Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. apríl 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/292/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713215628
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6713215628.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej

a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu
OBOLON-Slovakia s.r.o., so sídlom Lichnerova č. 82, 903 01 Denec, IČO: 46 417 770, zastúpený
JUDr. Rastislavom Vranecom, advokátom, Mojmírova 13, 900 26 Slovenský Grob, IČO: 30 792 061
proti žalovanej R. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, K., zastúpená URBÁNI&Partners
s.r.o., so sídom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, o zaplatenie 18.339,-Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 10Cb/24/2014-433 zo
dňa 18.novembra 2015 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. 10Cb/24/2014-433 zo dňa 18.novembra 2015 potvrdzuje.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen rozsudkom č.k. 10Cb/24/2014-433 zo dňa 18.11.2015 uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi 18.339,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne z rôznych súm
za rôzne obdobie omeškania v ktorom bol žalovaný z omeškania so zaplatením peňažného záväzku
tak, ako to okresný súd presne špecifikoval vo výroku svojho rozhodnutia. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol a žalobcovi priznal paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške

40,-Eur a trovy konania vo výške 4.885,12 Eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume
1.100,-Eur a z trov právneho zastúpenia v sume 3.785,12,-Eur.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako dopravca uzatvoril
dňa 15.4.2013 so žalovanou ako sprostredkovateľkou Zmluvu o preprave a vyťažení na základe
ktorej sa sprostredkovateľ prepravy zaviazal v prospech dopravcu vyťažovať, t.j. zabezpečovať
dopravu a prepravu dvoch motorových vozidiel za platobných a ostatných podmienok dohodnutých v

zmluve. Žalobca ako dopravca vystavil žalovanej, ako sprostredkovateľke dopravy faktúry za vykonanú
prepravu v súlade so zmluvou. Žalovaná z vyfakturovanej sumy 20.199,-Eur uhradila sumu 1.860,-Eur.
Predmetom sporu zostala neuhradená pohľadávka 18.339,-Eur spolu s príslušenstvom.

3. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 261 ods. 1, § 269
ods. 2, § 610, § 625 ods. 1, 2, § 601 ods. 1, § 605 ods. 2, § 365 ods. 1, 2, § 369 ods. 1, 2, § 369c
ods. 1, § 344, § 365 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a § 544 ods. 1, 2, § 580, § 524 ods. 1, 2 a

§ 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka mal za preukázané, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný
na podanie žaloby. V čase podania žaloby, v priebehu konania i v čase vyhlásenia rozsudku bol
žalobca nositeľom hmotného práva, o ktoré v konaní ide. Uviedol, že dňa 17.6.2013 došlo k uzavretiu
zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá je predmetom tohto súdneho konania. Zmluva bola uzavretámedzi žalobcom, ako postupcom a firmou SAF Investment, s.r.o., ako postupníkom. Zároveň v konaní
bolo preukázané, že následne dňa 3.9.2016 bola uzavretá zmluva o spätnom postúpení predmetnej
pohľadávky zo spoločnosti SAF Investment, s.r.o. na spoločnosť žalobcu. Preto argumentáciu žalovanej

o tom, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby považoval okresný súd za právne
irelevantnú. V tejto súvislosti konštatoval, že pokiaľ jej spätné postúpenie pohľadávky nebolo oznámené,
táto skutočnosť nemohla v žiadnom prípade ovplyvniť platnosť, resp. neplatnosť postúpenia predmetnej
pohľadávky. Táto skutočnosť mohla mať vplyv len na to, že v prípade, ak by žalovaná plnila spoločnosti
SAF Investment, s.r.o. predtým , než mala vedomosť o spätnom postúpení pohľadávok, znamenalo by

to, že by sa tým zbavila svojho záväzku voči žalobcovi.

4. Ďalej okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalovaná základ nároku, resp. jeho výšku nerozporovala.
Jej obrana spočívala v tvrdení, že pohľadávka žalobcu zanikla jednostranným započítaním s jej
pohľadávkou,ktorúmalavočižalobcoviztituluzmluvnejpokutyuplatnenejnazákladezmluvyopreprave
a vyťažení zo dňa 15.4.2013 v celkovej výške 34.000,-Eur pričom k započítaniu malo dôjsť listom zo

dňa 19.6.2013.

5. Okresný súd sa preto zameral na dokazovanie, či žalovanej voči žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty a či k zániku pohľadávky žalobcu uplatnenej v predmetnej veci došlo jednostranným
započítaním zo strany žalovanej. Posudzoval zmluvu o preprave a vyťažení zo dňa 15.4.2013 a uviedol,

že na základe článku V. zmluvy bol dopravca povinný nahlásiť sprostredkovateľovi minimálne 7 dní
dopredu dovolenku vodiča, prípadne opravy vozidla alebo iné dôvody kedy nebude môcť dopravca
vozidlo dať k dispozícii sprostredkovateľovi dopravy. V prípade nedodržania lehôt v bode V, bude môcť
sprostredkovateľ dopravy vyfakturovať dopravcovi zmluvnú pokutu za každý deň nepristavenia vozidla
vo výške 500,-Eur.

