Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. október 2012

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/115/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812206677
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2012:7812206677.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,

s. r. o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, práv. zast. Tomáš Kušnír, s. r. o., so sídlom
v Bratislave, Údernícka 5, proti žalovanej R. X., S.. XX. XX. XXXX, M. R., C. Č.. X, N.. Č.. M. U., A.,
R. XX, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v
Prešove, Važecká 16, IČO: 42 176 778, práv. zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v
Stropkove, Nám. SNP č. 7, v konaní o zaplatenie 439,91 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 145,23 Eur a úrok z omeškania v sume 102,78 Eur za
obdobie od 24. 09. 2009 do 07. 06.2012, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo

zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Náhradu trov konania súd nepriznáva žiadnemu z účastníkov konania, ani vedľajšiemu účastníkovi.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 439,91 Eur, spolu s
kapitalizovaným úrokom z omeškania v sume 106,14 Eur a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, GE Money a. s., so sídlom v Bratislave
uzatvoril so žalovanou Zmluvu o úvere č. 1208717961 dňa 24. 10. 2007. Súhlas s obsahom Zmluvy, s

Obchodnými podmienkami a Sadzobníkom žalovaná vyjadrila podpisom na zmluve. Právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 1.244,58 Eur. Uvedený úver sa žalovaná zaviazala uhrádzať
v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Túto povinnosť si neplnila, čo vyplýva z pripojenej
platobnej histórie a z toho dôvodu žalobca zosplatnil úver ku dňu, ktorý je v platobnej histórii uvedený
pod položkou s názvom „Zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu“, čím bola platnosť zmluvy
ukončená. Tým, že sa žalovaná dostala do omeškania s tromi splátkami, bol žalobca oprávnený
požadovať okamžité predčasné splatenie celého zostatku poskytnutého úveru. V priebehu konania

žalovaná uznala záväzok v Dohode o uznaní záväzku. Na základe uvedeného uznania poskytla
žalovaná plnenie v splátkach, a to 9. splátok po 121,- Eur v čase od 31. 03. 2010 do 07. 06. 2012.
Uplatnená dlžná suma pozostávala z istiny 439,91 Eur a zo zmluvného úroku vo výške 366,49 Eur a
zo zmluvnej pokuty a z poplatkov vo výške 73,42 Eur. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania so
zaplatením peňažného záväzku, uplatnil si žalobca v zmysle ust. § 369 ods. 1 ObZ v spojitosti s ust. §
517 ods. 2 OZ úrok z omeškania vo výške
- 9 % zo sumy 1.075,72 Eur od 24. 09. 2009 do 31. 03. 2010 vo výške 50,13 Eur,

- 9 % zo sumy 954,72 Eur od 01. 04. 2010 do 06. 05. 2010 vo výške 8,47 Eur,
- 9 % zo sumy 833,72 Eur od 07. 05. 2010 do 04. 06. 2010 vo výške 5,96 Eur,
- 9 % zo sumy 712,72 Eur od 05. 06. 2010 do 08. 07. 2010 vo výške 5,98 Eur,
- 9 % zo sumy 591,72 Eur od 09. 07. 2010 do 03. 09.2010 vo výške 8,32 Eur,- 9 % zo sumy 470,72 Eur od 04. 09. 2010 do 18. 10. 2010 vo výške 5,22 Eur,
- 9 % zo sumy 349,72 Eur od 19. 10. 2010 do 25. 11. 2010 vo výške 3,28 Eur,
- 9 % zo sumy 228,72 Eur od 26. 11. 2010 do 05. 04. 2011 vo výške 7,39 Eur,

- 9 % zo sumy 107,72 Eur od 06. 04. 2011 do 07. 06. 2012 vo výške 11,39 Eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, písomným vyjadrením žalovanej a vedľajšieho
účastníka a pripojenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobca trval na podanej žalobe. Na výzvu súdu doplnil listiny súvisiace s uplatneným nárokom.

Súd so žalovanou komunikoval písomne, pretože sa žalovaná zdržuje dlhodobo v zahraničí. Žalovaná
v súvislosti s uznaním záväzku uviedla, že listinu Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v
splátkach skutočne podpisovala. Túto listinu považovala za dohodu o splátkach úveru, nie za uznanie
dlhu. Jednoznačne však uviedla, že súhlasí so zaplatením primeranej výšky úveru a zaplatením

zákonného úroku z omeškania, pretože úver čerpala a chce si splniť svoju povinnosť. Nesúhlasila však
s celkovou výškou peňažného záväzku, uvedeného v tejto Dohode, vo výške 2.206,80 Eur, ktorá v seba
zahŕňala nielen istinu ale aj vysoký úrok z omeškania.

