Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. apríl 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/151/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316203615
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316203615.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o.,

Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Kradžičova 8, P.O.Box
205, Bratislava proti žalovanej J. Z., nar. XX. XX. XXXX, I. XXX, o zaplatenie 1063,94 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 483,86 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% z dlžnej sumy od
16.03.2016 do zaplatenia zastavuje.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy
1, Bratislava, IČO: 31 320 155, podala dňa 20. 4. 2016 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadala zaviazať
žalovanú na zaplatenie sumy 1063,94 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 16. 3. 2016 do
zaplatenia a na náhradu trov konania.

Podanú žalobu odôvodnil tým, že medzi spoločnosťou VÚB, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako
dlžníkom, bola dňa 26. 8. 2004 uzatvorená Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB,

a.s., na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX.
Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom 16,2%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu
mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 995,82 eur a pola povinná veriteľovi platiť štandardnú
mesačnú splátku vo výške 33,19 eur.

V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného mesiaca vystaví a odošle
klientovi informáciu z informačného systému banky o obratoch, ktorá obsahuje okrem iných údajov

aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej
karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet v prospech
ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Klient automaticky potvrdzuje
informáciu o obratoch, ak do 15dní odo dňa vystavenia nedoručí správcovi písomnú reklamáciu.
Reklamovanie transakcie a nedoručenie výpisu z bankovej knihy nezbavuje klienta povinnosti uhradiť
povinnúsplátkudodňasplatnostitejtosplátkyuvedenejvinformáciioobratoch.Dlžnýzostatokjecelkový
debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a

používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný
kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou
a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v prospech pripísaný úrok v dôsledkukreditného zostatku na kartovom účte. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok je dňom splatnosti
deň, ktorý je uvedený vo výpise.

Žalovaná si neplnila svoje povinnosti zo Zmluvy, preto právny predchodca žalobcu ku dňu 6. 3. 2016
vystavil kumulatívny výpis z kreditnej platobnej karty s konečným stavom na úhradu vo výške 1063,94
eur, predstavujúci súhrn debetných položiek (istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku)
s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej. Žalovaná túto sumu neuhradila, preto právny predchodca
žalobcu podal na súd žalobu.

2. Dňa 20. 5. 2016 došlo na súd podanie žalobcu, ktorý prostredníctvom právneho zástupcu poukázal
na to, že žalovaná vyplnila žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty, ktorou sa nahradila
doterajšia pôžičková karta QUATRO. Zo strany banky bola táto žiadosť schválená dňa 26. 8. 2004, o
čom svedčí podpis na uvedenej žiadosti. Kreditná karta je forma revolvingového úveru, t.j. automaticky
obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Revolvingový úver je typický tým, že

veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu, preto na počiatku zmluvného
vzťahu nemožno určiť výšku RPMN. Poukázal na to, že v Obchodných podmienkach sa nachádzal
indikatívnyvýpočetRPMN.Ovýškeročnejúrokovejsadzby16,2%,výškeschválenéhoúverovéhorámca
995,82 eur, ako aj o štandardnej mesačnej splátke 33,19 eur bola žalovaná oboznámená počas trvania
úverového vzťahu každý mesiac. Žalovaná ako majiteľka karty môže, ale nemusí tento úver čerpať. Ku

dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválená úverový rámec vo výške 995,82 eur so
zmluvným úrokom 16,2% ročne so štandardnou splátkou 33,19 eur mesačne. Žalovaná začala čerpať
úverový rámec od 16. 9. 2004, pričom posledné čerpanie vykonala dňa 24. 8. 2012.

3. Uznesením zo dňa 8. 12. 2016 č.k. XC/XXX/XXXX-XX, súd pripustil, aby z konania vystúpil žalobca

Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 a na jeho miesto
ako žalobca vstúpil Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154.

4. Uznesením zo dňa 7. 2. 2017 č.k. XC/XXX/XXXX-XX súd neschválil zmier, uzavretý medzi stranami
sporu z dôvodu, že tento zmier bol v rozpore s hmotným právom.

5. Dňa 20. 3. 2017 došlo na súd podanie žalobcu, ktorý zobral žalobu späť v časti istiny 350 eur s
prislúchajúcim úrokom z omeškania z dôvodu, že túto sumu žalovaná uhradila po začatí konania na
súde jednotlivými splátkami. Zároveň zobral žalobu späť aj v časti sumy 133,86 eur (poplatky a sankčný
úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania.