6. S prihliadnutím na zmluvnú pokutu dohodnutú v zmluve, dospel okresný súd k záveru, že žalovanej
nárok na zmluvnú pokutu voči žalobcovi nevznikol, nakoľko neboli kumulatívne splnené obidve
podmienky pre priznanie nároku na zmluvnú pokutu, a to nedodržanie príslušných lehôt a zároveň
porušenie povinnosti pristaviť vozidlo zo strany žalobcu.

7. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd vyslovil záver, že žalobca vykonal všetky prepravy,
ktoré boli žalovanou objednané. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že žalobca porušil zmluvu, keď jej neoznámil,
že vozidlá sú pripravené k pristaveniu, okresný súd uviedol, že takáto povinnosť žalobcovi z uzavretej
zmluvy nevznikla. Keďže žalovaná nepreukázala porušenie zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu,

žalovanej nevznikol nárok na zmluvnú pokutu a preto existujúcu pohľadávku si nemohla uplatniť na
započítanie proti uplatnenej pohľadávke žalobcu. Nakoľko žalovaná uplatnený nárok a jeho výšku
nerozporovala a nepreukázala spôsobilú pohľadávku na započítanie, okresný súd považoval nárok
žalobcu na zaplatenie odplaty za vykonané prepravy za dôvodný. Rovnako považoval za dôvodný aj
uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania, nakoľko v konaní bolo preukázané, že

žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou peňažného záväzku. Žalobcovi priznal uplatnený nárok
na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých
faktúr a nie tak, ako to požadoval žalobca odo dňa splatnosti faktúr.

8. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi priznal náhradu trov

konania, pretože vo veci mal plný úspech.

9. Proti rozsudku v časti výroku, ktorým okresný súd žalobe žalobcu vyhovel, podala v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaná z dôvodu, že podľa jej názoru okresný súd na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci

( § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. ). Uviedla, že právny zástupca žalovanej predložil na pojednávaní dňa
19.10.2015 okrem iných listinných dôkazov aj postúpenie pohľadávky, z ktorého jednoznačne vyplýva,
že žalobca v celom rozsahu postúpil dňa 20. 6.2013 pohľadávku podľa § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka na postupníka spoločnosť SAF Investmen, s.r.o. Na základe tejto skutočnosti dňa 20.6.2013
táto spoločnosť, ako postupník vstúpil do všetkých práv a povinností postúpenej pohľadávky. Namietal,

že právny zástupca žalobcu nemal ani vedomosť o postúpení pohľadávok. Nepredložil žiadny
relevantný doklad preukazujúci písomné oznámenie o postúpení adresované, resp. doručené žalovanej
a nepredložil ani žiadnu zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej došlo k spätnému postúpeniu
pohľadávky z postupcu - SAF Investmen, s.r.o. na postupníka - žalobcu. Argumentoval tým, že právnyzástupca má dostatočný časový priestor na predloženie zmluvy o spätnom postúpení pohľadávky , čo
však neurobil. Preto okresný súd mal z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu žalobu
v celom rozsahu zamietnuť.

10. Žalobca dodatočne predložil dokument označený „ Spätné postúpenie pohľadávky zo dňa 3.9.2013
„ažvzmyslezáverovzpojednávaniazodňa19.11.2015.Pretospochybňujepravdivosťtohtodokumentu
a to aj z dôvodu, že právny zástupca žalobcu nepredložil tento dokument sám iniciatívne, ale až na
základevýzvysúdu,resp.popredloženílistinnýchdôkazovprávnymzástupcomžalovanej.Podľanázoru

žalovanej právny zástupca žalobcu pripravil na základe výzvy súdu účelové Dokumenty, ktorých pravosť
a pravdivosť spochybňuje. Pokiaľ žalobca predložil zmluvu o spätnom postúpení pohľadávky z postupcu
SAF Investment, s.r.o. späť na postupníka žalobcu dňa 3.9.2013, bez akéhokoľvek relevantného
písomného oznámenia. Nesplnil si notifikačnú povinnosť tak postupca ako ani postupník. Absencia
notifikačnej povinnosti postupcu, resp. postupníka o postúpení pohľadávky nezakladá žiadne právne
účinky, nakoľko veriteľom voči dlžníkovi žalovanej je stále postupca spoločnosť SAF Investment, s.r.o.

V tejto súvislosti žalovaná poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. apríla 2011, sp.zn.
5Cdo/149/2010, na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 5Obo/93/2008 zo dňa 20.mája 2016.

