Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. apríl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/106/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114216198
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114216198.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu I. a.s., so sídlom E., zastúpeného
Mgr. Petrom Olejárom, so sídlom Mikulášska 29, Bratislava, proti žalovanému L. L., nar. XX.X.XXXX,
bytom B. XXXX/XX, o zaplatenie 29.402,71 Kč s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov zo dňa 5.2.2016 č. k. 10C/246/2014-78 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 20.000,-

Kč s prísl., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zamietol návrh v časti o uplatnenie 1.800,- Kč s prísl..
V prevyšujúcej časti konanie zastavil a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania
vo výške 47,- eur na zaplatenom súdnom poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 81,04 eur do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V dôvodoch rozsudku súd prvej inštancie poukázal na to, že aplikoval na posúdenie použiteľného
hmotného práva nariadenie I., nakoľko záväzkový vzťah účastníkov vznikol dňa 8.10.2012. Poukázal

na čl. III. tohto nariadenia a všeobecné obchodné podmienky žalobcu s tým, že účastníci konania
sa dohodli, že ich vzťahy sa budú riadiť právom Českej republiky. Mal za zistené, že strany sporu
platne uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo
výške 20.000,- Kč. Dňa 28.1.2013 došlo k zosplatneniu zostatku úveru. Priznával žalobcovi nárok na
zaplatenie nesplatenej istiny z tohto úveru vo výške 20.000,- Kč z dohodnutým úrokom z omeškania a
zamietol žalobu o zaplatenie sumu 1.800,- Kč. Uviedol, že tento nárok nebol preukázaný a zdôraznil,
že nemožno priznať poplatky za upomienky a opakované výzvy, keďže tieto podrobil súdnej kontrole a

dospel k záveru, že tieto výzvy je potrebné považovať za neadekvátne k predmetným úkonom. Išlo o
poplatky za upomienky a opakované výzvy s dôrazom na to, bod 77 obchodných podmienok v spojení
so sadzobníkom I. bol v rozpore s požiadavkou dobrej viery, znamenal ujmu spotrebiteľa a značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Čiastočné späťvzatie návrhu odôvodnil súd
prvej inštancie § 96 O.s.p.. O trovách konania strán rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby podal včas odvolanie žalobca,

a to v spojení s výrokom o trovách konania. Navrhol v tejto časti rozsudok zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie
konanie. Zdôrazňuje, že žalovaný sa v súlade s bodom 15 obchodných podmienok zaviazal splácať úver
nakoncikaždéhokalendárnehomesiaca.Počastrvaniazmluvnéhovzťahusožalobcomžalovanýneplnil
svoje záväzky. K žalobe žalobca pripojil listinné dôkazy preukazujúce jeho nárok, a to zmluvu o úvere,oznámenie o zosplatnení úveru, upomienku a opakované výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky. Uvádza, že
poplatky za výzvy žalobca účtoval vo výške podľa v tom čase aktuálne platného sadzobníka poplatkov.
Poplatky za upomienky boli tak v minulosti, ako aj súčasnosti bežnou praxou bánk. Tieto poplatky majú

povahu paušalizovanej náhrady nákladov žalobcu ako veriteľa, ktoré v tejto súvislosti vznikajú. Poplatky
sú účtované výlučne tým klientom, zo strany ktorých došlo k opakovanému porušeniu ich základných
povinností vyplývajúcich z úverovej zmluvy. Týmto spôsobom žalobca ako veriteľ poskytuje klientovi
možnosť dodatočne splniť svoje povinnosti a svojim konaním tak predísť do úvahy prichádzajúcim
negatívnym následkom nesplácania úveru. Poplatky, ktoré boli žalovanému účtované za upomienky a

výzvy boli účtované z dôvodu neplnenia si jeho zmluvných povinností. Žalovaný sa dostal do omeškania
s platbami a plnením týchto povinností bez zavinenia žalobcu. Vzhľadom na to boli žalovanému zo
stranyžalobcuzasielanéupomienkyavýzvy.Označenierelevantnýchpoplatkovzaznačnúnerovnováhu
v právach a povinnostiach v tomto prípade presahuje súdom možný rámec poskytovania ochrany
spotrebiteľovi, nakoľko jej účelom má byť priblížiť sa rovnosti strán v právnych vzťahoch založených
spotrebiteľskými zmluvami. Nesmie byť však zamieňaná a rozširovaná až do takého neprijateľného

