Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. marec 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715206625
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715206625.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov

senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobkyne Z. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S.. A. XX, K., právne zastúpená JUDr. Oľgou Liškovou, advokátou, Štefánikova 882/39, Poprad,
proti žalovanému F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, S. - N., právne zastúpený JUDr. Janou
Fabišíkovou, advokátkou, Mlynárska 15, Košice, o zaplatenie sumy 21.131,-- eur s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17C 250/2015-129 zo dňa 7.10.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobkyni plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
21.131 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 22.3.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Priznal žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Prvoinštančný súd vychádzal zo žaloby, podľa ktorej žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu sumu 21.131 eur z dôvodu, že žalobkyňa podľa výpočtov žalovaného mala investovať zo
svojho výlučného majetku do bytu v S., na ul. Q. finančnú čiastku, ktorú po vzájomnom rozchode strán
sporu žalovaný vypočítal ako sumu, ktorou usporiada ich vzájomný vzťah k tomuto bytu.

Prvoinštančný súd zistil, že žalobkyňa žiadala sumu 21.131 eur z dôvodu, že medzi ňou a žalovaným
bola uzatvorená dohoda o tom, že v prípade predaja trojizbového bytu na ul. Q. v S. jej žalovaný vyplatí
sumu zodpovedajúcu pomeru jej vložených finančných prostriedkov vo výške 280.000 Sk, ktorými sa
podieľala na nadobudnutí tohto bytu.
Medzi stranami sporu po vzájomnom rozchode došlo k emailovej komunikácii, kde v emaile z 2.8.2012
žalovaný uviedol, že suma 280.000 Sk, ktorú vložila žalobkyňa, sa pri predpokladanej hodnote bytu na
ul. Q. v S. v sume 55.000 eur premietne v prospech žalobkyne v sume 246.714 Sk, čo predstavuje

21.131 eur.
Pôvodne členské práva a povinnosti k trojizbového bytu na ul. Q. v S. nadobudla žalobkyňa. Následne
žalobkyňa uzatvorila s OSBD Poprad aj nájomnú zmluvu k tomuto bytu.
Následne žalobkyňa dohodou previedla členské práva a povinnosti na žalovaného a žalovaný uzatvoril
s OSBD Poprad aj nájomnú zmluvu na tento byt.
Dňa 26.9.2002 žalobkyňa previedla vlastníctvo k svojmu jednoizbovému bytu v S. na ul. Š. na D. F.. V
kúpnej zmluve bola uvedená kúpna cena 122.550 Sk podľa znaleckého posudku. Svedkyňa Z. F., ktorá

je dcérou nadobúdateľky bytu D. F., tvrdila pred prvoinštančným súdom, že táto suma bola žalobkyni aj
vyplatená. Peniaze boli odovzdané matkou svedkyne Z. F.X. v hotovosti žalobkyni.
Prvoinštančný súd ďalej z výsluchu svedka Z.. Z. A. zistil, že v tom čase poskytoval žalobkyni právnu
pomoc v súvislosti s prevodom jednoizbového bytu a skonštatoval, že žalobkyni bola s vysokoupravdepodobnosťou vyplatená vyššia suma, pretože ceny nehnuteľností v tom čase v Poprade sa
pohybovali vo vyšších cenách a kúpnopredajná zmluva na tento byt neodrážala reálnu hodnotu
jednoizbového bytu.

V priebehu konania bola vypočutá aj svedkyňa B. O., ktorá potvrdila, že celou kúpnou cenou za 1-
izbový byt zmluvou žalobkyňa prispela na zabezpečenie trojizbového bytu na ul. Q. N. S.. Nevedela
sa rozpamätať na výšku kúpnej ceny, ale uviedla, že to bolo približne 300.000 Sk. Taktiež potvrdila, že
žalovaný viackrát tvrdil, že v prípade, ktorý môže nastať, synovia žalobkyne by dostali podiel z tohto
bytu na ul. Q..

