Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. september 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314213750
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314213750.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: P. D., nar. XX. XX.
XXXX, bytom F. XXX/XX, P. proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 o neplatnosť úverovej zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Humenné zo dňa 13. 11. 2015, č. k. 15C/302/2014-72 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že zmluva o

úvere č. XXXXXXX zo dňa 17. 09. 2008 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je neplatná. Vyslovil,
že žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § § 39, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 5 Občianskeho
zákonníka, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. h), § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.

3. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že dňa 17. 09. 2008 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená
zmluva o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 24 000 Sk
(796,65 Eur), ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť žalobcovi zvýšený o príslušný poplatok vo výške 756,82
Eur, t. j. celkovo zaplatí čiastku 46 800 Sk (1 553,48 Eur), a to v 12 mesačných splátkach po 3 900 Sk
(129,46 Eur) počnúc dňom 17. 11. 2008.

4. Konštatoval, že v danom prípade žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení

neplatnosti právneho úkonu (§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku), nakoľko týmto určením
môže dosiahnuť priaznivejšie právne postavenie, a to s poukazom na praktiky žalovaného napriek
výsledku exekučného konania vedeného na tamojšom súde pod sp. zn. 5Er/136/2010.

5. V danom prípade je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže
žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a
uzavrel zmluvu so žalobcom, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom. Preto na uvedený zmluvný

vzťah súd aplikoval ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.6. V prejednávanej veci zmluva o úvere podlieha úprave zmlúv v zákone o spotrebiteľských úveroch. Je
preukázané, že predmetná zmluva neobsahuje podstatné náležitosti, ani údaj o RPMN. Súd má za to,
že predmetný právny úkon je právnym úkonom, pri ktorom sa regulácia ohľadom RPMN obchádza, a

teda tento právny úkon je v konečnom dôsledku neplatný pre obchádzanie zákona (§ 39 Občianskeho
zákonníka). Navyše poplatok za úver vo výške stanovenej v zmluve za rozporný s dobrými mravmi.

7. O zjavnej neprimeranosti ceny úveru nemožno pochybovať. Neprimeraná hodnota protiplnenia
predstavuje podľa súdu konanie v rozpore s dobrými mravmi. Súd preto túto extrémnu až úžernú odplatu

za úver považuje za dôvod absolútnej neplatnosti úveru pre rozpor s dobrými mravmi.

8. Pokiaľ žalovaný namietal nemožnosť vyhlásenia zmluvy o úvere za neplatnú ako celok, súd uvádza,
že ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka nebráni vyhlásiť spotrebiteľskú zmluvu za neplatnú podľa
všeobecných ustanovení o právnych úkonoch. Taktiež takáto nemožnosť nevyplýva ani z rozsudku
Súdneho dvora EÚ.

9. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca
mal v konaní plný úspech, preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov na uplatnenie svojho
práva. Keďže žalobcovi žiadne trovy konania nevznikli, nemohli mu byť priznané.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc, že
úverová zmluva bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, a preto sa považuje za absolútny
obchod. Pre zmluvu o úvere zákon nestanovuje žiadnu formu, podstatnými časťami zmluvy sú
určenie subjektu a určenie poskytovaných peňažných prostriedkov, čo do čiastky a meny. Môže ísť
o prostriedky v inej než slovenskej mene, pokiaľ dohoda bude v súlade s devízovými predpismi. K

ďalším skutočnostiam tvoriacim obsah zmluvy budú spravidla patriť určenie úroku, lehota, v ktorej
budú peňažné prostriedky poskytnuté, lehota k ich vráteniu a účel, na ktorý sú peňažné prostriedky
poskytované. Ak neobsahuje zmluva o úvere dohodu o výške úrokov, potom má veriteľ právo na úrok
obvyklý, požadovaný za úvery bankami v sídle dlžníka v dobe uzatvorenia zmluvy. V žiadnom prípade
teda nemožno hovoriť o absencii RPMN, keďže si ju zákon nevyžaduje. Pri otázke platnosti zmluvy