Podľa ustanovenia §144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa ustanovenia §145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa ustanovenia §146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so
späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa
neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168
alebo pojednávanie.

Skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §168 a pred prvým pojednávaním žalobca
zobral žalobu späť sčasti o zaplatenie sumy 483,86 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od
16. 3. 2016 do zaplatenia. Preto súd aj bez súhlasu žalovanej konanie v tejto časti zastavil, pretože na
jej prípadný nesúhlas sa neprihliada.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením sa s predloženými listinnými
dôkazmi, najmä so zmluvou o vydaní a používaní „Pôžičkovej karty Quatro PREMIUM“, Obchodnými
podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, vydávaných VÚB, a.s. v spolupráci
so spoločnosťou Slovenské kreditné karty, a.s., cenníkom VÚB a.s. pre produkty vydávané v spolupráci
so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., vyhlásením predčasnej splatnosti dlžného zostatku,

výpismi z pôžičkovej karty Quatro, zmluvou o postúpení pohľadávok + identifikáciou postúpenej
pohľadávky + oznámením o postúpení pohľadávky + poštovým hárkom, výpisom z obchodného registra
žalobcu a právneho predchodcu žalobcu a zistil tento skutkový stav.7. Žalobca predložil súdu listinu zo dňa 26. 8. 2004 pod názvom Zmluva o vydaní a používaní „Pôžičkovej
karty Quatro „REMIUM“, podpísanú žalovanou. V záhlaví tejto listiny v časti I. je ako klient označená
žalovaná. Časť II. obsahuje údaje o úvere, ak klient nie je držiteľom pôžičkovej karty QUATRO, kde však

nie je vyplnená ani výška úverového rámca, ani výška mesačnej splátky.

Časť III. obsahuje údaje, ak klient je držiteľom pôžičkovej karty QUATRO. V tomto prípade klient súhlasí
so stanovením výšku úverového rámca a mesačnej splátky v súlade s výškou úverového rámca a
mesačnej splátky na súčasnej pôžičkovej karte Quatro, vydanej na základe zmluvy o vydaní a používaní

pôžičkovej karty Quatro, ktorú klient uzatvoril s bankou alebo iným subjektom, vydávajúcim pôžičkové
karty Quatro.

Podľa časti IV., klient je si vedomý, že podpisom tejto zmluvy potvrdzuje súhlas so zmluvnými
podmienkami podľa tejto zmluvy a uznáva svoj záväzok splácať úver splátkami, pričom táto výška
podlieha potvrdeniu, resp. úprave zo strany banky, ktorá klienta o potvrdení (alebo prípadnej zmene

výšky splátok vykonanej v zmysle obchodných podmienok) bude informovať pri doručení PIN Kódu.
Podpisom tejto zmluvy klient vyhlasuje, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB a.s. v spolupráci s SKK, ktoré tvoria prílohu
tejto zmluvy, klient súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.
V tejto „Zmluve“ chýbala výška schváleného úverového rámca, výška mesačnej splátky, ďalej chýbal

údaj o úroku, poplatkoch, RPMN, či ďalších náležitostiach zmluvy.

8. Bližšie podmienky zmluvného vzťahu boli upravené v Obchodných podmienkach VÚB prea vydanie
a používanie kreditných platobných kariet.

Podľa bodu II. ods. 1 Obchodných podmienok, vydanie hlavnej karty je podmienené schválením žiadosti
bankou a stanovením úverového rámca a mesačnej splátky. O vydanie dodatkovej karty môže klient
požiadať len s písomným súhlasom osoby, na ktorej meno má byť vydaná.

Podľa bodu V. ods. 22 Obchodných podmienok, všetky transakcie hlavnou a dodatkovou kartou zaúčtuje

banka na ťarchu kartového účtu v deň prijatia avíza o záväzku.

Podľa bodu V. ods. 23 Obchodných podmienok, v prospech kartového účtu banka zaúčtuje všetky platby
obdŕžané na účet uvedený vo výpise, ku ktorých bol použitý variabilný symbol identifikujúci kartový účet
klienta.