11. Žalovaná nesúhlasila so záverom okresného súdu, že jej nevznikol nárok voči žalobcovi titulom
zmluvnej pokuty. Žalobca so žalovanou uzatvorili dňa 15.4.2013 zmluvu o preprave a vyťažení, na

základe ktorej mala žalovaná vyťažovať dva kusy návesných súprav (kamiónov) cez rôzne špedičné
firmy a žalobca sa zaviazal poztupniť k vyťaženiu dva kusy návesných súprav. Zmluve strany v rámcovej
zmluve dohodli podmienky prepravy, na základe ktorých bol žalobca ako dopravca povinný nahlásiť
žalovanej ako sprostredkovateľke minimálne 7 dní vopred dovolenku vodiča, opravy vozidla alebo iné
dôvody, kedy nebude môcť dať dopravca k dispozícii sprostredkovateľovi dopravy dva kusy návesných

súprav ( kamiónov ). Túto oznamovaciu povinnosť žalobca žiadnym spôsobom nesplnil a neposkytol
žalovanej dva kamiónové návesy, čím porušil zmluvné povinnosti vyplývajúce z článku V. ods. 1 zmluvy.
Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Zvolen zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konania.

12. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý považuje rozhodnutie okresného súdu za vecne
správne a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu nárok na trovy konania.
Žalobcapodalžalobunasúdažpospätnompostúpenípohľadávky,pretožalobcaajehoprávnyzástupca
nemali dôvod túto skutočnosť uvádzať v žalobe a ani počas konania. Podľa názoru žalobcu okresný súd
správne vyhodnotil v odôvodnení rozsudku všetky podstatné skutočnosti a dôkazy, ktoré jednoznačne

preukazujú nedôvodnosť uplatneného nároku žalovanej na zmluvnú pokutu. Z tohto dôvodu nemohlo
dôjsť k započítaniu pohľadávok nakoľko pohľadávka žalovanej voči žalobcovi neexistuje. Vykonaným
dokazovaním okresný súd mal preukázané, že žalobca vykonal všetky prepravy, ktoré žalovaná
objednala, čo potvrdila žalovaná pri svojom výsluchu. Žalovaná žalobcovi žiadnu ďalšiu objednávku na
prepravu nezaslala. Podľa zmluvy žalobca nebol povinný žalovanej oznámiť, že vozidlá sú pripravené

k pristaveniu. Takáto povinnosť zo zmluvy nevyplýva. V konaní bolo preukázané, že spolupráca medzi
žalovanou a jej hlavným obchodným partnerom, prostredníctvom ktorého zabezpečovala vyťažovanie
vozidiel žalobcu a plnenie predmetnej zmluvy o preprave a ťažení bola ukončená z dôvodu nerentability
nimi zabezpečovaných zákazok. Naviac žalovaná nepreukázala, že zabezpečila pre žalobcu vyťaženie
dvoch vozidiel v zmysle zmluvy v termíne po 30.4.2013 a nevyťaženosť vozidiel potvrdili aj svedkovia

v konaní.

13. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok ( ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné

zopakovať alebo doplniť dokazovanie, dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, preto
rozsudok okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.16. V preskumávanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo
k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred okresným súdom . V danom prípade
preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného okresným súdom. Po preskúmaní veci na základe

podanéhoodvolaniažalovanoudospelkrajskýsúdkzáveru,žeokresnýsúdzistilvdostatočnomrozsahu
skutkový stav vec potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 CSP
a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožnil
s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie ohľadne danosti vecnej aktívnej legitimácie na
strane žalobcu.

17. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené. Postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej
medzi doterajším veriteľom ( postupcom ) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju
pohľadávku voči dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu alebo bezodplatne. K platnosti zmluvy

o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka. Zmluva môže byť uzavretá aj jeho bez jeho
vedomie, resp. aj proti jeho vôli. Zmena v osobe veriteľa sa totiž nedotýka jeho práv a povinností.

18. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi,

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Oznámenie dlžníkovi o postúpení pohľadávky je ustanovené najmä v záujme dlžníka, aby
vedel komu má plniť a voči komu môže uplatniť prípadne svoje námietky. Povinnosť oznámiť dlžníkovi
postúpenie pohľadávky sa ukladá pôvodnému veriteľovi ( postupcovi ), a to bez zbytočného odkladu.
Ak pôvodný veriteľ opomenie splnenie oznamovacej povinnosti, môže nový veriteľ privodiť účinnosť

postúpenia pohľadávky voči dlžníkovi tým, že preukáže postúpenie pohľadávky. V takomto prípade
nestačí len oznámenie o tom, že došlo k postúpeniu. Nový veriteľ tak môže urobiť najmä preukázaním
zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá musí mať písomnú formu. Oznámením alebo preukázaním
postúpenia vznikajú právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi a jeho povinnosť plniť novému veriteľovi.
Do tejto doby dlžník s účinkami zbavenia sa záväzku môže plniť pôvodnému veriteľovi a tento nemôže

plnenie odmietnuť.

