Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. máj 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/157/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712210254
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6712210254.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda

Zimmermanna a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci
žalobcov: 1/ H. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX D., štátny občan SR, 2/ M. G.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX D., štátna občianka SR, zastúpení advokátkou Mgr.
NikoletouOktavcovou,AdvokátskakanceláriasosídlomNám.SNP70/36,96001Zvolenprotižalovanej:
Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72, Bratislava,
o zaplatenie náhrady škody a nemajetkovej ujmy s prísl., na odvolanie žalovaného zo dňa 04. 09. 2014
proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene č. k. 13C/ 91/2012-161 zo dňa 17. 07. 2014, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ titulom
náhrady nemajetkovej ujmy sumu 1 000 € v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r
d z u j e.

II. Vo výroku, pokiaľ bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý, zostáva rozsudok okresného súdu
nedotknutý.

III. Žalovanému nepriznáva náhradu trov prvoinštančného konania.

IV. Žalobcovia majú nárok na náhradu trov dovolacieho ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %
účelne vynaložených nákladov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Procesný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ titulom náhrady trov nemajetkovej ujmy
sumu 1 000 € v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý
a prvoinštančný súd zároveň určil, že o trovách konania rozhodne v lehote do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

2. Procesný súd poukázal na svoj rozsudok č. k. 13C/91/2012-80 zo dňa 28. 03. 2013, kde žalovaného
zaviazal zaplatiť žalobcom titulom náhrady škody sumu 3 193,04 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne od 06. 10. 2012 až do zaplatenia, ako aj trovy konania na účet právnej zástupkyne
žalobcov 1/ a 2/ v sume 644,18 €. V prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý a konanie bolo čiastočne
zastavené ohľadne sumy 1 799 € a ohľadne prevyšujúceho úroku a tiež aj ohľadne sumy 25,65 €.

3. V ďalšej časti odôvodnenia súd uviedol:
„Navrhovatelia v 1. a v 2. rade sa svojim návrhom podaným na tunajší súd dňa 29.06.2012 domáhali
toho, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie titulom náhrady škody v sume 5017,69 € spolu s úrokom z
omeškania 9 % ročne od 04.04.2012 až do zaplatenia, ďalej titulom náhrady nemajetkovej ujmy v sume3000 € spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 04.04.2012 až do zaplatenia a zároveň sa domáhali
toho, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie trov konania, ktoré vyčíslia. Vyššie uvádzaných súm sa
domáhali na základe ustanovenia § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z., ďalej § 17 ods. 1 a § 17 ods. 2

toho istého zákona, a to na tom základe, že navrhovateľom v 1. a v 2. rade policajný orgán OR PZ dňa
26.04.2007 postupom podľa § 21 ods. 1 Zákona č. 171/1993 Z. z. zaistil motorové vozidlo továrenskej
značky Škoda Fabia combi EČ: TN 299 CA Dôvodom zaistenia predmetného motorového vozidla bolo
dôvodné podozrenie, že vec súvisí so spáchaním trestného činu a vec je potrebné zaistiť na vykonanie
nevyhnutných úkonov a zaistenie skutočného stavu veci. Následne od vyšetrovateľa policajného zboru v

zmysle § 93 ods. 2 Trestného poriadku obdržal navrhovateľ v 1. rade vyrozumenie zo dňa 16.07.2007 sp.
zn. ČVS: KRP-8/OVK-BB-2007 o prevzatí zaisteného vozidla na účely trestného konania do trestného
konania vedeného pod uvedenou spisovou značkou. O neoprávnenom zásahu orgánov činných v
trestnom konaní do vlastníckeho práva navrhovateľov svedčí už samotná skutočnosť, že vozidlo, hoci
bolo zaistené podľa zákona o policajnom zbore, nebolo včas a riadne vrátené a nestalo sa ani súčasťou
nejakého trestného konaniam a teda bolo zadržiavané bez právneho dôvodu. Táto skutočnosť bola

potvrdená rozhodnutím Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1Nt 5/2009 zo dňa 24.09.2009, kedy sa konalo
o návrhu Okresnej prokuratúry Zvolen na zhabanie veci - vozidla vlastnícky patriaceho navrhovateľom.
Na základe vyššie uvedených skutočností sa domáhali teda náhrady škody v sume 5017,69 €, ktorá
pozostáva zo sumy 407,72 €, ktorú bezprostredne po prevzatí vozidla musel navrhovateľ vynaložiť na
nevyhnutnú opravu vozidla, o čom svedčí dodací list; ďalej zo sumy 2577,- €, čo predstavuje škodu

