuznými (§ 68 až 70 Zák. o rodine) a
tiež určitú morálnu povinnosť pomáhať svojej starej matke v starobe. Odporca, ktorý nie je pokrvným
príbuzným starej matky navrhovateľky, však žiadnu takúto povinnosť nemá. Ak teda navrhovateľke
plnením týchto povinností vznikajú určité náklady, resp. zvýšené výdavky, ide o plnenie jej zákonných

alebo morálnych povinností voči iným, nie o jej osobné potreby (§ 75 ods. 1 Zák. o rod.). Tieto výdavky
preto nemožno uhrádzať z výživného poskytovaného jej rodičom, a preto ich nemožno ani zohľadniť pri
určovaní jeho výšky.

10. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine majú obaja rodičia prispievať na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Podobne podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine má súd
prihliadnuť na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa judikatúry (porov. judikáty
R 5/1969, R 101/1967) sú pri určení výšky výživného rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a
možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, alebo aj okolnosťami
objektívneho rázu. Odporca tak v októbri 2013, ako aj v súčasnosti je riadne zamestnaný u toho istého

zamestnávateľa. Zo zisteného skutkového stavu nebolo zistené, že by odporcov zárobok nezodpovedal
jeho zárobkovým schopnostiam a možnostiam. V dôsledku toho treba podľa názoru súdu uzavrieť, že
príjem dosahovaný žalovaným zodpovedá jeho reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam v
zmysle § 62 ods. 2 a § 75 Zák. o rodine a možno ho vziať za základ pre určenie výživného.
Mzda odporcu sa od októbra 2013 zásadne nezvýšila, nezvýšila sa ani celková výška jeho príjmu po

započítaní cestovných náhrad (diét). Aj krajský súd vo svojom rozsudku vychádzal z toho, že mzda
odporcu bola priemerne 334,76 € a diéty priemerne 1.020 €. Zároveň však krajský súd vychádzal z
toho, že odporca približne polovicu diét používa na úhradu tých výdavkov, na ktoré sú určené, teda na
úhradu stravného a ubytovania na zahraničných pracovných cestách. Tento predpoklad krajského súduvyplýval z toho, že odporca u zamestnávateľa pracoval krátko a presné použitie diét tak nebolo možné
ustáliť. Z teraz zisteného skutkového stavu však vyplýva, že tento predpoklad krajského súdu odporca
nenaplnil. Naopak, odporca sa snaží využívať väčšinu vyplácaných diét v podstate ako voľný príjem a

stravovanie a ubytovanie počas zahraničných pracovných ciest rieši v podstate zásobením sa z domu.
Podľa názoru súdu to však nemôže znamenať, že sa celé diéty započítajú do základu pre vymeranie
výživného. Napriek tomu, ako odporca diéty používa, sú tieto svojím účelom predsa len určená na krytie
nákladov na zahraničnej pracovnej ceste, a navrhovateľka nemôže automaticky profitovať z toho, že
odporca je schopný ich ušetriť. Na účely vymerania výživného však treba potom do voľného príjmu

započítať nie polovicu diét, ako to predpokladal krajský súd, ale 65 % vyplatených diét.

11. Na druhej strane odporca ešte v pôvodnom návrhu na zníženie výživného uplatňoval ako dôvod
zníženia svoje úverové zaťaženie. Takéto zaťaženie treba ale posudzovať z hľadiska § 78 ods. 1,
§ 62 ods. 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Po zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona
o rodine totiž treba rozumieť objektívne nastalé zmeny v príjmovej alebo majetkovej úrovni, resp.

