Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. máj 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416207693
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:1416207693.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú W. W.,
nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Hlohovec, dieťa rodičov: matka - U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. X, Z. a otec - A. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom V. S. XX, O., o zníženie výživného, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 6. decembra 2016, č.k. 16P/96/2016-47, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného
na maloletú W..

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 62 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o
rodine, keď dospel k záveru, že návrh otca nie je dôvodný. Výživné bolo naposledy určené rozsudkom
Okresného súdu Trnava zo dňa 05.02.2015, č.k. 8P/76/2014-88 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trnave zo dňa 12.05.2015, č.k. 26CoP/9/2015-115 vo výške 190 eur mesačne, pričom v čase

rozhodovania otec mal príjem 800 eur mesačne, matka mala príjem 340 eur mesačne a maloletá
navštevovalaprvýročníkzákladnejškoly.Vsúčasnejdobeotecmápríjem968eurmesačne,pribudlamu
vyživovacia povinnosť k maloletej A., žije s partnerkou, ktorá má prijem 200 eur mesačne. Matka dieťaťa
poberá rovnako rodičovský príspevok 203 eur a pribudla jej tiež vyživovacia povinnosť k maloletému I..
V čase posledného rozhodovania maloletá navštevovala rovnako ako teraz prvý stupeň základnej školy.
Zvýšené výdavky od posledného rozhodnutia má návštevou družiny a do budúcna karate. Objektívne
potreby maloletej rastú vekom, rastom a vývojom. Príjem matky sa oproti poslednému rozhodnutiu o

výške výživného znížil, nakoľko je na materskej dovolenke. Na strane matky je potrebné prihliadnuť na
osobnú starostlivosť o maloletú. Otec sa čiastočne nad rámec bežného výživného na výžive maloletej
podieľa nákupom oblečenia, obuvi a podobne (nie je celkom rozhodujúce, či toto hradia jeho rodičia
alebo výlučne otec, podstatnou je skutočnosť, že o tieto náklady sa znižujú náklady matky). Obom
rodičom od posledného rozhodnutia pribudla vyživovacia povinnosť. Náklady na domácnosť majú obaja
rodičia (nájom, energie, telefón a podobne), otec však žije s partnerkou, ktorá je takisto povinná sa
na týchto podieľať, matka žije s deťmi sama. Otec návrh odôvodnil tým, že mu pribudla vyživovacia

povinnosť a spláca úver. Pri zmene výšky výživného je prvoradý záujem maloletého dieťaťa, ktorého
výživa má prednosť pred všetkými ostatnými záväzkami a pohľadávkami a každý z rodičov je povinný
počínať si tak, aby bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť. Dôvody udávané otcom nie sú v
zásade trvalého charakteru - jeho partnerka po ukončení materskej dovolenky bude pravdepodobnezamestnaná a bude sa podieľať na nákladoch domácnosti i úveru. Je potom potrebné konštatovať, že
u otca nedošlo k zmene závažných okolností trvalého charakteru, ktoré by návrh odôvodňovali a otec
okrem ďalšej vyživovacej povinnosti a splácania úveru žiadne relevantné skutočnosti ani neuviedol. O

trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 52 CSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tejto zákon neustanovuje inak.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a výživné znížiť na sumu 100 eur mesačne. Poukázal na to, že má aj druhú

dcéru A., nar. XX.XX.XXXX a nesúhlasil so zamietnutím jeho návrhu na zníženie výživného na maloletú
W..

4. K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadrila matka maloletej, ktorá navrhla napadnutý rozsudok
z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Poukázala na to, že aj ona má druhú vyživovaciu povinnosť
k maloletému I. V., nar. XX.XX.XXXX a momentálne je na rodičovskom príspevku vo výške 203 eur

mesačne. Uviedla, že na obe deti je sama a platí podnájom mesačne vo výške 350 eur. Jej náklady sa
pomerne zvýšili, dcéra navštevuje tretí ročník základnej školy, kde taktiež navštevuje krúžok gymnastiky,
školskú jedáleň, kde hradí stravu 30 eur a školský klub, za ktorý hradí 20 eur mesačne. Od 09.01. začína
tréningy v hádzanárskom klube ako reprezentantka za mesto Hlohovec, čím sú spojené náklady vo
výške 20 eur mesačne.

5. K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená

osoba - otec dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah
a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože rozsudok
súdu prvej inštancie je vecne správny.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 16P/96/2016 bolo zníženie
výživného na maloletú W., nar. XX.XX.XXXX.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,

ktorým bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre
vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec

i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a
právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v
podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

10. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre

určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých
a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by
mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov
v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom
môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo

objektívne,napríkladvývojomživotnýchnákladov.Vzmyslevalorizačnejklauzulyobsiahnutejv§78ods.
3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama o sebe môže odôvodniť zmenu
výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.

11. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak

na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané
širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku,zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené
potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so
zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného

prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného, ako i vyživovaciu povinnosť iných
povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb,
ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné

zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na
jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby
zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti,
pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové
pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný
štandard,ktorýmsanavonokprezentujú.Okremuvedenéhonastranepovinnéhorodičajevždypotrebné

prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb,
ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred
zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu
výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho

viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

12. Správny bol postup súdu prvej inštancie, ktorý porovnal pomery a okolnosti, z ktorých sa vychádzalo
pri ostatnej úprave výživného, s pomermi a okolnosťami v čase nového rozhodovania o výživnom, na
základe čoho dospel k správnemu záveru, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala

zmenu predchádzajúceho rozhodnutia.

13. Súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami rodičov dieťaťa a vzhľadom
na to, že otec ani v odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné
prihliadnuť, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

14. Súd prvej inštancie správne zohľadnil, že došlo k zmene pomerov na strane maloletej, ktorá je
staršia, čiastočne sa zvýšili náklady na jej výživu a správne tiež prihliadol na to, že matke sa príjem znížil,
nakoľko v súčasnosti je na materskej dovolenke, otcovi sa príjem čiastočne zvýšil, pričom obom rodičom
pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Ani podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo k takej podstatnej

zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala pôvodne určenú výšku výživného.

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CSP.

17. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).