Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1Tos/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615010017
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4615010017.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu
JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci odsúdeného O. Z., o sťažnosti prokurátorky
Okresnej prokuratúry Topoľčany, proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 06.02.2017, sp.zn.
1T/6/2015, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť prokurátorky Okresnej prokuratúry

Topoľčany

z a m i e t a,

pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Topoľčany (ďalej „súd I. stupňa“) podľa § 50 odsek 4 Trestného
zákona vyslovil, že odsúdený O. Z. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným
rozkazom Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 1T/6/2015, doručeným odsúdenému dňa 30.01.2015,
právoplatným dňa 10.02.2015 osvedčil.

Súčasne podľa § 50 odsek 7 Trestného zákona vyslovil, že na odsúdeného sa hľadí ako keby nebol
odsúdený.

Proti tomuto uzneseniu podala sťažnosť prokurátorka Okresnej prokuratúry Topoľčany (ďalej
„prokurátor“).
V písomných dôvodoch sťažnosti prokurátor citáciou poukázal na § 50 odsek 4, 7, 8 Trestného

zákona.
V argumentácii reagoval na tú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia, v ktorej súd I. stupňa
konštatoval, že odsúdený síce spáchal v období od 18.11.2014 do 26.01.2015
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, 2 písmeno b/ Trestného zákona (za ktorý bol
právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý aj 27.07.2015 vykonal), pričom
však ide o prečin spáchaný v období, ktoré spadá do doby odsúdenému právoplatne započítanej do

novourčenej skúšobnej doby (v rámci neskôr uloženého súhrnného trestu v posudzovanej trestnej
veci) uznesením Okresného súdu Topoľčany z 13.02.2015, sp.zn. 1T/6/2015, ako doba, počas ktorej
odsúdený viedol riadny život.
Uvedený právny názor však podľa prokurátora nemožno aplikovať pri rozhodovaní podľa § 50
odsek 4 Trestného poriadku (pozn. zrejme má byť „Trestného zákona“).
Ďalej poukázal na to, že uznesenie podľa § 50 odsek 3 Trestného zákona bolo vydané dňa 13.02.2015,

pričom k odsúdeniu O. Z. rozsudkom Okresného súdu Topoľčany v konaní vedenom pod sp.zn.2T/33/2015 došlo až dňa 29.04.2015, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.06.2016 (pozn.
z posudzovaného spisu vyplýva právoplatnosť „25.06.2015“).
Má za to, že odsúdený sa v skúšobnej dobe určenej mu rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp.zn.

1T/105/2014, ktorého výrok o treste bol podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušený trestným
rozkazomOkresnéhosúduTopoľčanyz28.01.2015,sp.zn.1T/6/2015,právoplatným10.02.2015,pričom
skúšobná doba v zmysle uznesenia Okresného súdu Topoľčany z 13.02.2015, sp.zn. 1T/6/2015 plynula
od 20.11.2014 do 10.02.2015, neosvedčil, nakoľko v období od 18.11.2014 do 26.01.2015 sa dopustil
skutku právne kvalifikovaného ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, 2 písmeno

b/ Trestného zákona s použitím § 127 odsek 5 a § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, pričom
vina za spáchanie tohto prečinu bola vyslovená rozsudkom Okresného súdu Topoľčany z 29.04.2015,
sp.zn. 2T/33/2015, právoplatným dňa 25.06.2015.
Poukázal tiež na odôvodnenie tohto rozsudku, v ktorom samosudkyňa konštatuje, že obžalovaný sa
skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
Na tom základe navrhol, aby Krajský súd v Nitre zrušil napadnuté uznesenie a prikázal súdu I. stupňa,

