Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. február 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 18C/137/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316203282
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316203282.1

Rozhodnutie

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobcu: Orange Slovensko,
a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr.
Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: K. M., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX
XX N., o zaplatenie 335,33 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n ý zaplatiť žalobcovi sumu 226,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

5,05% ročne z tejto sumy od 3.10.2014 až do zaplatenia a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobu v časti o zaplatenie sumy 108,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z
tejto sumy od 3.10.2014 až do zaplatenia z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 35,02%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 11.4.2016 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie
sumy 335,33 eur, úrokov z omeškania a na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dve zmluvy, ktorých neoddeliteľnou súčasťou

sú Všeobecné podmienky a na základe ktorých vypožičal žalovanému SIM karty, ktoré mu
umožňujú využívať telekomunikačné služby. Za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie
zn. Huawei Ascend Y530 mu mala vzniknúť škoda vo výške 108,94 eur, ktorá predstavuje rozdiel
medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou,
tzn. predstavuje škodu, ktorú mu žalovaný spôsobil tým, že získal mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať

služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom
vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný riadne a včas
nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 226,39 eur vyfakturovaných v období máj 2014 až jún
2014. Pokusom o pokonávku zo dňa 18.09.2014 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za
jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a vyzval ho na ich úhradu
v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky.

Preto si uplatnil úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí
lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 03.10.2014. Na základe uvedeného
žalobca podal na súd žalobu a žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 335,33 eur, z toho za
neuhradené služby vo výške 226,39 eur, titulom uplatnenej škody sumu 108,94 eur, ako aj na zaplatenie
úroku z omeškania z uvedených súm a na náhradu trov konania.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.4. S poukazom na ust. § 177 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd vo veci rozhodol na
základe predložených listinných dôkazov bez nariadenia ústneho pojednávania. Miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu.

5. Súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu a to predovšetkým so žalobou, zmluvami o
poskytovaní verených služieb, dodatkom k zmluve, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb, pokusom o pokonávku, jednotlivými faktúrami a zistil tento
skutkový stav.

6. Žalobca uzatvoril so žalovaným dve zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorých
vypožičal žalovanému SIM karty, ktoré umožnili žalovanému využívať poskytované služby zo strany
žalobcu. Žalobca odpredal žalovanému podľa dodatku k zmluve telekomunikačné zariadenia, a to za
akciovú cenu.

7. Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv sú všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.

8. Žalobca vyfakturoval žalovanému poskytnuté služby za obdobie od mája 2014 do júna 2014 vo výške
226,39 eur.

9. Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o
poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,

poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

10. Podľa ust. § 43 ods. 12 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z.z. účastník je povinný platiť za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na
základe predloženej faktúry.

11. Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany žalobcu súd mal za dostatočne preukázané, že

medzi stranami konania došlo k uzavretiu platných zmlúv o poskytovaní verejných služieb, na základe
ktorých žalobca poskytol žalovanému služby a ten sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby. Preto
súd žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby vo výške 226,39 eur vyhovel, pretože žalovaný
ako účastník má povinnosť zaplatiť cenu služieb.

12. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní
je v omeškaní.

13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

14. V súlade s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

15. Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 226,39
eur, a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ust. §

517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška 5,05 % ročne je v súlade s ust.
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.16. Po vykonanom dokazovaní však súd žalobu zamietol v časti zaplatenia náhrady škody vo výške
108,94 eur.

17. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti žalovanému zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu.
Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škodu je potrebné právne posudzovať podľa ust. § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednostipodľaust.§420Občianskehozákonníkajeprotiprávnyúkon, spôsobenieškody,príčinná

súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie.

18. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinnosti; vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z iných zákonom uložených povinností. Vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ust. §
420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady

záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

19. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených
štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.

20. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už
splnenie predpokladu protiprávneho úkonu. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu žalobca
nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrváva po dobu viazanosti.

21. Pri tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy je uvedený v článku 4.1 (doba

platnosti a ukončenie zmluvy) všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa článku 4.1
týchto všeobecných podmienok platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od
zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. Ďalej všeobecné podmienky upravujú
podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých uvedených dôvodov.

22. Podľa článku 2.1 všeobecných podmienok spoločnosť Orange poskytuje služby na základe zmluvy
uzatvorenej v písomnej podobe.

23. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť
iba písomne.

24. V predmetnom konaní žalobca písomné ukončenie písomne uzatvorených zmlúv o poskytovaní
verejných služieb nepreukázal, ani zo strany žalovanému súd nemal preukázané, že by takúto listinu
od žalobcu obdŕžal. Treba teda uviesť, že platné ukončenie zmlúv so žalovaným preukázané nebolo, a
teda žalovaný svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu neporušil, čím nie je daný predpoklad vzniku

škody protiprávnym úkonom.

25. Čo sa týka samotného vzniku škody, k tomu je potrebné uviesť, že podľa ust. § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

26. Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.
peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971).

27. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu (R 55/1971). To, čo poškodenému ušlo, ušlý zisk, je ujmou spočívajúcou v tom,
že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa
to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971).

28. Podľa žalobcu vznikla mu škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou telekomunikačného zariadenia
a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu,
k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámciofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva telekomunikačné zariadenie za nižšiu ako skutočnú
cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom
(napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou telekomunikačného

zariadenia tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale
výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus môže byť
zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré
do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo,
pretože tento za telekomunikačné zariadenie obdŕžal dojednanú kúpnu cenu.

29. S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody
(kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovanému v zmluvnom
záväzku po určitú dobu dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu by nebol tento protiprávny
úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným s obdŕžaním dojednanej kúpnej ceny.

30. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 108,94
eur, a to spolu aj s úrokom z omeškania.

31. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. V časti o zaplatenie 226,39 eur (67,51 % žalovanej sumy) súd žalobe vyhovel, čo predstavuje úspech
žalobcu na jednej strane a neúspech žalovaného na druhej strane. V časti o zaplatenie 108,94 eur (32,49
% žalovanej sumy) však súd žalobu zamietol, čo predstavuje úspech žalovaného a neúspech žalobcu.

Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší žalobca, ktorému patrí náhrada
trov konania po odpočítaní neúspechu v konaní, od jeho v úspechu v konaní, a to v rozsahu 35,02 % z
celkových trov konania, na ktoré by mal nárok pri plnom úspechu.

33. O výške náhrady trov konania bude v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.