Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/644/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514218517
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514218517.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov
senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanému: O. G., J.. XX.X.XXXX,
G. S. J.. Č.. X, G., zastúpenému opatrovníčkou: Ľubica Tichá, pracovníčka Okresného súdu Bratislava

IV, o zaplatenie 3.134,43 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V, zo dňa 17. júna 2015, č. k. 10C/7/2015-67, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 17. júna 2015, č. k. 10C/7/2015-67, uložil súd prvej inštancie žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 1.258,89 eur, spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 4,775 % ročne z tejto sumy od 20.10.2011 do 20.03.2013 a úrokmi z omeškania vo výške 9,5

% ročne z tejto sumy od 21.03.2013 do zaplatenia, ako aj a trovy konania v sume 75,50 eur a trovy
právneho zastúpenia v sume 165,69 eur; a vo zvyšku žalobu zamietol. Vychádzal zo zistenia, že žalobca
poskytol žalovanému na základe Zmluvy o revolvingovom úvere, uzavretej dňa 08.12.2010, úver vo
výške 1.500 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach po 80,37
eur, splatných mesačne do 16. dňa, pri ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,01 % a RPMN 44,57
%. Zmluvná odmena za poskytnutie úveru (celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom) bola 1.928,88 eur a odplata za poskytnutie služby 215,75 eur (čl. 8 ods. 8.1 písm. a/ Dohody o
poskytnutíslužby).Súčasťouzmluvybolizmluvnédojednaniazmluvyorevolvingovomúverespoločnosti
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., pričom podľa bodu 13.1. písm. a/ Zmluvných dojednaní, v prípade
omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru podľa tejto zmluvy o revolvingovom úvere
o viac ako tri mesiace po termíne splatnosti, všetky záväzky dlžníka, ktoré sa podľa tejto zmluvy o
revolvingovom úvere mali stať splatnými v budúcnosti, sa stávajú okamžite splatnými, pokiaľ sa zmluvné
strany nedohodnú inak. Poukázal na skutočnosť, že podľa Karty klienta žalovaný uhradil žalobcovi

splátky spolu v sume 241,11 eur, poslednú dňa 16.3.2011. Takto ustálený skutkový stav posúdil po
právnej stránke podľa ust. § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2, §
3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1,2,3, § 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch,
vychádzajúc tiež z čl. 3 ods. 1 čl. 4 bod 4.1.,4.2. 5. odseky 5.2, 5.3 a 5.4 Smernice Rady č. 93/13/EHS
z 5. apríla 1993, o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a dospel k záveru, že
podanej žalobe možno vyhovieť len čiastočne. Poukázal na to, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa

08.12.2010 uzatvorená zmluva, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v
sume 1.500 eur, ktoré sa žalovaný zaviazal splatiť 42 mesačnými splátkami po 80,37 eur, t.j. spolu sa
zaviazal vrátiť žalobcovi sumu 3.375,54 (42 x 80,37 eur) mimo zmluvnej odmeny, pričomv zmluve bola uvedená hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) 68,47 %, pri priemernej
hodnote RPMN 44,57 % a úroková sadzba úveru 70,01%. Nakoľko z tejto sumy žalovaný
uhradil celkovo len sumu 241,11 eur, žalobca v súlade s bodom 13.1. písm. a/ Zmluvných dojednaní a

v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka, listom úver zosplatnil a vyzval ho
na zaplatenie zostatku úveru. Poukázal na to, že zákon zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie
podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ku ktorým patrí aj predmetná úverová zmluva. Vychádza sa
z predpokladu, že klient v dobrej viere uzatvára zmluvu s nebankovou spoločnosťou, od ktorej sa
všeobecne očakáva, že vzhľadom na podnikanie a ponúkané služby koná profesionálne oproti klientovi

so znalosťou ponúkaných služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Zákon predpokladá,
že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Konštatoval však, že predmetná zmluva pokiaľ
ide o jednotlivé zmluvné podmienky týkajúce sa uplatneného nároku, konkrétne výšku dohodnutého
úroku z úveru 70,01 % p.a., výšku odplaty za poskytnutie služby v súvislosti s poskytnutím
úveru v sume 215,75 eur, ako aj správnosti údaja o hodnote RPMN 68,47 %, tieto sú

