Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. marec 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216201236
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216201236.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v spore žalobcu: KRUK Česká

a Slovenská republika, s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové,
Česká republika, IČO: 247 85 199, právne zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Gallo, s.r.o.,
so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 367 15 352, konajúc JUDr. Michalom Gallom, proti
žalovanej: W. Z., I.. X.V. XXXX, Z. N. XXXX/XX,XXXXX X. M., o zaplatenie 227,85 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 1.februára 2016 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu,

ktorým by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy 227,85 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil
tým, že jeho právny predchodca so žalovanou uzatvoril dňa 27.novembra 2007 Zmluvu č. XXXXXXXXX,
predmetom ktorej bolo okrem iného aj poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu. Zmluvou
o postúpení pohľadávok z 29.októbra 2014 právny predchodca žalobcu postúpil svoju pohľadávku na
žalobcu. Nakoľko žalovaná využila možnosť prečerpania svojho bežného účtu, avšak svoj záväzok
nesplnila riadne a včas v súlade so zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami, právny
predchodca žalobcu 13.marca 2014 písomne odstúpil od zmluvy. Žalobca 11.januára 2016 vyzval

žalovanú k úhrade celej dlžnej sumy. Do dnešného dňa žalovaná dlžnú sumu neuhradila. Celkový dlh
žalovanej ku dňu podania žaloby je vo 227,85 eur a predstavuje celkovú pohľadávku postúpenú na
žalobcu pozostávajúcu z istiny vo výške 218,3 eur, úroku vo výške 0,06 eur, úroku z omeškania vo výške
9,49 eur a z poplatkov vo výške 0 eur. Žalobca si uplatnil zároveň aj úrok z omeškania vo výške 8,25%
zo sumy 218,36 eur od 26.marca 2014 do zaplatenia.
2. Žalovaná v mieste hláseného trvalého pobytu zásielky nepreberá. Úkony súdu potrebné na zistenie
adresy jeho skutočného pobytu boli neúspešné. Dňa 14.februára 2017 zverejnil súd na úradnej tabuli

ako aj na webovej stránke úradné oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa žaloba
považuje po 15 dňoch od takéhoto zverejnenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
Žalovaná sa k návrhu žiadnym spôsobom nevyjadrila.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná
o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Pričom vykonal
dokazovanie podľa § 295 CSP listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to konštatovaním žalobného

návrhu,zmluvouoposkytnutíbalíkaproduktovaslužiebprefyzickéosobyz27.novembra2007,Zmluvou
o vydaní a používaní Platobnej karty z 27.novembra 2007, Zmluvou o vydaní a používaní Platobnej karty
zo 14.júna 2010, Odstúpením od zmluvy z 13.marca 2014, Všeobecnými obchodnými podmienkami,
Oznámením o postúpení pohľadávky z 11.novembra 2014, stanoviskom žalobcu zo 6.júna 2016 a z9.januára 2017, výpisom z účtu z 27.mája 2016, zmluvou o postúpení pohľadávok z 29.októbra 2014,
pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
4. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre

fyzické osoby a Zmluvu o vydaní a používaní Platobnej karty dňa 27.novembra 2007. Následne uzavreli
Zmluvu o vydaní a používaní Platobnej karty dňa 14.júna 2010. Z uvedených dokumentov nie je zrejmé
s akými podmienkami malo byť povolené prečerpanie zostatku na účte čerpané, totiž vyplýva z nich len
toľko, že žalovaná má limity používania platobnej karty: hotovostný v dňoch 500 eur, bezhotovostný v
dňoch 1500 eur a celkový v dňoch 2000 eur. Možnosť prečerpať prostriedky na bežnom účte vyplýva zo

zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby z 27.novembra 2007, a to po splnení
podmienok. Nie je zrejmá však ani výška úrokovej sadzby, debetná úroková sadzba, úrok z omeškania,
doba trvania zmluvy, minimálne splátky, RPMN a pod.
5. Odstúpením od zmluvy právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy o poskytnutí balíka produktov
(zmluva o bežnom účte) s účinnosťou ku dňu doručenia tohto oznámenia, ako aj od zmluvy o povolenom
prečerpaní k bežnému účtu. Pričom výška pohľadávky je 228,91 eur, z ktorej však nevyplýva zostatok