Prvoinštančný súd ďalej zistil, že po ukončení spolužitia strán sporu v júli 2012 žalovaný previedol svoje
vlastnícke práva k bytu v S. na ul. Q. na N. C., ktorá je v súčasnej dobe evidovaná ako výlučná vlastníčka
tohto bytu.
Keďže žalovaný v priebehu konania vzniesol na pojednávaní námietku premlčania, prvoinštančný súd
sa v prvom rade zaoberal otázkou, či nárok žalobkyne je premlčaný a zistil, že nárok premlčaný nie
je, aplikujúc ust. § 100 ods. 1, 2 OZ a § 101 OZ, pretože v prejednávanej veci nejde o nárok z

titulu bezdôvodného obohatenia, kde subjektívna lehota je dvojročná. Vzhľadom na to, že vzťah medzi
stranami sporu je možné podradiť pod atypickú zmluvu a vzhľadom na to, že nárok žalovanej podlieha
režimu všeobecného nároku v súvislosti s vysporiadaním vzájomných záväzkov medzi stranami sporu,
aplikujúc § 51 Občianskeho zákonníka, vyhodnotil, že nárok nie je premlčaný a plynie všeobecná
trojročná premlčacia doba. Premlčacia doba pri uplatňovaní nároku začala plynúť 2.8.2012 (zrejme od

prvého emailu, kedy žalovaný vypočítal podiely strán sporu k bytu na ul. Q. v S. vo finančnom vyjadrení),
táto lehota na uplatnenie nároku uplynula dňa 2.8.2015. Keďže žaloba bola podaná dňa 3.6.2015, nárok
je uplatnený vo všeobecnej premlčacej lehote včas.
Následne prvoinštančný súd vyhodnotil aplikujúc ust. § 51 Občianskeho zákonníka, že právny vzťah
medzi sporovými stranami je možné podriadiť tomuto zákonnému ustanoveniu, keď medzi stranami

sporu došlo k atypickej dohode o tom, že v prípade predaja bytu č. X v bytovom dobe, súp. č. XXXX, k.ú.
S.naul.Q.vyplatížalovanýžalobkynipodielnabyte.Stranysporupodľaprvoinštančnéhosúduuzatvorili
atypickú zmluvu, v dôsledku predchádzajúceho niekoľkoročného vzájomného spolužitia v minulosti v
partnerskom vzťahu v spoločnej domácnosti, kde žalobkyňa investovala utŕžené finančné prostriedky
z predaja svojho jednoizbového bytu, ktorý mala z obdobia pred týmto vzťahom, v ktorom byte žila

so svojimi maloletými deťmi, do zabezpečenia trojizbového bytu na ul. Q., keď tento jednoizbový byt
predala D. F.. Žalovaný uviedol, že je len ťažko povedať, či mu kúpnu cenu žalobkyňa odovzdala. Tu je
však potrebné poukázať na email od žalovaného adresovaný žalobkyni z 2.8.2012, kde sám žalovaný
slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne vyjadril na základe vlastných výpočtov podiel žalobkyne na
obstaraní bytu na ul. Q. v rozsahu 21.131 eur pri ukončení partnerského spolužitia. V tejto elektronickej

komunikácii žalovaný sám uvádza kúpnu cenu za predaj jednoizbového bytu sumu 280.000 Sk,
ktorú sumu nakoniec tvrdila aj žalobkyňa. Celú kúpnu cenu za odpredaný byt žalobkyňa odovzdala
žalovanému, ktorý túto sumu použil na nadobudnutie trojizbového bytu, pričom uzatvorenie tejto zmluvy
medzi stranami sporu, kde žalovaný potvrdil, že v prípade rozchodu jej žalobkyni bude vyplatená
alikvotná čiastka, potvrdila aj svedkyňa B. O.. Táto svedkyňa spoločne s Z.. Z. A. potvrdili aj to, že suma