nesprávne a zavádzajúce. Ročná percentuálna miera nákladov 68,47 % je totiž v zmluve
uvedená v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, keď pri výške úveru 1.500 eur, 42
mesačných splátkach po 80,37 eur a odplate za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a/
úverovej zmluvy v sume 215,75 eur, ročná percentuálna miera nákladov predstavuje v
skutočnosti hodnotu 92,98 %. Z uvedeného dôvodu, podľa citovaného ustanovenia § 11 ods. 1 písm.

d/ zák. č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, platí, že úver je bez poplatkov a úrokov. Navyše,
pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov v septembri roku 2010, predstavoval
úrok z úveru 12,75 % p.a., a teda je zrejmé, že v danej veci účastníkmi dojednaný úrok z úveru vo výške
70,01 % bol viac ako päťnásobne vyšší, a preto je dohoda o úrokoch z daného úveru pre rozpor
s dobrými mravmi absolútne neplatná. Zdôraznil, že sporové strany uzavreli zmluvu, ktorej predmetom

bol revolvingový úver, pre ktorý je typické, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať
neurčitú dobu, pričom v čase uzavretia zmluvy je možné riadne špecifikovať aj údaj o RPMN. Daný
úverový vzťah je povahou občianskoprávny vzťah, ktorý má charakter spotrebiteľskej zmluvy, a preto aj
práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej
úpravu povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom na

ustanovenie § 53 ods. 5 OZ v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka požívať právnu ochranu. Dospel pritom k záveru, že žalobcom uplatnený nárok
na zaplatenie zmluvne dohodnutého úroku vo výške 70,01 % ročne má povahu neprijateľnej zmluvnej
podmienky v zmysle § 53 ods. 1a 4 OZ. Súčasne za neprijateľné zmluvné podmienky; v súčasnosti
upravené v ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka; považoval aj podmienky dojednané v

článku 14 v odsekoch 14.1 a v článku 18 Zmluvných dojednaní žalobcu, keď z porovnania
týchto ustanovení vyplýva, že sankcie stanovené v článku 14 odsek 1 sa mohli kumulovať, a tak za
jedno a to isté omeškanie dlžníka s úhradou splátky úveru žalobca ako veriteľ mohol požadovať zmluvnú
pokutu 0,065 % z výšky splátky za každý deň omeškania, no tiež ďalšiu zmluvnú pokutu vo výške
0,65 % z výšky dlžnej sumy za každý deň omeškania. Takáto kumulácia sankcií za omeškanie dlžníka

trvajúce viac ako 3 mesiace, ktoré môže byť navyše sankcionované vzhľadom na vyššie ustanovenie
článku13zmluvnýchdojednaníajmožnosťouveriteľaodstúpiťodzmluvyastanoviťpredčasnúsplatnosť
úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, najmä, keď takéto porušenie povinností splácať úver riadne a včas môže byť
sankcionované ešte aj uplatnením zákonného úroku z omeškania, a preto ide o neprijateľnú zmluvnú

podmienku, ktorá je neplatná. Za neplatné považoval i dojednanie o zmluvnej odmene za poskytnutie
úveru vo výške 1.875,54 eur (3.375,54 - 1.500 eur) vo vzťahu k skutočne poskytnutej
čiastke úveru 1.500 eur, keď takáto odmena za poskytnutie úveru, ktorá by mohla plniť funkciu odplaty
za poskytnutie peňažných prostriedkov - úroku, je neprimerane vysoká a je v rozpore s dobrými mravmi
v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď vysoko prevyšuje úrokové sadzby v bankách

pri porovnateľných spotrebiteľských úveroch. Za absolútne neprijateľný označil postup žalobcu, ktorý
žalovanému stiahol pri vyplatení sumy úveru žalovanému odplatu za službu v zmysle č. 8 ods. 8.1 písm.
a/ Dohody o poskytnutí služby, ktorou službou nanútil žalovanému možnosť odkladu troch splátok úveru,
pričom túto odplatu si vyúčtováva v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, či žalovaný bude mať o
takúto "službu" záujem, a poskytol (vyplatil) mu preto len čiastku 1.284,25 eur (1.500