rozsahu, že by mala za následok legalizáciu práva spotrebiteľa zmluvy nečítať, príp. sa nezaujímať o
konkrétny obsah podpisovanej zmluvy. O výške poplatkov v tomto prípade bol klient riadne informovaný,
teda nie je naplnený ani predpoklad toho, aby mohlo byť určité dojednanie určené ako neprijateľná
zmluvná podmienka. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.
4. Odvolací súd preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, a teda vo výroku o zamietnutí žaloby a o

trovách konania spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) v spojení s § 470 ods. 1, 2 C.s.p., vec prejednal bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu opodstatnené
nie je.

5. Bez pochybností z obsahu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXR zo dňa 8.10.2012 vyplynuli skutočnosti,
ktoré sa týkali založenia zmluvného vzťahu medzi I., a.s., a žalovaným. Z dôvodu, že žalovaný neplnil
svoje zmluvné povinnosti, žalobca s účinnosťou k 28.1.2013 pristúpil k zosplatneniu zostatku úveru.

6. Je zrejmé, že vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, od ktorej žalobca

odvádza uplatňované nároky, prichádza do úvahy aplikácia Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
ESč.593/2008orozhodnompráveprezmluvnézáväzky (RIMI.),naaplikáciuktoréhovzásadesprávne
poukázal aj súd prvej inštancie.

7. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia RIM I., zmluva sa spravuje právnym poriadkom ktoré si zvolia

zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo
okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá
zmluva alebo len jej časť.

8. Podľa bodu 1 všeobecných obchodných podmienok žalobcu, právne vzťahy medzi žalobcom a

právnickou alebo fyzickou osobou pri poskytovaní služieb, produktov a uzatváraní bankových obchodov
v rámci predmetu činnosti I. sa riadi právom Českej republiky.

9. Odvolací súd pripomína význam všeobecných obchodných podmienok citujúc Ústavný súd Českej
republiky:

„V praxi se zásada poctivosti projevuje mimo jiné tím, že text spotřebitelské smlouvy, obzvláště jedná-li
se o smlouvu formulářovou, má být pro průměrného spotřebitele dostatečně čitelný, přehledný a logicky
uspořádaný. Například smluvní ujednání musí mít dostatečnou velikost písma, nesmějí být ve výrazně
menší velikosti, než okolní text, nesmějí být umístěna v oddílech, které vzbuzují dojem nepodstatného
charakteru. Uvedená zásada poctivosti dopadá i na aplikaci všeobecných obchodních podmínek. I ve

spotřebitelských smlouvách je možno všeobecné obchodní podmínky uplatnit, nicméně taková aplikace
má nejen uvedená formální omezení, nýbrž i omezení obsahová.
Je třeba zdůraznit, že obchodní podmínky ve spotřebitelských smlouvách na rozdíl třeba od obchodních
smluv mají sloužit především k tomu, aby nebylo nezbytné do každé smlouvy přepisovat ujednání
technického a vysvětlujícího charakteru. Naopak nesmějí sloužit k tomu, aby do nich v často

nepřehledné, složitě formulované a malým písmem psané formě skryl dodavatel ujednání, která jsou pro
spotřebitele nevýhodná a o kterých předpokládá, že pozornosti spotřebitele nejspíše uniknou (například
rozhodčí doložka nebo ujednání o smluvní pokutě). Pokud tak i přesto dodavatel učiní, nepočíná si v
právním vztahu poctivě a takovému jednání nelze přiznat právní ochranu.V této souvislosti Ústavní soud upozorňuje na to, že nelze závěry Ústavního soudu interpretovat jako
a priori vyloučení (příkladmo) jmenovaných podstatných ujednání ze spotřebitelských smluv obecně,
nýbrž zejména jako omezení jejich uplatnění v tzv. všeobecných obchodních podmínkách. Ústavní soud

nyní odhlíží od skutečnosti, že fakticky je smluvní svoboda spotřebitele při určování, které ujednání
bude uvedeno ve smlouvě a které ve všeobecných podmínkách, pouze zdánlivá, neboť obě listiny
ve formulářové podobě připravuje dodavatel a s ohledem na poměr ve vyjednávací síle dodavatele
a spotřebitele je na právní pohled patrné, že se spotřebitel jen stěží může domoci změny předem
připravených smluvních ujednání.“ (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/11

zo dňa 11.11.2013).