spôsobenú znehodnotením technického stavu vozidla zapríčineným dlhodobým státím v nevyhovujúcich
podmienkach, bez náležitej starostlivosti o údržbu a rovná sa rozdielu všeobecných hodnôt vozidla,
ktorá bola určená na základe znaleckého posudku č. 2/2012 znalca L.. R. P.; ďalej táto škoda pozostáva
zo sumy 208,32 €, čo je suma, ktorú zaplatili navrhovatelia znalcovi za vypracovanie predmetného
znaleckého posudku; ďalej táto škoda pozostáva zo sumy 25,65 €, to je náhrada za 25 litrov motorovej

nafty, ktorá sa nachádzala v motorovom vozidle pri zaistení motorového vozidla dňa 26.04.2007 s tým,
že v čase vrátenia motorového vozidla dňa 03.02.2010 vozidlo malo nádrž prázdnu; ďalej táto škoda
pozostáva zo sumy 299,- €, čo predstavuje sumu, ktorú boli nútení zaplatiť navrhovatelia za náhradné
motorové vozidlo, ktoré v tom čase používali, a to požičiavateľovi M. M.; ďalej táto suma pozostáva zo
sumy 1500,- €, čo je suma, ktorú museli navrhovatelia vynaložiť, keďže došlo k poškodeniu požičaného

vozidla, keď ho oni užívali. Zároveň sa domáhali aj zaplatenia sumy 3000,- € titulom nemajetkovej ujmy,
nakoľko počas neoprávneného zadržiavania vozidla boli navrhovatelia preukázateľne úplne vyradení z
možnosti užívať a disponovať s predmetnom svojho vlastníckeho práva, a to s predmetným vozidlom,
ktoré im bolo zadržiavané orgánmi činnými v trestnom konaní neoprávnene. Zároveň sa navrhovatelia
domáhali aj zaplatenia zákonného úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka

z vyššie uvedených súm, a to vo výške 9 % ročne od dátumu nasledujúceho po doručení žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku, t. z. od 04.04.2012 do zaplatenia a tak isto sa domáhali aj náhrady
trov konania.

V priebehu konania upravili svoj nárok ohľadne dátumu, od ktorého požadovali úrok z omeškania s tým,

že úrok z omeškania požadovali z vyššie uvedených súm odo dňa 06.10.2012, a to z toho dôvodu,
že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku bola doručená odporcovi dňa 05.04.2012 a 6 mesačná
lehota na dobrovoľné plnenie uplynula dňa 05.10.2012, a preto si uplatňovali úrok z omeškania z vyššie
uvedených súm od 06.10.2012.

Súd mal v konaní za preukázané, že navrhovatelia v 1. a v 2. rade ako manželia boli v čase zaistenia
predmetného motorového vozidla vlastníkmi tohto motorového vozidla, ktoré bolo v ich bezpodielovom
spoluvlastníctve.

Prevedeným dokazovaním bolo zistené, že v trestnej veci vedenej ÚJKP OR PZ Zvolen č. k. ORP-1011/

OEK-ZV-2006, neskôr ÚJKP KR PZ Banská Bystrica č. k. ČVS: KRP-37/OEK-BB-2007 policajný orgán
OR PZ Zvolen dňa 26.04.2007 v čase o 09.30 h postupom podľa § 21 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z.
o policajnom zbore zaistil u navrhovateľa v 1. rade - držiteľa a bezpodielového spoluvlastníka veci -
osobné motorové vozidlo továrenskej zn. Škoda Fabia combi, EČ: TN XXX CA, a to aj s príslušenstvom.
Následne navrhovatelia v 1. a v 2. rade od vyšetrovateľa PZ v zmysle § 93 ods. 2 Trestného poriadku

dostali vyrozumenie zo dňa 16.07.2007 sp. zn.: ČVS: KRP-8/OVK-BB-2007 o prevzatí zaisteného
vozidla na účely trestného konania do trestného konania vedeného pod uvedenou spisovou značkou.Následne navrhovatelia dlhšiu dobu neboli žiadnym spôsobom informovaní príslušným orgánom PZ o
konkrétnychdôvodochzaisteniavozidla,pohybeaosudezaistenejveci,priebehukonaniaapodobne.Až
dňa 29.11.2007, teda po uplynutí 7 kalendárnych mesiacov od zaistenia motorového vozidla, im bola iba

