Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. apríl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315200580
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8315200580.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, proti žalovaným 1. P. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, 2. V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, o zaplatenie 2 345,48 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 29. 09. 2015, č.
k. 18C/36/2015-64 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a
vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a. s. ako veriteľ
a žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa 30. 03. 1992 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol veriteľ
dlžníkom účelový úver 180 000 Kčs na výstavbu rodinného domu a žalovaní sa zaviazali poskytnutý úver

vrátiť spolu s úrokmi vo výške 2,70 % ročne v pravidelných mesačných splátkach po 1 000 Kčs mesačne
splatných vždy k 16.dňu v mesiaci. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX-CE zo dňa 20.
12. 2011 a jej prílohy č. 1 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa a. s. ako postupca postúpil pohľadávku, ktorá
je predmetom tohto konania na žalobcu ako postupníka. Súd vyzval právneho predchodcu žalobcu,
aby oznámil, akým spôsobom došlo k ukončeniu zmluvy o úvere zo dňa 30. 03. 1992 uzavretej medzi
Slovenskou štátnou sporiteľňou, mestskou pobočkou v S. ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi. Z
oznámenia Slovenskej sporiteľne a. s. zo dňa 21. 05. 2015 doručeného súdu dňa 27. 05. 2015 je zrejmé,

že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru vzniknutého zo zmluvy o splátkovom
úvere č. XXXXXXXX/XXXX ku dňu 14. 12. 2011. V danom prípade je nesporné, že predmetný zmluvný
vzťah je vzťahom spotrebiteľským; právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel zmluvu so žalovanými, ktorí sú fyzické
osoby - nepodnikatelia (čo vyplýva z označenia žalovaných v zmluve, identifikačnými znakmi typickými
pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, dátumom narodenia). Keďže uvedená zmluva je
zmluvou spotrebiteľskou, je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách

upravené v Občianskom zákonníku, a to bez ohľadu na určenie typov zmlúv, ktoré majú povahu
spotrebiteľských zmlúv podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka.3. Žalobca v predmetnom konaní uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto súd ex offo prihliadal
aj bez návrhu na oslabenie nároku žalobcu vrátane jeho premlčania. Súd pri posudzovaní premlčania
s poukazom na ust. § 101, 103 Občianskeho zákonníka vychádzal z oznámenia Slovenskej sporiteľne

a. s., z ktorého je zrejmé, že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého
úveru ku dňu 14. 12. 2011. Odo dňa nasledujúceho tak začala plynúť všeobecná premlčacia doba pre
uplatnenie nároku na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá uplynula 14. 12. 2014. Žaloba bola podaná na súde
až dňa 20. 01. 2015, t. j. po márnom uplynutí premlčacej doby. Z dôvodu premlčania uplatneného nároku
žaloba nebola dôvodná, a preto súd žalobu zamietol.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca má za to, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, lebo na daný prípad bolo potrebné
aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Keďže ide o zmluvu o úvere, ide o absolútny obchodno-

záväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. Predmetná úverová
zmluva bola uzavretá 30. 03. 1992, pričom v období do 31. 12. 2007 sa vzťahovali ust. § § 52 až
54 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka, len na kúpnu zmluvu, na zmluvu o dielo a na iné
zmluvy upravené v 8.časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa ust. § 55 Občianskeho
zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku. V dôsledku toho sa na účastníkov

úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods.3 Občianskeho
zákonníka. Novelizovaným ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté
pred 01. 01. 2008 a neposudzuje sa platnosť úkonov vzniknutých pred 01. 01. 2008. To znamená,
že pokiaľ pred dňom 01. 01. 2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžníkom spotrebiteľ, nie
je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01. 01. 2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § §

52 až 54 Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01. 01. 2008 sa
spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Správnosť aplikácie
ustanovení Obchodného zákonníka na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere opätovne potvrdil Najvyšší
súdSRvosvojomrozhodnutízodňa24.03.2015,č.k.7MCdo/9/2014,ktorýmzrušilrozsudokKrajského
súdu v Prešove a rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou pre nesprávne právne posúdenie, kedy

súdy nesprávne aplikovali Občiansky zákonník na predmetný zmluvný vzťah. V súvislosti s aplikáciou
Obchodného zákonníka na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere, poukázal na rozhodnutia Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/132/2013 zo dňa 21. 11. 2013, sp. zn. 15Co/28/2013 zo dňa 30. 10.
2013, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/138/2013 zo dňa 20. 02. 2014, sp. z. 11Co/456/2012 zo dňa
05. 02. 2014, sp. zn. 11Co/71/2013 zo dňa 30. 04. 2014 a na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.

