Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Kolesár

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 28C/191/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213225319
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7213225319.7

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľa: F.. M. P.,
bytom M. X, Košice, nar. XX.X.XXXX, zastúpený JUDr. Ladislavom Šebökom, advokátom, so sídlom
Michalovská 43, Košice, proti odporcovi: Y. P., bytom M. X, Košice, nar. X.X.XXXX, zastúpený Mgr.
Vandou Durbákovou, advokátkou, so sídlom Krivá 23, Košice, v konaní o zníženie výživného na plnoleté
dieťa, rozhodol

r o z h o d o l :

Návrh na začatie konania navrhovateľa z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 349,55 Eur do
3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právnej zástupkyne navrhovateľa Mgr. Vandy Durbákovej,
advokátky.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 9.10.2013, sa navrhovateľ pôvodne domáhal
zrušenia vyživovacej povinnosti k odporcovi, určenej rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XXX/
XXXX zo dňa 25.2.2011 vo výške 150,- Eur mesačne počnúc dňom 1.10.2008, tvrdiac, že odporca
dňa 15.8.2013 ukončil sústavnú prípravu na budúce povolanie a nadobudol schopnosť sám sa živiť,
následkom čoho zanikli zákonné predpoklady pre trvanie súdom určenej vyživovacej povinnosti k
nemu. Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu takto uplatnený nárok navrhovateľa neuznal a bránil

sa proti nemu v podstatnom tvrdením, že pre sústavnú prípravu na budúce povolanie štúdiom na
vysokej škole, nie je naďalej schopný sám sa živiť. Vysvetlil v tejto súvislosti, že navrhovateľa pred
začatím konania neinformoval o pokračovaní v štúdiu z dôvodu, že v minulosti navrhovateľ návštevami
školy, kontaktovaním vyučujúcich a spolužiakov a rozširovaním informácií o odporcovi na pôde školy,
vystavoval odporcu stresovým situáciám, s cieľom znemožniť odporcovi pokračovať v štúdiu.

Uznesením, vyhláseným v prítomnosti oboch účastníkov (ich právnych zástupcov) na pojednávaní dňa
3.11.2014, súd na základe návrhu navrhovateľa pripustil zmenu jeho návrhu tak, že zmeneným návrhom
sanavrhovateľdomáhalzníženiavyživovacejpovinnostikodporcovizosumy150,-Eurnasumu30,-Eur
mesačne počnúc dňom začatia konania. Zmenený návrh navrhovateľ odôvodňoval podstatnou zmenou
pomerov, ku ktorej došlo od času úpravy vyživovacej povinnosti k odporcovi, jednak na jeho strane
zvýšením výdavkov na zabezpečovanie diétneho stravovania v súvislosti s ochorením na cukrovku a

jednaknastranematkyodporcuzvýšenímjejzárobkuoprotipríjmuvčaseúpravyvyživovacejpovinnosti.

Odporca so znížením výživného v konaní nesúhlasil. Na svoju obranu v podstatnom argumentoval,
že pokiaľ aj s ochorením navrhovateľa sú spojené zvýšené výdavky, tieto sú pokryté jeho zvýšeným
príjmom. Odporca poukázal v tejto súvislosti i na to, že sám trpí gastroenterologickým ochorením,
vyžadujúcim zvýšené náklady na stravovanie a tvrdil tiež, že i na jeho strane došlo k zmene pomerov,

spočívajúcej vo zvýšení výdavkov v súvislosti so štúdiom na škole vyššieho stupňa. Zvýšené príjmy
matky sú podľa tvrdenia odporcu výsledkom toho, že v snahe získať dostatok prostriedkov prezabezpečenie výživy rodiny, pracuje v zahraničí, pričom podľa jeho názoru len zvýšený príjem matky
bez podstatnej zmeny pomerov na strane niektorého z účastníkov, sám o sebe dôvod pre zníženie
vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporcovi, nezakladá.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením s podstatným obsahom
listinných dôkazov predložených účastníkmi alebo zabezpečených súdom a výsluchom svedkyne F. P.
a zistil tento skutkový stav:

Manželstvo navrhovateľa, ktorý je otcom odporcu a matky odporcu F. P., nar. 3.8.1966 bolo rozvedené
rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. XXC/X/XXXX zo dňa 29.10.2010. Nakoľko bol odporca v čase
rozvodumanželstvajehorodičovužplnoletýkúpravevýkonurodičovskýchprávapovinnostikodporcovi
na čas po rozvode manželstva v tomto konaní nedošlo. Obaja súrodenci odporcu - v tom čase maloletý
O. P. a maloletá F. P. boli na čas po rozvode manželstva zverení do starostlivosti matky, navrhovateľovi
bol styk s deťmi zakázaný a bola mu určená vyživovacia povinnosť vo vzťahu k O. P. vo výške 103,-