na základe ich výslovnej žiadosti faxom doručená písomnosť označená ako „informácia“ vyšetrovateľa
PZ zo dňa 23.11.2007, že existuje dôvodné podozrenie, že pri oprave tohto vozidla boli použité niektoré
súčiastky pochádzajúce z trestnej činnosti a boli vykonané nedovolené zásahy do identifikačných údajov
vozidla, ktoré skutočnosti sa dajú potvrdiť alebo vyvrátiť len expertíznym skúmaním, ktoré do 23.11.2007
nebolo ukončené.

Na tomto mieste je potrebné poukázať, že išlo o trestné stíhanie obvineného P. O. uznesením
vyšetrovateľa ÚJKP OR PZ Zvolen zo dňa 26.04.2007 pod sp. zn. ORP-1011/OEK-ZV-2006 podľa §
206 ods. 1 Trestného poriadku stíhaného pre prečin falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov
motorového vozidla podľa § 220 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona (skutok č. 1) a pre zločin
legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona

(skutok č. 2) samostatným uznesením vyšetrovateľa podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku zo dňa
27.04.2007. Trestné stíhanie bolo následne v prípravnom konaní vedené vyšetrovateľom ÚJKP KR PZ
Banská Bystrica pod sp. zn. ČVS: KRP-37/OVK-BB-07.

Dňa 24.09.2009 bolo uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1Nt 5/2009 rozhodnuté o tom, že

súd ochranné opatrenie - zhabanie motorového vozidla zn. Škoda Fabia combi - neukladá, nakoľko
predmetné motorové vozidlo nie je predmetom opisov skutkov nielen v uzneseniach o začatí trestného
stíhania, ale ani v uzneseniach o vznesení obvinenia obvinenému O. O., ani súčasťou uznesenia
o spojení veci a napokon ani súčasťou či už zastavenia trestného stíhania, alebo oslobodzujúceho
rozsudku.

Súd bol preto toho názoru, že o predmetnom vozidle nemožno v trestnom konaní rozhodovať, nakoľko
toto netvorí jeho predmet a je teda daná pochybnosť o zákonnosti jeho existencie v trestnom konaní.
Navyše v oslobodzujúcom rozsudku ani v uznesení o zastavené trestného stíhania nebolo preukázané
spáchanie konkrétneho trestného činu na to, aby bolo možné uložiť ochranné opatrenie zhabanie veci

tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 83 a § 60 ods. 1 Trestného zákona.

Dňa 11.12.2009 bola Okresnou prokuratúrou vo Zvolene podaná sťažnosť voči rozhodnutiu Okresného
súdu Zvolen, ktorú Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa 03.12.2009 sp. zn. 2To
335/2009 postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol a potvrdil tak uznesenie

Okresného súdu Zvolen.

Podľa názoru súdu týmto okamihom, a to právoplatnosťou uznesenia Okresného súdu Zvolen sp. zn.
1Nt 5/2009 zo dňa 24.09.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2To
335/2009, bol deklarovaný nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní s tým, že

táto skutočnosť vyplýva aj z ďalšieho postupu orgánov činných v trestnom konaní, v tomto prípade
vyšetrovateľa, ktorý po predložení spisu a príloh s návrhom na podanie obžaloby na obvineného Milana
Michela, vozidlo navrhovateľov nebolo ako príloha k spisu pripojené, a teda ostalo v dispozičnej sfére
vyšetrovateľa PZ, teda orgánov činných v trestnom konaní v rámci prípravného konania.

Zo zápisnice o vrátení veci vyplynulo, že predmetné motorové vozidlo bolo navrhovateľovi v 1. rade
vrátené dňa 03.02.2010, teda z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetné motorové vozidlo
bolo zadržiavané od 26.04.2007 do termínu vrátenia, t. z. do 03.02.2010.

Podľa názoru súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, a to postupom vyšetrovateľa, a to OR PZ

vo Zvolene, ako aj vyšetrovateľa KR PZ v Banskej Bystrici, nakoľko práve tieto orgány sa podieľali na
zaistení predmetného motorového vozidla a tieto orgány predmetné motorové vozidlo aj vydali.