zn. 9Co/64/2013 zo dňa 30. 09. 2014. Odvolateľ má za to, že v danom prípade je potrebné premlčanie,
ako aj začiatok plynutia premlčacej doby posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Súd
prvej inštancie pri posudzovaní premlčania vychádzal z oznámenia postupcu zo dňa 21. 05. 2015, z
ktorého je zrejmé, že postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru ku dňu 14. 12. 2011.
Premlčacia lehota pri aplikácií 4-ročnej premlčacej doby uplynula až dňa 14. 12. 2015, a teda nárok

žalobcu nie je premlčaný. Odlišne ustanovená dĺžka premlčacej doby v rámci Občianskeho zákonníka
a Obchodného zákonníka je len výsledkom rôznych legislatívnych procesov, z ktorých však žiadny
nesmeruje k ochrane slabšej strany (spotrebiteľa). Premlčanie pôsobí voči obom stranám rovnako,
pričom pri zohľadnení komplexnej úpravy premlčania v oboch zákonoch nie je možné považovať za
výhodnejšiu pre spotrebiteľa len niektorú z nich. V prípade argumentácie, že úprava premlčania v

Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa z dôvodu kratšej všeobecnej premlčacej doby (3 roky)
výhodnejšou úpravou v porovnaní s úpravou v Obchodnom zákonníku (4 roky), mohlo by ísť o výhodu
len v prípade, že spotrebiteľ je v postavení dlžníka. Ak by však bol v postavení veriteľa, potom by podľa
logiky takejto argumentácie kratšia premlčacia doba už výhodnou nebola. Takýto výklad ustanovení na
ochranu spotrebiteľa, ktorý by rozlišoval či spotrebiteľ je v pozícií nositeľa práva alebo v pozícií osoby

majúcej povinnosť a v závislosti od konkrétnej situácie umožňoval použitie príslušného ustanovenia o
premlčaní, je podľa názoru odvolateľa neprijateľný a v rozpore s požiadavkou právnej istoty v právnych
vzťahoch.Nesprávnosťprávnehonázorupotvrdzujeajdĺžkapremlčacejdobyvprípadeuznaniazáväzku
podľa Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. Podľa úpravy v Občianskom zákonníku, je v
zmysle ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčacia doba 10-ročná, zatiaľ čo podľa úpravy

v ust. § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka je premlčacia doba 4-ročná. V prípade uznania záväzku
dlžníkom je potom úprava premlčacej doby v oboch zákonoch, pokiaľ ide o jej dĺžku, úplne opačná
z hľadiska výhodnosti pre spotrebiteľa v postavení dlžníka. Aj z tohto porovnania úpravy premlčaniav Obchodnom zákonníku a Občianskom zákonníku je možné vyvodiť, že ustanovenia o premlčaní v
Občianskom zákonníku nemožno považovať za ustanovenia na ochranu spotrebiteľa.

5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaní písomne nevyjadrili.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa zásad uvedených v ust. § 379 - § 381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku

bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vo výroku vecne správne.

7. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že dňa 30. 03. 1992 došlo medzi
právnym predchodcom žalobcu Slovenskou štátnou sporiteľňou, mestská pobočka S. a žalovanými
k uzavretiu zmluvy o úvere, na základe ktorej banka poskytla žalovaným peňažnú pôžičku 180 000

Kčs a žalovaní sa zaviazali zaplatiť banke pôžičku s úrokmi 2,70 % ročne v mesačných splátkach po
1 000 Kčs k 16.dňu každého mesiaca počnúc septembrom 1992. Ďalej mal súd za preukázané, že
právnypredchodcažalobcuSlovenskásporiteľňaa.s.vyhlásilamimoriadnusplatnosťúveruvzniknutého
zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXX/XXXX ku dňu 14. 12. 2011. Dňa 20. 12. 2011 bola
medzi Slovenskou sporiteľňou a. s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom uzatvorená zmluva o

postúpení pohľadávok, pričom predmetom postúpenia bola okrem iného aj pohľadávka voči žalovaným,
ktorá vznikla na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXX zo dňa 30. 03. 1992 (č. l. 21 spisu).