Dňa18.09.2012oznámilvedľajšíúčastník,ZdruženienaochranuobčanaspotrebiteľaHOOS,sosídlom

v Prešove, vstup do konania na strane žalovanej. Súčasne požiadal o doručenie návrhu na začatie
konania a jeho príloh. Po doručení žaloby a jej príloh, vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania,
pretože úver bol zosplatnený dňa 30. 10. 2008 a žaloba bola podaná na súd dňa 13. 07. 2012. V
písomnom podaní vedľajší účastník navrhol, aby sa k podaniu vyjadrila žalovaná, najmä k vznesenej
námietke premlčania.

Žalovanej súd doručil vyjadrenie vedľajšieho účastníka prostredníctvom elektronickej pošty dňa 01. 10.
2012. Vzhľadom na krátkosť času do termínu pojednávania, sa žalovaná vyjadrila telefonicky. Trvala
na svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené elektronickou poštou. Námietku premlčania
neakceptovala, chcela zaplatiť dlh voči žalobcovi titulom vyčerpaného úveru, avšak vo výške, ktorá ja

v súlade so zákonom.

Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 23. 09. 2009 vyplynulo, že dňom 23. 09. 2009 bola
postúpená pohľadávka voči žalovanej z pôvodnej spoločnosti GE Money a. s., so sídlom v Bratislave
na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave.

Z pripojenej Zmluvy o úvere zo dňa 24. 10. 2007 bolo zistené, že zmluva bola uzavretá medzi
spoločnosťou GE Money, a. s., Bratislava a žalovanou. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru
vo výške 37.494,- Sk, ktorý mal byť zaplatený v 36. splátkach vo výške 1.512,- Sk mesačne. Celková
výška úveru predstavovala sumu 54.432,- Sk. Ročná percentuálna miera nákladov bola vo výške 29,44

%. Z obsahu uvedenej zmluvy vyplynulo, že neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere bol Sadzobník
poplatkov, kde bola upravená výška zmluvnej pokuty vo výške 20 % z dlžnej čiastky a úrok z omeškania
0,1 % denne z dlžnej čiastky. Výška úroku bola obsiahnutá len v Obchodných podmienkach pre úver,
avšak pre revolvingový úver, vo výške 1,89 %, pričom v sadzobníku nebol uvedený časový interval, či
sa jednalo o mesačný úrok, ročný úrok, alebo iný.

Podľapripojenejplatobnejhistóriežalovanáplatilasplátkyúverudo31.05.2008.Oduvedenéhodátumu,
nebola zaznamenaná do 24. 09. 2009 (do posledného dňa v platobnej histórii predloženej do konania )
žiadnaplatba.Ďalšieúhradyžalovanoubolizaznamenanéažpočnúcdňom 31.03.2010.Oduvedeného
dňa uhradila žalovaná do 07. 06. 2012 sumu 1.089,- Eur.

Z pripojených Obchodných podmienok pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty, z bodu 2.3
vyplýva, že klient je povinný platiť za služby poskytované úroky, poplatky a ostatné náklady podľa
aktuálneho sadzobníka. Podľa bodu 5.1, výšku zmluvného záväzku predstavuje súčet celkovej výšky
úveru uvedeného v zmluve, úrokov, s tým, že úročenie je vykonávané denne odo dňa čerpania úveru

až do úplného splatenia celkového zmluvného záväzku, poplatkov a ostatných nákladov.

Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 25. 03. 2010 bola podpísaná
žalovanou, pričom ako veriteľ vystupoval žalobca. Z bodu 2 vyplynulo, že žalovaná mala uznať istinu vovýške 1.075,72 Eur, úrok z omeškania vo výške 36,5 % ročne z uvedenej sumy a náklady na inkasné
konanie vo výške 223,42 Eur. Výška splátok bola dohodnutá v sume 121,- Eur mesačne, vždy k 20.
dňu v mesiaci.

Vykonaným dokazovaním súd považuje za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná
uzavreli Zmluvu o úvere dňa 24. 10. 2007, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške
37.494,- Sk (1.244,58 Eur), s dohodnutou výškou splátok 1.512,- Sk (50,19 Eur). Úver mal byť splatený
v 36. mesačných splátkach. Pripojená platobná história k uvedenej zmluve za obdobie od 24. 10.

2007 do 24. 09. 2009 nasvedčuje tomu, že žalovaná čerpala úver, avšak nevykonala počas uvedeného
obdobia riadne a včas dohodnuté platby. Za dané obdobie zaplatila sumu 5.497,- Sk ( 182,47 Eur ).
Po podpísaní Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, žalovaná vykonala ďalšie
úhrady v celkovej sume 1.089,- Eur. Napriek vstupu vedľajšieho účastníka, ktorý vzniesol námietku
premlčania, žalovaná potvrdila, že uznáva len oprávnený nárok žalobcu, ktorý nie je v rozpore s
právnymi predpismi, a to len do výšky istiny, bez neprimeraného úroku z omeškania a zmluvnej pokuty.

