Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. máj 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 1P/78/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617203393
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5617203393.1

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého I. I. F., nar. XX. X. XXXX,
bytom u matky, dieťa matky B. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XX, O., právne zastúpenej JUDr.
Zuzanou Medveckou, advokátkou so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Garbiarska 695, a otca V. F., nar. XX.
X. XXXX, bytom Y. XX, J. Q., v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 4. 4. 2017 žiadala matka,
aby súd zveril maloletého I. I. F. do jej osobnej starostlivosti, pričom matka bude zároveň oprávnená
zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok. Otca maloletého navrhla zaviazať povinnosťou
prispievať na výživu syna I. sumou 150,- eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

2. Matka odôvodnila návrh tým, že s otcom dieťaťa mali partnerský vzťah niekoľko rokov (približne 13
rokov), pričom počas posledných 7 rokov sa ako partneri viackrát rozišli a opätovne svoj partnerský
vzťah obnovili. Dňa 10. 3. 2014 sa im narodil syn I., pričom počas tehotenstva navrhovateľky a
približne do troch mesiacov po narodení maloletého spolu žili s otcom dieťaťa v rodičovskom rodinnom
dome. K významnejším nezhodám medzi rodičmi maloletého začalo dochádzať počas spolužitia najmä

v súvislosti s rozdielnymi názormi o trávení voľného času, či už ako partnerov počas tehotenstva
navrhovateľky, neskôr aj v otázkach trávenia voľného času otca s matkou a maloletým synom. Otec sa
zdržiavalčorazčastejšiemimodomova,častopodzámienkoupráce,čosaneskôrukázaloakoklamstvo,
keď chodieval po nociach von s kamarátmi. Na maloletého syna I. nemal čas a domov sa často vracal
neskoro v noci, neraz pod vplyvom alkoholu. Uvedené viedlo k úplnému odcudzeniu rodičov maloletého
I., každý začas viesť vlastný život. Približne po troch mesiacoch po narodení syna otec opustil spoločnú

domácnosť z dôvodu opakovaných nedorozumení s matkou maloletého, pričom syn spolu s matkou
ostal žiť v rodinnom dome rodičov matky.

3. Ďalej odôvodnila matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že starostlivosť o
maloletého zabezpečuje od jeho narodenia výlučne ona, otec si vo vzťahu k nemu vykonáva len právo
na styk. Od začiatku bol styk otca s maloletým I. nepravidelný, keď si po neho chodieval podľa vlastného

rozhodnutia vždy tak, ako mu to vyhovovalo. Opakovane sa stávalo, že otec maloletého oznámil matke,
že si pre dieťa príde, ale často pri zmene svojho rozhodnutia matku maloletého ani neinformoval o tom,
že si dieťa na realizáciu styku neprevezme. K väčším nedorozumeniam medzi rodičmi maloletého začalo
dochádzať postupne koncom roka 2016, keď otec začal požadovať realizovanie styku s maloletým I. aj
cez noc. Napriek prvotnému odmietavému postoju matku, táto nakoniec súhlasila, keď ku dňu podania
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, bol maloletý u otca cez noc celkom štyrikrát. Ďalej matka

v návrhu uvádzala skutočnosti týkajúce sa komunikácie s otcom prostredníctvom krátkych textových
správ (SMS), prípadne telefonickými hovormi, ohľadne realizácie styku otca s maloletým, pričom zvyjadrení matky vyplýva, že táto komunikácia je zložitá, keď otec jej neodpovie na správu, prípadne
nezodvihne telefón. Matka považuje správanie otca za nezodpovedné a nespoľahlivé, nakoľko stáva sa
už takmer pravidlom, že jej oznámi, že si dieťa prevezme na styk, a následne termín stretnutia odvolá,

prípadne vôbec nepríde a styk neodvolá. V čase, keď je maloletý I. u otca, matke nedvíha otec telefón,
preto matka nikdy nevie, kedy jej otec syna donesie v čase dohodnutom, prípadne odovzdá dieťa neskôr
ako je dohodnuté alebo vôbec neodovzdá. Uvedené konanie otca, podľa názoru matky, nie je v záujme
maloletého, keď maloletý a matka sú nútení prispôsobovať sa neustále len záujmu a rozhodnutiam otca.

4. Podľa článku 5 základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä:
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,

h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

5. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinovépotreby,stabilitubudúcehovýchovnéhoprostrediaaschopnosťrodičadohodnúťsanavýchove
a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

6. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené

do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

7. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 , § 25 a 26 sa použijú primerane.

8. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), neodkladné opatrenie
možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.12. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP,
(1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132
uvedie opísanie rozhodujúcich

skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
(2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Podľa § 328 ods. 1, 3 CSP,
(1) Ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325
ods. 1 , inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.
(2) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný

písomne vyhotoviť a odoslať.