aby o veci znovu konal a rozhodol.
Krajský súd v Nitre ako nadriadený orgán, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou
osobou, podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov
napadnutého uznesenia i konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora
je nedôvodná.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že odsúdený bol v posudzovanej trestnej veci trestným
rozkazom Okresného súdu Topoľčany z 28.01.2015, právoplatným dňa 10.02.2015 právoplatne
uznaný za vinného pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, 2 písmeno b/
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 18.11.2014 v čase po 13,07 hod. prišiel v obci Mýtna Nová Ves do areálu bývalého
poľnohospodárskeho družstva k rodinnému domu č. 120, ktorý má od majiteľa J.-N. V., W. XXXX/XX, G.
v prenájme S. Z., ktorá však spozorovala prichádzajúceho obvineného, preto pred ním uzamkla vstupné
vchodové dvere do domu, po čom sa obvinený pokúšal otvoriť dvere mykaním za kľučku, búchaním
a kopaním, pričom poškodenej S. Z. vulgárne nadával, uvádzal, že ju zlikviduje, na čo poškodená

nereagovala, pretože sa ho bála, preto obvinený O. Z. odstránil pribitú a priskrutkovanú drevenú dosku
na pivničnom okne v suteréne domu a vošiel cez toto okno do pivničných priestorov uvedeného domu,
pričom keď to zistila poškodená, ihneď privolala políciu a týmto svojím konaním poškodenej S. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. I. O. č. XXX a poškodenému prenajímateľovi domu J.-N. V., W. XXXX/XX,
G. na zariadení rodinného domu nespôsobil žiadnu majetkovú škodu.

Za to mu bol uložený súhrnný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka s určením
skúšobnej doby 2 roky.
Súčasne podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona bol zrušený vo výroku o treste skorší rozsudok
Okresného súdu Topoľčany z 19.11.2014, sp.zn. 1T/105/2014, právoplatný 19.11.2014, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej

došlo zrušením, stratili podklad.

V dôsledku tohto procesného stavu, t.j. že ďalším odsudzujúcim rozhodnutím došlo k uloženiu
odsúdenému podmienečného trestu odňatia slobody ako trestu súhrnného, ktorým súčasne došlo
k nahradeniu skoršieho rovnako podmienečného trestu odňatia slobody uloženého mu skorším

odsudzujúcim rozhodnutím, vznikla pre súd I. stupňa otázka posúdenia dôvodnosti aplikácie § 50 odsek
3Trestnéhozákona(otázkazapočítaniaskoršejužvykonanejskúšobnejdobydonovourčenejskúšobnej
doby).
Podľa § 50 odsek 3 Trestného zákona doba, po ktorú viedol odsúdený v skúšobnej dobe riadny
život, sa započítava do skúšobnej doby novourčenej pri povolení odkladu výkonu trestu odňatia slobody

alebo probácie uložených za ten istý skutok, alebo do skúšobnej doby alebo probácie určených pri
uložení úhrnného trestu alebo súhrnného trestu.

Podľa § 50 odsek 4 Trestného zákona ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal
iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi

nepodmienečnýtrestodňatiaslobody,atoprípadneužvpriebehuskúšobnejdoby.Výnimočnemôžesúd
vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním
spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a/ ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad,b/ primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku l, alebo
c/ ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods.

3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život,
d) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak
sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.

Súd I. stupňa, konajúc vyšším súdnym úradníkom, sa s uvedenou otázkou (§ 50 odsek 3 Trestného

zákona) vysporiadal uznesením z 13.02.2015, č.k. 1T/6/2015-95, ktorým podľa § 50 odsek 3
Trestného zákona odsúdenému započítal do súhrnného trestu uloženého mu v posudzovanej trestnej
veci už vykonanú skúšobnú dobu vyplývajúcu z jeho podmienečného odsúdenia skorším rozsudkom
(t.j. rozsudkom Okresného súdu Topoľčany z 19.11.2014, sp.zn. 1T/105/2014), a to v časovom
rozsahu od 20.11.2014 do 10.02.2015.

Proti uvedenému uzneseniu je sťažnosť prípustná. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka je totiž
sťažnosť prípustná vždy, ako to vyplýva z článku 142 odseku 2 vety poslednej Ústavy Slovenskej
republiky (Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný
prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca).