- 215,75 eur), teda nie celú sumu úveru 1.500 eur. Zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje žalobcu na
takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu, resp. odplatu za poskytnutie služby, splatnosť tejto odplaty
ihneď pri poskytnutí úveru a jednostranne započítanie tejto odplaty s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie
schválených úverových prostriedkov, považoval taktiež za neprijateľnú zmluvnú podmienku, neplatnú iv zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože je výrazne v neprospech žalovaného
ako spotrebiteľa. Na základe uvedeného, keď žalovaný z poskytnutého revolvingového
úveru uhradil celkovo len sumu 241,11 eur, dospel k záveru, že žalovanému so zreteľom na neplatnosť

jednotlivých ustanovení predmetnej úverovej zmluvy; čoho dôsledkom je, že predmetná úverová zmluva
je bezúročná a bez poplatkov; zostáva žalobcovi uhradiť iba sumu 1.258,89 eur (1.500 eur - 241,11 eur).
V tejto časti preto podanej žalobe vyhovel a vo zvyšku ju s poukazom na vyššie uvedené ako nedôvodnú
zamietol. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojich splatných záväzkov, žalobcovi
priznal aj uplatnený úrok z omeškania zo sumy 1 258,89 eur vo výške 4,775 % ročne dňu 20.10.2011

do 20.03.2013, teda k prvému dňu omeškania a následne úrok z omeškania vo
výške 9,5 % ročne zo sumy 1.258,89 eur od 21.03.2013 do zaplatenia, počítaný z neuhradenej istiny.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., a prevažne úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov za zaplatený súdny poplatok za návrh; zodpovedajúci priznanej sume 1.258,89 eur
v sume 75,50 eur, a trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby: príprava a prevzatie veci,
podanie žaloby, z hodnoty úkonu 1.258,89 eura, po 61,41 eur + 2 x režijný paušál 7,63 eur,

čo predstavuje sumu 138,08 eur + 20 % DPH v sume 27,61 eur, v zmysle § 14 , § 10 ods. 1, § 16 ods.
3 a § 18 ods. 3 vyhlášky 655/2004 Zb.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho
zmeny a vyhovenia podanej žalobe v celom rozsahu, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Namietal správnosť
záverov súdu prvej inštancie o výške ročnej percentuálnej miery nákladov, keď v tomto smere súd
nerozlišoval, že dohoda o poskytnutí služby, ktorej náklady boli zahrnuté do celkových nákladov, bola
uzavretá ako samostatný úkon, pričom táto služba je iba doplnkovou a dobrovoľnou službou a nie je
podmienkou uzavretia zmluvy o úvere. Zdôraznil, že nesprávnu výšku RPMN nemôže mať za následok

ani skutočnosť, že úhrada ceny za plnenie o poskytnutí služby; dohodnutej ako odplatný právny úkon;
sa započítala s plnením z poskytnutého úveru. Vytkol v tejto súvislosti prvoinštančnému súdu, že na
odôvodnenie svojich záverov neuvádza žiadne ustanovenie právneho predpisu. Nestotožnil sa ani so
záverom súdu prvej inštancie, že dojednaná odplata predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku,
keďže neprijateľnou podmienkou nemôže byť dojednanie, ktoré sa týka predmetu a ceny plnenia, ktorou

jeajdojednanáodplata,azanesprávnyoznačilajzáverojejrozporesdobrýmimravmi,nakoľkovdanom
prípade odplata neprevyšuje podstatne odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu spotrebiteľských
úverov. Rovnako nesúhlasil so záverom prvoinštančného súdu, že neprijateľnú zmluvnú podmienku v
danej veci predstavuje aj dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne, keď sám zákonodarca
v ust. § 3a ods. 1,2,3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., počíta s tým, že sankcie za omeškanie