19. V posudzovanom prípade v čase podania žaloby bol veriteľom uplatnenej pohľadávky na základe
zmluvy uzavretej dňa 3.9.2013 medzi doterajším veriteľom (postupcom) spoločnosťou SAF Investmen ,
s.r.o. a žalobcom ( postupníkom ), na základe ktorej veriteľ postúpil svoju pohľadávku voči dlžníkovi

( žalovanej ) žalobcovi. Skutočnosť, že pôvodný veriteľ - spoločnosť SAF Investmen, s.r.o. neoznámil
dlžníkovi ( žalovanej ) postúpenie pohľadávky a nový veriteľ ( žalobca ) dlžníkovi postúpenie pohľadávky
nepreukázal, táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na platnosť, resp. neplatnosť vyššej uvedenej zmluvy
o postúpení pohľadávky.

20. Žalovaná v konaní nespochybňovala základ a výšku uplatneného nároku a rovnako v odvolaní
nespochybňovala otázku odstúpenia od zmluvy.

21. Právnym predpokladom započítania je existencia vzájomných pohľadávok, ktoré sú spôsobilé na
započítanie a vzájomne sa kryjú. Žalovaná jednostranným právnym úkonom započítala svoju faktúru č.

0242013 zo dňa 11.6.2013na sumu 43.000,-Eur splatnú dňa 18.6.2013, ktorou žalobcovi vyfakturovala
dohodnutú zmluvnú pokutu podľa Zmluvy o preprave a vyťažení zo dňa 15.1.2013. Rozdiel v pohľadávke
v čiastke 15.661,-Eur žiadala zaplatiť na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v termíne do 30.7.2013, voči
pohľadávkam žalobcu za uskutočnenú prepravu vyfakturovanú faktúrami v celkovej výške 18.339,-Eur.
Z opatrnosti aj právny zástupca žalovanej počas konania podľa § 98 O.s.p. uplatnil proti pohľadávke

žalobcu pohľadávku žalovanej v zmysle faktúry č. 0242013 zo dňa 11.6.2015 do výšky uplatneného
nároku žalobcom. Z faktúry č. 0242013 založenej v súdnom spise je zrejmé, že žalovaná touto faktúrou
vyfakturovala žalobcovi zmluvnú pokutu za nedodržanie bodu II. Zmluvy a preprave a vyťažení zo dňa
15.4.2013, za nepristavenie vozidiel ( 2 ks súprava ) v čase od 4.5.2013 do 6.6.2013.

22. Podľa bodu II Zmluvy o preprave a vyťažení je zakázané vstupovať do priameho kontaktu so
zákazníkmi fy R. D., ako aj podávať informácie tretím osobám o podmienkach prepráv, ktoré boli
vykonávané na základe objednávok od fy R. D.. Dopravca ( žalobca sa zaväzuje, že nebude využívaťslužbynašichobjednávateľovpodobu24.mesiacovodukončeniatejtozmluvy.Vprípadečoilenjedného
porušenia bodu II. je dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 50.000,-Eur.

23. Ustanovenie § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, má kogentnú povahu, teda umožňuje dojednanie
zmluvnej pokuty pre prípad porušenia povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, pričom nevyhnutnou súčasťou
dojednania zmluvnej pokuty je úplne presné a určité označenie povinnosti, pri nesplnení ktorej alebo po
vadnom plnení ktorej vznikne právo na zmluvnú pokutu. Z formulovaného dojednania zmluvnej pokuty
je zrejmé, že podľa bodu II Zmluvy zmluvná pokuta nebola dojednaná pre prípad porušenia povinnosti

a to nepristavenie vozidiel dvoch kusov súprav. Nesplnenie povinnosti pristaviť 2 ks vozidiel nie je
zabezpečená zmluvnou pokutou podľa bodu II zmluvy. Žalovanej preto nemohlo vzniknúť právo na
zmluvnú pokutu za porušenie tejto povinnosti podľa bodu II zmluvy tak, ako to žalovaná uplatnila v
námietke na započítanie a rovnako aj jej právny zástupca počas konania na okresnom súde.

24. Okresný súd postupoval vecne správne, ak neuznal pohľadávku žalovanej titulom zmluvnej pokuty,

ktorú si započítala voči uplatnenej pohľadávke žalobcu.

25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods.
1 CSP, pretože je vo výroku vecne správny.

26. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na
§ 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech a ktorému vzniklo právo na
náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania priznal. O výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

27. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)