Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. apríl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/222/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115222339
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115222339.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

MartinaFiľakovskéhoaJUDr.AnnyKovaľovejvprávnejvecižalobkyneM.R.,nar.X.XX.XXXX,bývajúcej
v M. č. XXX, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, na ul. Sov.
hrdinovč.163/66,protižalovanémuPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomvBratislave,naul.Pribinovejč.25,
o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 378 Eur a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 16.09.2016, č.k. 29C/351/2015-72
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné
obohatenie vo výške 378 Eur. Určil, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa
12.3.2014 uvedená v bode 2 - administratívny poplatok vo výške 184,97 Eur za administratívne náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci dňa 12.3.2014 uzatvorili zmluvu o
spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z., na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni
úver vo výške 350 Eur s uvedením celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom 322
Eur. Žalobkyňa sa zaviazala v prospech žalovaného uhradiť celkovú čiastku 672 Eur do 21.3.2015.
Podľa bodu 2. zmluvy celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené
súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 137,03 Eur a

administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 184,97 Eur.

3.Vdeňuzatvoreniazmluvybolauzatvorenáajdohodaoplnenívsplátkach.Najejzákladesažalobkyňa
sumu vo výške 672 Eur zaviazala uhradiť pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 56 Eur vždy k 21.
dňu kalendárneho mesiaca počnúc dňom 21.4.2014. Žalobkyňa žalovanému celkovo uhradila čiastku
728 Eur.

4. Podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska priemerné úrokové miery nových úverov v čase
uzatvorenia predmetnej zmluvy, pri dobe splatnosti do jedného roka boli vo výške 11,58 %.5. Úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odmenu za užívanie takto poskytnutej istiny. V
zmysle ust. § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka aj v prípade, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských

úverov, odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery
v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzatvorenia zmluvy.

6. Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky dojednané v zmluve o spotrebiteľskom úvere sú
všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a vzájomným vzťahom

medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a teda sú v rozpore s dobrými mravmi.
Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým
sadzbám uplatňovaným najmä bankami pri poskytovaní úverov. V prejednávanej veci úroky dojednané
spotrebiteľskej zmluve, túto obvyklú mieru podstatným spôsobom prevyšujú, keďže boli dojednané vo
výške 3,4 násobku priemernej úrokovej sadzby pri úveroch poskytovaných bankami v čase uzatvorenia

úverovej zmluvy.

7. V zmysle ust. § 497 Obchodného zákonníka zo zmluvy o úvere vyplýva pre dlžníka povinnosť
vrátiť veriteľovi úver a zaplatiť mu dohodnuté úroky. Uvedené zmluvné dojednania sú dojednaniami o
hlavnom predmete plnenia a nemôžu byť preskúmavané ako neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluvné

dojednanie o tom, že dlžník je okrem istiny úveru a úrokov povinný zaplatiť aj administratívny poplatok,
nie je dojednaním o hlavnom predmete plnenia a teda súd môže skúmať, či jeho dojednaním došlo k
značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

8. Z obsahu dojednania v zmluve o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že za poskytnutie úveru je žalobkyňa

povinná zaplatiť okrem úroku aj administratívny poplatok, ktorý je určený pevnou sumou. Zo zmluvy
však nevyplýva, za čo spotrebiteľ tento poplatok platí, pričom výška administratívneho poplatku je pre
žalovaného nosnou časťou právneho úkonu zmluvy o úvere, pretože mu zabezpečuje dosiahnutie
rozhodujúcej časti zisku z úverového obchodu, ktorý uzatvára, čo je jeho základným cieľom, pričom
miera zisku plynúca z úrokového výnosu je vo vzťahu k tomuto poplatku zanedbateľná, keďže tento

poplatok zodpovedá v peňažnom vyjadrení približne 2 - násobku sumy dojednaného úroku. Uvedený
poplatok značne navyšuje odplatu veriteľa spočívajúcu v úrokoch bez toho, aby bolo zrejmé, za čo
spotrebiteľ uvedený administratívny poplatok platí. Aj keď zo všeobecných obchodných podmienok
vyplýva, že ide o poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, vrátane administratívnych úkonov,
zo žiadneho zo zmluvných dojednaní medzi účastníkmi konania nevyplýva, aké konkrétne služby, či

protiplneniažalovanýžalobkyniposkytne.Neprimeranosťtakéhotopoplatkujezrejmáajztoho,žebanky
za správu úveru inkasujú cca 3 až 5,- Eur mesačne a za poskytnutie úveru 1 - 2 % z výšky poskytnutého
úveru. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru o neprijateľnosti zmluvného
dojednania v časti administratívneho poplatku za vypracovanie, uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou a žalobe v tejto časti vyhovel.

9. Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je podľa ust. § 9 ods.2 písm. j)
zákona č. 129/2010 Z.z. i uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, celkovej čiastky, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť s uvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov. V prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje, poskytnutý

spotrebiteľský úver sa v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

10. Za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov,
pretože tento zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším

indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany
slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi stanovil prísne
obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa
podľa vyššie citovanej právnej úpravy musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet. Je
pritom nepochybné, že v zmluve spomínaný údaj chýba. Len uvedenie hodnoty RPMN je nepostačujúce.

11. Žalovaný žalobkyni poskytol úver vo výške 350 Eur, pričom táto v prospech žalovaného realizovala
úhrady vo výške 728 Eur. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, má táto účastníčka nárokna vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu realizovaných úhrad a poskytnutých úverových
prostriedkov, čo predstavuje sumu 378 Eur. Na zaplatenie tejto čiastky bol zaviazaný žalovaný.

12. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanoveniami § 255 a § 262 ods. 2 CSP.

13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobkyňa bola pri podpise zmluvy upovedomená o rozdielnej nie
však nesprávne uvedenej RPMN. Zákon č. 129/2010 Z. z. jasne hovorí o bezúročnosti a bezpoplatnosti

zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade RPMN, ktorá je uvedená nesprávne alebo absentuje. Nakoľko
nebol naplnený ani jeden z uvedených prvkov nemožno považovať zmluvu za bezúročnú a bez
poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 672 Eur
s termínom splatnosti dňa 21.03.2015. Následne v ten istý deň požiadal o možnosť využitia splátkového
kalendára - dohody o plnení v splátkach. Dlžník bol dňa 12.03.2014 s touto Dohodou oboznámený, na
znak čoho ju podpísal, a preto mal vedomosť aj o existencii náležitosti, ktoré v nej následne boli uvedené.

Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 56 Eur,
vždy k 21. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 21.04.2014. Každá vyššie uvedená splátka bola
prednostne započítavaná na istinu, až potom na poplatok a úroky. Každý klient je o tom informovaný
ústne. Zákon si vyžaduje obligatórne uvedenie úrokov a iných poplatkov. Nikde nie je zvlášť ustanovené
prerozdelenie splátky. Navyše veriteľ ako jeden z mála používa takýto spôsob započítavania, a to v

prospech dlžníka. Postup, ktorý veriteľ zvolil nie je nezákonný a zákon veriteľa nijako neobmedzuje
pri voľbe jeho postupov pri poskytovaní úverov, pokiaľ dodržiava informačnú povinnosť a kroky v
súlade so zákonom, čo v tomto prípade bolo jasne preukázané. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy
o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.
júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov

účinných do 31.5.2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na
základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia
odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej
zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní

obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia
jeho záväzku, objem poskytnutia peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Ak žalobkyňa namieta
výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znáša v tomto smere dôkazné bremeno
a musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne podstatne
vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektami poskytujúcimi financovanie z

vlastných zdrojov tak ako žalovaný. Čo sa týka poplatku za poskytnutie úveru, ten nie je neprimerane
vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania,
ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne a vyššie oproti bankám. Pokiaľ ide o samotnú výšku
príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia zmluvy o úvere žalobkyni vyhovoval, keďže nič voči jeho
výške nenamietala, zmluvu o úvere uzatvorila a peňažné prostriedky od žalovaného prostredníctvom

obchodného zástupcu prevzala. Teda bolo na dobrovoľnom rozhodnutí žalobkyne či na dané podmienky
úverovej zmluvy pristúpi alebo nie. Poplatok je v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedený, výrazne
napísaný, je uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru a teda žalobkyňa musela vedieť posúdiť
hodnotu protiplnenia a mala okamžite pri podpisovaní zmluvy o úvere vedomosť o tom, aká je cena
úveru. Na str. 20 dôvodovej správy zákona o spotrebiteľských úveroch, kde je uvedený modelový príklad

výpočtu sankcií v spotrebiteľskej zmluve sa jasne počíta s existenciou 1%-ého poplatku za spracovanie
zmluvy. Zdá sa teda, že dôvodová správa takýto poplatok pripúšťa, pričom v tejto súvislosti žalovaný
poukazuje aj na použitie slovného spojenia v texte zákona akýchkoľvek poplatkov. Dôvodová správa
však ide ešte ďalej, keď úrok a poplatok za spracovanie zmluvy označuje za odplatu za poskytnutie
úveru. Môže teda ísť o cenu plnenia, ktorá nemôže byť neprijateľnou podmienkou v zmysle Občianskeho

zákonníka. Žalobkyňa na určení zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov nemá naliehavý právny záujem.
Podľa ust. § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. V zmysle tohto ustanovenia žalobkyňu zaťažuje
dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v
čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem.

14. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

16. V zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.03.2014 okrem údajov potrebných na identifikáciu
žalobkyne ( meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo), iné údaje uvedené nie sú.