10. Z uvedeného vyplýva funkcia všeobecných obchodných podmienok, ktoré by mali obsahovať
predovšetkým dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Voľbu rozhodného práva v zmysle
Nariadenia Rím I., možno nepochybne dať na roveň dojednaní o rozhodcovskej doložke, resp. zmluvnej
pokute. Je dôležitým dojednaním, ktoré má výrazné následky pre spotrebiteľa, ktorému súd je povinný

poskytnúť ochranu ex offo. Uvedené má za následok neplatnosť dojednania rozhodného práva Českej
republiky vo všeobecných obchodných podmienkach.

11. Odvolací súd naviac poukazuje na ust. čl. 6 ods. 1 písm. b/ Nariadenia Rim I., podľa ktorého, bez
toho, aby boli dotknuté čl. 5 a 7, zmluva uzatvorená medzi fyzickou osobou, na účel ktorých sa môže

považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej spotrebiteľ)
s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania, sa spravuje
právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ akýmkoľvek
spôsobom smeruje takúto činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín, vrátane tejto krajiny a zmluva
patrí do rozsahu tejto činnosti. Z citovaného článku nariadenia je možné v prejednávanej veci vyvodiť

opodstatnenosť aplikácie hmotného práva Slovenskej republiky.

12. Je nepochybné, že pri uzatváraní danej zmluvy žalobca vystupoval v postavení dodávateľa a
žalovaný v postavení spotrebiteľa, nepochybne predmetná zmluva má povahu zmluvy spotrebiteľskej v
zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa; to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

15. Vo vzťahu k poplatkom za upomienky je potrebné konštatovať, že upomienka ako taká nemôže mať
sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu
k spotrebiteľovi netransparentné. Podstatou týchto poplatkov je pridanie bližšie nešpecifikovaných a
spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Poplatok za upomienku nemožno
chápaťaniakopoplatokzaslužbu,plnenie,ktoréjeposkytovanéspotrebiteľovi.Vtejtosúvislostiodvolací

súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/350/2012 zo dňa 22.5.2014, v ktorom
krajský súd uviedol: „Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,
ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky
neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná
sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore

s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad
limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje
finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie „ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v
skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv.teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti
s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto zhodne so súdom prvého stupňa za

neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci, ktorá vyjadruje
finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v
skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s
poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).Vo vyrubovaní poplatku za výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky a upomienok obdobného charakteru
je zrejmý vlastný ekonomický záujem navrhovateľa - banky. Na poplatok spojený s výzvou alebo
upomienkou na zaplatenie dlžnej čiastky, nemá navrhovateľ - banka zákonný nárok, keďže poplatok

je pokrytý už v zmluvne dojednanom úroku (odplate) za poskytnutý úver (úrok z úveru). Podľa
odvolacieho súdu je v účtovaní takýchto poplatkov naviac citeľná snaha navrhovateľa o minimalizovanie
nevymožiteľnosti vlastných pohľadávok a navyšovanie konečného finančného zaťaženia spotrebiteľa
neplniaceho si svoje záväzky, a to v rozpore s účelom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv
obsiahnutej najmä v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poplatky za služby spojené s

administratívnouagendou(poplatkyzavýzvyapoplatkyzaupomienky),predstavujúplnenia,ktoréniesú
v záujme spotrebiteľa a konanie banky - navrhovateľa spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno
hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi (v danom prípade vo vzťahu k odporkyni) ako poškodzujúce. Preto
s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné
spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné
protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa.“ Odvolací

súd sa s vyššie citovaným názorom v plnom rozsahu stotožňuje. Keďže zmluvná podmienka, v zmysle
ktorej je veriteľ oprávnený požadovať od spotrebiteľa poplatok za upomienku predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ, čo spôsobuje jej neplatnosť (§ 53 ods. 5 OZ), veriteľ nemá
nárok na plnenie z takejto podmienky.

16. S poukazom na všetky uvádzané dôvody, keď správny je aj výrok o trovách konania strán, odvolací
súd rozsudok v napadnutých výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania
potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1

C.s.p.. Žalobca v tomto štádiu konania nemal úspech vo veci a žalovanému trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).