Podľa bodu V. ods. 24 Obchodných podmienok, na základe transakcií zaúčtovaných na ťarchu alebo
v prospech kartového účtu banka na dennej báze zisťuje a vyčísľuje výšku denného zostatku úveru
poskytnutého klientovi podľa zmluvy.

Podľa bodu V. ods. 24 Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet,
správca raz mesačne vystaví a v písomnej forme klientovi výpis. Nedoručenie výpisu nezbavuje klienta
povinnosti uhradiť povinnú splátku.

Podľa bodu I Obchodných podmienok, výpis je informácia o obratoch na kartovom účte, celkovom

zostatku úveru a výške povinnej splátky, zasielaná klientovi za príslušné obdobie.

Podľa bodu V ods. 26 Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet,
pokiaľ klient v lehote do 15dní odo dňa, ku ktorému bol výpis vyhotovený, nedoručí správcovi písomnú
reklamáciu, údaje uvedené vo výpise sa považujú za odsúhlasené.

Podľa bodu V. ods. 27 Obchodných podmienok, klient je povinný uhradiť každú sumu splatnú podľa
zmluvynajneskôrvdeňsplatnosti.Vprípade,žeklientdodňasplatnostineuhradípovinnúsplátku,banka
má právo za každý deň omeškania účtovať sankčné úroky a sankčné poplatky podľa platného cenníka.

9. Listom zo dňa 28. 6. 2013 spoločnosť Slovenské kreditné karty a.s., Kežmarok vyhlásila predčasnú
splatnosť dlžného zostatku na kreditnej karte žalovanej a dlh vyčíslila na sumu 1200,94 eur.10. Podľa Výpisu z Pôžičkovej karty Triangel, žalovaná vykonal posledné čerpanie dňa 24. 8. 2012. Po
tomto dni žalovaná vykonávala len úhrady, pričom na jej kartovom účte boli priúčtovávané len úroky,
poplatky za úverové rizikové poistenie, poplatky za správu kartového účtu, poplatky za správu kartového

účtu, náklady vymáhania a sankčné úroky. Príkladmo, v mesiaci október 2012, žalovaná uhradila
splátku vo výške 33,19 eur. Oproti tomu jej boli vyúčtované poplatky a úroku, ktoré však boli vyššie
ako uhradená splátka (náklady vymáhania do vyhl. okamžitej splatnosti 33,19 eur, poplatok za úverové
rizikové poistenie 2,16 eur, štandardné úroky 14,33 eur, správa kartového účtu 0,65 eur, sankčné úroky
0,23 eur. Obdobné je účtovanie aj napr. za mesiac apríl 2014.

11. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 9. 2016 a prílohami k tejto zmluve, právny predchodca
žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, postúpila svoju
pohľadávku voči žalovanému na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, 821 08
Bratislava, IČO: 35 831 154. Uvedená skutočnosť bola žalovanej oznámená listom zo dňa 30. 9. 2016.

12. Žalovaná na pojednávaní potvrdila, že so spoločnosťou VÚB ešte v r. 2004 uzatvorila zmluvu o
vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro Premium. Dlh prestala splácať, pretože nemala finančné
prostriedky, keďže bola nezamestnaná. S právnym zástupcom žalobcu sa dohodla na splácaní dlhu,
pričomužuhradilasumu350eur.Poukázalanato,žebolojejdoručenéuznesenie,ktorýmsúdneschválil
zmier strán sporu, tomuto uzneseniu však nerozumie s tým, že bude rešpektovať rozhodnutie súdu.

13. Na základe takto vykonaného dokazovania aj po čiastočnom späťvzatí žaloby, súd dospel k záveru,
že podanú žalobu je potrebné v celom rozsahu zamietnuť.

Podľa ustanovenia §497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia §499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na
požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom

podnikania veriteľa.

Podľa ustanovenia §502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny
obchod“, v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa
ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo
potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

14. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev X. XXX, XX/X/XXXX, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkomEurópskehosúdnehodvoraz27.06.2000vspojenýchprípadochU.-XXX/XX,U.-XXX/XX,U.-
XXX/XX, U.-XXX/XX M. U.-XXX/XX, Q. A. D. N. proti V. S. R. und N. D. N. proti Z. M. N. M. K., Z. X. U. G.,
S.G.aD.I.P.,vktoromsakonštatuje,žeúčinnáochranaspotrebiteľasamôžedosiahnuť,lenaknárodný

súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu
stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená
to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči
nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci
prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

15. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu

podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že
určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré
podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované

v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7 (2).

