Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. november 2015

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 10C/276/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214208445
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulgan

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2015:6214208445.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš, samosudcom JUDr. Jánom Šulganom, v právnej veci navrhovateľky X. J., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, t. č. bytom W.. Š. X, XXX XX U. V., zastúpenej JUDr. Vladimírom
Zvarom, advokátom so sídlom SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, proti odporcovi v rade 1/ C. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. T. XXXX/X, XXX XX U. V.C. a odporcovi v rade 2/ Y. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom A. T. XXXX/X, XXX XX U. V., obaja zastúpení Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou so
sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcom v rade 1 a v rade 2 trovy konania vo výške 784,50
Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom doručeným súdu dňa 10.11.2014 sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil, že do
bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky a jej nebohého manžela R. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorý
zomrel XX.XX.XXXX patria nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané u Okresného úradu katastrálny odbor Veľký
Krtíš pre obec a k. ú. L. na liste vlastníctva č. XXX v registri CKN ako parc. č. XX -zast. plochy a nádvoria
vo výmere 70 m2, parc. č. XX/X zast. plochy a nádvoria vo výmere 1 457 m2, všetko v celosti a nahradiť
trovy konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že na predmetné nehnuteľnosti je evidované vlastnícke právo

odporcov. Na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX došlo k
rozčleneniu pôvodnej parcely E KN XXX/X, ktorá bola zapísaná na LV č. XXX ako orná pôda o výmere
3 387 m2. Navrhovateľka spolu s nebohým manželom T. tvoriace v tom čase parcelu XXX/X odkúpili
od R. V.. Predmetom kúpy boli plochy pozemkov v terajšom označení Z. XX, XX, XX, XX/X, XX/X, XX/
X E. XX/X. Navrhovateľka poukazuje na zápisnicu zo dňa 08.09.1956, podľa ktorej prenechal R. V.
poľnohospodársku pôdu v k. ú. L. v celkovej výmere 10 ha a 10 árov, ktorá sa nachádza v hone Y. a Y. Q.
do užívania a riadneho obrábania na 6 rokov počnúc XX.XX.XXXX okrem iného aj pre navrhovateľku s

manželom. R. V. sa zaviazal, že v prípade odpredaja uplatní právo prednostnej kúpy. V zmysle uvedenej
zápisnice navrhovateľka s manželom odkúpili od R. V. pozemky v celkovej výmere cca 50 árov. Na
základe povolenia ONV postavili na získaných pozemkoch rodinný dom a neskôr aj mostík. Kúpnu cenu
vo výške 6 000,-Sk vyplatil manžel navrhovateľky u notára Dr. Salaja v roku 1956. Vzhľadom na obdobie
aprávnyrežimtýkajúcisanakladaniaspoľnohospodárskoupôdounebolaspísanákúpnazmluva.Kúpna
zmluva vo forme notárskej zápisnice bola spísaná až 07.12.1970, kde predmetom kúpy boli len pozemky
Z. XX a XX. V neskoršom štádiu časť pôdy zastavalo miestne JRD a nezastavanú časť im neskôr

vrátili. R. V. odpredal nehnuteľnosti odporcom, hoci s nimi už nemohol nakladať, lebo stratil vlastnícke
právo z titulu vydržania zo strany navrhovateľky. Začiatok držby navrhovateľka ohraničuje minimálne na
obdobie septembra 1956, pričom táto doba nemôže byť skrátená o dobu keď pôdu užívalo miestne JRD.Navrhovateľka s rodinou nerušene užívali nehnuteľnosti až do roku 2010, keď odporcovia podali návrh
na súd o vypratanie časti nehnuteľností.

Podľa názoru odporcov v dohode o užívaní pôdy z 08.09.1954 sa zriadil nájomný vzťah, pričom chýba
špecifikácia pozemku identifikácia podielu v polovici, ktorá mala byť predmetom nájmu. Vzhľadom k
tomu ju nemožno považovať za nájomnú zmluvu o ustanovenie o budúcej kúpe bez uvedenia kúpnej
ceny a identifikácie nie je možné považovať za zmluvu o budúcej zmluve. Navrhovateľka s manželom
nemohla nadobudnúť do vlastníctva nehnuteľnosti bez súhlasu ONV ako príslušného orgánu štátnej

správy, v zmysle z.č. 65/1951 Zb. Považujú ďalej za nepravdepodobné, že by o kúpe neostal žiaden
písomný doklad. V konaní ROEP si navrhovateľka s manželom svoje práva neuplatnili. Rozhodnutím
pozemkového úradu č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX boli predmetné pozemky vydané Q. V. a T.
V.. Odporcovia odkúpili na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.03.2003 od predávajúcej Q. V. (manželka
R. V.) v podiele 1 a na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.01.2009 odkúpil odporca nehnuteľnosti
v podiele 1 od Y. J. (dcéra T. V.) Spochybňujú aj oprávnenosť, dobromyseľnosť neprerušenosť a

nerušenosť držby najmä z dôvodu, že nemohla vzniknúť oprávnená držba nehnuteľností, ktoré v
nájmeneboliidentifikované.Následnéužívanienehnuteľnostípoľnohospodárskouorganizáciouvylučuje
trvanie držby a prípadnú oprávnenosť.

