Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/177/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114208066
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114208066.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: K. M., nar. XX.X.XXXX,
bytom T., L. XX, zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov
163/66, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598,
ovydaniebezdôvodnéhoobohateniaaurčenieneprijateľnejzmluvnejpodmienky,oodvolanížalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 11C 114/2014-91 zo dňa 30.01.2015 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 11C/114/2014-115 zo dňa 29.06.2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím
rozsudkom uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 964,98 eur a trovy konania
vo výške 541 eur na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dni od právoplatnosti rozsudku a určil,
že zmluvná podmienka v zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 02.12.2010 pod č. XXXXXXXXX
upravená v bode 11 vete druhej Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v znení: ,,1/3 poplatku
predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o

úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“ predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

2. Súd prvej inštancie citoval ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3 a 5, § 53a ods. 1, § 107 ods.
1 a 2, § 451 ods. 1 a 2, § 456 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ust. § 1 ods. 2, § 2
písm. d), § 9 ods.2 písm. j), k) a l), § 11 ods. 1 písm b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z o
ochrane spotrebiteľa. Vychádzal zo zisteného, že účastníci uzavreli dňa 02.12.2010 písomnú úverovú

zmluvu, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver 500 Eur za poplatok 484 Eur, ktorý sa
žalobca zaviazal uhradiť 12 mesačnými splátkami po 82 eur počnúc 10.01.2011. Ustálil, že žalobca
nepochybne neuzatváral úverovú zmluvu ako podnikateľ, ale ako fyzická osoba a ani pri jej plnení
nekonal v rámci obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, žalobca má bez akýchkoľvek pochybností
status spotrebiteľa a preto aj námietka zo strany žalovaného ohľadom nedostatku miestnej príslušnosti
súdu prvej inštancie je nedôvodná. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že napriek tomu, že v zmluve
bol vyznačený ako účel úveru výkon zamestnania, úver bol v skutočnosti poskytnutý na iný účel. Zistil,

že v predmetnej úverovej zmluve neboli uvedené obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.: ročná percentuálna miera nákladov, výška, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov, čo
malo za následok že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1písm b) zákona č. 129/2010 Z.z.. Uvedené závery znamenali pre súd, že žalobca by mal žalovanému
vrátiť len sumu poskytnutého úveru t.j. 500 eur a keďže žalobca zaplatil až 1.464,98 Eur, žalovanému
vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 964,98 eur. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj námietkou

premlčania a dospel k záveru, že nárok žalobcu bol uplatnený včas v rámci dvojročnej subjektívnej
a trojročnej subjektívnej lehoty. Žalobu o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky posúdil podľa §
53 Občianskeho zákonníka a dospel k názoru, že požadovanie úhrady administratívneho poplatku,
predstavujúceho 64 % úveru, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ vyžaduje od
spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané.

Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie
spotrebiteľovi a v jeho záujme. Navyše úrok vo výške 32 % ročne (1/3 dohodnutého poplatku 161,33 eur)
je nepochybne minimálne v rozpore zo zásadou dobrým mravov a preto úverová zmluva s poukazom na
§ 39 Občianskeho zákonníka nemôže byť v tejto časti platná. Dodal, že oprávnenie na podanie takejto
žaloby vyplýva tak priamo z právneho predpisu a nie je teda potrebné preukazovať naliehavosť právneho
záujmu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p..

3. Úspešnému žalobcovi priznal súd prvej inštancie náhradu trov konania predstavujúcich trovy
právneho zastúpenia podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016
(ďalej len ,,O.s.p.“).

4. Proti tomuto rozsudku podal v celom rozsahu v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal,
že v konaní došlo k vadám, vec bola nesprávne právne posúdená a súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal, že súd prvej inštancie
o jeho vznesenej námietke premlčania nerozhodol, a napriek ospravedlneniu a žiadosti o odročenie
pojednávania neúčasti žalovaného vec prejednal bez jeho prítomnosti, čim jednoznačne došlo k odňatiu

jeho možnosti konať pred súdom. Ďalej žalovaný namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže vo veci rozhodoval síce vecné, ale nie miestne
príslušný súd a teda neboli splnené podmienky za ktorých môže súd konať. V danej veci je miestne
príslušný súd Okresný súd Bratislava I s poukazom na ust. §§ 84 a 85 ods. 2 O.s.p., pričom
túto skutočnosť namietal pri svojom prvom úkone, ktorý mu patril. Týmto konaním zároveň došlo k