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé

podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme

spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov.

16. Podľa ustanovenia §2 ods. 1 písm. a) a b) Zák. č. 634/1992 Zb., na účely tohto zákona sa rozumie:

spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu
fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti a predávajúcim podnikateľ, ktorý
spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

Podľa ustanovenia §6 ods. 1 Zák. č. 634/1992 Zb., predávajúci je povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi

dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v poskytovaní tovarov a služieb ustanovenú osobitným
zákonom. Predávajúci najmä nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobky, ktoré má vystavené
alebo inak pripravené na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktoré je v jeho prevádzkových
možnostiach; nesmie takisto viazať predaj výrobkov alebo poskytnutie služieb na predaj iných výrobkov
alebo poskytnutie iných služieb, pokiaľ nejde o obmedzenie rovnaké pre všetky prípady a v obchodnom

styku obvyklé. To neplatí v prípadoch, v ktorých spotrebiteľ nespĺňa podmienky, ktoré musí spĺňať podľa
osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia §6 ods. 3 Zák. č. 634/1992 Zb., konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie konanie, ktoré:

a.) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b.) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa ustanovenia §2 Zák. č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru

alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb

bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,

d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto
zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky
poskytnutého spotrebiteľského úveru,
e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovipriposkytnutíúveru,okrem
úrokov.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1, 2 Zák. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia §3 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z., pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov
na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú
percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom
limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej

percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe
a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne
informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa ustanovenia §4 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom

úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa ustanovenia §4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ustanovenia §4 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa §6,b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa ustanovenia §4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok
podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

17. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytnutí kreditnej karty, prostredníctvom ktorej bol
žalovaný oprávnený čerpať finančné prostriedky až do výšky úverového rámca. Pohľadávka zo zmluvy
bolanažalobcupostúpenázmluvouopostúpenípohľadávok,ktorépostúpeniebolopreukázanévsúlade

s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto
mal súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

18. Súd dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva
o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy

je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca
žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z
označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom,
priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Súd zastáva názor, že vyššie

uvedenú zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku. Zároveň ide i o spotrebiteľský úver
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy

o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom v ostatných náležitostiach je potrebné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zároveň tieto zmluvy o spotrebiteľských úveroch sú formou
spotrebiteľskej zmluvy podľa §52 Občianskeho zákonníka.

Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej
strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je
chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca
pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady 87/102/EHS z
22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských
štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/
EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/
ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do nášho právneho

poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté
na jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv.
eurokonformným výkladom.

Na túto zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo, a to hlavne zákon o

spotrebiteľskýchúveroch,zákonoochranespotrebiteľaaneupravenýchotázkachObčianskyzákonníka
Obchodný zákonník len tam, kde neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov. Podľa
§54 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je pre spotrebiteľa
priaznivejšia. V Obchodnom zákonníku je síce zmluva o úvere upravená ako absolútny obchod bezohľadu na povahu účastníkov, avšak keď ide o úver poskytovaný spotrebiteľovi na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania je potrebné prednostne aplikovať občianskoprávne predpisy.
Spotrebiteľské právo je aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku špeciálnym právom, a má teda prednosť.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou

zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

19. V súvislosti so zmluvou uzatvorenou dňa 26. 8. 2004, si žalobca uplatnil podanou žalobou nárok na
zaplatenie sumy 1063,94 eur, kde z tejto sumy zobral žalobu späť v časti poplatkov a sankčných úrokov

133,86 eur, ako aj v časti úhrad žalovanej po začatí konania na súde 350 eur.

20. Podľa ustanovenia §100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia §101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia §111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa nemá alebo dlžníka nemá

vplyv na plynutie premlčacej doby.

Podľa ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014,
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Zákonom č. 102/2014 Z.z. ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb
na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov

predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bola s ohľadom na potreby aplikačnej
praxe jednoznačne ustanovená povinnosť ex offo postupu orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich
nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva predávajúceho
voči spotrebiteľovi. Jednou z takých prekážok je aj uplynutie premlčacej doby na ktorú je súd povinný z
úradnej moci v prípade spotrebiteľskej zmluvy prihliadať.