na prečerpanej istine, úroku, úroku z omeškania, poplatkov, dokonca ani omeškanie konkrétnej splátky.
6. Z oznámenia o postúpení pohľadávky z 11.novembra 2014 je zrejmé, že došlo k postúpeniu
pohľadávky z nepovoleného prečerpania vo výške 227,85 eur s príslušenstvom k 29.októbru 2014.
7. Z výpisu z účtu z 27.mája 2016 súd zistil, že je vystavený ku dňu postúpeniu pohľadávky ako zostatok
na účte, nie je však z neho zrejmé kedy reálne žalovaná čerpala prostriedky z účtu, ako splácala tieto

prostriedky a ktorým dňom. Uvedený dokument nezodpovedá výpisu z účtu za obdobie od uzavretia
zmluvy o bežnom účte až do postúpenia pohľadávky. A predložený dokument ho ani nemôže nahrádzať.
8. Preto žalobcu súd opätovne vyzval na predloženie bankového výpis z účtu, na výzvu súdu žalobca
nereagoval, ani nepredložil bankový výpis z účtu, z ktorého by boli zrejmé žalobou tvrdené skutočnosti,
alebo individuálne dohodnuté podmienky pre prečerpanie prostriedkov na účte.

9. Pokiaľ sa týka obchodných podmienok, doručených na dôkaz žalobcom súd z nich zistil, že sú vydané
Slovenskousporiteľnoua.s.Bratislava.Podľabodu19.18.nadobúdajúúčinnosť1.augusta2002avšetky
zmluvné vzťahy uzatvorené medzi klientom a bankou odo dňa účinnosti VOP sa riadia VOP, pokiaľ v nich
niejeuvedenéinak.Zmluvnévzťahy,ktorésariadiliktorýmikoľvekpôvodnýmiobchodnýmipodmienkami
sa odo dňa účinnosti VOP riadia výlučne VOP. Klient súhlasí s tým, aby VOP nahradili v plnom rozsahu

pôvodné obchodné podmienky a obdobné dokumenty banky a že takéto zmluvné vzťahy sa budú riadiť
výlučne VOP, pokiaľ vo VOP nie je určené inak. Predložené obchodné podmienky nie sú žalovaným
podpísané.
10. Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný
aplikovať najmä ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa a zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
11. Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú
bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§
476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy
o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení

akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom
účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
12. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

13. Podľa ustanovenia § 708 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť
od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.
14. Podľa ustanovenia § 708 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej
sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a

povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka).
15. Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. (2) Dlh musí byť splnený
riadne a včas.
16. Podľa § 566 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to
neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.

17. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými
(od 1.marca 2010 do 31.mája 2014, ďalej len „Občiansky zákonník“), Spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkomje spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú

za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.
19. Podľa § 53 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb., Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

20. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
21. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platnom v čase uzavretia zmluvy (od 11.júna
2010 do 31.decembra 2012, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), Zmluva o spotrebiteľskom
úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov,
musí obsahovať tieto náležitosti:
a) podľa § 9 ods. 2 písm. a) ,

b) , d) , f) , g) , i) a w) ,
b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške,
c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.
22. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa §
9 ods. 2 písm. a) až k) ,
r) a y) a § 10 ods. 1 ,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

22. Podľa § 132 ods.1 a 3 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobnýnávrh.(3)Žalobcakžalobepripojídôkazy,ktorýchpovahatopripúšťa,okremtých,ktorénemôže
bez svojej viny pripojiť.23. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veciach podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov
súdu.

24. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
tvrdenia týkajúce sa sporu.
25. Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu
uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou a dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu - banka a žalovaná ako majiteľ

účtu dňa 27.novembra 2007 uzavreli podľa § 708 Obchodného zákonníka zmluvu o bežnom účte,
a následne po splnení podmienok aj zmluvu o povolené prečerpanie na bežnom účte zo 14.júna
2010. Vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je spotrebiteľský a predmetná zmluva
o bežnom účte a zmluva o povolení prečerpania účtu je bez pochybností spotrebiteľskou zmluvou.
Základná právna úprava právneho vzťahu zo zmluvy o úvere je daná v § 497 Obchodného zákonníka,
ktorý je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom, rovnako ako

právny vzťah zo zmluvy o bežnom účte, a postavenie žalovanej v uzavretej zmluve ako spotrebiteľa
zodpovedá charakteristike spotrebiteľa, danej v § 3 zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský
charakter zmluvy je zrejmý z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že banka je
dodávateľom služby a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, že by žalovaná požadovala
poskytnúť úver formou povoleného prečerpania na účte nie ako spotrebiteľ. Súd posudzoval vzťah strán

nielen podľa Obchodného zákonníka, ale pri právnom posúdení veci aplikoval aj ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia Občianskeho zákonníka v
znení ku dňu uzavretia zmluvy. Žalobca v konaní nerozporoval skutočnosť, že žalovaná má v zmluvnom
vzťahu postavenie spotrebiteľa a teda uvedené nebolo v konaní sporným.
26. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak

dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana konania, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z

tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.
27. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP, v sporovom konaní je to žalobca, kto je povinný uviesť
skutočnosti, o ktoré opiera svoju žalobu a uplatňuje svoj nárok. Dôkazné bremeno postihuje vždy
toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla žalobcu. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť
skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú, že právo alebo nárok žalobcu nevzniklo prípadne

zaniklo alebo sa zmenilo. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla
zaťažuje obidve strany. Neunesenie dôkazného bremena má potom v konaní za následok procesný
neúspech tej strany sporu, ktorý nedokázal preukázať ním tvrdené skutočnosti. Dôkazné bremeno súvisí
s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v čl. 8 CSP.
28. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže

splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní
ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno táto strana neuniesla. Dôsledkom neunesenia
dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu, na ktorej spočívalo
dôkazné bremeno a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze, keďže neponúkla alebo nevedela ponúknuť
súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.

29.PovykonanomdokazovaníahodnotenídôkazovpodľavlastnejúvahyvsúladesprincípmiC.s.p.súd
dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol záväzkovoprávny vzťah
zo zmluvy o bežnom účte a zmluvy o úvere vo forme povoleného prečerpania na účte. Žalobca tvrdil, že
má voči žalovanej pohľadávku, z titulu nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov žalovanou
na jej účte.

30. Zmluvou o úvere sa v záväzkovom práve rozumieme subjektívne právo jedného subjektu (veriteľa)
požadovať od druhého subjektu (dlžníka) toho istého záväzkovoprávneho vzťahu určité plnenie, t.j.
požadovať od dlžníka, aby niečo dal, aby niečo konal alebo niečo nekonal, t.j. opomenul, či strpel. V
konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) bremeno tvrdenia v tom, že so žalovanou
(dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanej určité plnenie a že žalovaná za toto

plnenie neposkytla riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje
povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti.
31. Zo zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žalobe nie je možné vyhovieť. V zmysle čl.
15 ods. 4 C.s.p. dôkazy a tvrdenia strán sporu súd hodnotí podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, naktorých spočíva tento zákon. Z predložených dôkazov súd nemal preukázané, že žalobcovi vzniklo právo
na zaplatenie sumy 227,85 eur s príslušenstvom, nakoľko táto suma je z pohľadu súdu a skutočnosti, že
sa jedná o záväzkovoprávny vzťah zo zmluvy, ktorej obsahom je peňažné plnenie, nepreskúmateľná.