Eur a vo vzťahu k F. P. vo výške 92,- Eur mesačne. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 27P/243/2008
zo dňa 25.2.2011 bola navrhovateľovi určená vyživovacia povinnosť vo vzťahu k odporcovi vo výške
150,- Eur mesačne počnúc dňom 1.10.2008 do budúcna. Pri tejto úprave súd podľa obsahu súdneho
spisu a odôvodnenia jeho rozhodnutia, na strane navrhovateľa vyšiel z toho, že bol zamestnaný v
spoločnosti EKO-TERM SERVIS, s.r.o. kde dosiahol priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 687,52

Eur za rok 2008, 676,12 Eur za rok 2009 a 659,72 Eur za rok 2010, pričom zo svojho príjmu pravidelne
mesačne prispieval rodičom, u ktorých v tom čase býval, na náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti
sumou 166,- Eur, znášal náklady spojené s cestovaním z miesta bydliska do práce a späť (Seňa -
Košice a mestská hromadná doprava ) v sume 75,- Eur, za služby internetového pripojenia platil 18,-
Eur mesačne a za elektronické komunikačné služby (mobilný telefón) platil 10,- Eur mesačne. V čase

úpravy vyživovacej povinnosti navrhovateľa bol odporca študentom 4. ročníka Strednej priemyselnej
školy, žil v spoločnej domácnosti spoločne so svojou matkou F. P. a so svojimi v tom čase maloletými
súrodencami O. P. a F. P.. U odporcu súd mimo bežných výdavkov v úprave vyživovacej povinnosti
navrhovateľa k nemu zohľadnil výdavok spojený s návštevou školy vo výške 23,- Eur ročne a náklady
spojené so záujmovou činnosťou odporcu (projektovanie a modelovanie) vo výške 60,- Eur mesačne.

Zhoršený zdravotný stav odporcu podľa skutkových záverov súdu vynakladanie pravidelných výdavkov,
nevyžadoval. U matky odporcu F. P. súd pri v úprave vyživovacej povinnosti navrhovateľa vyšiel z toho,
že v čase od 25.2.2010 do 8.11.2010 pracovala pre spoločnosť Y., a.s. kde za toto obdobie dosiahla
priemerný čistý mesačný zárobok 106,60 Eur a v mesiacoch jún až október 2010 pracovala tiež pre
spoločnosť Pamona, s.r.o., kde za toto obdobie dosiahla priemerný čistý mesačný zárobok 98,79 Eur.

V čase úpravy vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporcovi matka navrhovateľa zo svojho príjmu
platila mesačne náklady spojené s užívaním bytu v sume 160,- Eur.

Z potvrdenia o návšteve školy (čl. 76 a čl. 83) súd zistil, že od 1.9.2013 je odporca riadnym (denným)
študentom Fakulty manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove. Za štúdium na vysokej škole v

školskom roku 2012/2013 zaplatila matka odporcu podľa výpisu z bankového účtu (čl. 167) sumu 8,- Eur
avškolskomroku2013/2014sumu700,-Eur.Odporcavynakladánazakupovanieskríptsumu30-40Eur
za semester a na cestovnom platí mesačne sumu 10,- Eur. Z lekárskych správ S.. P. Y. zo dňa 22.8.2014
(čl. 162) a K.. S. K. zo dňa 21.8.2014 (čl. 153) súd zistil, že odporca trpí zatiaľ bližšie neurčeným
ochorenímžalúdkaadvanástnikaachronickoupankreatitídou,akoajžedlhodobopravidelnenavštevuje

psychológa. Odporca netvrdil a súd nezistil, aby v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom odporca
zakupoval lieky alebo znášal iné výdavky spojené s liečením, rovnako ani aby zdravotný stav odporcu
vyžadoval podľa odporúčania lekára špeciálny prístup v stravovaní. Odporca býva naďalej u matky,
ktorá nad rozsah navrhovateľom plateného výživného výlučne zabezpečuje jeho potreby, keďže sám
je nemajetný a bez akéhokoľvek iného príjmu.

