Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. január 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5Csp/21/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114234234
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4114234234.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu: I. s.r.o., so

sídlom A. XXC, XXX XX U., X.: XX XXX XXX, právne zastúpeného: Q. P. s.r.o., T. XX, XXX XX D., X.:
XX XXX XXX, proti žalovanému: F. J., nar. X.X.XXXX, bytom K. Cetín č. XX, t.č. sa zdržiava na adrese
S.H. C. XXXX/XX, XXX XX R. U., o zaplatenie 448,86 eur príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 250,--eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo
sumy 250,--eur od 27.7.2013 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 10 % jeho trov.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca / pred tým s obchodným názvom River Euro, s.r.o./ sa návrhom na začatie konania,
doručeným súdu dňa 1.12.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 448,86 eur a úroku z
omeškania vo výške 5,5 % ročne od 27.7.2013 do zaplatenia. Súčasne žiadal priznať náhradu trov
konania. Žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom zmluvy o pôžičke č. 016248 zo dňa
11.6.2013, v zmysle ktorej za žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 250,- eur za
odplatu vo výške 41,55 eur a žalovaný za zaviazal vrátiť žalobcovi pôžičku vrátane odplaty, spolu vo

výške 291,55 eur a to do 15 dní od jej poskytnutia. Žalovaný 2 krát požiadal o predľženie splatnosti
pôžičky o ďalších 15 dní. Žalovaný však pôžičku v lehote splatnosti žalobcovi nevrátil. Preto si žalobca
okrem istiny 250,- eur žalobou uplatnil aj nárok na odplatu vo výške 41,55 eur, zmluvnú pokutu podľa
bodu 7 zmluvných podmienok vo výške 53,73 eur a províziu v zmysle bodu 8 zmluvných podmienok
vo výške 103,58 eur.

2. Na nariadené pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 19.1.2017 sa nedostavil žalobca ani

jeho právny zástupca, prítomný bol žalovaný. Právny zástupca žalobcu aj žalobca svoju neúčasť
ospravedlnili písomne.

3. Podľa 179 C.s.p. pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.
Podľa§180C.s.p.povyvolanívecisúdzistí,čisadostaviliosoby,ktorébolinapojednávaniepredvolané.
Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí

pojednávanie.

4. Súd rozhodol podľa § 180 C.s.p. že vec prejedná v neprítomnosti žalobcu a to aj z dôvodu
hospodárnosti konania s poukazom na ustanovenie § 179 C.s.p..5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, vypočuj
žalovaného, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

V konaní vypočutý žalovaný uviedol, že pôžičku 250,- eur si od žalobcu zobral, ale nevedel uviesť, či z
nej aj niečo zaplatil. Aj z jeho výsluchu mal súd preukázané tvrdenie žalobcu, že žalobca ako veriteľ a
žalovaný ako dlžník / spotrebiteľ/ uzavreli dňa 11.6.2013 zmluvu o pôžičke na základe ktorej žalobca
poskytol žalovanému krátkodobú pôžičku 250,- eur, uvedené sporné nebolo.

Podľa 1 zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť veriteľovi odplatu podľa bodu 4. Zmluvných podmienok
vo výške 41,55 eur.
V bode 7 zmluvných podmienok bol upravený nárok veriteľa na zmluvnú pokutu a to za podmienok v
uvedenom bode popísaných.
V bode 8 zmluvných podmienok bol upravený nárok veriteľa na províziu vo výške max. 30 % z celkovej
sumy pohľadávky / v prípade ak veriteľ začne vymáhať splatnú pohľadávku od dlžníka prostredníctvom

tretích osôb.

6. Zmluvný vzťah na základe vyššie uvedenej zmluvy súd posúdil podľa jeho obsahu podľa § 657 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

7. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.
Podľa § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

8. Pôžička bola žalovanému poskytnutá11.6.2013 a žalovaný ju mal vrátiť do 15 dní. Lehota splatnosti
bola 2 x predlžená o 15 dní. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je pre tento prípad
neaplikovateľný s poukazom na§ 1 ods. 3 písm. e/. Podľa citovaného ustanovenia totiž spotrebiteľským
úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. V danom prípade splatnosť
pôžičky bola stanovená na dobu 15 dní a predlžila sa o 30 dní. Vchádzajúc z ustanovenia § 657 a

§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pôžička môže byť dohodnutá ako bezodplatná alebo odplatná,
avšak odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 OZ). V predmetnej zmluve si však zmluvné
strany úrok nedohodli. Zmluvné strany si teda úroky nedohodli, a keďže inú formu odplaty zákon
v tomto prípade neumožňuje, takto všeobecne a neurčito formulovanú dohodu - dohodu o odplate vo
výške 41,55 eur za 15 dní, súd pre jej rozpor so zákonom považuje za absolútne neplatnú v zmysle §