za odpredaj bytu bola približne 300.000 Sk (svedkyňa O.) alebo to, že suma uvedená v kúpnopredajnej
zmluve nezodpovedala reálnej cene predávanej nehnuteľnosti (Z.. Z. A.). Kúpna cena vo výške 280.000
Sk bola tvrdená nielen žalobkyňou, ale bola tvrdená a v elektronickej komunikácii a konštatovaná
samotným žalovaným.
Prvoinštančný súd v tomto rozsahu spochybnil výpoveď svedkyne Z. F., ktorá tvrdila inú výšku kúpnej

ceny.
Preto prvoinštančný súd na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný má
vyplatiť z finančných prostriedkov získaných z odpredaja bytu sumu 21.131 eur, ktorú sám.
Keďže v emailovej komunikácii zo dňa 2.8.2012 nie je uvedený dátum, do kedy má žalovaný vyplatiť
žalobkyni túto sumu, žalobkyňa ho vyzvala aplikujúc ust. § 563 Občianskeho zákonníka na plnenie

najneskôrdo21.3.2013.Žalovanýdoposiaľtútosumunezaplatil.Pretoprvoinštančnýsúdžalobevyhovel
a priznal žalobkyni nielen istinu, ale aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1 OZ a § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády 87/1995 Z.z. Priznal žalobkyni nárok na úroky z omeškania, keď prvý deň omeškania bol deň
22.3.2015, ktorý deň nasleduje po dni, do kedy vo výzve zo dňa 4.3.2015 žiadala žalobkyňa uhradiť dlh
a to do 21.3.2015.

Prvoinštančný súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Žalovaný namietal
rozhodnutie prvoinštančného súdu, žiadal, aby odvolací súd zmenil prvoinštančný rozsudok tak, žežalobu zamietne. Žiadal priznať trovy konania v plnom rozsahu. Alternatívne žiadal vec zrušiť a vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Namietal rozhodnutie prvoinštančného súdu, najmä výpoveď svedkyne, ktorá bola prítomná pri

odovzdávaní kúpnej ceny zo strany jej matky priamo žalobkyni, išlo o svedkyňu Z. F., ktorá tvrdila,
že bola vyplatená kúpna cena vo výške 122.550 Sk za byt na ulici Š., ktorý pôvodne patril žalobkyni.
Prvoinštančný súd sa uspokojil len so sprostredkovanými výpoveďami B. O. a Z.. Z. A.. Z.. Z. A.
potvrdil, že vypracovával kúpnu cenu a hodnotil ceny nehnuteľností v tom čase v S.. Svedkyňa B. O. len
reprodukovala, čo jej povedala žalobkyňa ako priateľka.

Keďže prevod členských práv a povinností na žalovaného bol v rámci bytu v Poprade na ul. Q. vykoná v
decembri 2001, a nie v septembri 2002, kedy žalobkyňa predala svoj byt, nemohol žalovaný túto kúpnu
cenu použiť na vyplatenie sumy 600.000 Sk. Prvoinštančný súd považoval email z 2.8.2012 za uznanie
dlhu, čo však nie je možné považovať za uznanie dlhu, pretože nie je možné uznať dlh, ktorý neexistoval.
Žalovaný tvrdil, že sa so žalobkyňou nikdy na okolnostiach, ktoré tvrdila žalobkyňa, nedohodol.
Keďže žaloba je nejasná, nárok žalobkyne nie je daný, dokonca žalobca tvrdil, že je premlčaný, žiadal,

aby žaloba bola zamietnutá. Prvoinštančný súd na základe vykonaných dôkazov došiel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala prvoinštančný rozsudok potvrdiť a
uplatnila si trovy konania. Poukázala na zásadný dôkaz, a to emailovú korešpondenciu po skončení

spolužitia so žalovaným. Táto emailová korešpondencia prichádzala z iniciatívy žalovaného, kde na
základe vlastnej iniciatívy žalovaný potvrdzuje dohodu medzi ním a žalobkyňou o tom, že mu žalobkyňa
odovzdala, resp. že výlučne on prevzal kúpnu cenu za jej 1-izbový byt a ústne bolo dohodnuté, že z
predaja 3-izbového bytu žalovaný vyplatí žalobkyni jej podiel zo získaných finančných prostriedkov z
kúpnej ceny. Výpočet, ktorý emailom tieto informácie žalovaný oznámil žalobkyni, vykonal žalovaný sám