môžu dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania, ktorý dojednaná zmluvná pokuta
neprekračuje. Napokon namietal správnosť záverov súdu prvej inštancie týkajúce sa uzavretej Dohody
o poskytnutí služby. Poukázal v tejto súvislosti na skutočnosť, že túto dohodu nemožno posudzovať z
hľadiska, či nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže predmetná dohoda je celkom samostatným
právnym úkonom, jej vznik nie je podmienkou uzavretia zmluvy o poskytnutí úveru, je graficky odlíšená

od textu zmluvy o poskytnutí úveru, a preto nemôže predstavovať neprijateľnú zmluvnú
podmienku zmluvy o revolvingovom úvere. Na základe uvedeného žiadal podanému odvolaniu
vyhovieť.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného odvolania

podľa§380zák.č.160/2015Z.z.,Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen"CSP"),beznariadeniaodvolacieho
pojednávania podľa § 385 CSP a podľa § 378 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej
časti vecne správny.
5. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca

domáhalzaplateniasumy3.134,43eurspríslušenstvom,(§120ods.1,4O.s.p.),zhodnotenímvýsledkov
vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom,
a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že spotrebiteľský revolvingový úver, ktorý
žalobca poskytol žalovanému, je bezúročný a bez poplatkov, keď uzavretá úverová zmluva nespĺňa
zákonom vyžadované náležitosti, a dojednania týkajúce zmluvnej pokuty a výšky

odplaty za poskytnutie úveru, sú neplatné, keď ide o neprijateľné zmluvné podmienky, pričom na vec
aplikoval i zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka, Zákona o spotrebiteľských úveroch,
rešpektujúc tiež požiadavku na dosiahnutí cieľov sledovaných ustanoveniami Smernice Rady č. 93/13/
EHS z 5. apríla 1993, o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a svoje dôvody, prektoré správne žalobu vo zvyšku (nad rámec nesplatenej istiny úveru) zamietol aj dostatočne odôvodnil,
pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci
a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok súvisiacich s

predmetom konania, a preto je odôvodnenie jeho rozhodnutia presvedčivé. Obsah odvolania žalobcu
nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti z
hľadiska ním uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní (odvolacích dôvodov), keď ani v odvolacom
konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu
skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie

založil svoje rozhodnutie.
6. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené
a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi
žalobcom a žalovaným túto charakteristiku spĺňa, keď predmetná zmluva o úvere bola vyhotovená ako
formulár a jej súčasťou boli Obchodné podmienky, pričom tieto dokumenty žalovaný ovplyvniť nemohol,
nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Zároveň je nepochybné, že žalobca pri

uzatváraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný v čase uzavretia
zmluvy nekonal v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, a zmluvu
podpísal ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby. Súd prvej inštancie preto správne
predmetnú zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa a zároveň ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v zmysle zákona č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách, ktorý vo vzťahu k právnej úprave
úverových zmlúv v Obchodnom zákonníku predstavuje osobitný predpis; a zmluva o spotrebiteľskom
úvere osobitný zmluvný typ záväzku citovaným zákonom, osobitne upravujúcim náležitosti zmluvy s tým,
že v ostatnom sa použije Občiansky zákonník.
7. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 3.134,43 eur s

príslušenstvom, uplatnenej titulom neuhradenia splátok a poplatkov spojených s poskytnutím
úveru. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd prvej inštancie vyvodil správny
záver, že žalovanému boli z úverovej zmluvy, predmetom ktorej bolo plnenie vo výške 1.500
eur, poskytnuté finančné prostriedky iba vo výške 1.284,25 eur, nakoľko žalobca si od uvedenej sumy
odpočítal v zmysle bodu č. 8.8.1 zmluvy (Dohoda o poskytnutí služby) sumu 215,75 eur.