Svedok R. J., syn navrhovateľky, uviedol, že navštívil odporcu, keď sa dozvedel o kúpe pozemkov, ktoré

podľa jeho názoru patrili jeho rodičom a predbežne sa dohodli na darovacej zmluve alebo kúpe za 1,-Sk,
lebo odporca pozemky nepotreboval. Odporca však po čase svoje požiadavky zvyšoval a z dohody zišlo.
Navštívil aj pani V.. O kúpe predmetných pozemkov vie len z počutia, ako chlapec si pamätá stavbu
domu. Chceli situáciu riešiť, ale za socializmu to nešlo, vtedy usporiadali len časť pozemkov a vtedy už
nič neplatili. V roku 1992 chceli pozemky poprevádzať, ale z dôvodu neexistencie pozemkovej knihy to

nešlo. Po krachu družstva im vrátilo družstvo časť pozemkov, ktoré im predtým zobralo. Z výpovede
svedka K.. H. C., zaťa navrhovateľky, vyplýva, že navštívil R. V. 2x v roku 1971. Chceli usporiadať veci
okolo pozemkov. Pán V. ich odbil, ale nič nespochybnil, dokonca povedal svokrovi, aby sa nebál, že sa
dohodli. Od svokra vie, že s poplatkami ho kúpa stála 6 500,-Sk. Tvrdil mu, že 50 m od brány na jednu aj
druhú stranu je jeho. Vie, že im vrátili časť pozemkov, ale nie všetky. V roku 1992 sa opäť švagor a svokor

snažili pozemky vysporiadať, ale sa im to nepodarilo. Svedkyňa Y. J. uviedla, že predala pozemky, ktoré
zdedila od rodičov odporcovi. Svedok J. jej svojho času vytýkal, že predala aj ich pozemky. Nie je to
pravda, že predala ich pozemky. Od rodičov vie, že J. užívali aj pozemky, ktoré im nepatrili. Svedkyňa Q.
V. uviedla, že vie o tom, že jej manžel predal J. pozemky vo výmere 8-10 árov, presne si už nepamätá.
Nevie koľko manžel za ne dostal, ona sa nestarala. Neskôr ju navštívil mladý pán J. s tým, aby išla na

okres podpísať, že im predali pozemky. Ona vedela len o tých 8-10 ároch, preto nikam nešla. Určite im
nepredal 52 árov. Svedok R. V. (syn R. V. ) uviedol, že mu pri oprave telefónu pán J. povedal, že si pri
dome pribral časť pozemku a potrebuje to zlegalizovať. Myslí si, že za tým účelom navštívil aj matku.
Svedok Ing. R. V. uviedol, že J. vydali na základe žiadosti z družstva pozemky. On vtedy pracoval ako
agronóm a prax bola taká, že pokiaľ pôdu nepotrebovali, vydali ju žiadateľom, právne vzťahy neskúmali.

Vie, že p. J. vydali časť pri dome, chcel tam podnikať.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu v rade 1, odporcu v rade 2, svedkov
R. J., R. F., Ing. R. V., N. Š., Y. J., H. C., N. Y., Heleny Kováčovej a R. V.ča a oboznámením sa
s písomnými podkladmi a to podaným návrhom, kópiou pozemkovej mapy, zápisnicou o dohode na

užívanie pôdy na 6 rokov zo dňa 25.07.1954, notárskou zápisnicou N XXX/XX, odpisom zápisnice
o užívaní pôdy zo dňa 08.09.1956, identifikáciou parciel, výkazom výmer s plánom, výpis z LV č.
XX, výpis z LV č. XXX z roku 2009, rozhodnutím odboru pre výstavbu rady ONV v Modrom Kameni,
rozhodnutím odboru miestneho hospodárstva rady ONV v Modrom Kameni, žiadosťou o stavebné
povolenie zo dňa 01.12.1954, zápisnicou z 24.10.1956, rozhodnutím o vyrubení notárskych poplatkov,

kópiou katastrálnej mapy, geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, výpisom z LV č. XXX z
23.01.2013 spolu s identifikáciou a geometrickým plánom, uznesením č. 8D XX/XXXX-XX, vyjadrením k
návrhu zo dňa 16.02.2015, zápisnicou zo dňa 09.03.1993, rozhodnutím pozemkového úradu Veľký Krtíš
zo dňa 03.06.1993, zjednodušeným rozdeľovacím plánom, zápisnicou o obhliadke zo dňa 09.06.2015,
oznámením o výške podielov z 1.12.1992, rozhodnutím štátneho notárska č. D XXXX/XX-XX zo dňa