objektívne odôvodnené zvýšenie ostatných výdavkov povinného, ktoré jeho príjem znižujú a ktorú mu
neumožňujú platiť výživné v takej výške ako bolo určené. Za zmenu pomerov nemožno automaticky
považovať jednostranné, subjektívne resp. svojvoľné zmeny štruktúry výdavkov povinného. Takéto
zmeny je naopak potrebné skúmať z hľadiska § 62 ods. 5 Zák. o rod. v tom zmysle, či je nevyhnutné ich
vynaložiť, resp. z hľadiska § 75 ods. 1 Zák. o rodine z toho hľadiska, či nejde o preberanie neprimeraných

majetkových rizík.
V prerokúvanej veci bolo zistené, že v roku 2013 odporca vlastnil spolu s matkou navrhovateľky rodinný
dom v obci B.. Po jeho predaji v decembri 2013 naopak odporca v januári 2014 kúpil trojizbový byt za
poskytnutý úver 31.980 €, na ktorý vynakladal celkovo 210 € mesačne, pričom prevádzkové náklady
na tento byt predstavujú ešte ďalších 180 €. Takéto výdavky však podľa už cit. § 62 ods. 5 Zákona

o rodine nemožno považovať za nevyhnutné, teda pri posudzovaní sumy výživného na ne nemožno
prihliadať. Jediným dôvodom ich vynaloženia však bolo to, že odporca si chcel založiť spoločné bývanie
so svojou družkou, kvôli čomu potreboval väčší byt s väčšími nákladmi, než keby si bývanie zariaďoval
sám. Družka však nie je osobou, voči ktorej by odporca mal mať vyživovaciu povinnosť, takže náklady
vynaložené na družku nemožno považovať za nevyhnutné výdavky odporcu. Keďže výživné pre dieťa

(navrhovateľky) má prednosť pred inými výdavkami, nemôže vôľa odporcu založiť spoločné bývanie
s družkou a s tým spojené výdavky byť faktorom pri určení sumy výživného na jeho deti. Ešte inak
povedané, snaha odporcu založiť si nový, i keď neformalizovaný vzťah so ženou je prirodzená a
pochopiteľná, nemôže však ísť na úkor vyživovania jeho dcéry - navrhovateľky. O to viac to platí v
prípade, že - ako je zrejmé zo zisteného skutkového stavu - prevzaté úvery odporca zo svojho príjmu

nedokáže splácať, v dôsledku čoho išlo zjavne o neprimerané riziko, ktorá na seba odporca vzal. V
dôsledku toho súd zvýšené výdavky na toto bývanie nemohol vziať do úvahy (už cit. § 62 ods. 5, ako
aj § 75 ods. 1 Zák. o rodine).

12. Podľa konštantnej judikatúry od rodiča možno vo všeobecnosti vyžadovať, aby na vyživovacie

povinnosti vynakladal približne 25 % svojho čistého príjmu. V prerokúvanej veci z vykonaného
dokazovania vyplýva, že odporca dosahuje čistú mesačnú mzdu 344,31 € a za obdobie január až
jún 2016 priemerné mesačné diéty 896 €. Podľa už uvedeného treba z diét započítať do základu na
vymeranie výživného 65 %, teda sumu 582,40 €. Preto súd za základ pre určenie výživného vzal sumu
344,31 + 582,40 = 926,71 €, z čoho 25 % predstavuje približne 230 €. Pri zohľadnení veku a tým aj

potrieb navrhovateľky (20 rokov) považuje súd túto sumu za primeranú zmeneným pomerom.

13. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že podľa § 62 ods. 1 a 2 Zák. o rodine majú vyživovaciu
povinnosť voči dieťaťu obaja rodičia. Pritom podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine súd pri určení rozsahu
vyživovacej povinnosti prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri

posudzovaní zmeny pomerov pre zmenu výživného v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine je teda
potrebné prihliadať tiež na to, či sa od poslednej úpravy zmenila (zvýšila alebo znížila) potreba osobnej
starostlivosti o dieťa zo strany niektorého rodiča. Ak sa podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine prihliadlo pri
určovaní výživného jedného rodiča na to, že o dieťa sa osobne stará druhý rodič, treba pri neskoršej
zmene výživného posúdiť, či potreba osobnej starostlivosti neodpadla a či v dôsledku toho nemá aj druhý