ako celku, žalovaný zotrváva na doterajšej argumentácií, že v predmetnom prípade nemožno žiadať
neplatnosť právneho úkonu ako celku, keďže podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod
neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť. Podľa tohto ustanovenia by
teda bola neplatná len tá časť odplaty, ktorá by podstatne prevyšovala odplatu obvykle požadovanú na
finančnomtrhuažalovanýbymalnaďalejnároknaostávajúcuprimeranúodplatu.Žalobcapretonemôže

dosiahnuť neplatnosť celej zmluvy z dôvodu neprimeranej výšky odplaty, keďže neexistuje zákonné
ustanovenie, na ktoré by sa mohol odvolať. Žalovaný tiež zotrváva na svojich tvrdeniach, že žalobcom
tvrdenú neprijateľnosť poplatku nie je možné vyvodiť ani zo samotného zákona o spotrebiteľských
úveroch. Podľa čl. 9 ods. 10 novelizovaného zákona o spotrebiteľských úveroch sa totiž veriteľovi
zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhrada poplatkov, náhrada nákladov alebo inú odplatu za vedenie,

evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu, alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený
spotrebiteľský úver, ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru
alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa
ust. § 708 - § 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie
je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

Zákonodarca explicitne vymenúvava poplatok, alebo náhradu nákladov len za vedenie, evidenciu,
správu úveru, resp. účtu alebo jeho zrušenie, nie však poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
o úvere, z čoho výkladom a contrario vyplýva, že takýto poplatok je v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch prípustný. Nesúhlasí ani s názorom súdu, podľa ktorého by mal veriteľ konať v rozpore s
dobrýmimravmi.Zadobrémravynikdynebudemožnépovažovaťnormysprávaniaazakonanievsúlade

s dobrými mravmi nebude možné považovať konania, vrátane uzatvorenia právnych úkonov, ktoré
sú v rozpore s akýmkoľvek platným všeobecne záväzným právnym predpisom. Zmluva o úvere bola
uzatvorená 17. 09. 2008 a ku dňu 01. 09. 2014 nebol v systéme noriem, a teda aj všeobecne záväzných
právnych predpisov taký zákon, ktorý by stanovil najvyššiu prípustnú mieru odplaty za poskytnutý úver,
v ktorom je zahrnutá RPMN, úroky a iné administratívne poplatky. Nakoľko zákon zakazuje retroaktivitu

nie je možné hovoriť o rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru žalovaného žalobca ani nepreukázal
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil, žalobu zamietol, alternatívne, aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.11. Žalobca k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Nežiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 470 ods.
1 a 2 CSP vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok v jeho napadnutých
častiach, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez

nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil
na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza (§ 387
ods. 2 CSP).

14. Odvolací súd za správny považuje aj súdom prvej inštancie prijatý právny názor o neplatnosti

predmetnej úverovej zmluvy v celom rozsahu pre rozpor s viacerými ustanoveniami zákona a s dobrými
mravmi podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Nie je sporné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa
ust. § 52 Občianskeho zákonníka. Tou sa rozumie každá zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom
(§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalovaný podľa údajov obchodného registra poskytuje úvery a
pôžičky z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom a žalobca nesledoval použiť úverové prostriedky

na obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť.

15. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou
neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle je
nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd

so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou
aplikácie takejto úverovej zmluvy, ktorej neplatnosť nikto neurčil.

16. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS z
myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom

postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k
pristúpenie na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah
(rozsudky Súdneho dvora EÚ z 27. 06. 2000, Oceáno Grupo Editoriale a Salvat Editores, C-240/98 -
C-244/98, Zb. s. I.-4941, bod 25 a z 26. 10. 2006 Mostaza Claro C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako
aj uznesenie POHOTOVOSŤ bod 37).

17. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil,
že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných
zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores,
bod 27; Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť,

bod 39).

18. V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje
vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice 93/13/EHS, teda
zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie

cieľa stanoveného v čl. 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok
smerujúcikukončeniupoužívanianekalýchpodmienokvzmluváchuzavretýchsospotrebiteľmizostrany
predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002, Cofidis,
C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako aj uznesenie Pohotovosť,
bod 41).

19. V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol,
že účel čl. 6 Smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky
neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázalna nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu
náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa
odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých

členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami,
existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý
charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa
možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez
návrhu“ (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 4.10.2007 Max Rampion and Marie-Jeanne Godard

C-429/05, bod 61).

