Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. apríl 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216204941
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2216204941.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
V. R. nar. XX.XX.XXXX a O. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov: V. R., nar. XX.XX.XXXX, G. R., J. XXXX/X,
zastúpená advokátkou: JUDr. Albína Vágóová, Dunajská Streda, Ružová 265 a E. R., nar. XX.XX.XXXX,
L. - Y., K. XXXX/XX, o zníženie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda č.k. 12P 16/2016-91 zo dňa 6. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh otca na zníženie výživného z

a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie znížil výživné otcovi k maloletej V. R., nar.
XX.XX.XXXX zo sumy 80 na 60 eur mesačne a k maloletej O. R., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 80
eur na sumu 60 eur mesačne, počnúc dňom 01.04.2016. Zároveň súd rozhodol, že tým sa mení v
rozsahu úpravy výšky vyživovacej povinnosti otca rozsudok tunajšieho súdu č. k. 13P 42/2015-96 zo dňa
17.07.2015vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvTrnaveč.k.25CoP50/2015-132zodňa13.01.2016.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78,
§ 76 ods. 1 Zákona o rodine vecne odôvodnil tým, že vyhodnotením vykonaného dokazovania súd
dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného došlo k zásadnej zmene pomerov, a to na strane
otca, ktorému sa znížil príjem o príjmy z vedľajších zamestnaní (cca 190 eur mesačne), ktoré síce boli
pozitívom v tom smere, že dosahoval vyšší príjem, z ktorého mohlo byť určené aj vyššie výživné v
prospech detí. Práca denne v rozsahu 14 hodín však nemôže trvať donekonečna, s poukazom aj na vek

otca nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v tomto pracovnom tempe zotrval. Na druhej strane
treba tiež poukázať na to, že matke sa príjem výrazne zvýšil - o cca 230 eur mesačne, pričom vzhľadom
na vek detí nevyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť výlučne osobnou starostlivosťou. S prihliadnutím
na uvedené skutočnosti, aj napriek tomu, že neboli preukázané zdravotné problémy otca v tvrdenom
rozsahu, súd uzavrel, že je tu daný dôvod na zníženie jeho vyživovacej povinnosti, nebolo možné však
vyhovieť návrhu otca v plnom rozsahu, nakoľko sa zvýšili odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré obe
podstupujú finančne náročnú liečbu u čeľustného ortopéda. Určené výživné, ktoré otec je schopný platiť

zo súčasného príjmu, spolu s osobnou starostlivosťou matky, a teda aj čiastočným znášaním finančných
výdavkovnadetizjejstranyaprídavkami,budútaktopokrývaťzákladnéodôvodnenépotrebydetí.Podľa
§ 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.3. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletých detí prostredníctvom advokátky a domáha
sa, aby odvolací súd rozhodol tak, že návrh otca na zníženie výživného zamietne ako nedôvodný
eventuálne žiadala, aby odvolací súd postupoval podľa § 391 CSP. S napadnutým rozhodnutím matka

nesúhlasí v celom rozsahu, považuje rozhodnutie za nesprávne, zmätočné a nespravodlivé. Je názoru,
že sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil pri svojom rozhodovaní
s prihliadnutím na skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného uplynulo iba pár mesiacov do podania
návrhu otca na zníženie výživného. Je názoru, že súd prvej inštancie skutkový stav dostatočne nezistil
a ten ani správne nevyhodnotil, aby mohol rozhodnúť spravodlivo na základe dôkladne zisteného

skutkového stavu. Z vykonaného dokazovania a z ostatnej úpravy z pomerov pri ostatnej úprave
výživného u otca súd vychádzal z hlavného pracovného pomeru a z dvoch dohôd z vedľajšieho
pracovného pomeru, keď otec vo hlavnom pracovnom pomere u zamestnávateľa M. E. vykazoval
mesačne príjem 432,79 eur a z vedľajšieho pracovného pomeru Ing. V. F. - VOX príjem mesačne 91,99
eur a u spoločnosti Z. s.r.o. príjem 92,10 eur. V čase ostatného rozhodovania bolo konštatované, že
otec disponuje finančnou hotovosťou 30.000,- eur z predaja nehnuteľnosti, že je vlastníkom osobného

motorového vozidla a z týchto zistení však súd zjavne závery v tomto konaní neurobil. Súd prvej
inštancie sa jednoducho uspokojil s predloženým listinným dôkazom zo strany otca vo forme jeho
zárobkového výkazu a výraznú zmenu pomerov odôvodnil tým, že otec prestal pracovať vo vedľajšom
pracovnom pomere u dvoch zamestnávateľov a znížil sa mu príjem o 190 eur. Súd však nezobral
na zreteľ skutočnosť, že otec detí s finančnými prostriedkami vo výške 30.000 eur naložil, uveril bez

vykonania ďalšieho dokazovania jeho tvrdeniam, že dôsledkom vyriešenia jeho bytovej otázky odkúpil
od svojich rodičov byt v L. za tieto financie s tým, že má ešte doplatiť ďalších 30.000 eur trom jeho
súrodencom. Tieto tvrdenia však otec pred súdom nepreukázal a súd mu uveril. Súd nezohľadnil, že otec
uviedol,žežiadnenákladysužívanímabývanímnemá,ktoréalevpôvodnomkonanívyčíslovalnasumu
150 eur, pričom nepreukázal kedy došlo k prepisu a nepreukázal ani v akej nehnuteľnosti. Otcovi odbudli

tedanákladyvovýške150eurztitulunákladovnabývanieastravovanieurodičovvbyte,ktorýúdajneuž
patrí jemu, ktorú skutočnosť súd vyhodnotil len na základe tvrdení otca. Ďalej v súvislosti s ukončenými
vedľajšími pracovnými pomermi odvolateľka poukázala na skutočnosť, že jeho bývalý zamestnávatelia
z vedľajšieho pracovného pomeru v osobách Ing. V. F. a L. F. sú manželmi, ktorí sa zaoberajú s rôznymi
podnikateľskými činnosťami pre ktoré podnikateľské subjekty otec vykonával údržbárske práce a naviac

Ing. V. F. je aj predsedom predstavenstva družstva M. E., v ktorom otec vykonával svoj hlavný pracovný
pomer v pracovnom zaradení údržbár. Javí sa preto nelogické, že otec v hlavnom pracovnom pomere
vykonáva tú istú činnosť, ktorú už vo vedľajšom pracovnom pomere vykonávať z dôvodu choroby
nedokáže. Matka má však vedomosti o tom, že otec naďalej vykonával údržbárske práce pre bývalých
zamestnávateľov, avšak svedkovia ktorí by mohli túto skutočnosť potvrdiť pred súdom tieto skutočnosti

nechcú potvrdzovať. Taktiež je nelogické, že pri nezmenených zárobkových pomerov otca z hlavného
pracovného pomeru by mal hradiť náklady na cestovanie vo výške 120 eur mesačne z L. do G. R. hoci
by mohol použiť aj iné dopravné prostriedky za menšie náklady. Tiež sa odvolateľka nestotožňuje s
názorom súdu prvej inštancie pokiaľ uveril tvrdeniam otca ohľadom jeho zdravotného stavu súvisiaceho
s chrbticou a jeho kolenami, ktoré by mali byť akútnymi, súdu predložil lekársku správu podľa ktorej má

odporúčanú operáciu a preto musel zo zdravotných dôvodov vedľajšie zamestnanie otec ukončiť, pričom
tieto skutočnosti boli aj v čase pôvodného rozhodnutia. Ďalej súd prvej inštancie nezohľadnil majetkové
pomery otca, ktorý v roku 20l5 nadobudol motorové vozidlo Volkswagen Passat z prostriedkov získaných
darom od rodičov a súrodencov. V tejto súvislosti poukazuje aj na účelové a nelogické tvrdenia otca,
že má súrodencom vyplatiť ďalších 30.000 eur z rodičovského bytu v L.. Súd nezobral do úvahy, že

matka je zdravotne postihnutá, že má vážne problémy o čom predložila v konaní doklady a sama sa
musí starať o deti. Taktiež nezohľadnil to, že sa zmenili pomery aj na strane detí, pretože sa tu objavili
ďalšie náklady súvisiace s nutnosťou liečby ich čeľustných problémov, ktoré sú vysoké, nezohľadnil ani
skutočnosť, že sú tu náklady ktoré stále matka vykazuje, že majú deti deformity chrbtice vyžadujúce
lekársku starostlivosť, pravidelné cvičenie, aby sa ich zdravotný stav zlepšil. Pokiaľ súd iba konštatoval,

že na strane matky sa zvýšil zárobok o 230 eur oproti pôvodnej úprave nezohľadnil však pri rozhodovaní,
že v súvislosti so zdravotným stavom dcér výlučne matka vynakladá nemalé náklady na ich čeľustné,
ortopedické výkony, znáša výlučne zvýšené náklady na cvičenia odporučené lekármi. Taktiež sú tu
zvýšené potreby na bežné potreby, mimoškolské potreby, na hygienu, šatstvo, pretože deti rýchlo rastú,
sú v pubertálnom veku. Poukázala, že má síce už plnoleté deti z prvého manželstva, ktoré však naďalej

potrebujú pomoc. Tvrdila, že z obdržaných financií z predaja spoločnej nehnuteľnosti s otcom vynaložila
na potreby dcér sumu 10.000 eur a otec z týchto finančných prostriedkov na potreby dcér nevynaložil
nič, pričom rodičia majú rovnaké práva a ale aj rovnaké povinnosti. Odvolateľka je názoru, že súd prvej
inštancie všetky dôkazy, ktoré zadovážil a ktoré mu boli známe z pripojeného spisu nevyhodnotil správnev ich súhrne ani v ich kontexte a domnieva sa, že uveril iba tvrdeniam otca keď poukázala na odvolacie
dôvody uvedené v ust. § 62 CMP, pretože súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav
veci, pretože povinnosťou súdu prvej inštancie bolo zistiť skutočný stav veci, pričom sa mal uplatňovať

i princíp vyšetrovací zo strany súdu a je názoru, že pri neúplnom zistení skutočného stavu dospel k
nesprávnym záverom vo forme napadnutého rozhodnutia. K odvolaniu doložila výpis z obchodného
registra spoločnosti Z.. s.r.o., výpis zo živnostenského registra Ing. V. F. - VOX a výpis z obchodného
registra spoločnosti M. E. G. R., spotrebné družstvo.

4. Otec a kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu sa nevyjadrili.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a ustanovení zákona

č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) účinného od 1.7.2016, pričom
podľa ustanovenia § 2 ods. 1CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (tzv. vzťah subsidiarity).

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP v
spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a

dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom tak, že na úradnej
tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty matky predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené podmienky na zníženie
výživného.

8. Otec maloletých detí sa návrhom podaným na súde 31.3.2016 domáha zníženia výživného na

maloletú O. zo sumy 80 eur na sumu 50 eur od 1.4.2016 a rovnako na maloletú V. zo sumy 80 eur na
sumu 50 eur od 1.4.2016.

9. V zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s
ustanovením § 163 ods. 1 O.s.p., dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie
dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou
podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov,
ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky,
že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase

predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne -
okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných
nákladov.

10. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa

podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.11. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného

prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

12. V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,

ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

13. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná
faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného
dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti
rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené

potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými,
odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností
živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len
pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom
oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na

strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet
iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi
vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto
osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu
výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa

a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy,
ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.
Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória
zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem

uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové
možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,
že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom

prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

14. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 13P/42/2015-96 zo dňa 17.7.2015, v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 25CoP/50/2015-132 zo dňa 13.1.2016 bolo určené výživné vo
výške 80 eur na každé dieťa. V tom čase maloleté deti mali 13 a pol roka, obe mali zvýšené výdavky

na špeciálne zdravotné pomôcky vo výške 100 eur na každé dieťa mesačne, matka mala príjem zistený
od februára 2015 do mája 2015 vo výške 380,37 eur, otec mal príjem z hlavného pracovného pomeru
v M. E. od júna 2014 do mája 2015 vo výške 432,79 eur a mal dva vedľajšie pracovné pomery a to
u Ing. V. F.- VOX od júna 2014 - mája 2015 vo výške 91,99 eur u Z.. s.r.o. za obdobie od septembra
2014 do mája 2015 vo výške 92,10 eur. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemali. Predmetný návrh

otec podal 31.3.2016, teda ani nie tri mesiace od rozhodnutia odvolacieho súdu o výživnom v konaní
o rozvod a úpravu výkonu práv a povinností k maloletým deťom. Matka v období od 5/2015 do 7/2016
mala priemerný mesačný príjem 621 eur. Otec v období od 04/2015 do 03/2016 mal priemerný mesačný
príjem 427,33 eur. Obe dohody o vykonaní práce mal otec uzavreté od 1.8.2014 do 31.8.2015.

15. Po posúdení vyššie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch
rodičov maloletých detí s prihliadnutím na ich odôvodnené potreby, odvolací súd dospel k záveru,
že výživné určené otcovi rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 13P/42/2015-96 zo dňa
17.7.2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 25CoP/50/2015-132 zo dňa 13.1.2016
vo výške 80 eur na každé dieťa zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch

rodičov maloletých, ako i odôvodneným potrebám maloletých a zohľadňuje i osobnú starostlivosť matky
o deti.16. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie nevidel priestor na zníženie takto určeného
výživného, vychádzajúc najmä z toho, že hoci na strane otca došlo k zníženiu príjmu, pretože otec prišiel
o príjmy z dohôd o vykonaní práce, ktoré mal otec uzavreté popri hlavnom pracovnom pomere, tak z

príjmu z hlavného pracovného pomeru otec naďalej môže platiť určené výživné. Otec má príjem 427,33
eur a matka má príjem 621 eur. Po zaplatení výživného otcom mu zostane ešte suma 267,33 eur. Matka
má príjem 621 eur čo po prepočte na 3 osoby prestavuje sumu 207 eur na jednu osobu, čo je nižšia suma
ako zostane otcovi. Zároveň bolo potrebné prihliadnuť, že maloleté deti sú dvojičky, a naďalej existujú u
oboch zvýšené výdavky. S poukazom na uvedené, potom odvolací súd považoval za primerané výživné

tak ako bolo určené ostatným rozhodnutím súdu a to vo výške 80 eur mesačne na každé dieťa, keď je
potrebné uviesť, že u otca síce došlo k zníženiu príjmu na strane druhej odvolací súd musel prihliadnuť
k základným životným potrebám a výdavkom maloletých detí, ktoré je potrebné zo strany rodičov im
uhrádzať a aj s prihliadnutím na vek maloletých a ich bežné školské výdavky ako aj výdavky súvisiace
s ich oblečením, stravou a hygienou a taktiež výdavky súvisiace s ich zdravotným stavom.

17. Otcom uvádzané ďalšie dôvody na zníženie výživného spočívajúce v jeho nepriaznivom zdravotnom
stave, ktorý si bude vyžadovať práceneschopnosť a ďalšie zníženie príjmu, odvolací súd nemohol
zohľadniť, pretože tieto skutočnosti nenastali. Súd vychádza zo stavu v čase vydania rozhodnutia.

18. Z uvedeného vyplýva, že je primeraným a spravodlivým určenie výživného na maloleté vo výške 80

eur, na každé dieťa t.j. ponechanie doterajšej úpravy výživného.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu
prvej inštancie tak, že návrh otca na zníženie výživného zamietol.

20. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.

21. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).