Nevzniesla námietku premlčania a ani nevyjadrila súhlas so vznesenou námietkou premlčania. Z toho
dôvodu súd neakceptoval námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom.

V danom prípade ide nesporne o spotrebiteľský úver, na základe ktorého sa veriteľ zaviazal poskytnúť
žalovanej peňažné prostriedky. Zmluva o úvere je upravená ako právny inštitút v Obchodnom zákonníku

(OZ), ale vzhľadom k tomu, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský úver, tento záväzkový
vzťah sa riadi príslušnými ustanoveniami Zákona č. 258/2001 Z. z., v znení neskorších predpisov o
spotrebiteľskom úvere, a príslušnými ust. § 52 a nasl. OZ.

Podľa ust.§ 52 ods. 1 OZ, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna

zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľaodseku2uvedenéhoustanovenia,dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka").
Podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Pri posudzovaní nároku žalobcu, súd sa v zmysle ust. § 53 OZ zaoberal podmienkami zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania. V rámci toho skúmal, do akej
miery možno považovať podmienky uzavretej zmluvy za prijateľné, resp. neprijateľné a či teda je
možné podmienky vyplývajúce zo zmluvy hodnotiť ako rovnovážne podmienky čo do práv a povinností
účastníkov záväzkového vzťahu. V tejto súvislosti súd skúmal prijateľnosť podmienok z hľadiska výšky

úroku z úveru vo vzťahu k poskytnutému úveru v sume 37.494,- Sk a vo vzťahu ku konečnej výške
úveru predstavujúcej sumu 54.432,- Sk. Súd porovnával priemerné úrokové miery bánk v čase uzavretia
zmluvy, pričom zistil, že v danom období bola priemerná úroková sadzba bánk pre spotrebiteľské úvery
- pre domácnosti, vo výške 13,83 %. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca
žalobcu dohodol úrok vo výške 1,89 % mesačne, tzn. vo výške 22,68 % ročne, pričom konečná výška

úveru zjavne zahŕňala aj iné poplatky a náklady, keďže predstavovala výšku 29,44 %.

Je nepochybné, že v danom prípade sa nejednalo o žiadne individuálne dojednanie zmluvných
podmienok. V tomto prípade bola medzi účastníkmi konania uzavretá formulárová zmluva, s vopredurčenými podrobnými podmienkami a s nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, z čoho si spotrebiteľ
- žalovaná zrejme vyvodila zámer o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce získať finančné
prostriedky formou úveru. Súd považuje za rozpor s dobrými mravmi, ak sa poskytuje spotrebiteľovi úver,

za cenu prevyšujúcu niekoľkonásobne priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovanými bankami,
pričom veriteľ vlastne využije nedostatočnú informovanosť, neskúsenosť spotrebiteľa pri uzatváraní
zmluvy. Súd tiež považuje za nutné uviesť, že zmluvné podmienky boli spracované vo formulári, ktorý
používal žalobca aj vo vzťahu k ďalším spotrebiteľom. Celý formulár bol písaný takým drobným písmom,
že len s ťažkosťami sa mohol spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy náležite oboznámiť s jej obsahom,

bez použitia lupy. Takto mohla uniknúť pozornosti žalovanej nevýhodná zmluvná podmienka. Súd po
prepočte skutočne uhradených splátok žalovanou (1.271,47 Eur) dospel k záveru, že po pripočítaní
priemerného úroku, ktorý určovali banky v období uzavretia zmluvy, by suma úveru spolu so zmluvným
úrokom predstavovala 42.679,- Sk, v prepočte na euro 1.416,70 Eur. Po odpočítaní sumy zaplatenej
žalovanou, predstavovala výška nesplatenej istiny 145,23 Eur. Súd k uvedenému prepočtu pristúpil
napriek tomu, že do konania predložil žalobca Dohodu o splátkach a uznaní záväzku. Z vyjadrenia

žalovanej vyplynulo, že uvedenú listinu považovala výlučne za dohodu o splátkach. Pre bežného
spotrebiteľa je takáto dohoda obsahujúca v názve uznanie záväzku a súčasne dohodu o splátkach
nie celkom zrozumiteľná a bežný spotrebiteľ si z toho zjavne vyvodí, že sa jedná o dohodu o uzavretí
splátkového kalendára. Žalovaná akceptovala Dohodu, avšak len do výšky oprávnenej istiny, ktorá ja v
súlade so zákonom a v rozsahu zákonného úroku, o čom svedčí aj jej plnenie po uzavretí Dohody, z toho

je možné vyvodiť, že uznala záväzok voči žalobcovi čo do dôvodu, nie však v celej výške. Z toho dôvodu
súd vykonal prepočet, ktorý je v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V
rozsahu presahujúcom istinu v sume 145,23 Eur žalobu zamietol, pretože pôvodne uplatnený nárok
vyplynul z neprijateľnej zmluvnej podmienky (vysoký úrok z úveru presahujúci priemerné úroky bánk v
danom období). V tejto časti súd považuje uplatnený nárok, ktorá činí v tejto časti zmluvu neplatnou.