20. Na základe vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania
bol založený záväzkový vzťah na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 17. 09. 2008, na
základe ktorej žalovaný žalobcovi poskytol úver 796,65 Eur za poplatok 756,82 Eur, pričom celkovú
sumu 1 553,48 Eur mal žalobca splatiť v 12 splátkach po 129,46 Eur. V zmysle bodu 13 všeobecných

podmienok poskytnutia úveru „poplatok predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňajú náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tou spojenou“.
Vzhľadom na skutočnosť, že splatnosť úveru bola 12 mesiacov, úroková sadzba v danom prípade
je neprimerane vysoká. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole
vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov

nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v
prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je
vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly
(§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká
výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania, obvyklú určenú najmä s

prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek. Pri nebankových subjektov, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu
mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako 100 % oproti
priemeru bánk. Odvolací súd z vlastnej činnosti môže spoľahlivo konštatovať, že žalovaný v početných
prípadoch urobil predmetom súdnych konaní plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok. Týka

sa to najmä úrokov, ktoré drasticky spôsobili zvýšenie zadlženosti spotrebiteľov, netransparentného
administratívneho poplatku predstavujúcich až dve tretiny celkové poplatku za úver (porov. rozsudok
Súdneho dvora C-143/13) neuvedenie RPMN v zmluvách o spotrebiteľskom úvere a pod..

21. Vo vzťahu k nákladom na uzatvorenie a vypracovanie zmluvy, ktoré predstavujú 2/3 poplatku (čo

je viac ako polovica poskytnutého úveru), odvolací súd uvádza, že poplatok je v tejto časti neúmerne
vysoký. Dojednanie o administratívnom poplatku je vadným ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o
aké konkrétne administratívne činnosti ide, a preto neúmerne vysoký poplatok bez bližšej špecifikácie
jeho výšky a účelnosti je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka).

22. V konaní absentuje dôkaz, že žalobca ako spotrebiteľ s jeho podstatnou bol oboznámený, poplatok
nie je náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčené náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Podstatnou administratívneho poplatku je
pridanie bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané.
Je za hranicou rozumného úsudku, aby poplatok vo výške presahujúcej polovicu sumy poskytnutého

úveru sledoval výdavky spojené s administratívnou činnosťou.

23. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To
znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v
štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi

dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

24. Zmluvná podmienka v zmluve o úvere zo dňa 17. 09. 2008 - dojednanie poplatkov nepochybne
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie, a preto je v zmysle

generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s porušením princípu
dobrých mravov neprijateľná.25. K ďalším odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť
pôsobnosť zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a
vzťahuje sa na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona.

Výnimku netvoria ani zmluvy uzatvorené podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských
úveroch má vo vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred
aplikáciou ustanovení Obchodného zákonníka.

26. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným neobsahuje ani obligatórne náležitosti, a to

konkrétne údaj o RPMN, ale ani sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva
neobsahuje ani úrokovú sadzbu (túto je možné vyvodiť z výšky poplatkov uvedených v zmluve, počtu
splátok v spojení s bodom 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), čo spôsobuje neprehľadnosť
aspotrebiteľovidefactoznemožňujezískaťzrozumiteľnénáležitéinformácieozákladnýchpodmienkach
zmluvného vzťahu, do ktorého vstupuje.

27. K odvolacej námietke o nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti úverovej
zmluvy, odvolací súd uvádza, že naliehavý právny záujem je daný, nakoľko len určovacou žalobou sa
môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, navyše určovanie neplatnosti predmetnej
zmluvy sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej
zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Práve žalobca a jeho

majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky plnenia, ktorých konečnú výšku určuje žalovaný
svojim jednostranným rozhodnutím. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, z čoho taktiež vyplýva naliehavý právny
záujem na požadovanom určení. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora,
ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany.

28. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust..§ 387 ods. 1, 2 CSP
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 255

ods. 1 CSP. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania má právo na náhradu trov konania,
žalobcovi v tomto štádiu konania trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil a žalovaný ako neúspešný účastník
nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).