Navrhovateľ je podľa zistenia súdu opierajúceho sa o opis mzdových listov (čl. 50) zamestnaný v
spoločnosti EKO-TERM SERVIS s.r.o., kde za obdobie mesiacov január 2013 až január 2014 (pozn.
súdu : v mesiacoch február a marec 2014 bol navrhovateľ pracovne neschopný a odpracoval spolu
len 21 pracovných dní; za mesiac 05/2014 dosiahol čistý zárobok 722,76 Eur) dosiahol priemerný čistý

mesačný zárobok 704,56 Eur . Na vymáhateľné nároky na platenie bežného výživného, zaplatenie
zameškaného výživného úhradu trov konania a trov exekúcie sú na základe príkazov súdneho exekútora
Z.. Z. Q. v exekučných konaniach vedených pod sp. zn. D. XXXX/XXXX , D. (čl. 62 až čl. 70) vykonávané
navrhovateľovi zrážky zo mzdy, v rozmedzí, ako vyplýva z opisu mzdových listov navrhovateľa, 450 až550,- Eur mesačne. Navrhovateľ býva v dome svojej matky, ktorej ako navrhovateľ sám uviedol, na
náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti pravidelne neprispieva a podieľa sa len na úhrade prípadných
nedoplatkov vyúčtovaných dodávateľmi médií. Disponibilný príjem, mesačne približne v sume 200,- Eur

navrhovateľ, ako uviedol, použije na úhradu zvýšených výdavkov na zabezpečenie špeciálnej stravy a
na zakúpenie liekov, vyvolaných ochorením na diabetes prekonanou pľúcnou embóliou. Navrhovateľ
v tejto súvislosti spresnil, že na doplatkoch za lieky mesačne uhrádza sumu 54,39 Eur (z toho 15,-
Eur na vitamíny), že musí dbať o pravidelnosť a pestrosť stravovania, nahradzovať niektoré bežné
zložky stravovania (cukor, múka, chlieb, sladkosti, obyčajné mäso) diétnymi náhradami, cena ktorých

je o niekoľko desiatok percent („56-62%“- prehľad čl. 114) vyššia a vo zvýšenej miere jesť zeleninu a
ovocie. Tieto špeciálne požiadavky na stravovanie na výzvu súdu písomne potvrdila ošetrujúca lekárka
navrhovateľa S.. S. Š. (čl. 185), pričom zo správy Úradu práce Sociálnych vecí a rodiny zo dňa 25.9.2014
(čl. 186) mal súd v tejto súvislosti za preukázané tiež, že na úhradu zvýšených výdavkov na diétne
stravovanie navrhovateľ od 1.5.2014 poberá peňažnú kompenzáciu v sume 18,39 Eur mesačne.

Matka odporcu - svedkyňa F. P. je samostatne zárobkovo činnou osobou pričom už od roku 2011 pôsobí
v Rakúske republike, kde poskytuje opatrovateľské služby. Príjem dosiahnutý z tejto činnosti za rok
2013 priznala matka odporcu na území Slovenskej republiky daňovým priznaním, v ktorom vychádzajúc
z potvrdenia Daňového úradu Košice zo dňa 4.6.2014 (čl. 106) pri dosiahnutom celkovom objeme
príjmov 11.224,94 Eur a pri výdavkoch v sume 6.869,26 Eur vykázala čiastkový základ dane z príjmov

vo výške 4.355,68 Eur. Matka odporcu potvrdila, že zo sociálno- zabezpečovacieho systému Rakúskej
republiky poberá prídavky na deti spolu v sume 588,- Eur mesačne. Matka odporcu pracuje v Rakúsku
formou turnusových prác, za pomoci detí, ktoré sú už ako uviedla samostatné, zabezpečuje starostlivosť
o domácnosť. Zo svojho príjmu matka uhrádza náklady spojené s užívaním bytu v sume 180,- Eur
mesačne, náklady spojené so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti o deti, z ktorých každé má

gastroenterologické potiaže, vyžadujúce liečivá a tiež špeciálny prístup v stravovaní.

Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa týchto ustanovení zákona:

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri

určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade,
ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne
neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s

dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 163 ods. 1 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy súd posúdil návrh na
začatie konania navrhovateľa na zníženie výživného určeného vo vzťahu k odporcovi rozsudkom
tunajšieho súdu sp. zn. 27P/243/2008 zo dňa 25.2.2011 za nedôvodný. Vo svojom závere o
nedôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa súd vyšiel vo všeobecnosti z toho, že nevyhnutným
predpokladom zmeny výživného, určeného právoplatným rozhodnutím súdu, je podstatná zmena
pomerov, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti. Zmenou pomerov sa

pritomrozumietakýstav,ktorýjeodlišnýodstavuktorýbolrozhodujúcipriúpravevyživovacejpovinnosti,
pričom za podstatnú je možné považovať len zmenu trvalú a závažnejšieho charakteru. Vychádzajúc z
toho, súd vykonal porovnanie okolností rozhodujúcich pre určenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k
odporcovi rozsudkomtunajšiehosúdusp.zn.27P/243/2008zodňa25.2.2011sostavomvčaseododňa
9.10.2013, od ktorého sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zníženia určeného výživného zo sumy

150,- Eur na sumu 30,- Eur. Posúdením rozsahu odôvodnených potrieb odporcu, schopnosti, možnosti
a majetkových pomerov navrhovateľa a matky odporcu, v čase poslednej úpravy a v rozhodnom čase,
prihliadajúc na vývoj životných nákladov za obdobie od úpravy vyživovacej povinnosti, dospel súd k
záveru, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporcovi nedošlo k tak závažnej
zmene stavu odôvodnených potrieb odporcu alebo schopnosti, možnosti a majetkových pomerov

navrhovateľa, ktorú by súd mohol považovať za podstatnú zmenu pomerov. Za podstatnú zmenu
pomerov, odôvodňujúcu potrebu zmeny určeného výživného, súd nepovažoval na strane navrhovateľa
ním tvrdené zvýšené výdavky spojené so zabezpečovaním liekov a špeciálneho stravovania, v súvislosti
s diagnostikovaným ochorením diabetes a prekonanou pľúcnou embóliou, majúc za to, že sčasti sú tieto
náklady kryté zvýšeným príjmom navrhovateľa (oproti poslednej úprave cca 44,- Eur) a sčasti (čo

do sumy 18,39 Eur) sú kompenzované i štátnou dávkou. Zvýšené výdavky navrhovateľa súd zároveň
posudzoval v kontexte toho, že i odporca trpí chronickým gastroenterologickým ochorením, vyžadujúcim
lekársku starostlivosť i špeciálne požiadavky na stravovanie (zvýšený kalorický prísun) a s prihliadnutím
tiež na to, že od úpravy vyživovacej povinnosti navrhovateľa došlo k všeobecnému nárastu životných
nákladov a i reálnych výdavkov odporcu, ktorý začal študovať na vysokej škole, ktorá zmena, nebyť

nárastu odôvodnených výdavkov navrhovateľa, by sama o sebe zakladala potrebu zvýšenia určeného
výživného. Navrhovateľ je pri zohľadnení vyživovacích povinností k deťom a odôvodnených výdavkov,
rozsah ktorých sa oproti času, kedy došlo k úprave vyživovacej povinnosti v podstatnom nezmenil,
podľa názoru súdu schopný zo svojho príjmu pokryť i zvýšené výdavky na zabezpečovanie liekov a
diétneho stravovania. Prirodzene súd v rozsahu odôvodnených výdavkov navrhovateľa kvantitatívne

nemohol zohľadniť zrážky vykonávané z jeho mzdy v rámci prebiehajúcej exekúcie, nakoľko tieto
sú následkom riadne neplateného výživného a dlh, ktorý sa tým naakumuloval, logicky nemôže byť
dôvodom pre zníženie vyživovacej povinnosti, ktorú si navrhovateľ riadne neplnil. Pokiaľ sa jedná o
zvýšenépríjmymatky,ktomuodposlednejúpravyskutočnedošlo.Oprotipriemernémupríjmuzozávislej
činnosti v čase úpravy vo výške spolu 205,39 Eur dosiahla matka odporcu za rok 2013 čistý príjem

(po odpočítaní výdavkov) z podnikateľskej činnosti vo výške 362,97 Eur a zároveň je poberateľkou
nadštandardných (na pomery v Slovenskej republike) prídavkov na deti zo sociálno-zabezpečovacieho
systému Rakúskej republiky na tri deti v sume spolu 588,- Eur. V tejto súvislosti je však potrebné si
uvedomiťniekoľkozásadnýchskutočností.Predovšetkýmjepotrebnémaťnazreteli,žerozsahživotných
potrieb oprávneného je v skutočnosti (až na výnimky, kedy dochádza k tvorbe úspor oprávneného)

ďaleko vyšší ako určená vyživovacia povinnosť, pretože pri určení sa vychádza z limitov možností a
schopností povinného, zároveň množstvo bežných výdavkov v podstate ani nemožno kvantifikovať a
nezohľadňuje vôbec jednorazové (nepravidelné) výdavky, ktorých u dieťaťa zvlášť vo veku odporcu je
obvykle i viac ako tých pravidelných. To nevyhnutne znamená, že pokiaľ matka vyživovaciu povinnosť k
odporcoviplníspontánneuspokojovanímjehokaždodennýchpotriebjej podiel navyživovaníodporcuje

prinajmenšom porovnateľný s rozsahom vyživovacej povinnosti otca a možno povedať že až na výnimky
je obvykle vyšší. Je nepochybné tiež, že v prípade troch detí o ktoré sa matka odporcu bez akéhokoľvek
osobného prispenia navrhovateľa dlhodobo sama starala a i toho času obetavo stará, ani zvýšené
príjmy nie sú dostatočné na uspokojovanie všetkých ich potrieb. Matka zvýšeným príjmom uspokojujeďalšie ako základné potreby detí, ktoré doposiaľ uspokojované nemohli byť (kultúrne a spoločenské -
matka platí odporcovi za štúdium a ďalšie jazykové vzdelávanie, financuje tiež intenzívnejšiu zdravotnú
starostlivosť o deti, a zabezpečuje tiež lepšie podmienky bývania). Inak povedané, zvýšeným príjmom

matka zabezpečuje vyššiu životnú úroveň detí, bez toho, aby tým došlo k vzniku zrejmej disproporcie
oproti životnej úrovni otca, ktorý pri svojom príjme 704,- Eur (pri zohľadnení určeného výživného 345,-
Eur) si môže zabezpečovať životnú úroveň v porovnateľnom rozsahu. Pokiaľ by za daných okolností
súd znížil vyživovaciu povinnosť odporcu len pre zvýšený príjem matky, nevyhnutne by sa to v životnej
úrovni odporcu odzrkadlilo, pričom zvlášť negatívne by to bolo práve v tomto veku, kedy sú výdavky z

hľadiska priebehu vyživovacej povinností maximálne a tie ďalšie (kultúrne a spoločenské) obvykle vyššie
ako základné. Nie bezvýznamnou je tiež skutočnosť, že na dosahovanie zvýšených príjmov matka
vynakladá zvýšené pracovné úsilie, práce vykonáva ďaleko mimo bydliska v zahraničí, v turnusovej
práci s odlúčením od blízkych. Prenesenie ťažiska vyživovacej povinnosti na ňu za týchto okolností by
bolo podľa posúdenia súdu i v kolízii so spoločenskými očakávaniami a tým s dobrými mravmi.

O trovách konania súd rozhodol s použitím ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Priznaná náhrada trov konania pozostáva z náhrady
odmeny a náhrady hotových výdavkov advokáta, podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších
zmien a doplnkov, ktorý odporcu v konaní zastupoval, pričom vychádza zo spôsobu ich vyčíslenia

advokátom v písomnom podaní zo dňa 3.11.2014, predstavujúci pre navrhovateľa v konečnom dôsledku
kvantitatívne výhodnejší prístup (v porovnaní s aplikáciou ust. § 10 ods. 3 vyhl.). Za úkony právnej služby
advokáta, zastupujúceho odporcu v konaní súd vychádzajúc z ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. MS SR
č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, určujúcim základnú sadzbu tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby pokiaľ nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju

možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, vo výške jednej trinástiny výpočtového základu, v spojení s
ust. 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov druhovo vymedzujúcim
jednotlivé úkony právnej služby za ktoré patrí advokátovi odmena, súd priznal odporcovi náhradu trov
právneho zastúpenia za tieto úkony právnej služby advokáta: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane
prvej porady s klientom dňa 23.4.2014 v sume 61,87 Eur, účasť na pojednávaní dňa 19.5.2014 v sume

61,87 Eur, účasť na pojednávaní dňa 26.6.2014 v sume 61,87 Eur, účasť na pojednávaní dňa 25.8.2014
v sume 61,87 Eur a účasť na pojednávaní dňa 3.11.2014 v sume 61,87 Eur. V súlade s ust § 16
ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, súd priznal odporcovi proti
navrhovateľovi za úkony právnej služby advokáta, zastupujúceho odporcu v konaní náhradu výdavkov
na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu (režijný paušál) vo výške jednej stotiny

výpočtového základu za každý z úkonov právnej služby takto: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane
prvej porady s klientom dňa 23.4.2014 v sume 8,04 Eur, účasť na pojednávaní dňa 19.5.2014 v sume
8,04 Eur, účasť na pojednávaní dňa 26.6.2014 v sume 8,04 Eur, účasť na pojednávaní dňa 25.8.2014
v sume 8,04 Eur a účasť na pojednávaní dňa 3.11.2014 v sume 8,04 Eur.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

V Košiciach 3. novembra 2014

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.