Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. máj 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205489
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8814205489.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.EvyŠofrankovejačlenieksenátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: O. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom
XXX XX S. XXX, proti žalovanému: U.. K. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX S. XXX, o určenie, že
nehnuteľnosti nepatria do dedičstva po nebohej A. A., rod. Z., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom S.
XXX, zomrelej XX. XX. XXXX, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou
zo dňa 12. 07. 2016, č. k. 9C/52/2014-81 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele č. XXX
zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. S. nepatrí do dedičstva po poručiteľke A. A., rod. Z., zomrelej XX. XX.
XXXX.

2. Rozhodnutie odôvodnil zistením, cit.: „Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že
dom, ktorý je predmetom konania, ohľadom ktorého žalobca podal žalobu, že nepatrí do dedičstva

po jeho matke, tvoril majetkové spoločenstvo otca i matky žalobcu a žalovaného. Rodičia účastníkov
riadne spolu žili, hospodárili, a to až do smrti, v predmetnom rodinnom dome aj bývali, o čom súd z
výsledkov vykonaného dokazovania nemal žiadne pochybnosti. Iba tá skutočnosť, že matka žalobcu A.
A. určitú dobu bývala u svojich rodičov v Y., zrejme iba z dôvodu, že dom, v ktorom predtým bývali sa
prestavoval, čím neboli splnené podmienky na bývanie s mal. deťmi, neznamená, že matka žalobcu sa
spolu so svojim manželom W. A. nepodieľala na výstavbe rodinného domu. Ak sa aj matka na určitý
čas odsťahovala z domu z praktických dôvodov pre nevhodné podmienky, neznamenalo to, že medzi

manželmi Andrejom a A. A. nevzniklo majetkové spoločenstvo, ktoré sa následne po XX. XX. XXXX
pretvorili na bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Majetkové spoločenstvo manželov v tom čase
upravoval zákon č. 265/1949 Zb. o rodinnom práve a veci, ktoré z majetkového spoločenstva mohli patriť
do BSM sa od účinnosti zákona č. 40/1964 Zb. stali predmetom spoluvlastníctva. Všetky majetkové
spoločenstvá manželov vzniknuté podľa skorších predpisov zanikli dňom 01. 04. 1964 (dňom kedy
nadobudol účinnosť zákon č. 40/1964 Zb.) a iba veci z týchto majetkových spoločenstiev pokiaľ mohli
byť predmetom BSM sú od uvedeného dňa takými predmetmi. Samotný majetok manželov tým nie je

dotknutý. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď
tvrdil, že rodinný dom so súp. č. XXX nepatrí do dedičstva po jeho nebohej matke. Naviac súd považuje
za potrebné poukázať na skutočnosť, že sám žalobca sa podieľal pri vybavovaní súp. č. k predmetnému
rodinnému domu, na základe ktorého boli jeho rodičia zapísaní v katastri nehnuteľnosti ako vlastnícirodinného domu, teda nemal proti tomu námietky, pričom dedičmi po poručiteľoch - otcovi i matke sú
len žalobca a žalovaný.

3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku s tým, že žalovaný ako
úspešný účastník v konaní sa zriekol práva na náhradu trov konania“.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na
protizákonné konanie Notárskeho úradu O.. B. I., ktorý na základe LV č. XXXX neplatného pre právne

úkony, pripísal ako spoluvlastníčku rodinného domu so súp. č. XXX A. A., ktorá zomrela XX. XX. XXXX.
LV č. XXXX bol vyhotovený XX. XX. XXXX a je v ňom napísané, že je nepoužiteľný pre právne úkony. V
doplnení odvolania žalobca uviedol, že pri prejednávaní dedičstva po jeho matke notárka sa vyjadrila,
že poručiteľka A. A. je spoluvlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX, k. ú. S.. Na dedičskom konaní
prítomný otec žalobcu, W. A., prehlásil, že poručiteľka nikdy nebola zamestnaná, nepoberala dôchodok,
zo Y. nič nedoniesla, ani žiaden dom v S. nepostavila. Pohreb matke vystrojil žalovaný, ktorý v tom čase

pracoval na ONV oddelenie životného prostredia a tak celej veci „dal krídla“. Keď sa žalobca v roku 1974
sťahoval z domu č. XXX do domu č. XXX, v dome č. XXX nechal uzamknuté dôležité doklady (rodné
listy, osvedčenia, účty, stavebné povolenia a pod.). Keď si chcel tieto veci po presťahovaní vziať, už tam
neboli a doklady nenašiel ani v archívoch Ministerstva vnútra SR.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 470
ods. 1 a 2 CSP vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

7.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej
inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza:

8. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, žalobca a žalovaný sú dedičmi po svojej matke,
poručiteľke A. A., zomrelej XX. XX. XXXX, naposledy bytom S. XXX (dedičské konanie po poručiteľke
je vedené na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 1D/1071/1995). Dôkazy nachádzajúce sa
v spise svedčia tomu, že rodičia účastníkov konania W. A., zomrelý XX. XX. XXXX a A. A., zomrelá XX.
XX. XXXX, po uzavretí manželstva, z ktorého pochádzajú účastníci konania, najprv bývali v rodičovskom

dome (u svokrovcov A. A.), ktorý pri požiari zhorel. Po požiari v 50-tych rokoch minulého storočia
manželia W. a A. A. vybudovali tzv. poľnohospodársku usadlosť (maštale pre dobytok, sypanec, jednu
izbu a kuchyňu). V 60-tych rokoch, keďže bývali v stiesnených podmienkach, sa rozhodli postaviť
prístavbu, ktorá bola dokončená v roku 1967. Uvedené konštatovanie korešponduje aj s odôvodnením
rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30. 08. 2012, sp. zn. 17Co/55/2012, ktorým odvolací súd potvrdil

rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 25. 10. 2011, č. k. 7C/60/2007-270. Citovaným
rozsudkom bola zamietnutá žaloba žalobcu O. A. o určenie, že investície do rekonštrukcie rodinného
domu č. XXX sú pasívom dedičstva. Z vyššie uvedeného rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, cit: „Vo
vzťahu k určeniu vlastníckeho práva k rodinnému domu č. XXX, k. ú. S. nebolo preukázané, že tento
rodinný dom postavený v rokoch 1960 - 1965, patrí do výlučného vlastníctva žalobcu. Nebolo totiž

zistené, že žalobca túto prístavbu rodinného domu, tak ako je to uvedené v znaleckom posudku U.. K.
Z., vystavil na vlastné náklady a pre seba, resp., žeby nejakým iným spôsobom nadobudol vlastnícke
právo k nehnuteľnosti. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o nedostatku finančných prostriedkov na
budovanie prístavby na strane jeho rodičov, nepreukázal ani skutočnosť, že materiál nakupoval na
stavbu svojho rodinného domu. Z obsahu prehlásenia otca W. A. vyplýva, že táto prístavba bola rodičmi

charakterizovaná ako prístavba k domu č. XXX, teda k starému rodinnému domu, dokonca tak, ako to
uviedol aj žalovaný, stavebný úrad považoval otca účastníkov konania za vlastníka rodinného domu,
keď tento bol aj predvolaný na priestupkové konanie v súvislosti s nepovolenou stavbou.“ Z uvedenéhorozhodnutiatedanepochybnevyplýva,žerodičiaúčastníkovkonaniapostavilirodinnýdomakoprístavbu
k starému rodinnému domu v 60-tyh rokoch minulého storočia.

9. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby na konštatovaní, že rodinný dom,
súp. č. XXX v obci S. tvorilo majetkové spoločenstvo otca a matky žalobcu, pretože títo riadne spolu žili,
hospodárili a až do svojej smrti v predmetnom rodinnom dome aj spoločne bývali. Skutočnosť, že matka
účastníkov počas prestavby rodinného domu určitý čas spolu s deťmi pochádzajúcimi z manželstva, t.
j. účastníkmi konania žila u svojich rodičov v Y., nič nemení na tom, že rodinný dom, ktorého prestavba

bola dokončená v roku 1967, patril do BSM - rodičov účastníkov konania.

10. Odvolací súd zároveň v predmetnom konaní skúmal či v zmysle § 161 Civilného sporového poriadku
sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“), resp. či v
predmetnom konaní neexistuje prekážka už právoplatne rozhodnutej veci (6C/288/2004). Ako vyplýva
z obsahu spisového materiálu, právoplatným rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou z 13.

10. 2006, sp. zn. 6C/288/2004 bola zamietnutá žaloba žalobcu U.. K. A. proti žalovanému O. A. o
určenie, že rodinný dom, súp. č. XXX, postavený na pozemku parc č. XXX zapísaný na LV č. XXXX,
k. ú. S. nepatrí do dedičstva po poručiteľoch W. A. a A. A., a o určenie, že žalobca je vlastníkom
tohto rodinného domu. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal, že bol
dobromyseľný v tom, že mu rodinný dom vlastnícky patrí, tiež nepreukázal, že rodinný dom nepatrí do

dedičstva po jeho rodičoch. Pokiaľ konanie vo veci 6C/228/2004 sa viedlo na tom skutkovom základe,
že žalobca U.. K. A. preukazoval nadobudnutie vlastníckeho práva k rodinnému domu, súp. č. XXX
titulom vydržania, v predmetnom konaní žalobca O. A. podal žalobu na tom skutkovom základe, že
pôvodne postavená poľnohospodárska usadlosť v roku XXXX a následná prístavba k rodinnému domu,
ktorá bola dokončená v roku 1967 nepatrí do BSM a že uvedená nehnuteľnosť patrí do dedičstva po

poručiteľovi W. A. v celom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že veci vedené pod sp. zn. 6C/288/2004 a
9C/52/2014 na Okresnom súde Vranov nad Topľou nevychádzajú z rovnakého skutku, čím neexistuje
prekážka právoplatne rozhodnutej veci (§ 230 CSP).

11. Žalobca v predmetnom konaní svoje tvrdenie, že rodinný dom, súp. č. XXX. nepatrí do dedičstva

po jeho matke, nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia. Nepreukázal
žiadne ním tvrdené skutočnosti, a preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil túto dôkaznú situáciu
(neunesenie dôkazného bremena žalobcom), a preto správne postupoval, keď žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

12. Keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil, odvolací súd postupom
vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP. Úspešný žalovaný si trovy odvolacieho konania neuplatnil, preto mu ich odvolací súd

nepriznal a neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).