8. Žalobca v odvolaní poukázal na to, že vzťah medzi stranami sporu je vzťahom obchodnoprávnym,
preto sa naň budú primerane vzťahovať ustanovenia Obchodného zákonníka.

9. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je zmluvou typovou a že žalovaní
nepoužili predmet plnenia na podnikanie. Rovnako by nemali existovať pochybnosti, že pôvodný veriteľ
je podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti. Postúpením pohľadávky sa
povaha predmetnej právnej veci ako spotrebiteľskej nezmenila.

10. S účinnosťou novely Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom č. 150/2004 Zz. od 1.4.2004 sa
posilnila právna ochrana aj na vzťahy spred účinnosti a teda aj na predmetnú právnu vec.

11. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

12. Podľa § 879f ods.3/,4/ OZ, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské

zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o
náležitostizmluvy,asustanovením§57tohtozákonadotrochmesiacovododňanadobudnutiaúčinnosti
tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53,
54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu

alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods.
1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.

13.Nietžiadnehodôvodu,aby napredmetnúprávnuvecspotrebiteľskejpovahynemaladopadaťprávna
ochrana vyplývajúca z ust. §54 OZ. Odvolací súd považuje spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah

medzi podnikateľom a nepodnikateľom (B2C, biznismen to consumer) a so zreteľom na nepodnikateľský
účel zmluvy za typické občianskoprávne vzťahy.

14. Žalobca v odvolaní poukazuje na 4-ročnú premlčaciu lehotu v zmysle Obchodného zákonníka;
odvodzuje použitie ustanovení o premlčaní nie podľa občianskeho práva ale podľa obchodného práva.

15. Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že úver je absolútnym obchodom a že na úver dopadá
tretia časť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Predmetná
vec je však o spotrebiteľskej zmluve, ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijímaúver na spotrebu. Teda ide o typicky občianskoprávny vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi
najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy.

16. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej
úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych
právach a nie podnikateľské právo (porov. rozsudok NS SR vo veci 5MCdo 20/09, rozsudok OS
Banská Bystrica vo veci 61 Cb 221/09). S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z.z. (1.4.2004) došlo k
zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho

zákonníka sa dostali do rozporu s novým ustanovení § 54 ods. 1 ,, spotrebiteľovi sa ani inak nesmie
zhoršiť jeho postavenie“. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na
spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania predstavuje takéto zhoršenie postavenia spotrebiteľa.

17. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, odvolací súd nepochyboval a v konečnom dôsledku tomu
zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (predtým porov. § 23a zákona č. 634/1992 Z.z.,
ktorý za spotrebiteľskú zmluvu neskôr označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka (...,,za
spotrebiteľskú zmluvu sa považuje zmluva podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka
a ...“).

18. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy, dvojaká právna
úprava zmluvných pokút a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať
(od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky
vrátane premlčania v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v

zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto
úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. (porov. tiež 5MCdo 20/09, rozsudok KS v Prešove vo
veci 6Co 26/12). V bežných medziľudských vzťahoch použitie podnikateľského práva na spotrebiteľský
vzťah môže s nepochopením a v rozpore s princípom právnej istoty a dôvery v objektívne právo narážať
na predstavy spotrebiteľov, že na nich dopadá občianske právo a nie Obchodný zákonník.

19. Odvolací súd preto odmieta názor žalobcu, podľa ktorého na predmetnú spotrebiteľskú vec
nedopadá právna úprava občianskeho práva ale obchodného práva. Vzhľadom na skutočnosť, že
žalobca uplatnil právo premlčané, odvolací súd v zmysle zásady hospodárnosti občianskeho súdneho
konania nepristúpil k súdnej kontrole zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.

20. Odvolací súd sa teda nestotožňuje s odvolateľom, že ochrana spotrebiteľov vo svetle § 54 ods.1 OZ
prichádza do úvahy až od 1.1.2008 v súvislosti s novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom
č. 568/2007 Z.z. Aj na predchodcu žalobcu dopadalo ustanovenie § 879f ods.3,4 OZ a všetci dodávatelia
mali rovnakú trojmesačnú dobu na zosúladenie zmluvných podmienok s § 54ods.1 OZ.