rodič plniť svoju vyživovaciu povinnosť v peňažných dávkach (§ 76 ods. 1 Zák. o rodine).
V prerokúvanej veci pritom v októbri 2013 krajský súd výslovne zdôraznil, že pri vymeraní výživného v
sume200€prihliadolnato,žeodporcasaonavrhovateľkuosobnenestará,aleceláosobnástarostlivosť
je na matke. Odchodom navrhovateľky k starej matke, ale aj nadobudnutím plnoletosti sa potrebaosobnej starostlivosti o ňu zo strany matky podstatne znížila. To znamená, že matka už neplní svoju
vyživovaciu povinnosť v podobe osobnej starostlivosti, keďže navrhovateľka ako dospelá 20 ročná
žena takúto starostlivosť potrebuje minimálne, ale mala by ju plniť primárne vo forme opakujúcich sa

peňažných dávok (§ 76 ods. 1 Zák. o rodine). V dôsledku toho nemožno teda ani jej osobnú starostlivosť
vyvážiť tým, že odporcovi sa uloží platiť výživné na horných hraniciach akceptovaného rozmedzia. Preto
ho súd uložil práve vo výške zodpovedajúcej približne uvedeným 25 % zo základu na jeho vymeranie.

14. Uvedené zmeny pomerov podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine opodstatňujú zvýšenie výživného

plateného odporcom navrhovateľke na sumu 230 € mesačne, teda o 30 € viac oproti výživnému
určenému zmeňujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11 Co 315/2012-315. Keďže však k
zmene pomerov došlo až od 5. septembra 2016, bolo možné o zmene tohto rozsudku rozhodnúť až s
účinkami od 5. septembra 2016, teda až po podaní návrhu, nie už od podania návrhu 13. apríla 2016
(§ 77 ods. 1 Zák. o rodine). Preto súd návrhu navrhovateľky vyhovel v tomto rozsahu (výrok I) a vo
zvyšku (zvýšenie výživného za obdobie od 13. apríla do 4. septembra 2016 o celých 150 €, a o 120

€ za obdobie od 5. septembra 2016 naďalej) návrh zamietol (výrok II). Vzhľadom na dátum zmeny a
dátum rozhodnutia dlh na zvýšenom výživnom vôbec nevznikol, takže nebolo potrebné zaväzovať na
jeho splácanie.

15. O trovách tohto nesporového konania rozhodol súd podľa § 55 C. m. p., ktorý na rozdiel od

všeobecného pravidla § 52 C. m. p. umožňuje priznať náhradu trov, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

a) V prerokúvanej veci sa konanie začalo pôvodne návrhom odporcu - otca na zníženie výživného
zo sumy 200 € na sumu 100 €. Tento návrh, ktorý vyvolal vzájomný návrh navrhovateľky o zvýšenie

výživného, potom odporca po vyjadrení a jednom pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania,
vzal späť. Navrhovateľka sa pritom nechala zastúpiť advokátkou. Súd považuje takéto zastúpenia
navrhovateľkyzapotrebné,pretoževčasezačatiakonaniabolototokonaniebežnýmsporovýmkonaním
a od navrhovateľky ako stredoškoláčky nemožno očakávať dostatočné životné skúsenosti a zbehlosť v
styku so štátnymi orgánmi, o to viac, ak v tom čase bola sama žalovanou, teda stala sa účastníčkou

konania bez svojej vôle. Ak bol navyše odporca zastúpený advokátom, je logické, že navrhovateľka na
obranu svojich záujmov potrebovala advokátku a opodstatnen si ju zvolila. Odporca, ktorý toto konanie
vyvolal, následne vzal svoju pôvodnú žalobu späť, teda zavinil zastavenie ním začatého konania. V čase
späťvzatia sa pritom na toto konanie vzťahoval Občiansky súdny poriadok, ktorý pre tento prípad v §
142 ods. 2 O. s. p. priznával protistrane náhradu trov konania (nerozlišoval pritom sporové a nesporové