závažnému porušeniu ústavného práva podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR. Žalovaný razantne odmietol, že
by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu, keďže nie je splnený žiaden zákonom stanovený
predpoklad, ktorý sa pre vznik bezdôvodného obohatenia obligatórne vyžaduje. Nárok žalobcu bol
premlčaný v dvojročnej subjektívnej lehote podľa ust. Občianskeho zákonníka a to dňa 16.08.2013, kedy
došlo k splateniu dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie nepoukázal, na žiadne

relevantné dôkazy ani ustanovenia právnych predpisov, na základe ktorých dospel k takémuto záveru. V
tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 13.11.2014, sp. zn. 7Co/90/2013.
Je toho názoru, že žalobca nijako relevantne nepreukázal moment, kedy sa o bezdôvodnom obohatení
dozvedel. Zmluvne dojednanie, ktoré podliehalo prieskumu v tomto konaní, je celkom jednoznačné
cenovým dojednaním a vzhľadom na ust. § 53 od. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj článku 4 ods. 2

Smernice Rady 93/13/EHS. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.

1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§
385C.s.p.acontrario)stým,žemiestoačasvyhláseniarozhodnutiaoznámilnaúradnejtabuliKrajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodne.

6.Zobsahuspisuvyplýva,žeodvolacísúduznesenímzodňa28.04.2016,č.k.21Co/121/2015-112,vrátil
vec súdu prvej inštancie na postup podľa § 153 ods. 4 O.s.p.. Súd prvej inštancie opätovne rozhodol
dopĺňacím rozsudkom zo dňa 29.06.2016, č.k.11C/114/2014-115, a vec predložil odvolaciemu súdu na
rozhodnutie o odvolaní.

7. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52.
Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky inéustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu strany sporu dňa 02.12.2010 uzavreli formulárovú zmluvu

o spotrebiteľskom úvere formou predtlače, ktorou žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi
bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 500 eur s poplatkom vo výške 484 eur, ktorý mal žalobca splatiť
v 12 mesačných splátkach po 82 eur.

9. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobkyni túto

charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné
podmienky úveru, ktoré žalobca ovplyvniť nemohol, keďže boli už vopred pripravené pre veľký počet
spotrebiteľov. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho
konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobcovi za účelom výkonu obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobcu. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania

skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom
známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný
bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v
žiadnom prípade byť len všeobecný, nič nehovoriaci údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania,

zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon
povolania, zamestnania resp. podnikateľská činnosť s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri
uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si
žalovaný nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi rovnaký
vplyv, ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený nebol.

10. Odvolací súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu sa zároveň vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Zmluvným dojednaním nie je
možné vylúčiť pôsobnosť zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné
ustanovenia a vzťahuje sa na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v

zmysle tohto zákona. Výnimku netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o
spotrebiteľských úveroch má vo vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má
prednosť pred aplikáciou ustanovení Obchodného zákonníka.. Z uvedeného je podľa odvolacieho súdu
zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia, ktoré sa týkajú spotrebiteľských zmlúv,
upravené jednak v Občianskom zákonníku, jednak v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

11. Pokiaľ teda súd prvej inštancie konštatoval, že v predmetnej zmluve o úvere nie sú uvedené údaje o
výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnej percentuálnej miere nákladov
a priemernej ročnej percentuálnej mieru nákladov, čo boli v čase uzatvárania tejto zmluvy povinné údaje

vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z., bol jeho úsudok správny. Následkom absencie týchto údajov je
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Pri takejto právnej úprave, ak takéto údaje zmluva neobsahovala,
žalovanému nemohol vzniknúť zákonný nárok na zaplatenie dohodnutých poplatkov. Prijatím takéhoto
plnenia bez právneho dôvodu preto vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, ktoré
žalovaný musí vydať podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka.

12. Zo dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že tretina poplatku, ktorý bol
dohodnutý vo výške 484 eur predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny predstavujú administratívny
poplatok (bod 11 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru).

13. Úroková sadzba v danom prípade dosahuje výšku 32 % ročne (vzhľadom na skutočnosť, že
splatnosť úveru bola 12 mesiacov). Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej
kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov
nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnostiv prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie
je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej
klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom

je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú
najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov
alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na
vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100
% oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu

pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Vychádzajúc
zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné
úrokové sadzby pri nových úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby
do 1 roka v decembri 2010 (12/10), kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 5,72 %. Úverová
zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 02.12.2010 bola so splatnosťou 12 mesiacov, t.j.
do jedného roka. Úroková sadzba predmetného úveru je tak viac ako 6-násobkom priemernej sadzby

úverov poskytovaných v rovnakom období.

14. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za
užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym

predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda
o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa
priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav
pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v
čase uzavretia zmluvy.“ Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore

s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak sa dostáva do rozporu so zákonom a takéto
klauzuly sú neplatné (§ 39, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

15. V súvislosti s administratívnym poplatkom predstavujúcim náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o úvere a na tzv. všetku administratívnu činnosť, je potrebné súhlasiť so záverom súdu prvej

inštancie, že požadovanie úhrady administratívneho poplatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po
materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (takzvaná teória skutočného
plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).
Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie

spotrebiteľa a v jeho záujme. (pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 18Co/109/2011 z
21.11.2011).

16. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj
podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého

bola dojednaná. Dojednanie o administratívnom poplatku je tiež vágnym ustanovením, ktoré vôbec
nešpecifikuje, o aké konkrétne administratívne činnosti ide.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu spotrebiteľ by mal platiť administratívny poplatok len za dodané
skutočné plnenie. Preto musí byť predmet administratívneho poplatku určitý a musí byť v primeranej

výške. Ak tieto atribúty nie sú splnené, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa; ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda neplatnú
podmienku v zmluve v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

18. Odvolací súd naviac poukazuje na to, že neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky už bola

judikovaná rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C 42/2012 zo dňa 13.9.2013 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co 219/2013 zo dňa 21.8.2014, ako aj rozsudkom
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 17C 212/2014 zo dňa 15.12.2014 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 15Co 118/2015 zo dňa 22.7.2015, v dôsledku čoho je žalovaný podľa § 53a
ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný zdržať sa používania takejto podmienky v zmluvách so všetkými

spotrebiteľmi.

19. Z uvedeného vyplýva, že tak z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky upravenej v bode 11
úverovej zmluvy o tej časti poplatku ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie auzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou, ako aj pre rozpor z dobrými
mravmijepredmetnýpoplatokvcelostineakceptovateľný,absolútneneplatnýapredstavujebezdôvodné
obohatenie v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, tak ako to konštatuje správne aj súd prvej

inštancie.

20. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý vyhovel žalobe o bezdôvodnom
obohatení, keď zistil, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 500 eur a žalovaný prijal úhrady titulom
splátok úveru v sume vyššej ako bola hodnota istiny poskytnutého úveru .

21. Záväzkový vzťah bezdôvodného obohatenia vznikne len ak sa naplnia všetky zákonom ustanovené
predpoklady na jeho vznik (ak sa niekto „na úkor iného bezdôvodne obohatí“). Základným predpokladom
vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu
jehomajetkudošlovrozporesprávomuznanýmidôvodmi.Dôvodoexistenciibezdôvodnéhoobohatenia
nastraneobohatenéhomusíponúknuťpostihnutý,ktorýžalobounasúdežiadaovydaniebezdôvodného

obohatenia, resp. jeho peňažnú náhradu. Na vznik záväzkovo-právneho vzťahu z bezdôvodného
obohatenia sa nevyžaduje existencia zavinenia, ani existencia protiprávneho úkonu. Zákon vyžaduje len
to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznávaných dôvodov.

22. 30. Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalovaný v prospech žalobcu

titulom predmetného úveru vyplatil čiastku 500 eur, pričom žalobca v prospech žalovaného poukázala
úhradu vo výške 1.464,98 eur. Za tejto situácie správne postupoval súd prvej inštancie, ak zaviazal
žalovaného k zaplateniu sumy 964,98 eur predstavujúcej jeho bezdôvodné obohatenie v dôsledku
plnenia bez právneho dôvodu podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

23. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným, nie možné súhlasiť s názorom žalovaného
spočívajúcim v tom, že by nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia bol premlčaný v subjektívnej
lehote 2 rokov v zmysle § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

24. Odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známe, že žalovaný dlhodobo ignoruje právnu úpravu zameranú

na ochranu spotrebiteľov (absencia obligatórnych náležitostí zmluvy, uvádzanie neprijateľných
zmluvných podmienok v zmluve, ako napr. rozhodcovská doložka, administratívny poplatok, dohoda
o vyplnení zmenky). Uvedené sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Neuvedenie ročnej percentuálnej miery, výšky, počtov
a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery

nákladov do zmluvy o predmetnom spotrebiteľskom úvere, je nepochybne úmyselným porušením
zákona, čo spôsobuje záver, že taktiež bezdôvodné obohatenie, ktoré takýmto spôsobom vzniklo, je
bezdôvodným obohatením získaným úmyselne. Aj keby súd pripustil, že žalovaný nechcel dojednať
zmluvu so žalobcom v snahe získať prospech, ťažko možno uveriť, že žalovaný nevedel, čo môže
takýmto konaním spôsobiť a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený.