a dobrovoľne. Z emailovej korešpondencie vychádza, že kúpili „spoločný byt“, „za 600.000 Sk sme kúpili
byt“, „predaj bytu X.“, „podiel na byte Z.“ a podobne. Dokonca aj na pojednávaní potvrdil, že vedel, že
odpredáva byt na ul. Š. v S. a že jej bola vyplatená nejaká kúpna cena, pričom nevie, v akej výške, a
podrobnosti si už nepamätá. V priebehu konania bolo zistené, že na kúpu 3-izbového bytu na ul. Q.
v S. žalovaný si zobral finančnú čiastku 600.000 Sk z firmy, ktorú potom vracal. Vracal tieto finančné

prostriedky nie z hypotekárneho úveru, ktorý použil na kúpu pozemku vo Vysokých Tatrách, ale časť
dlhu firme zaplatil z prostriedkov žalobkyne.
Vzhľadom na uvedené okolnosti žiadala žalobu potvrdiť.
V duplike žalovaného na repliku žalobkyne žalovaný uviedol, že emailovú komunikáciu zo dňa 2.8.2012
nemožno považovať za uznanie dlhu, nakoľko nemožno uznať dlh, ktorý nikdy neexistoval. Žalovaný sa

nikdy so žalobkyňou nedohodol ani ústne ani písomne na tom, čo tvrdila žalobkyňa a taktiež žalobkyňa
nikdy nedala finančné prostriedky žalovanému ani osobne ani na jeho účet. Tieto okolnosti nepotvrdili
ani svedkovia na pojednávaní, dokonca svedkyňa Z. F. potvrdila, že kúpna cena za predaný byt, patriaci
žalobkyni, bola 122.250 Sk.
Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa sa mieni po ich vzájomnom rozchode na jeho ťarchu obohatiť, čo je v

rozpore so zákonom.

4. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Odvolací súd sa v

celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom prvoinštančného súdu, s jeho odôvodnením. Naviac, vzhľadom
na odvolacie námietky žalovaného je potrebné uviesť, že prvoinštančný súd zisťoval skutkový stav v
prejednávanej veci zákonným spôsobom, tento skutkový stav zákonným spôsobom aj ustálil a vo veci
aj správne po právnej stránke rozhodol.
Žalobkyňa v žalobe označila všetky dôležité skutkové tvrdenia pre rozhodnutie súdu a svoje skutkové

tvrdenia podoprela aj dôkazmi. Na druhej strane žalovaný síce tvrdil určité okolnosti, avšak na
preukázanie svojich tvrdení neoznačil žiadne ďalšie dôkazy, čím po vyhodnotení dôkazov a tvrdení strán
prvoinštančný súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých je postavený Civilný sporový
poriadok, dospel k správnym skutkovým zisteniam. Prvoinštančný súd hodnotil všetky vykonané dôkazy,
ako aj všetky skutkové prednesy strán sporu podľa svojej voľnej úvahy. Voľné hodnotenie dôkazov

neznamená v žiadnom prípade ľubovoľné hodnotenie dôkazov. Odôvodnenie rozsudku prvoinštančného
súdu v súvislosti s vyhodnotením dokazovania je logicky konzistentné, bezrozporové, naviac, súd
nepripisoval žiadnu zvýšenú váhu jednotlivým dôkazom. Sudca každý dôkaz vyhodnotil jednotlivo,
samostatne a následne vo vzájomnej súvislosti, kde každý dôkaz bol považovaný vo vzťahu k ďalšímdôkazom za rovnocenný. Nielen žalobkyňa dostala príležitosť na predloženie všetkých dôkazov, ktoré
odôvodňujújejuplatnenýnárok,táistápríležitosťvpriebehuprvoinštančnéhokonaniabolaposkytnutáaj
žalovanému. Žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by boli svedčili o jeho skutkových tvrdeniach,