22.02.1993, identifikáciou parciel, potvrdením obce L. zo dňa 14.07.2015, odpoveďou správcu CLC
správcovia s prílohami, vyjadrením odporcu zo dňa 18.09.2015, oznámením Krajského súdu Banská
Bystrica zo dňa 28.09.2015, výzvou zo dňa 09.10.2015 predchádzajúcemu správcovi a spisom štátneho
notárstva NZ XXX/XX.Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav. Pozemky v súčasnom označení p.č.
KN C XX a KN C XX/X v k.ú. L. patrili pôvodne do vlastníctva R.W. V. a T. V.. R. V. prenajal okrem

iných aj navrhovateľke s manželom pozemky. Na pozemku po povolení si navrhovateľka s manželom
postavilirodinnýdom.Nazákladekúpnejzmluvyzodňa07.12.odpredalR.V.navrhovateľkesmanželom
pozemky o výmere cca 15 árov. Išlo o pozemky pod domom. Kúpna cena už bola vyplatená vopred. Časť
pozemkov, ktoré mali v užívaní navrhovateľka s manželom im zobrali do družstva. Na základe žiadosti
im družstvo vyňalo časť pozemkov pod domom. V konaní ROEP boli pozemky, ktoré sú predmetom

sporu určené do vlastníctva Q. V.I. a T. V.. Na základe kúpnych zmlúv sa vlastníkmi stali odporcovia.
Navrhovateľka žiada o určenie vlastníctva z titulu vydržania.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený
mať vec u seba.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 129 ods. 2 Občianskeho zákonníka, držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý

alebo opätovný výkon.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 130 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké
práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

Podľa § 130 ods. 3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu

nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom
zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však
nenahrádzajú.

Podľa § 131 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi

spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať
náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci.

Podľa § 131 ods. 2Občianskeho zákonníka, neoprávnený držiteľ si môže od veci oddeliť to, čím ju na
svoje náklady zhodnotil, pokiaľ je to možné bez zhoršenia podstaty veci.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré
nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo
zákonom určených právnických osôb ( § 125).

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, o doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal

vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú
primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.Súd na základe listinných dôkazov a výpovede účastníkov a svedkov považuje za preukázané, že
navrhovateľka s manželom skutočne v minulosti užívali predmetné pozemky. V konaní ostalo sporným,

či išlo o držbu oprávnenú a dobromyseľnú. V konečnom dôsledku ide o skutočnosť, či navrhovateľka
s manželom odkúpili 52 árov alebo cca 10 árov pozemku. Je preukázané na základe kúpnej zmluvy
spísanej vo forme notárskej zápisnice zo dňa 07.12.1970, že R. V. odpredal navrhovateľke s manželom
pozemky vo výmere cca 15 árov. Keďže je uvedené, že kúpna cena už bola vyplatená, súd má za to,
že išlo o dodatočnú legalizáciu už uskutočneného scudzenia nehnuteľností. Fakticky išlo o pozemky

pod a okolo domu. K tomuto zisteniu napomáha aj fakt, že dom bol postavený na základe povolenia
ONV a staviteľ musel nejakým spôsobom preukázať vzťah k pozemku ( nájomná zmluva) a dôvodne
predpokladá, že pôvodný vlastník so stavbou súhlasil. Súd tak považuje za pravdepodobné, že k dohode
o kúpe a vyplateniu ceny došlo ešte pred stavbou domu. Nepodarilo sa však preukázať, že došlo ku
kúpe pozemkov, ktoré sú predmetom sporu. Hoci navrhovateľka uvádza, že k odovzdaniu kúpnej ceny
došlo u Dr. Salaja, nepredložili žiaden doklad o odovzdaní, ktorý by potvrdzoval túto skutočnosť. Priamo