25. Je nesporné, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., zneužíva svoje právo ako veriteľ, viackrát v
priebehu rokov boli judikované všetkými súdmi rôznych stupňov porušenia práv spotrebiteľov, vrátane
upozornenia Európskej komisie vo vzťahu k Slovenskej republike na riešenie ochrany spotrebiteľov
práve v otázke zneužívania veriteľských práv touto spoločnosťou. Preto v obdobných spotrebiteľských

veciach je potrebné vychádzať zo všeobecnej desaťročnej objektívnej premlčacej lehoty, kde úmysly
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. obohacovať sa na úkor spotrebiteľov sú zrejmé, kde táto spoločnosť
má vedomosť z judikovaných rozhodnutí o svojom zneužití práva, či využívaní neprijateľných zmluvných
podmienok.

26. To znamená, že v predmetnom právnom vzťahu strán sporu je potrebné aplikovať objektívnu 10-
ročnú premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Preto je potrebné konštatovať, že nároky uplatňované žalobcom v tomto konaní nemôžu byť
premlčané.

27. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného o tom, že predmetom prieskumu nemôžu byť zmluvné dojednania
týkajúce sa primeranosti ceny odvolací súd uvádza, že administratívny poplatok, ktorý je obsiahnutý
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, nie je dojednaním týkajúcim sa hlavného predmetu
plnenia, a teda podlieha prieskumu podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súdnemu prieskumuv zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepodlieha hlavný predmet plnenia a primeranosť ceny
(úver a úrok). Administratívny poplatok nepredstavuje cenu hlavného predmetu plnenia, pretože túto
odráža úrok z úveru.

28. Žalovaný v odvolaní namietal, že konaním súdu prvej inštancie došlo k závažnému porušeniu
ústavného práva podľa čl. 48 ods. Ústavy SR, keď vec prejednával a rozhodoval miestne nepríslušný
súd, pričom on vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Prešov a mal za to že na
vec je príslušný Okresný súd Bratislava I. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že je v danej veci

miestne príslušný s poukazom na § 87 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
len ,,O.s.p.“) účinného do 30.06.2016. Odvolací súd sa názorom súdu prvej inštancie stotožňuje. Podľa
dôvodovej správy k zneniu ustanovenia § 87 písm. O.s.p. Zákonom č. 384/2008 Z. z. je rozšírenie
miestnej príslušnosti, danej na výber príspevkom k rozšíreniu ochrany spotrebiteľa vnútroštátnymi
orgánmičlenskýchštátovEurópskejúnie.Jenepochybné,žežalobcajespotrebiteľomvzmysle§52ods.
4 Občianskeho zákonníka a žalovaný je dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V

takomto prípade je významné len to, že spor vznikol zo zmluvy, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy.
Ustanovenie § 87 písm. f/ O.s.p. umožňuje spotrebiteľovi, aby podal žalobu okrem všeobecného súdu
žalovaného aj na súde, v obvode ktorého má svoje bydlisko (Prešov). Keďže žalobca toto právo voľby
miestnej príslušnosti využil, došlo tým k založeniu miestnej príslušnosti Okresného súdu Prešov.

29. Odvolacia námietka žalovaného, že mu súd prvej inštancie nerozhodnutím o jeho námietke
miestnej nepríslušnosti na prejednanie a rozhodnutie veci a súčasne uskutočnením pojednávania v jeho
neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom tiež nie je dôvodná. Z ustanovenia § 167 ods. 1 druhá
veta O.s.p. účinného do 30.06.2016 síce vyplýva možnosť súdu o podmienkach konania (t.j. vrátane
miestnej príslušnosti) rozhodnúť vo forme uznesenia, Občiansky súdny poriadok však v ustanovení §

105 ods. 1 a 2 O.s.p. nezakotvoval povinnosť súdu rozhodnúť o podanej námietke účastníka konania
o nedostatku miestnej príslušnosti súdu na prejednanie a rozhodnutie veci, keď výslovne zakotvuje
len povinnosť svoju miestnu príslušnosť skúmať a v závislosti na výsledku tohto skúmania neodkladne
postúpiť vec inému súdu bez rozhodnutia alebo pokračovať v konaní o podanom návrhu. Z postupu
súdu v konaní a odôvodnenia napadnutého rozsudku zjavne vyplýva, že súd prvej inštancie na námietku

žalovaného svoju miestnu príslušnosť skúmal a dospel k záveru, že je miestne príslušný na prejednanie
a rozhodnutie veci a svoj názor v odôvodnení rozsudku primerane vysvetlil.

30. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom podľa ust. § 387 ods.
1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p.,
tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).