Podľa názoru súdu obrana odporcu, že v predmetnom konaní mala konať v mene štátu generálna
prokuratúra v zmysle § 4 ods. 1 písm. f) nebola žiadnym spôsobom podložená, nakoľko podľa názoru

súduškoduvtrestnomkonaníspôsobilvyšetrovateľPZ,apretovmeneštátumávystupovaťMinisterstvo
vnútra Slovenskej republiky tak, ako to bolo uvedené v samotnom návrhu navrhovateľov v 1. a v 2. rade.
Preto súd vychádzal z toho, že orgánom, ktorý má konať v mene štátu, je práve označený subjekt, a to
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, a to v tom zmysle, že predmetné motorové vozidlo bolo oprávnene zadržiavané len na základe

prvotného úkonu v zmysel § 21 ods. 1 Zákona č. 171/1993 s tým, že v zmysle tohto zákonného
ustanovenia zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní.

Čo sa týka ďalšieho postupu, tak podľa názoru súdu nesprávny úradný postup bol skonštatovaný
vyššie uvedenými uzneseniami, jednak Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1Nt 5/2009, ako aj

potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2To 335/2009, a teda podľa názoru
súdu bolo vedené trestné konanie takým procesným postupom, ktorý nemal oporu v zákone a na
základe nesprávneho úradného postupu v priamej príčinnej súvislosti došlo k vzniku škody na strane
navrhovateľov v 1. a v 2. rade, a to v zmysle zákonného ustanovenia § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z..

Súd z vyššie uvádzaných dôvodov zaviazal odporcu na náhradu škody v celkovej výške 3193,04 €

s tým, že táto škoda pozostáva zo sumy 407,72 €, čo je suma, ktorú navrhovatelia v 1. a v 2. rade
bezprostredne po prevzatí vozidla museli vynaložiť na nevyhnutnú opravu. Ďalej táto škoda pozostáva
zo škody, ktorá bola spôsobená znehodnotením technického stavu vozidla zapríčineným dlhodobým
státím v nevyhovujúcich podmienkach bez náležitej starostlivosti a údržby s tým, že sa rovná rozdielu
všeobecných hodnôt vozidla, čo predstavuje čiastku vrátane 20 % DPH 2577,- € s tým, že všeobecná

hodnota vozidla Škoda Fabia EČ: TN A. CA bola ku dňu 26.04.2007 vo výške 6654,- € a všeobecná
hodnota toho istého vozidla bola ku dňu 03.02.2010, teda k termínu vrátenia predmetného vozidla
vo výške 4077,- €. Predmetný rozdiel vo výške 2577,- € vyplýva zo znaleckého posudku č. 2/2012
vypracovaného znalcom Ing. R. P., a preto podľa názoru súdu navrhovatelia majú nárok aj na takto
vyčíslenú škodu, ktorá vznikla znehodnotením technického stavu predmetného vozidla v celkovej výške

2577,- €. Ďalej táto škoda pozostáva zo sumy vo výške 208,32 € a ide o sumu, ktorú zaplatili
navrhovatelia v 1. a v 2. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne znalcovi za vypracovanie
predmetného znaleckého posudku.

Podľa názoru súdu navrhovatelia uniesli dôkazné bremeno ohľadne skutočností tvrdených ohľadne

náhrady škody a z vyššie uvádzaných dôvodov súd zaviazal odporcu na náhradu škody v celkovej výške
3193,04 €, ktorá vznikla navrhovateľom nesprávnym úradným postupom, za ktorý zodpovedá práve
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky prostredníctvom svojich vyšetrovacích orgánov.

Okrem istiny žiadali navrhovatelia priznať aj príslušenstvo pohľadávky, a to úrok z omeškania od

06.10.2012 až do zaplatenia vo výške 9 % ročne. O úroku z omeškania súd rozhodoval podľa
ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Vládneho nariadenia
č. 87/1995 Z. z.. Výška úroku z omeškania ku dňu vzniku omeškania, t. j. ku dňu 06.10.2012 predstavuje
8,75 %, nakoľko základná úroková sadzba ECB k tomuto dňu je 0,75 %, a preto zákonný úrok z
omeškania v tomto prípade predstavuje výšku 8,75 %.