39 Občianskeho zákonníka. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi
právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od počiatku. Podľa
§ 41 Občianskeho zákonníka sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje na časť právneho úkonu a to
dohodu na spomínanej odplate a preto neplatnou je táto časť právneho úkonu. Okrem uvedeného má
súd zato, že účelom takejto všeobecnej dohody o ,,odplate“ namiesto riadne definovaného úroku ,

bolo aj obídenie zákona. Ak by veriteľ postupoval podľa zákona a jasne a zrozumiteľne by ako odplatu
dohodol úrok 41,55 eur za poskytnutie pôžičky 250,- eur na 15 dní , tento úrok by bol neprimerane
vysoký a to prerátajúc ho na ročný úrok, bol by vo výške 400 %. Takáto dohoda o úroku by bola bez
pochyby v rozpore s dobrými mravmi. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru , že
žalobcovi vznikol len nárok na vrátenie poskytnutej pôžičky v sume 250,- eur. Poskytnutie uvedenej

pôžičky nerozporoval ani samotný žalovaný. Súd nemal preukázané, že žalovaný túto pôžičku žalobcovi
už vrátil. Preto súd zaviazal žalovaného na úhradu istiny 250,- eur. Žalovaný je s úhradou tejto sumy v
omeškaní. Preto žalobcovi patria aj úroky z omeškania a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a to vo výške 5,5 % ročne zo sumy 250,- eur od 27.7.2013 do zaplatenia. Žalovaný mal pôžičku žalobcovi
vrátiť do 45 dní od jej poskytnutia , t.j. do 45 dní od 11.6.2013, t.j. do 26.7.2013. Keďže tak neurobil

nasledujúcim dňom , t.j. 27.7.2013 sa dostal do omeškania a od uvedeného dňa patria žalobcovi aj
úroky z omeškania.
Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V danom prípade sa žalovaný dostal do omeškania uplynutím dohodnutej doby splatnosti t.j. dňom
27.7.2013. V tom čase úroky z omeškania predstavovali 5,5% p.a. a preto súd priznal úroky z omeškania
tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

9.Akobolouvedené,okremvyššieuvedenejsumy250,-eursižalobca uplatnilajprovíziuzavymáhanie
v zmysle bodu 8 zmluvných podmienok vo výške 103,58 eur a to ako dôsledok vymáhania pohľadávky
prostredníctvom pracovníkov žalobcu, prípadne tretích osôb. Súd však aj túto časť zmluvy, týkajúcu
sa vyčíslenia tzv. provízie považuje za neplatnú a to pre rozpor s dobrými mravmi a zároveň je možné
ju vyhodnotiť ju ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej
len"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

10. V zmluvných podmienkach sa uvádza, že sa jedná o províziu za vymáhanie pohľadávky , ktorú
si okrem veriteľa mohli voči dlžníkovi uplatniť dokonca aj tretie osoby. Žalobca vymáhanie pohľadávok
prostredníctvom tretích osôb, prípadne svojich pracovníkov ani hodnoverným spôsobom nepreukázal

a okrem uvedeného takto paušálne dohodnutá tzv. provízia je podľa súdu aj v neprimeranej výške.
Táto zmluvná podmienka je teda výrazne v neprospech spotrebiteľa (odporcu), ktorá podľa súdu ani
nebola dojednaná individuálne- keďže sa jednalo o formulárový typ zmluvných podmienok. Čo sa týka
uplatňovanej zmluvnej pokuty upravenej taktiež len vo formulárových zmluvných podmienok, tento nárok
je nedôvodný. Inštitút zmluvnej pokuty upravujú ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka. Podľa ods.

2 cit. ustanovenia musí byť zmluvná pokuta dojednaná písomne. Žalobca nepreukázal existenciu takejto
písomnej dohody, ktorá by bola podpísaná oboma zmluvnými stranami.
11. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi pôžičku vo
výške 250,- eur s príslušenstvom. Vo zvyšku považoval nárok žalobcu za nedôvodný. Preto rozhodol
tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

12. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. Žalobca sa svojím návrhom domáhal zaplatenia sumy 448,86 eur s prísl. eura (100%), súd mu
priznal 250,- eur (55 % zo žalovanej sumy), vo zvyšku (45 % zo žalovanej sumy) návrh zamietol. Miera
úspechu sa počíta ako rozdiel pomerných úspechov. Žalobca bol úspešný v 10 % (55 % - 45 %) a v

takejto výške mu súd nárok náhradu trov konania priznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).