Tak ako je vyššie uvedené, na základe zmluvy o vydaní kreditnej karty žalovaná čerpala finančné
prostriedky výbermi z účtu a realizovaním transakcií formou debetného prečerpania účtu. Posledný
výber realizovala dňa 24. 8. 2012 a po tomto dátume už nerealizovala žiadne výbery a ani platby
prostredníctvom kreditnej karty. Pôvodný veriteľ v zmysle jeho obchodných podmienok (bod V ods. 25

Obchodných podmienok) sa zaviazal jedenkrát mesačne, vystaviť výpis z kartového účtu. Výpis mal
obsahovať všetky transakcie realizované hlavnou kartou za posledný cyklus s detailmi, všetky poplatky
a úroky, nesplatený zostatok za predchádzajúci cyklus. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že právny
predchodca žalobcu najneskôr ku dňu 31. 8. 2012, t.j. v deň uzávierky, takýto výpis z kartového účtu
vystavil a špecifikoval v ňom jednotlivé položky, ktoré bol žalovaný mu povinný uhradiť. Vzhľadom na

uvedené je súd toho názoru, že žalobca svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy bol oprávnený uplatniť
súdnou cestou už dňa 1. 10. 2012, t.j. uplynutím jedného mesiaca odo dňa uzávierky za mesiac 08/2012,
nakoľkosúdnemalzapreukázanéčižalovanémubolaprávnympredchodcomžalobcustanovenákratšia
lehota na zaplatenie dlžnej sumy a kedy mu bol výpis doručený, pričom súd podotýka, že nedoručenievýpisu v zmysle obchodných podmienok nemalo vplyv na povinnosť žalovaného uhradiť dlžnú sumu
najmenej v rozsahu minimálnej splátky. Súd má za to, že týmto dňom 1. 10. 2012 začala plynúť
premlčacia doba v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, ktorá uplynula dňa 1. 10. 2015. Zo

strany žalobcu bola žaloba na súd podaná dňa 20. 4. 2016, teda po uplynutí zákonnej premlčacej doby.
Pre úplnosť súd podotýka, že z objektívneho hľadiska reálna možnosť na uplatnenie nároku žalobcu
na súde, mu vznikla už dňom 1. 9. 2012, t.j. dňom nasledujúcim po uzávierke, kedy mu bola už známa
výška pohľadávky žalovaného.

V danej veci došlo k márnemu uplynutiu premlčacej doby podľa ustanovenia §101 Občianskeho
zákonníka s tým, že vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca uplatňuje v tomto konaní nárok zo
spotrebiteľskej zmluvy, súd v súlade s vyššie citovaným ustanovením §5b Zákona o ochrane
spotrebiteľa, ex offo prihliadal aj bez návrhu na oslabenie nároku žalobcu, vrátane jeho premlčania.
Preto súd žalobu v celom rozsahu a to aj vrátane požadovaného úroku z omeškania, zamietol.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 ods. 2 Civilného sporového poriadku v
spojení s ustanovením §256 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

Žalobca podal na súd žalobu o zaplatenie sumy 1063,94 eur.

Súd konanie zastavil v časti o zaplatenie 350 eur (32,90% žalovanej sumy), pričom súd má za to, že
v tejto časti zavinila zastavenie konania žalovaná, pretože v túto sumu uhradila žalobcovi po začatí
konania na súde. Preto v tejto časti by patrila náhrada trov konania žalobcovi.

Ďalej súd konanie zastavil aj v časti o zaplatenie poplatkom a sankčných úrokov 133,86 eur (12,58%

žalovanej sumy), pričom súd má za to, že v tejto časti zavinil zastavenie konania žalobca tým, že zobral
žalobu v tejto časti späť. Preto v tejto časti by patrila náhrada trov konania žalovanej.

Vo zvyšnej časti o zaplatenie 580,08 eur (54,52% žalovanej sumy) súd žalobu žalobcu zamietol, čo
predstavuje na jednej strane neúspech žalobcu a úspech žalovanej. Teda aj v tejto časti by patrila

náhrada trov konania žalovanej.

Z uvedeného výpočtu vyplýva, že v konečnom dôsledku náhrada trov konania patrí žalovanej. Tej
však preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, preto súd
rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a žalovanej náhradu trov konania

nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.