Pokiaľsanavrhovateliadomáhaliúrokuzomeškaniavovýške9%ročne,súdnávrhvtejtočastizamietol,
keďže zákonný úrok z omeškania predstavuje výšku 8,75 %.

V konaní bolo preukázané, že navrhovatelia sa so svojim nárokom obrátili na príslušné Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky, ktorému adresovali žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom s tým, že predmetná žiadosť bola doručená
odporcovi dňa 05.10.2012.

Súd ďalej poukazuje, že v predmetnom prípade 6 mesačná lehota na uspokojenie nároku v zmysle §

16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. uplynula dňa 05.10.2012, a preto súd priznal vyššie uvedený úrok
z omeškania z vyššie uvedenej sumy odo dňa nasledujúceho tak, ako to požadovali navrhovatelia, t.
j. odo dňa 06.10.2012.

Čo sa týka ďalšieho nároku navrhovateľov na zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 3000,- €, súd v

tejto časti návrh navrhovateľov v 1. a v 2. rade zamietol, nakoľko podľa názoru súdu v danom prípade
už samotné konštatovanie, že bolo porušené právo, je dostatočným zadosťučinením pre navrhovateľov
v 1. a v 2. rade, a preto neprichádza do úvahy uplatnenie § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003.Ďalej súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že navrhovatelia v 1. a v 2. rade nepreukázali, že sú splnené
podmienky na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie tak navrhovatelia v 1 a v 2. rade
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, ako aj odporca.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 13Co/601/2013-107 zo dňa 28.01.2014 rozsudok
okresného súdu vo výroku, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade titulom

náhrady škody sumu 3193,04 € spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,75 % ročne od
06.10.2012 do zaplatenia potvrdil. Vo výroku, pokiaľ bol odporca zaviazaný nahradiť na účet právnej
zástupkyne navrhovateľov v 1. a 2. rade trovy právneho zastúpenia v sume 644,18 € v lehote do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, ako aj vo výroku, ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý, rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo výroku, pokiaľ súd čiastočne zastavil
konanie ohľadne sumy 1799,- €, čiastočne zastavil konanie ohľadne prevyšujúceho úroku z omeškania

a čiastočne zastavil konanie ohľadne sumy 25,65 € zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Na základe tohto rozsudku sa rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 13C 91/2012-80 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/601/2013-107 stal právoplatným do zaplatenia
sumy 3193,04 € spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,75 % ročne od 06.10.2012 do

zaplatenia, a predmetný rozsudok sa stal právoplatným aj ohľadne čiastočného zastavenia konania
ohľadne sumy 1799,- €, prevyšujúceho úroku z omeškania, ako aj ohľadne sumy 25,65 €. Predmetom
konania ostalo zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 3000,- €.

Súd v ďalšom konaní postupoval v zmysle záverov rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

13Co/601/2013-107,pričomsúdpoukazujevplnomrozsahu naodôvodneniarozsudkuOkresnéhosúdu
Zvolen č. k. 13C 91/2012-80 zo dňa 28.03.2013, ako aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 13Co/601/2013-107 zo dňa 28.01.2014.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov v 1. a v 2. rade, výsluchom svedkyneZ.

G., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav, pričom súd zameral svoje
dokazovanie, či zadosťučinenie podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 nie je postačujúce predovšetkým
z hľadiska intenzity trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých navrhovateľom v 1. a v 2.
rade vzhľadom na ich postavenie v rodine, spoločnosti a v práci.

Súd z prednesu právnej zástupkyne navrhovateľov v 1. a v 2. rade zistil, že sa pridržiava písomne
podaného návrhu týkajúceho sa nemajetkovej ujmy vo výške 3000 €, ako aj svojho odvolania, ktoré bolo
písomne podané proti pôvodnému rozsudku Okresného súdu Zvolen. Z vyššie uvádzaných dôvodov
žiadala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 3000 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne od 06.10.2012 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. V prípade úspechu v spore si uplatňovala aj trovy konania.

Zástupkyňa odporcu žiadala návrh ohľadne nemajetkovej ujmy zamietnuť.