21. Odvolací súd pripomína judikatúru súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy v
nevýhodnejšom postavení tak z dôvodu sťaženej vyjednávacej pozície ako aj z dôvodu informovanosti
(C-240/98 až C-244/98 Océano grupo editoriale, C.Mostaza Claro,C-76/10 POHOTOVOSŤ a iné). Niet
dôvod nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľov vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo

a prehnane chrániť dodávateľa, ktorý sám zmluvu koncipoval, resp. postupníka jeho pohľadávky a
odsúvať uplatnenie práva na súde.

22. Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na

dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Treba však povedať, že ak sa neberie do úvahy výber
programu a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.
Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v
ustanovení § 54 OZ. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii
je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza

Claro, bod 25, 26, 27).23.Odvolacísúdnemá pochybnostiosúladeustanovenia§54ods.1OZsprávomEurópskejúnie,ktoré
umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča
smernica Rady 93/13 /EHS (čl. 8 smernice).

24. Žalobca v odvolaní odkazuje na judikatúru, podľa ktorej vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení
záväzkov z úverovej zmluvy, sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Odvolací súd sa
s týmto názorom nestotožňuje a ako už uviedol, postavenie spotrebiteľa nie je prípustné zhoršiť
oproti právnej úprave v Občianskom zákonníku a vrátane zabezpečenia úveru, ktorý odvolací súd

nespochybňuje, že je absolútnym obchodom. V rámci kolízie dvoch noriem na ten istý inštitút sa však
použije občianskoprávna úprava. Iná vec by bola, ak by išlo o úver medzi dvomi nepodnikateľmi (C2C),
alebo dvoma podnikateľmi (B2B), resp. ak by nešlo o spotrebiteľskú zmluvu. Treba pripomenúť, že ide o
formulárovú zmluvu, ktorej predformulované zmluvné podmienky spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť.

25. Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením§

54ods.1 OZ resp. ich nedá do súladu s § 54 ods. 1 OZ v zmysle § 879f ods. 3, 4 OZ, tak sa dostáva
do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39 OZ). O takýto rozpor ide aj vtedy, ak
by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného
zákonníka s odkazom na § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky
zákonník upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie.

26. Skutočnosť, že v prejednávanej veci došlo k ukončeniu zmluvy o úvere zo dňa 30. 03. 1992
vyhlásením mimoriadnej splatnosti dňom 14. 12. 2011, nebola medzi stranami sporu sporná (č. l. 50
spisu). Mimoriadna splatnosť úveru nastáva v prípade, ak dlžník jednostranne porušil podmienky, za
ktorých mu bol poskytnutý úver. V takomto prípade je dlžník povinný veriteľovi splatiť úver v termíne

stanovenom veriteľom v celej výške. Podmienky vyhlásenia mimoriadne splatnosti úveru sú stanovené
v zmluve o poskytnutí úveru a v obchodných podmienkach. Najčastejším dôvodom na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru je omeškanie so splácaním splátok úveru alebo neschopnosť úver splácať.
Zmyslom a dôsledkom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (zosplatnenia úveru) je to, že splátky, ktoré boli
pôvodne dohodnuté s konkrétnou splatnosťou v budúcnosti sa v dôsledku tohto inštitútu stanú splatnými

užskôr.Vyhlásenímmimoriadnejsplatnostizačínaplynúťpremlčaciadobaododňazročnostinesplnenej
splátky pre splátky, ktorých splatnosť ešte nenastala. Ustálenie kedy došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti dlhu má relevanciu vo vzťahu k začiatku plynutia premlčacej doby. Súd prvej inštancie správne
ustálil, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a. s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru
dňa 14. 12. 2011 a žaloba bola podaná na súde dňa 20. 01. 2015, t. j. po uplynutí všeobecnej 3-ročnej

premlčacej doby (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka).

27. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

28. Za daného stavu odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). O trovách
odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca
v odvolacom konaní úspešný nebol a úspešní žalovaní si trovy odvolacieho konania neuplatnili.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).