Uvedené uznesenie bolo riadne doručované odsúdenému aj prokurátorovi (17.02.2015). Sťažnosť proti
nemu žiadna z uvedených oprávnených strán nepodala. V dôsledku toho citované uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 25.02.2015.

Podľa § 7 odsek 1 Trestného poriadku (Posudzovanie predbežných otázok) orgány činné v trestnom

konaní a súd posudzujú samostatne predbežné otázky, ktoré sa v konaní vyskytnú; ak je o takej otázke
právoplatné rozhodnutie súdu, Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), Súdneho
dvora Európskej únie alebo iného štátneho orgánu, orgány činné v trestnom konaní a súd sú takým
rozhodnutím viazané, ak nejde o posúdenie viny obvineného.

Nadriadený súd konštatuje, že prokurátor sťažnosťou proti napadnutému uzneseniu vo svojej podstate
vyvolal spor v právnej otázke, konkrétne či možno na účely posudzovania správania sa odsúdeného v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v intenciách § 50 odsek 4 Trestného zákona prihliadať na
trestný čin, ktorý spáchal (a za ktorý následne bol aj právoplatne odsúdený) počas tej časti skúšobnej
doby, ktorá bola neskorším odsudzujúcim rozhodnutím a na jeho podklade uloženým súhrnným trestom

nahradená novou skúšobnou dobou, ak medzičasom došlo k právoplatnému započítaniu uvedenej
pôvodnej časti skúšobnej doby do skúšobnej doby novourčenej podľa § 50 odsek 3 Trestného
zákona.

Treba zdôrazniť, že započítanie skúšobnej doby podľa § 50 odsek 3 Trestného zákona je osobitným

spôsobom započítania trestu (inak upraveného v § 45 odsek 2 Trestného zákona). Pokiaľ sú splnené
podmienky citovaného ustanovenia, súd o započítaní musí vždy rozhodnúť, a to ex officio (z úradnej
moci). Ak tieto podmienky nie sú splnené, súd negatívne rozhodnutie v tejto otázke (t.j. o nezapočítaní
skúšobnej doby) nevydáva.
Pri novom podmienečnom odsúdení pre rovnaký skutok možno započítať do novej skúšobnej doby

časť skúšobnej doby stanovenej predchádzajúcim rozsudkom (eventuálne trestným rozkazom) len za
predpokladu, že v nej odsúdený viedol riadny život (k tejto problematike viď aj skoršiu judikatúru R
3/1979 a R 12/1980).

Právoplatným rozhodnutím o započítaní skoršej časti skúšobnej doby do skúšobnej doby novourčenej

neskorším odsudzujúcim rozhodnutím (podľa § 50 odsek 3 Trestného zákona) je súd v
ďalšom štádiu trestného konania rozhodujúci podľa § 50 odsek 4 Trestného zákona (o osvedčení
sa odsúdeného v skúšobnej dobe, premene trestu alebo iných eventualitách predpokladaných týmto
zákonným ustanovením, najmä o predĺžení skúšobnej doby) viazaný, ako to vyplýva z § 7 odsek 1
Trestného poriadku.

Na podklade tohto ustanovenia teda nemôže ako otázku predbežnú posudzovať, či odsúdený v skoršej
časti skúšobnej doby viedol riadny život, ak o tejto otázke už bolo právoplatne rozhodnuté, a to
rozhodnutímozapočítanískúšobnejdobypodľa§50odsek3Trestnéhozákona(posudzovanouotázkou
tu nie je posudzovanie viny odsúdeného, ale to či viedol v tejto časti skúšobnej doby riadny život).Z uvedeného ďalej vyplýva, že rozhodnutie podľa § 50 odsek 3 Trestného zákona má obdobné účinky
ako rozhodnutie o osvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podľa § 50 odsek 4

Trestného zákona, resp. tzv. fikcia osvedčenia sa (zo zákona) v zmysle § 50 odsek 5 alebo
6 Trestného zákona.
Pri rozhodovaní podľa § 50 odsek 3 Trestného zákona je tak povinnosťou súdu zisťovať, či odsúdený v
dobe, ktorej započítanie do novourčenej skúšobnej doby prichádza do úvahy, viedol riadny život, a len
takýto pozitívny záver má byť podkladom pre rozhodnutie o započítaní uvedenej doby do novourčenej

skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.