konanie). Z uvedených dôvodov súd považoval za potrebné priznať navrhovateľke nárok na náhradu
trov konania za úkony právnej služby do okamihu späťvzatia, teda za prevzatie a prípravu zastúpenia a
za vyjadrenie k pôvodnej žalobe o zníženie výživného [§ 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhl. 655/2004 Z. z.],
ako aj za účasť na jednom nemeritórnom pojednávaní 26. apríla 2016 [§ 13a ods. 4 druhá veta cit. vyhl.].
Predmetom pôvodnej žaloby bolo zníženie vyživovacej povinnosti o sumu 100 € mesačne na neurčitý

čas, keďže schopnosť samostatne sa živiť nevzniká určitým ohraničeným vekom, ale v dôsledku iných
faktorov (vzdelanie, zdravotný stav, schopnosti a pod.). Tarifnou hodnotou veci tak podľa § 10 ods. 3
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. je päťnásobok ročného plnenia, teda (100 x 12 x 5=) 6.000 € a základná
sadzba tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 1 cit. vyhl. je 210,81 €. Súd za nahraditeľné trovy právneho
zastúpenia považoval sumu 500,06 €, ktorá pozostáva zo

- základnej sadzby odmeny za už uvedené dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava, vyjadrenie)
po 210,81 €, teda celkovo 421,62 €,
- jednej štvrtiny základe sadzby za účasť na pojednávaní 26. apríla 2016 v sume 52,70 €,
- paušálnej náhrady (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) za tri uvedené úkony v roku 2016 po 8,58 €,
teda celkovo 25,74 €.

Náhradu trov v takto určenej výške (výrok III) je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke, avšak do rúk
jej advokátky, ktorá je prijímateľkou tejto náhrady (§ 263 ods. 1 C. s. p. per analogiam).

b) Navrhovateľka však žiadal priznať nárok na náhradu trov aj za celé konanie o jej (pôvodne
vzájomnom) návrhu na zvýšenie výživného. V tejto časti však súd nenašiel žiadne spravodlivé dôvody,

ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov v zmysle § 55 C. m. p. Navrhovateľka svoj vzájomný návrh
podala predčasne, v čase, kedy celkom zjavne nenastala zmena pomerov na jej strane, takže mu bolo
vyhovené v podstate len vďaka tomu, že k tejto zmene došlo počas konania. Okrem toho navrhovateľka
nebola v tejto časti konania väčšinovo úspešná, keďže zo žiadaných 150 € súd zvýšil výživné len o 30 €,tedalenopätinužiadanejsumy.Ustanovenie§55C.m.p.mápovahuosobitnéavýnimočnéhopredpisu,
v dôsledku čoho je potrebné ho interpretovať reštriktívne a priznať nárok na náhradu trov konania tam,
kde na to skutočne existujú dôvody. Určitým návodom v tomto smere môže byť napríklad porovnanie

so situáciou v sporovom konaní (kde sa v zásade priznáva náhrada podľa úspechu, výnimočne podľa
zavinenia), ku ktorej musia pristúpiť ďalšie aspekty. Podľa názoru súdu tak ani ustanovenie § 55 C. m. p.
nemôže založiť právo na náhradu trov konania neúspešného účastníka voči účastníkovi, ktorý začatie
konania ani jednotlivé procesné úkony nezavinil. Sama sociálna situácia neúspešného účastníka nie je
podľa názoru súdu dostatočným dôvodom, aby bol úspešný a trovy nezavinivší účastník zaviazaný na

ich znášanie. Preto súd navrhovateľke náhradu iných trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej
značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu
sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsudky o plnení výživného sú vykonateľné doručením (§ 44 C. m. p.). Ak odporca dobrovoľne nesplní
povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa navrhovateľka domáhať jej splnenia v exekúcii.