Podľa dohody zmluvných strán peňažné prostriedky boli na základe tejto zmluvy poskytnuté na iný
účel ako na výkon povolania alebo podnikania a rovnako sa neposkytli ani na účel podľa ustanovenia
§ 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere má oporu vo
vykonanom dokazovaní. Išlo teda bez akýchkoľvek pochybností o zmluvu o spotrebiteľskom úvere
uzatvorenú v súlade s ustanoveniami zákona č. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

17. Pokiaľ ide o celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 322 Eur z
týchto suma 137,03 Eur mala predstavovať 39,15 % - ný ročný úrok z úveru poskytnutého vo výške
350 Eur a zvyšok v čiastke 184,97 Eur zahŕňal ničím nešpecifikované náklady na vypracovanie a

uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Takáto
špecifikácia nákladov je neurčitá a teda neumožňujúca podrobiť uvedené dojednanie zmluvnej kontrole z
hľadiska prijateľnosti dohodnutej zmluvnej podmienky. Základnou podmienkou platnosti právneho úkonu
vyžadovanou ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je jeho určitosť. Nedostatok určitosti
spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

18. Okrem toho zmluva o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú listiny formulárové,
používané žalovaným pri uzatváraní úverových zmlúv s množstvom ďalších spotrebiteľov. Na
predtlačených tlačivách sa menia len údaje o spotrebiteľoch a výške poskytnutého úveru. Za takejto
situácie výška nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy mala byť v zásade rovnaká a nie meniť sa

v závislosti od výšky poskytnutého úveru. Ak žalovaný výšku týchto nákladov odvádza od výšky úveru, je
zrejmé, že týmto dojednaním len sledoval ďalšie navýšenie odplaty za poskytnutie úveru s cieľom vyhnúť
sa kontrole jej primeranosti, čo rozhodne nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi.
19. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi v čase uzatvorenia zmluvy bol obsiahnutý v zákone
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ust. § 4 ods. 8 tohto právneho predpisu predávajúci

nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto
zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej

slobody.
20. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
21.Nakategóriudobrýchmravomtrebaosobitnýdôrazklásťprispotrebiteľskýchzmluvách.Pojemdobré

mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť

namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.
22. Aplikáciu ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka v otázke výšky odplaty nevylučuje ani
ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa tohto
ustanoveniam, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery

v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.23. Uvedené ustanovenie ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného
trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo

vôľou zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov
finančnýchinštitúciiposkytujúcichspotrebiteľskéúveryzaprimeranúodplaturiadiacsazásadoudobrých
mravov upravenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

24. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou

hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a
ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil
hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či
konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne
neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie
ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je vždy

potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolností.

25. Pri dojednávaní odplaty koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeranú
odplatu bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácií pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými
mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí, bez

ohľadu na to, v akej situácií sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých
finančných prostriedkov a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o odplate často
práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácií poskytoval veriteľovi neprimeranú až úžernícku

odplatu. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška odplaty, ktorá podstatne
presahuje odplatu v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k odplatám uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou
finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie odplaty,
rozhodne nie odplaty neprimerané.

26. Aj keď dohodnutá úroková sadzba sa považovala za odporujúcu ustanoveniu § 39 Občianskeho
zákonníka, dôvodom vedúcim k uloženiu povinnosti žalovanému vydať žalobkyni bezdôvodné
obohatenie bolo nedodržanie jednej z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vyplývajúcej z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v
čase uzatvorenia zmluvy. Vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na
výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Pre naplnenie tejto obligatórnej náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere nestačilo len uviesť ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ale bolo nevyhnutné v zmluve uviesť i všetky predpoklady použité na
výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. V zmluve o spotrebiteľskom úvere a ani v dohode o plnení
v splátkach predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov uvedené nie sú. Za
takejto situácie sa musel poskytnutý spotrebiteľský úver v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. b/
Zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy považovať za bezúročný a bez

poplatkov.
27. Dôsledkom prijatia plnenia bez právneho dôvodu je vznik povinnosti žalovaného vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Žalobkyňa z titulu poskytnutého úveru mala žalovanému vrátiť len istinu 350 Eur. Celkovo však
žalobkyňa zaplatila čiastku 728 Eur a preto rozdiel medzi touto sumou a istinou úveru vo výške 378 Eur

predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré musí žalobkyni vydať.
28. Vo vzťahu k výroku o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné dodať, že už v inom
konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C/42/2012 bola podmienka s rovnakým
významom určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Stalo sa tak rozsudkom Okresného súdu Prešov
zo dňa 13.9.2013 č.k. 11C/42/2012 - 46 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa

21.8.2014 č.k. 5Co/219/2013 - 91. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 53a ods.
1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvoduneprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe

takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
29. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách, bola skutočnosť, že úspešnej
žalobkyni v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

31. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).