Pokiaľ aj súd rozhodujúci podľa § 50 odsek 4 Trestného zákona až v tomto štádiu trestného
konania zistí, že nebol dôvod na započítanie uvedenej časti skúšobnej doby z dôvodu, že odsúdený v
nej neviedol riadny život, ako je tomu aj v posudzovanom prípade, v ktorom bolo preukázané, že v
nej odsúdený spáchal úmyselný trestný čin, za ktorý bol neskôr aj právoplatne odsúdený, nie

je oprávnený opätovne posudzovať, či odsúdený v tejto započítanej časti skúšobnej doby viedol riadny
život, a preto ani nemôže z tohto dôvodu premeniť odsúdenému podmienečný trest odňatia slobody
na trest nepodmienečný, ako dôsledok vlastného záveru, že odsúdený v skúšobnej dobe (posudzujúc
ju ako jeden celok) neviedol riadny život.

Inak vyjadrené, ustanovenie § 7 odsek 1 Trestného poriadku v časti vyjadrenia nemožnosti posudzovať
ako predbežné otázky také otázky, o ktorých už existuje právoplatné rozhodnutie súdu (vyjmúc otázku
posúdenia viny) treba chápať ako vyjadrenie zásady res iudicata vo vzťahu k všetkým čiastkovým
otázkam, ktorých posúdenie prichádza do úvahy v celom priereze trestného konania okrem meritórneho
rozhodnutia (t.j. takého, ktorým sa právoplatne končí trestné stíhanie - viď § 368 odsek 2 Trestného

poriadku).

V posudzovanej procesnej situácii tak skoršie právoplatné rozhodnutie súdu o započítaní skúšobnej
doby podľa § 50 odsek 3 Trestného zákona vymedzuje súdu pro futuro pre prípad neskoršieho
rozhodovania podľa § 50 odsek 4 Trestného zákona časové obdobie prieskumu správania sa

odsúdeného z toho pohľadu, či viedol riadny život (resp. splnil uložené povinnosti alebo dodržal uložené
obmedzenia) len na tú časť skúšobnej doby, ktorá odsúdenému podľa § 50 odsek 3 Trestného zákona
započítané nebola.

V posudzovanom prípade tak správne súd I. stupňa obmedzil vlastný prieskum v zmysle § 50 odsek 4

Trestného zákona len na obdobie od 11.02.2015 do 20.11.2016 a v jeho rámci posudzoval správanie
sa odsúdeného.
Správne tak neprihliadal na skúšobnú dobu, ktorá odsúdenému plynula na podklade skoršieho
odsudzujúceho rozhodnutia od 20.11.2014 do 10.02.2015, nakoľko táto bola
odsúdenému právoplatným rozhodnutím súdu započítaná do novourčenej skúšobnej doby v rámci

ukladania súhrnného trestu.

SosprávanímodsúdenéhovtaktourčenejrelevantnejčastiskúšobnejdobysasúdI.stupňakomplexnev
odôvodnení napadnutého uznesenia (strana 2 - 3) vysporiadal a napriek spáchaniu dvoch priestupkov
na úseku cestnej premávky menšej závažnosti v jej rámci, rozhodol o osvedčení sa odsúdeného v

skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia z dôvodov, s ktorými sa nadriadený súd stotožňuje a v
podrobnostiach na ne ako na vecne správne odkazuje bez potreby ich korekcie alebo doplnenia.