Žalovaný pritom doposiaľ uhradil žalobcovi sumu 241,11 eur. V úverovej zmluve sa žalovaný zaviazal
uhradiťžalobcovidlžnúsumuv42mesačnýchsplátkachvovýške80,37eur,t.j.spolusazaviazalzaplatiť
žalobcovi sumu 3.375,54 eur. Podľa zmluvy má ročná úroková sadzba úveru predstavovať 70,01% a
ročná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) 68,47 %, pri priemernej hodnote RPMN
44,57 %. Z uvedeného je potom zrejmé, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere (zmluve o

revolvingovom úvere) výška mesačnej splátky nie je presne špecifikovaná výškou istiny, úrokov a iných
poplatkov v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z, a z obsahu samotnej zmluvy a v nej
uvedených údajov nie je možné zistiť, aká je reálna výška RPMN, reálna výška úrokov, skutočná výška
splátky bez úrokov, koľko z jednotlivej splátky tvoria úroky a koľko tvorí odplata. Pod poplatky totiž nie
je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky, ktoré sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky,

možno požadovať do zaplatenia, (a to aj predčasného) je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov
bola zahrnutá do odplaty za úver, a to aj keď by suma odplaty nedosiahla maximálnu výšku. Uvedené
má potom za následok, že predmetný úver treba; podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010
Z.z.; považovať za úver poskytnutý bezúročne a bez poplatkov.
8. Z obsahu zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere tiež vyplýva, že v prípade omeškania

dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo
výške 0,065 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 23,725 % p.a.), pričom ak sa z dôvodu
omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru o viac ako 3 mesiace stali podľa článku 13 ods. 13. 1
písm. a/ zmluvy o revolvingovom úvere okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa tejto zmluvy, je
dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % z dlžnej sumy za každý deň omeškaniam (t.j.

23,725 % p.a.). So zreteľom na uvedené je správny záver súdu prvej inštancie, že kumulácia sankcií pri
omeškaní dlžníka trvajúcom viac ako 3 mesiace, ktoré môže byť navyše sankcionované vzhľadom na
vyššie ustanovenie článku 13 zmluvných dojednaní aj možnosťou veriteľa odstúpiť od zmluvy a stanoviť
predčasnú splatnosť úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, najmä, keď takéto porušenie povinností splácať úver riadne

a včas môže byť sankcionované ešte aj uplatnením zákonného úroku z omeškania, a preto ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná; a preto nemôže obstáť ani argumentácia žalobcu v
podanom odvolaní, že dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne v tomto prípade neprijateľnú
zmluvnú podmienku nepredstavuje.9. Nedôvodná a bez právneho významu je námietka žalobcu v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie
nesprávne posúdil výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, keď v tomto smere nerozlišoval,
že dohoda o poskytnutí služby, ktorej náklady boli zahrnuté do celkových nákladov, bola uzavretá ako

samostatný úkon, pričom táto služba je iba doplnkovou a dobrovoľnou službou a nie je podmienkou
uzavretia zmluvy o úvere. Bez zreteľa na uvedené totiž; ako už odvolací súd uviedol; predmetná úverová
zmluva je vzhľadom na zásadné nedostatky v jej obsahu bezúročná a bez poplatkov podľa ust. § 11
ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z., čo má za následok, že žalobca má nárok iba na vrátenie istiny
poskytnutého úveru, nie však už na úhradu úrokov, poplatkov a ďalších nárokov vyplývajúcich z úverovej

zmluvy.
10. V nadväznosti na uvedené odvolací súd už nepovažoval za potrebné podrobnejšie sa zaoberať
námietkou odvolateľa, či dohodnutá odplata podstatne prevyšuje odplatu obvyklú na finančnom trhu, a či
súd prvej inštancie v tejto súvislosti použil správny právny predpis, keď predmetný úver treba považovať
za bezúročný a bezodplatný aj z iných; už vyššie uvedených; dôvodov.
11. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené nepovažoval námietky žalobcu uvádzané v odvolaní

za dôvodné, a za stavu, keď súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu
správne vec v napadnutej časti posúdil i po právnej stránke, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku; ktorým podanú žalobu vo zvyšku zamietol, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,2 CSP).
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich náhrade rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom

fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).