Ako neprijateľnú podmienku súd hodnotil aj dojednanie o zmluvnej pokute, ktorá však bola textovo
upravená len v Obchodných podmienkach pre úver a jej výška v Sadzobníku poplatkov právneho
predchodcu žalobcu. V tomto prípade je súd toho názoru, že splnenie povinnosti vyplývajúce zo zmluvy,
bolo zabezpečené viacerými právnymi inštitútmi, a to jednak zmluvnou pokutou a jednak úrokom

z omeškania. Takáto forma zabezpečenia zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami
záväzkových strán a javí sa ako obchádzanie ustanovenia § 517 ods. 2 OZ o najvyššej prípustnej
výške úrokov z omeškania v občiansko-právnych vzťahoch. Takto uplatňované právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty popri úroku z omeškania, je teda duplicitnou sankciou za to isté porušenie platobných
povinností, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. S poukazom na obsah ustanovenia ust. § 53 ods.

4 OZ je potrebné prijať záver, že uplatnená zmluvná pokuta v danom prípade sa javí ako neprijateľná
podmienka a teda v tomto rozsahu je zmluva neplatná.

Žalovaná sa preukázateľne dostala do omeškania so zaplatením peňažného záväzku v priznanom
rozsahu, a z toho dôvodu bolo povinnosťou žalovanej zaplatiť úrok z omeškania v zmysle ust. § 517

ods. 1,2 OZ.

Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Súd vzhľadom na vykonaný prepočet správnej výšky úveru aplikoval tento prepočet aj na výpočet
uplatneného kapitalizovaného úroku z omeškania, pričom vychádzal z údajov o vykonaných úhradách
predložených žalobcom. Kapitalizovaný úrok vo výške 102,78 Eur bol vypočítaný nasledovne:
- 9 % zo sumy 1.062,10 Eur od 24. 09. 2009 do 31. 03. 2010 vo výške 49,49 Eur,
- 9 % zo sumy 941,10 Eur od 01. 04. 2010 do 06. 05. 2010 vo výške 8,35 Eur,

- 9 % zo sumy 820,10 Eur od 07. 05. 2010 do 04. 06. 2010 vo výške 5,86 Eur,
- 9 % zo sumy 699,10 Eur od 05. 06. 2010 do 08. 07. 2010 vo výške 5,86 Eur,
- 9 % zo sumy 578,10 Eur od 09. 07. 2010 do 03. 09.2010 vo výške 8,12 Eur,
- 9 % zo sumy 457,10 Eur od 04. 09. 2010 do 18. 10. 2010 vo výške 5,07 Eur,- 9 % zo sumy 336,10 Eur od 19. 10. 2010 do 25. 11. 2010 vo výške 3,14 Eur,
- 9 % zo sumy 215,10 Eur od 26. 11. 2010 do 05. 04. 2011 vo výške 6,94 Eur,
- 9 % zo sumy 94,10 Eur od 06. 04. 2011 do 07. 06. 2012 vo výške 9,95 Eur.

Za obdobie omeškania od 24. 09. 2009 do 07. 06. 2012, súd priznal úrok podľa ust. § 3 Nariadenia
vlády č. 586/2008 Z. z., v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia,
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. V súlade s uvedeným ustanovením súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške

9 %, pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky počas celého obdobia omeškania
predstavovala 1 %, ktoré bolo zvýšené o 8 percentuálnych bodov.

Zhodnotenímvykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žežalobcasadôvodnedomáhalzaplatenia
sumy 145,23 Eur a tiež kapitalizovaného úroku z omeškania v sume 102,78 Eur a ďalšieho úroku z
omeškania od 07. 06. 2012 do zaplatenia, a v tomto rozsahu súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť

dlžnú sumu. Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p, podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade mal žalobca úspech vo veci v rozsahu 46 %, neúspech 54 %. Konečný úspech v
konaní mala žalovaná, avšak len v nepatrnej výške 8 %. Vedľajší účastník bol úspešný tiež len vo výške
úspechu žalovanej, pretože jeho námietka premlčania nebola žalovanou akceptovaná. Z toho dôvodu
súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.