Marginálne len poukazuje na to, že v posudzovanom prípade je zrejmé, že pochybil vyšší súdny
úradník pri rozhodovaní o zápočte skúšobnej doby, keď pred vydaním rozhodnutia z 13.02.2015 vôbec

neskúmal, či odsúdený v dobe, ktorej započítanie prichádzalo do úvahy, t.j. od 20.11.2014 do
10.02.2015, viedol riadny život (nevyžiadal správy obce, Policajného zbore, lustrácie v registri trestov ale
aj v súdu dostupných evidenciách, z ktorých možno zistiť aj aktuálne vedené trestné stíhania proti nemu
v iných trestných veciach). Rozhodol v uvedenej otázke výlučne formálne, čím poprel účel a zmysel
§ 50 odsek 3 Trestného zákona, ktorý sleduje záujem zákonodarcu na tom, aby odsúdenému bola

započítaná, v prípadoch ako je posudzovaný, už vykonaná skúšobná doba len vtedy, ak v nej viedol
riadny život.Neobstojí v tomto smere ani argumentácia prokurátora poukazom na to, že v čase rozhodovania o
započítaní skúšobnej doby (13.02.2015) odsúdený bol síce trestne stíhaný, avšak k právoplatnosti
jeho odsúdenia vo veci vedenej Okresným súdom Topoľčany pod sp.zn. 2T/33/2015 došlo až neskôr

rozsudkom z 29.04.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 25.06.2015.
Už samotné zistenie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na rozhodnutie podľa § 50
odsek 3 Trestného zákona, že odsúdený v skúšobnej dobe, ktorej započítanie prichádza do úvahy, je
trestnestíhaný(t.j.bolomuvznesenéobvinenie)pretrestnýčin,ktoréhosamaldopustiťvtejtoskúšobnej
dobe,musíkonajúcisúdviesťkposudzovaniudôvodnostirozhodnutiaozapočítanítejtoskúšobnejdoby,

pričom zistenie takéhoto trestného stíhania pre úmyselný trestný čin môže konajúci súd dôvodne viesť
k záveru, že rozhodnutie podľa § 50 odsek 3 Trestného zákona nevydá a vyčká na
výsledok takéhoto prebiehajúceho trestného stíhania. Takýmto postupom súčasne je plne rešpektovaná
jednak zásada prezumpcie neviny odsúdeného vo vzťahu k inému konaniu, v ktorom je trestne
stíhaný ako obvinený, avšak súčasne nemá právo sa dovolávať právnej neistoty v tom, že o započítaní
skúšobnej doby podľa § 50 odsek 3 Trestného zákona nebolo rozhodnuté (nemá na to právny nárok),

nakoľko tento jeho stav zapríčinili okolnosti,ktoré boli podnetom pre jeho trestné stíhanie v tejto inej
trestnej veci (zásadne majúce základ v dôvodnom podozrení zo spáchania trestného činu, teda v
jeho vlastnom protiprávnom konaní).

Nadriadený súd dáva do pozornosti sťažovateľovi, že napadnutému výroku o osvedčení sa odsúdeného

v skúšobnej dobe, ktorého nápravy sa domáha vo svojej sťažnosti, mohol zabrániť vlastnou procesnou
aktivitou, a to podaním sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka z 13.02.2015, č.k.
1T/6/2015-95.
Uvedené uznesenie bolo Okresnej prokuratúre Topoľčany doručené 17.02.2015.
V tom čase už prokurátor tejto prokuratúry vykonával dozor nad zachovávaním zákonnosti v

prípravnom konaní, v ktorom bol odsúdený trestne stíhaný pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 odsek 1, 2 písmeno b/ Trestného zákona, pre skutok, ktorého sa mal dopúšťať od
18.11.2014 do 26.01.2015, a to na podklade uznesenia o vznesení obvinenia povereného príslušníka
Policajného zboru z 27.01.2015, ČVS : ORP-26/TO-TO-2015, ktoré bolo (ako to vyplýva z predmetného
vyšetrovacieho spisu) Okresnej prokuratúre Topoľčany doručené 28.01.2015.

V aktuálnom štádiu trestného konania je domáhanie sa premeny trestu odsúdeného z dôvodu spáchania
úmyselného trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ktorá už bola odsúdenému
právoplatne započítaná do neskôr, v rámci súhrnného trestu mu uloženej novej skúšobnej doby, z
už vyššie uvedených dôvodov neakceptovateľné a preto aj neúčinné.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, spravujúc sa vyššie
rozvedenými úvahami, Krajský súd v Nitre rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.