čo v rámci kontradiktórneho súdneho procesu predstavuje, že sa v rámci preukazovania svojich tvrdení
dostal do nevýhodnej pozície. Naopak bolo preukázané, že sám komunikoval so žalobkyňou, zasielal jej
elektronicky vlasné výpočty na vysporiadanie ich vzájomných vzťahov k bytu na ul. Q., sám iniciatívne
vypočítal výšku, ako sa žalobkyňa na zabezpečení tohto bytu podieľala. V priebehu konania však
tvrdenia uvedené v tejto emailovej komunikácii poprel, dokonca spochybňoval aj reálne prevzatie

finančných prostriedkov od žalobkyne za 1-izbový byt. Prvoinštančný súd správne vyhodnotil výsluch
svedkov v prejednávanej veci, keď svedkyňa O. potvrdila vo svojej výpovedi, nezávisle od obsahu
emailovej komunikácie žalovaného so žalobkyňou, v podstatných rysoch vzájomné dohody medzi
stranami sporu vo vzťahu k tomuto bytu a účasť žalobkyne na investíciách v súvislosti s obstaraním
bytu na ul. Rastislavovej. Tu je potrebné poukázať aj na výpoveď svedka Z.. Z. A. a svedkyne Z.
F., kde Z. F. tvrdila, že kúpna cena bytu na ul. Š., pôvodne patriaci byt žalobkyni, bola vo výške

122.550 Sk. Tvrdila, že táto cena bola uvedená nielen v kúpnej zmluve, ale aj táto cena bola vyplatená
žalobkyni. Výpoveď tejto svedkyne bola spochybnená vo vzťahu k výplate výšky kúpnej ceny svedeckou
výpoveďou Z.. Z. A., ktorý potvrdil, že reálne cena bytu bola vyššia, než uvedená v písomnom vyhotovení
zmluvy. Vysvetlil aj dôvody uvedenia nižšej kúpnej ceny v kúpnej zmluve, než mala byť reálne medzi
zmluvnými stranami dohodnutá. Uvedené okolnosti prvoinštančný súd náležite vyhodnotil a nie je

možné do logického a správneho postupu prvoinštančného súdu zo strany odvolacieho súdu zasahovať.
Vyhodnotenie dôkazov prvoinštančným súdom je v súlade s pravidlami formálnej logiky a aj napriek
tvrdeniamžalovanéhooinompohľadenavyhodnotenietýchtodôkazov,alebooinýchokolnostiach,ktoré
tieto dôkazy mali preukazovať, resp. na ďalších iných tvrdeniach o opačných skutkových okolnostiach
prípadu nie je možné prihliadnuť, pretože neboli preukázané.

Námietka žalovaného, že prvoinštančný súd považoval emailovú komunikáciu zo dňa 2.8.2012 na
jeho uznanie dlhu je nedôvodná. Takéto konštatovanie sa v dôvodoch prvoinštančného rozhodnutia
nenachádza, nakoniec má svoje zákonné pravidlá (§ 558 OZ). Prvoinštančný súd emailovú komunikáciu
z 2.8.2012 považoval ako dôkaz svedčiaci o tom, že tvrdenia žalobkyne o dôvodnosti uplatneného
nároku sú preukázané aj emailom, kde žalovaný tieto okolnosti potvrdzuje sám, dobrovoľne, z vlastnej

iniciatívy, keď navrhol riešiť vzájomný vzťah strán sporu k bytu, na zabezpečení ktorého predajom
vlastného 1-izbového bytu sa podieľala žalobkyňa.
Správne postupoval prvoinštančný súd, keď vyhodnotil aj uplatnený nárok žalobkyne ako nepremlčaný,
pretože v čase podania žaloby neuplynula ešte trojročná všeobecná premlčacia lehota. Tu záver
prvoinštančného súdu je nespochybniteľný a na tento odvolací súd v celom rozsahu poukazuje.

Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP ako správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa v odvolacom
konaní mala plný úspech v prejednávanej veci, preto v odvolacom konaní jej patrí plná náhrada trov
konania, ktorú podľa § 262 ods. 2 CSP ustáli čo do výšky prvoinštančný súd.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.