Žalobca vo svojej žalobe nepreukázal, koľko peňažných prostriedkov žalovanej poskytol, teda aký dlh
má žalovaná, v akej výške žalovaná celkovo plnila, z čoho pozostáva žalovaná suma, akým spôsobom
bol vypočítaný úrok a úrok z omeškania, teda z akej sumy, za aké obdobie, akou sadzbou. Právny
zástupca žalobcu bol súdom vyzvaný, aby v lehote 10 dní bližšie špecifikoval dlžnú čiastku, z čoho sa
skladá, či zahŕňa aj úroky, úroky z omeškania, zmluvnú pokutu, poplatky, sankcie a pod. započítané

na istinu, ak áno, na základe akých ustanovení zmluvy alebo úverových podmienok a akým spôsobom
boli jednotlivé úroky, úroky z omeškania, poplatky alebo zmluvné pokuty vypočítané, z akej sumy a za
aké obdobie a tiež listinné dôkazy, z ktorých bude mať súd preukázanú dlžnú sumu a z čoho táto suma
pozostáva, ako sú výpisy z účtu, prehľad splátok, a podobne.
32. Na to bolo predložené súdu Výpis síce označený za účtovné obdobie od 1.januára 2000 do 27.mája
2016, avšak tento výpis nepreukazuje pohyb na účte, a teda akým dňom žalovaná použila prostriedky,

kedy ich splácala v akej výške, aké poplatky úroky boli účtované na vrub účtu a podobne. Z tak
všeobecnej žaloby, bez konkrétneho zdôvodnenia hmotnoprávneho nároku, bez uvedenia, čo podľa
hmotného práva žalovaná plnila pred podaním žaloby, bez uvedenia, aká úroková sadzba sa pri výpočte
úroku použila, z akej sumy a za aké obdobie bol úrok počítaný, ako bol vypočítaný úrok z omeškania (za
akéobdobie,zakejčiastkyaakésadzbaúrokusapoužila)acelkovovsúvislostiachslistinnýmidôkazmi,

predloženými žalobcom, nedalo sa vôbec zistiť a preskúmať, či je alebo nie je žalobcom požadované
plnenie v súlade s hmotným právom.
33. Z priložených listinných dôkazov mal súd len preukázané, že veriteľ uzavrel so žalovanou zmluvu o
bežnom účte, a následne aj zmluva o vydaní a používaní platobnej karty. Súd však nemal preukázané
a ani žalobca túto skutočnosť neuviedol, netvrdil, kedy a koľko peňažných prostriedkov žalovaná

skutočne v rámci povoleného prečerpania na účte prečerpala a tiež kedy a koľko žalovaná splatila.
Žalobca nepredložil súdu výpis z účtu žalovanej, z ktorého by bolo možné zistiť, koľko žalovaná čerpala
peňažných prostriedkov, koľko splatila, nepredložil súdu dôkaz, z ktorého by bolo možné zistiť sadzbu,
ktorou bol počítaný úrok ako aj úrok z omeškania. Pre chýbajúce tvrdenie žalobcu, či žalovaná niečo
zaplatila, resp. koľko zo záväzkového vzťahu dlží, súd pri preskúmavaní žalovanej sumy nemal z čoho

vychádzať pri preskúmavaní výšky dlhu, za ktorý má zodpovedať podľa tvrdení žalobcu žalovaná,
keď žalobca neuviedol tieto základné informácie, ktoré sú pre vyčíslenie dlžnej sumy podstatné. Z
uvedených dôvodov mal súd za to, že žalobca nedostatočne splnil povinnosť tvrdenia a dôkaznú
povinnosť dôsledkom ktorého bolo neunesenie dôkazného bremena a výsledkom bolo, že súd žalobu
zamietol.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko však v konaní úspešnej žalovanej žiadne trovy
nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných
princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné
rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným spôsobom, t.j. o nároku na náhradu trov konania, ako

aj o výške trov konania jedným rozhodnutím. V prejednávanej veci by bolo nehospodárne rozhodnúť
najprv spôsobom, že sa žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100% a následne
uznesením rozhodnúť, že žalovaná má právo na náhradu trov konania vo výške 0 eur. Takýto postup
by bol v rozpore z vyššie citovaným článkom základných princípov a nebolo ani v úmysle zákonodarcu
takéto predlžovanie rozhodovania o trovách konania v obdobných prípadoch.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).