z výpovede navrhovateľky, vzhľadom k jej veku a stavu sa súd nedozvedel žiadne relevantné informácie.
Manželka predávajúceho Q. V. tiež neuviedla žiadne podrobnosti, uviedla však, že vie len o predaji
pozemku pod domom. Ostatní svedkovia sa k okolnosti uzatvorenia zmluvy vyjadriť nevedeli, alebo ju
poznali len z počutia. Za podstatné súd považuje skutočnosť, že o predmetné pozemky prejavili záujem
v konaní ROEP Q. V. a T. V.. Na základe právoplatného rozhodnutia pozemkového úradu č. XXX/XXXX

zo dňa 03.06.1993 im aj boli vydané. Strana navrhovateľky si svoj nárok v konaní neuplatnila, hoci o
vyporiadanie, ako vyplynulo z výpovedí sa snažili od 70 rokov. Súd tak dal za pravdu odporcom v tom,
že navrhovateľka mala dostatok času a možnosti uplatniť svoje práva, či už v konaní pred notárom alebo
priamo v konaní ROEP. Súd považuje za preukázané, že na základe žiadosti boli strane navrhovateľky
vyčlenené z poľnohospodárskeho družstva pozemky pri dome do užívania. Na časti pozemku sa

nachádza vozík s úľmi. Skutočnosť, že JRD vydalo do užívania práve tieto nehnuteľnosti, ešte samo
osebe nie je dôkazom, že ich v minulosti vlastnili resp. oprávnene držali navrhovateľka s manželom,
lebo ako uviedli svedkovia - bývalý predseda a agronóm- právne vzťahy neskúmali. Podstatné bolo,
aby išlo o pôdu, ktorú družstvo nepotrebovalo. Súd sa nestotožnil s právnym názorom odporcov, že
doba počas ktorej boli pozemky v užívaní družstva nie je možné zarátať do doby držby navrhovateľky.

Pokiaľ by držba bola oprávnená, tak podľa názoru súdu užívanie družstvom, poväčšinou bez súhlasu
a nútene, nie je dôvodom prerušenia držby. Rovnako skutočnosť, že platiteľom dane z nehnuteľností
je syn navrhovateľky nepovažuje súd za relevantné, vzhľadom ku skutočnosti, že v zmysle § 5 z.č.
582/2004 Z. z. je daňovníkom z pozemku ten, komu boli pridelené náhradné pozemky alebo ten, kto
pozemok skutočne užíva. Súd na základe uvedeného konštatuje, že strana navrhovateľky neuniesla

dôkazné bremeno a nepodarilo sa jej v konaní preukázať kúpu predmetných pozemkov od pôvodného
vlastníka. Nepodarilo sa jej tak preukázať oprávnenosť držby. Na základe uvedeného súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi,

ktorý má vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporcovia mali v konaní plný úspech, predložili
vyčíslenie trov konania v sume 906,14-Eur.Vyčíslené trovy pozostávajú z 9 úkonov právnej služby -
prevzatieapríprava,4xúčasťnapojednávaní,výsluchysvedkov-2úkony,vyjadreniezodňa13.02.2015
a 18.09.2015 po 61,87 Eur, spolu 556,83 Eur. Za zastupovanie odporcu v rade 2 sa sadzba znižuje

na 50%, t.j. 278,41 Eur. Súčasťou trov je aj náhrada cestovného - U..V.- L.-N.-U.- U. V. vo výške
15,26 Eur, strata času v rozsahu 2 polhodín vo výške 26,80 Eur a náhrada hotových výdavkov 9 x
78,04 Eur, spolu 28,84 Eur. Súd sa s vyčíslením nestotožnil a nepriznal náhradu za jeden úkon a
to vyjadrenie zo dňa 18.09.2015, pretože vyjadrenie neobsahuje žiadne nové skutočnosti, ale je len
skrátenou verziou pôvodného vyjadrenia doplnené o skutočnosti, ktoré odzneli na pojednávaniach. Súd

tak tento úkon nepovažuje za účelne vynaložený. Súdu ďalej nie je zrejmý výpočet nazvaný náhrada
hotových výdavkov 9x 78,04 Eur, spolu 28,84 Eur, preto ho súd rovnako nepriznal, Súd tak priznal
náhradu za 8 úkonov 8x 61,87 Eur, zvýšených o sadzbu 50% za zastupovanie odporcu v rade 2 ,
cestovné a stratu času, spolu 784,50 Eur.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd Banská Bystrica.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smerujevakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutiealebopostupsúdupovažujezanesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uznesením ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli
doteraz uplatnené.
f) Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vo veci (§205 ods.
2 O.s.p.)

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môžu odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)

Aknebudepovinnosťstanovenátýmtorozsudkomdobrovoľnesplnenámožnopodaťnávrhnavykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov)