Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. máj 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/57/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116216860
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2116216860.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.
Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci nahradenia súhlasu na zmenu priezviska
maloletého dieťaťa: K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matka - navrhovateľka - B. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom N. D. D. XX, J., XXXX, C., Rakúska republika, zastúpená splnomocnencom:
Pacalaj, Palla a partneri, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 3, Trnava, a otec - odporca - J. K., nar.

XX.XX.XXXX, bytom S.-T. N. XXX/X/X, A-XXXX F., Rakúska republika, o odvolaní matky dieťaťa proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 17. januára 2017, č.k. 19P/67/2016-21, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zastavil konanie o návrhu matky na zmenu
priezviska maloletého K., a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 35 Zákona o rodine, § 11 ods. 3 písm. a)
zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku, § 1 a § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku

(ďalej len ako „CMP“), § 9 a § 161 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“),
§ 2 a § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ako aj
čl. 1 bod 3 písm. c) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone
rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, keď dospel k záveru o
neodstrániteľnom nedostatku podmienky konania spočívajúceho v nedostatku právomoci súdu vo veci
konať, v dôsledku ktorého bolo potrebné konanie zastaviť, pričom o postúpení veci príslušnému orgánu

nerozhodol, pretože zastavil konanie pre nedostatok medzinárodnej právomoci, pričom mal za to, že
právomoc konať v predmetnej veci majú súdy v Rakúsku, kde je obvyklý pobyt maloletého. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa, ktorá navrhla
napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Mala za to, že napadnuté

uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasila s aplikáciou ust. § 39 ods.
1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Mala za to, že v danom
prípade dôvodom na založenie právomoci slovenského súdu nie je len obvyklý pobyt maloletého.
Poukázala pritom na ust. § 35 citovaného zákona, podľa ktorého, ak sa má podľa ustanovenia tohto
zákona použiť právny poriadok, ustanovenia ktorého odkazujú späť na právo slovenské alebo ďalej
na právo iného štátu, možno takýto odkaz prijať, ak to zodpovedá rozumnému a spravodlivému

usporiadaniu vzťahu, o ktorý ide. Podľa § 13 rakúskeho zákona o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom sa používanie osobného mena posudzuje podľa príslušného osobného štatútu. Osobnýštatút osôb je podľa rakúskeho zákona právo toho štátu, ktorého sú osoby štátnymi príslušníkmi. Mala
tiež za to, že vzhľadom na vzniknutú situáciu by v tomto prípade prijatie takéhoto odkazu slovenským
súdom zodpovedalo rozumnému a spravodlivému usporiadaniu vzťahu. Vo veci rozhodovania o zmene

mena a priezviska rakúske súdy nemajú právomoc konať a rozhodnúť. O zmene mena a priezviska je v
RakúskuoprávnenérozhodovaťOkresnéveliteľstvo,odborštátnehoobčianstvaamatričnýchzáležitostí.
Podľa vyjadrenia Okresného veliteľstva Gänsendorf, žiadosť o zmenu priezviska maloletého nemôže
byť schválená, nakoľko maloletý má slovenské štátne občianstvo. Vzhľadom na to, že v danom prípade
nemôže rozhodovať rakúsky štátny orgán, je nevyhnutné, aby slovenský súd konal a rozhodol v zmysle

princípu zákazu degenatio iustitiae, pričom je nevyhnutné, aby súd pri svojom konaní a rozhodovaní
prihliadal predovšetkým na najlepší záujem dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo
všetkých veciach, ktoré sa týkajú maloletého dieťaťa.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - matka dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je tento opravný prostriedok prípustný, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal
napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania
(§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky dieťaťa nie je dôvodné, pretože napadnuté
uznesenie je vecne správne.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 19P/67/2016 je nahradenie súhlasu
otca na zmenu priezviska maloletého K., nar. XX.XX.XXXX.

6.Predmetomodvolaciehokonaniajepreskúmaniesprávnostipostupuauzneseniasúduprvejinštancie,
ktorým súd konanie zastavil z dôvodu nedostatku právomoci a závislého výroku o trovách konania.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie

bezodkladne zastaví.

9.Podľa§161ods.1a2CSP,aktentozákonneustanovujeinak,súdkedykoľvekpočaskonanieprihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorú nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

10. Súd prvej inštancie správne skúmal splnenie procesných podmienok na konanie, a teda správne sa
zaoberal právomocou súdu, ktorá je jednou z podmienok konania, ktorej existenciu súd skúma z úradnej
povinnosti kedykoľvek počas konania. Právomoc súdov SR v konaní s cudzím prvkom je potrebné
posudzovať podľa právny noriem medzinárodného práva.

11. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že matka a maloletý K. sú štátnymi občanmi SR a otec
maloletého je štátnym občanom Srbska a Čiernej Hory. Manželstvo rodičov dieťaťa bolo rozvedené
Okresným súdom Josefstadt zo dňa 04.05.2007, sp. zn. 1C 42/07b-4-4 a rozsudkom Okresného súdu
Josefstadt zo dňa 25.05.2007, sp. zn. 1P 74/07p-S5 bol maloletý K. zverený do starostlivosti matky.

Obvyklý pobyt dieťa malo a stále má na území Rakúskej republiky.

12. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že sa jedná o rodinno-právnu vec s cudzím prvkom a
dotknuté štáty sú členskými štátmi Európskej únie a prejednávaná vec by mala byť posudzovaná podľa
Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkom v manželských

veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností.

13. Podľa čl. 1 bod 3 písm. c) citovaného nariadenia, toto nariadenie sa nevzťahuje na priezvisko a
mená dieťaťa.

14. Citovaný článok teda vylučuje aplikáciu predmetného nariadenia. Vzhľadom na neexistenciu
dvojstrannej zmluvy správne súd prvej inštancie pristúpil k aplikácii ustanovení zákona č. 97/1963 Zb.
o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktorého aplikácia je namieste v prípade, ak nakonkrétny právny vzťah s cudzím prvkom nemožno použiť medzinárodnú zmluvu, ktorou je Slovenská
republika viazaná a rovnako tak ani právny akt sekundárneho práva EÚ.

15. Správne prvoinštančný súd poukázal na ust. § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého, právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o
maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý
pobyt nemožno určiť.

16. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru o nedostatku právomoci,
keď maloletý má obvyklý pobyt v Rakúskej republike, kde navštevuje základnú školu a býva v spoločnej
domácnosti so svojou matkou.

17. Pokiaľ odvolateľka v odvolaní poukazuje na nutnosť aplikácie ust. § 35 zákona č. 97/1963 Zb.
o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého, ak sa má podľa ustanovení tohto

zákona použiť právny poriadok, ustanovenia ktorého odkazujú späť na právo slovenské alebo ďalej
na právo iného štátu, možno takýto odkaz prijať, ak to zodpovedá rozumnému a spravodlivému
usporiadaniu vzťahu, o ktorý ide, odvolací súd poukazuje na to, že citované ustanovenie sa nevzťahuje
k posúdeniu a určeniu právomoci súdu vo veci konať, ale citované ustanovenie rieši situáciu, keď je
daná právomoc súdu SR vo veci konať a rieši právny poriadok, podľa ktorého je potrebné vec prejednať.

Právomoc slovenských justičných orgánov je upravená v ust. § 37 a nasl. citovaného zákona.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu princípu zákazu
degenatio iustitiae, keď súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil dôvody, pre ktoré nemá právomoc
vo veci konať a rovnako uviedol, že na konanie vo veci sú príslušné rakúske orgány. Skutočnosť,

že podľa tvrdení odvolateľky rakúsky právny poriadok neumožňuje vyhovieť návrhu, nemôže založiť
právomoc súdu SR vo veci konať a rozhodnúť, keď je to výslovne vylúčené ustanoveniami zákona o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vzhľadom na obvyklý pobyt maloletého, čo je v súlade
s právne záväznými aktami EÚ, ako i rozhodnutiami ESD.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.

21. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).