Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michaela Krajčová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 51Csp/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216211707
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1216211707.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou, v sporovej

veci žalobcu: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518,
zastúpeného GRABAN, TORMA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kováčska 53, Košice, IČO: 36 730 564
protižalovanému:X..S.S.,R..XX.XX.XXXX,T.D.B..C.Z.X,Q.,ozaplatenie114,11€spríslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 114,11 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo
sumy 114,11 € od 07.11.2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobouzodňa15.07.2016,doručenoutunajšiemusúdudňa15.07.2016,sažalobcavočižalovanému
domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 114,11 € s príslušenstvom a nahradiť trovy konania titulom neoprávneného odberu elektrickej
energie.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.07.2014 bola vykonaná kontrola odberného miesta č.
XXXXXXXXXX poverenými zamestnancami žalobcu, pri ktorej bolo zistené, že žalovaný neoprávnene

odoberal elektrickú energiu bez platne uzavretej zmluvy o združenej dodávke elektriny, čím žalobcovi
vznikla škoda vo výške 114,11 €.

3. Na základe vyššie uvedeného žalobca vyzval žalovaného na úhradu škody vo výške 114,11 €, výzvou
č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.10.2015, so splatnosťou do 06.11.2015.

4. Žalovaný žalobcovi vzniknutú škodu neuhradil, preto si žalobca zároveň uplatňuje v súlade s § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. okrem nároku na
zaplatenie istiny 114,11 € aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania.

5. V súlade s § 177 ods. 2 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej ako "CSP") súd prejednal vec
bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.03.2017.

6. Súd sa oboznámil s obsahom listinných dôkazov tvoriacimi obsah spisu a to: protokolom o zistení

neoprávneného odberu zo dňa 16.07.2014 vrátane fotodokumentácie odberného miesta, výpočtom
škody spôsobenej neoprávneným odberom, výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 07.10.2015. Na
základe vykonaného dokazovania súd ustálil skutkový stav nasledovne:Z protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 16.07.2014 súd zistil, že pri kontrole odberného
miesta č. XXXXXXXXXX, odberateľ: S. S., adresa odberného miesta: I. XX, D. bolo zistené, že ide o
odberné miesto bez platnej zmluvy, ktoré bolo v čase kontroly pripojené. Zamestnanci žalobcu odberné

miesto odpojili.

Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny súd zistil, že jej výpočet bol vyčíslený
podľa dennej spotreby podľa § 1, ods. 7 vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z. z. v objeme 36,999 kWh, za
obdobie od 04.02.2012 do 16.07.2014, v počte 894 dní, pri počet hodín denne 12, použitá bola sadzba

NO/MOO2012,celkováspotrebaelektrinypočastrvanianeoprávnenéhoodberubolavyčíslenávovýške
36,999 kWh. Celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu bola vyčíslená sumou
76,85 €. Náklady na DPH boli vyčíslené sumou 0,62 €, náklady spojené so zistením neoprávneného
odberu podľa § 1, ods. 7 vyhlášky MH SR č. 292/2012 Z. z. sumou 36,64 €, celková škoda bola vyčíslená
v sume 114,11 €.

Žalobca vyzval žalovaného na úhradu škody vo výške 114,11 €, výzvou č. 9914071234 zo dňa
07.10.2015, so splatnosťou do 06.11.2015.

7. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedenému do predošlého stavu.

Podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike neoprávneným odberom elektriny je
odber elektriny
a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto

zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny,

b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a
ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,

d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve
prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe
žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa
považujezaneoprávnenýododňa,keďodberateľelektrinyzabránilprerušeniudistribúcieelektrinyalebo
neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto
elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú
škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným

podľa § 95 ods. 1 písm. i).

Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny
odberateľa elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. c),

výška škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí ako cena neoprávnene odobratého
množstva elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Na výpočet škody spôsobenej druhým
a ďalším takýmto neoprávneným odberom elektriny na tom istom odbernom mieste sa použije postup
podľa odseku 2.Podľa§46ods.4zákonač.251/2012Z.z.oenergetikeprevádzkovateľdistribučnejsústavyjeoprávnený
vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sústave na účel zabránenia neoprávnenému odberu

elektriny.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

8. Na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd dospel k
záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a v konaní bol riadne preukázaný. Na základe kontroly odberného
miesta vykonanej dňa 16.07.2014 poverenými zamestnancami žalobcu, bolo zistené, že žalovaný
- odberateľ: S. S. neoprávnene, bez uzavretej zmluvy o združenej dodávke elektriny, odoberal na

odbernom mieste č. XXXXXXXXXX, adresa odberného miesta: I. XX, D., v období od 04.02.2012 do
16.07.2014, elektrickú energiu. Neoprávneným odberom elektrickej energie bola žalobcovi spôsobená
škoda, ktorej výšku má súd za preukázanú z predloženej špecifikácie výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny. Škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny žalovaným
predstavuje sumu 114,11 €, ktorú je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi.

9. Čo sa týka výšky úrokov z omeškania, vzhľadom na to, že v danom prípade ide o občianskoprávny
vzťah,súdpriuloženípovinnostižalovanémuplatiťžalobcoviúrokzomeškaniaajohľadomvýškyúrokuz
omeškania vychádzal z § 517 ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobou uplatnenej istiny s príslušenstvom.

11. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo
právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len "oprávnený"). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie
(§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.