14. Podľa § 329 ods. 1, 2, 3 CSP,
(1) Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o

zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.
(2) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
(3) Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde
k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým

bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

15. Podľa § 331 ods. 2 CSP, uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od
jeho vyhotovenia.

16. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a zistené skutočnosti súd návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia nepovažuje za opodstatnený. Dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia
musia byť v návrhu skutkovo vymedzené tak, aby bola preukázaná odôvodnená potreba neodkladnej
úpravy pomerov účastníkov konania. V konaní starostlivosti súdu o maloletých je potreba bezodkladnej
úpravy pomerov odôvodnená najmä vtedy, ak je osobná starostlivosť o maloletého ohrozená, prípadne

nie je zabezpečovaná vôbec, alebo v dostatočnej miere. Matka maloletého v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v podstate poukázala len na to, že otec realizuje iba nepravidelný styk s
maloletým a zároveň uvádzala problémy v komunikácii s otcom pri realizácie styku so synom. Tvrdenia
matkyotom,žeotecsvojvoľne(podľavlastnéhorozhodnutia)abezdostatočnejpredchádzajúcejdohody
s matkou, nadväzuje kontakt s maloletým, nepovažuje súd za okolnosti odôvodňujúce bezodkladnú

úpravu pomerov maloletého formou inštitútu neodkladného opatrenia. Rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (§ 28 ods. 2 Zákona
o rodine). Zo skutkových okolností tvrdených matkou v návrhu nemal súd za preukázané, že by
bola ohrozená osobná starostlivosť o maloletého. Aj napriek odchodu otca zo spoločnej domácnosti,
zostávajú otcovi v zmysle citovaného ustanovenia § 28 ods. 2 Zákona o rodine zachované jeho

rodičovské práva a povinnosti k maloletému synovi. Inštitút neodkladného opatrenia nemá predstavovať
formu sankcie, ktorou by sa jeden z rodičov domáhal voči druhému z rodičov obmedzenia práva na
prístup k maloletému dieťaťu. Navyše súd konštatuje, že v čase rozhodovania súdu o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia sa maloletý nachádza v osobnej starostlivosti matky, ktorá v návrhu
netvrdila a ani nepreukázala, že by boli obmedzované, prípadne ohrozované jej rodičovské práva k

maloletému synovi. Pozornosti súdu neunikla ani tá skutočnosť, že matka svoj návrh odôvodnila aj
obavou z prípadného budúceho správania otca, keď uviedla, že „nemá istotu, či jej otec vôbec dieťa
vráti.“ Pre rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie, (§ 329 ods. 2 CSP), preto prípadné, matkou predpokladané,
budúce správanie otca vo vzťahu k realizácii osobného styku s maloletým, nepovažoval súd pri svojom

rozhodovaní za relevantnú skutočnosť odôvodňujúcu nariadenie neodkladného opatrenia.

17. Rozhodnutím o zamietnutí návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia súd nijakým
spôsobom neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Terajším rozhodnutím súdu sa žiadnym spôsobomnezasahuje do jej rodičovských práv a povinností. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia súd vychádzal zo skutkového stavu, ktorý existuje v čase vydania uznesenia. (§ 329 ods. 2
CSP). Keďže pomery maloletého sú stabilizované, jeho výchova a osobná starostlivosť o neho nie sú

ohrozené, nebolo dôvodným rozhodnúť o zverení maloletého I. do osobnej starostlivosti matky. V konaní
starostlivosti súdu o maloletých musí súd prihliadať na najlepší záujem maloletého, a to v kontexte
základných zásad rodinného práva (článok 5 Zákona o rodine).

18. Záverom súd dodáva, že prvoradý záujem dieťaťa sa sleduje predovšetkým zo strany jeho

rodičov, ktorí svojim aktívnym prístupom k otázkam výchovy a osobnej starostlivosti o neho zabezpečia
harmonické rodinné prostredie, ktoré vytvorí predpoklady pre zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin
maloletého. Súd nemôže svojou rozhodovacou činnosťou nahrádzať túto zákonom ustanovenú úlohu
rodičov, ale môže len prispievať k eliminácii škodlivých vplyvov na starostlivosť o maloletého, ktoré
sú výsledkom nezhôd medzi rodičmi. Súd opakovane pripomína, že inštitút neodkladného opatrenia
nemá predstavovať formu sankcie, ktorú si uplatní jeden rodič voči druhému rodičovi. Deklarovať

existenciurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémuformouneodkladnéhoopatrenianiejeprípustné.
V konaní starostlivosti o maloletých, súd vedie účastníkov k zmiernemu riešeniu. (§ 118 ods. 1 CMP).
Odkazujúc na vyššie uvedené odôvodnenie súd apeluje na rodičov, aby v záujme zabezpečenia
zdravého psychického, fyzického a sociálneho vývinu ich dieťaťa spolupracovali na zmierlivom riešení
tejto zložitej situácie v rodine maloletého. Maloletý I. je vo veku, kedy citlivo vníma situáciu vo

svojom najbližšom okolí, preto je potrebné, aby aj napriek odchodu otca zo spoločnej domácnosti,
zostalo zachované právo na jeho stretávanie sa s ním a pravidelné informovanie o ňom. Ak po
vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene
skutkových okolností, významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol
zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. (§ 329 ods. 3

CSP). Vzhľadom na citované ustanovenie súd môže na základe opakovaného návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia znova rozhodovať o úprave pomerov k maloletému, ak sa zmenia skutkové
okolnosti významné pre rozhodnutie. Zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd
žiadnym spôsobom neprejudikuje meritórne rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia, ktoré sa podáva na
Okresnom súde Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník, v
ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP).