Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. jún 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/153/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214218921
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214218921.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176,
proti žalovanej: P. C., N.. X.P. XXXX, N. A. K. XX, XXX XX M. V., toho času na neznámom mieste,
zastúpený opatrovníčkou Z. T., C. Y. B. F. B., o zaplatenie 414,37 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 263,89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne
zo sumy 263,89 eur od 10.júla 2014 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 6,84 eur na trovách spočívajúcich
v zaplatenom súdnom poplatku, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd určuje, že ako neprijateľná podmienka je neplatné ustanovenie úverových zmluvných podmienok
žalobcu v Hlave 18 § 2: „V prípade omeškania klienta je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a
klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17 eur. Táto

pokuta bude Spoločnosťou vyúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy.“.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním doručeným súdu dňa 2.októbra 2014 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola
žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy 414,37 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel
so žalovanou zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX dňa 7.septembra 2013, pričom jej bol poskytnutý úver
vo výške 287,20 eur. Žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť v 18 pravidelných mesačných
splátkach po 23,31 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v omeškaní, uplatnil si žalobca právo na
okamžitú splatnosť úveru listom z 23.júna 2014 k splateniu celého zostatku úveru.

Súd žalobu aj s prílohami podľa § 79 ods. 4 a 114 ods. 3 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami podľa
§ 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku doručil ustanovenej opatrovníčke žalovanej s výzvou, aby
sa vyjadrila v lehote do 10 dní od doručenia, pričom na výzvu súdu nijak nereagovala, ostala pasívna.

Predmetom konania je suma nižšia než 1.000 Eur. Podľa § 200ea Občianskeho súdneho poriadku
(O.s.p.) ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho okamihu ide
o drobný spor. Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať

pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť
len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez
nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľaods. 2 pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Keďže v konaní ide o drobný
spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, podľa § 115a ods. 2 O.s.p.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Toto oznámenie bolo uverejnené na úradnej tabuli súdu od
29.mája 2015 až do vyhlásenia rozhodnutia (5.júna 2015).

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi, najmä
úverovouzmluvouzo7.septembra2013(č.l.7),úverovýmizmluvnýmipodmienkami(č.l.8-19),výzvouk
splateniu celého úveru z 23.júna 2014 (č.l. 20), prehľadom čerpania, splátok a úhrad (č.l. 22), prehľadom
priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk vydaným NBS, a zistil nasledovný skutkový a
právny stav veci:
Z predloženej zmluvy o úvere (č.l. 7) vyplýva, že žalobca uzavrel so žalovanou dňa 7.septembra 2013

zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol peňažnú sumu vo výške 287,20 eur na nákup tovaru, s
mesačnými splátkami vo výške 23,31 eur, s počtom splátok 18, s ročnou úrokovou sadzbou 35,52%,
RPMN 42,6%, priemernou hodnotou RPMN 46,06%, s dátumom prvej splátky 7.novembra 2013, so
splatnosťou nasledujúcich splátok vždy k 20.dňu kalendárneho mesiaca, s lehotou splatnosti 20.apríla
2015, s celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom 391,68 eur.

Z prehľadu priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk vydaného Národnou bankou
Slovenska súd zistil, že za sledovaný mesiac, kedy bola zmluva o úvere uzatvorená (september
2013) bola priemerná úroková sadzba pre spotrebiteľské úvery splatné do 5 rokov vo výške 15,39% a
priemerná ročná percentuálna miera nákladov za toto obdobie bola vo výške 16,15%.
Z výzvy k splateniu celého úveru (č.l. 20) vyplýva, že žalovaná bola žalobcom vyzvaná na zaplatenie

dlžnej sumy vo výške 414,37 eur. Pričom nevyplýva z nej pre ktorú omeškanú splátku, samotné
omeškanie najstaršej splatnej splátky, tiež nevyplýva z uvedenej sumy koľko je z toho na istinu úveru,
koľko na úroku a na poplatkoch a nie je ani pripojené doručenie zosplatnenia žalovanej. Žalobca pripojil
len poštový podací hárok, čo však nepreukazuje jeho doručenie.
Z predloženého prehľadu čerpania, splátok a úhrad (č.l. 22) súd zistil, že žalobca vyplatil žalovanej sumu

vo výške 287,20 eur, pričom žalovaná zaplatila na splátkach 23,31 eur.

Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476),
zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o

prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení
akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom
účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie:

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§9ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný
aplikovaťnajmäObčianskyzákonník,zákonč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaazákonč.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pri závere

o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy,
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak

tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré (a) má spotrebiteľ plniť a
s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažnéhodlhu.ZákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbankykprvémudňuomeškania(10.júla
2014), bola vo výške 0,15%, úroky z meškania teda predstavujú 8,15 % ročne.

Podľa § 120 O.s.p., Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,
ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú
účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1).

Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto
procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť
dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou
procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno

spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z
dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným

bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok
konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy
vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej
súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného
bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v

prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté
dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade
musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi,
na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Na dôvažok súd pripomína, že predmetná zmluva je typovou formulárovou zmluvou vopred pripravenou
predchodcom žalobcu, v ktorej sú naformulované predchodcom žalobcu stanovené zmluvné podmienky
a tieto žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, ale mal možnosť ich len prijať alebo neprijať.
V zmluve neboli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 9 ods. 2 písm. c) a k) zákona
129/2010 Z. z. Nejestvuje určitá a zrozumiteľná dohoda (v zmysle písomného návrhu - oferty a jeho

písomného prijatia - akceptácie žalovaným) v písomnej forme obsahujúca podstatné náležitosti zmluvy
o úvere, alebo prečerpaní účtu uvedenými konkrétnymi údajmi. Žalobca nepredložil súdu takýto dôkaz
(takúto dohodu) a dokonca ani iný dôkaz, z ktorého by uvedené konkrétne dohodnuté náležitosti boli
zrejmé.
Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko žalobca nepredložil súdu žiadne ďalšie podklady, ani na výzvu

súdu nereagoval, ktorým by preukázal splnenie zmluvných podmienok v zmysle § 9 ods. 2 zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na predloženú zmluvu sa hľadí ako na bezúročnú a bez
poplatkov. Na ostatné úroky, poplatky a sankcie žalobca nemá nárok ani preto, lebo ich dojednanie
vo všeobecných obchodných podmienkach žalobcu je absolútne neplatné. Ide o tzv. typovú zmluvu,
napísanú drobným až nečitateľným písmom, teda zmluva vrátane všeobecných obchodných podmienok

boli vopred pripravené žalobcom bez účasti druhej strany - spotrebiteľa, pričom konkrétny spotrebiteľ
nemal právo zásadným spôsobom do nej zasahovať, prípadne meniť jej podmienky. Nejde teda o
podmienky individuálne dojednané. Dôvodom ich absolútnej neplatnosti je rozpor s dobrými mravmi
podľa § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, absencia písomnej formy podľa § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

Zo žalobcom predloženej zmluvy o úvere a najmä z rozpisu platieb vyplýva, že žalobca poskytol
žalovanej peňažné prostriedky vo výške 287,20 eur, pričom žalovaná zaplatila na splátkach 23,31 eur.
V časti neuhradenej úverovej istiny 263,89 eur je žaloba dôvodná, ako aj v časti nároku žalobcu na úrok
z omeškania vo výške 8,15% ročne od 10.júla 2014 do zaplatenia.Žalobca si uplatnil okrem iného aj zmluvnú pokutu vo výške 17 eur. Oprávnenie žalobcu požadovať
od žalovanej, ako spotrebiteľa, v prípade porušenia jej povinností splácať poskytnutý úver riadne a
včas, zmluvnú pokutu vo výške 17 eur, súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53

ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže zmluvná pokuta v danom prípade je len jednostranná, zaťažuje
len žalovanú ako spotrebiteľa. Vo vzťahu k zmluvnej pokute je nutné uviesť, že dohodu účastníkov
o zmluvnej pokute nemožno akceptovať ako súčasť obchodných podmienok. Zmluvná pokuta totiž
musí mať pre svoju platnosť písomnú formu. „Dojednania“ o jednostrannej zmluvnej pokute podľa
§ 544 Občianskeho zákonníka v zmluve uzavretej medzi dodávateľov a spotrebiteľom, ktorá má

podobu štandardnej formulárovej zmluvy, typickej tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch, bez
možnosti spotrebiteľa zmeniť jej obsah vzhľadom na formulárovú predtlač dodávateľa, je nepochybne
zhoršením zmluvného postavenia spotrebiteľa ako dlžníka. Spotrebiteľ je nepochybne v danom prípade
slabšou zmluvnou stravou, ktorý v snahe získať úver spravidla náležite nevyhodnotí rozsiahle zmluvné
podmienky pripravené dodávateľom v časovom predstihu a navyše písané veľmi malým písmom. Takáto
zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. Neprijateľná zmluvná podmienka je s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ods.
2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď po procesnej stránke bol vo väčšom
rozsahu úspešný žalobca (úspech žalobcu je vo výške 63,68%, a teda neúspešný bol v časti 36,32%,
preto jeho pomer úspechu predstavuje 27,36%). Súd mu teda náhradu trov konania priznal podľa jeho
úspechu v konaní, t.j. vo výške 27,36% z uplatnených z uplatnenej náhrady za zaplatený súdny poplatok
vo výške 25 eur, t.j. vo výške 6,84 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave
cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).