Súd z prednesu navrhovateľa v 1. rade zistil, že na prelome rokov 2005 a 2006 sa on a jeho manžela,

t. j. navrhovateľka v 2. rade rozhodli, že si kúpia ďalšie mot. vozidlo, nakoľko ich predchádzajúce mot.
vozidlo im dosluhovalo a v tom období predchádzajúce mot. vozidlo zn. Škoda 120 používali na bežné
rodinné účely, ako na vybavovanie záležitostí, návšteva lekárov a podobne. Vzájomne sa s manželkou
dohodli, že si kúpia konkrétny typ mot. vozidla, a to Škoda Fabia combi s dieselovým motorom z
hľadiska dosahovania úspory na spotrebe. Keďže zháňali takéto mot. vozidlo, tak na základe ponuky

v inzeráte navrhovateľ v 1. rade zavolal na konkrétne telefónne číslo. Následne došlo k dohode a
dohodli si konkrétne stretnutie vo Zvolene na benzínovej pumpe, kde im mot. vozidlo bolo predvedené
a vrámci dohody sa dohodli aj na kúpne cene, ktorá bola dohodnutá vo výške 239 000 Sk. Následne
sa dohodli aj na tom, že ako auto bude prepísané a bude zapísané na dopravnom inšpektoráte v
Trenčíne. K veci navrhovateľ v 1. rade uviedol, že keďže bol spokojný s mot. vozidlom, súhlasil s kúpnou

cenou a dohodli sa, že kúpnu cenu vo výške 239 000 Sk zaplatia pri prepise tohto mot. vozidla. V
priebehu používania predmetného mot. vozidla nemali žiadne problémy a predmetné mot. vozidlo bolo
používané na bežné rodinné záležitosti, ako vybavovanie, rodinné potreby, návšteva lekára a podobne.
Po roku za navrhovateľom v 1. rade do práce prišli pracovníci kriminálnej polície a oznámili mu, žena predmetnom mot. vozidle sú nejaké kradnuté diely a trvali na tom, aby im predmetné mot. vozidlo
odovzdal. Následne požiadal týchto pracovníkov kriminálnej polície, aby sa zidentifikovali a zároveň
ich požiadal o predloženie nejakého rozhodnutia, že môžu zhabať predmetné mot. vozidlo. Oni mu

povedali, že momentálne nemajú takéto rozhodnutie, ale v prípade potreby si ho zabezpečia. Následne
súhlasil s tým a predmetné mot. vozidlo im odovzdal. K veci ďalej uviedol, že do práce za ním prišli
vo vojenskom útvare v Nemšovej. Následne mu nedovolili odšoférovať predmetné mot. vozidlo a odišli
s ním do Trenčína za účelom spísania zápisnice na políciu v Trenčíne. Tam bol prevedený zápis a
povedali mu, že ho budú informovať. Do súčasnosti nedostal žiadne oznámenie, ako sa s vozidlom

ďalej nakladá. Následne, pokiaľ má vedomosť, tak predmetné mot. vozidlo sa nachádzalo v priestoroch
polície v Trenčíne, asi 3 až 4 mesiace. Následne po telefonátoch, ktoré vybavovala navrhovateľka v 2.
rade, sa dozvedeli, že mot. vozidlo bolo odvezené do Banskej Bystrice. Následne mala byť urobená
expertíza ohľadne náhradných dielov, ktoré mali byť vo vozidle použité s tým, že bolo tvrdené, že tieto
diely mali byť nelegálnym spôsobom použité. Až do odovzdania predmetného mot. vozidla, ktoré im
bolo vrátené až vo februári 2010, žiadne písomné oznámenie nedostali a až na základe ich iniciatívy

sa dozvedali, čo je s týmto mot. vozidlom. K veci ďalej uviedol, že on hneď na začiatku bol šokovaný
z toho, že bez akéhokoľvek rozhodnutia mu bolo zhabané predmetné mot. vozidlo v hodnote 239 000
Sk. Následne sa spojil s predchádzajúcim vlastníkom predmetného mot. vozidla a ten ho informoval,
že na tomto mot. vozidle nie je nič nelegálne a následne už predmetnú záležitosť po právnej stránke
riešil on. K veci ďalej uviedol, že približne po mesiaci, ako bolo predmetné mot. vozidlo zaistené,

mu bola ponúknutá možnosť, že mu bude poskytnuté náhradné mot. vozidlo s tým, že túto možnosť
mu ponúkol predchádzajúci vlastník mot. vozidla Škoda Fabia. Navrhovateľ v 1. rade v tom čase túto
ponuku odmietol z toho dôvodu, aby sa náhodou na tomto ďalšom mot. vozidle niečo nestalo. K veci
ďalej uviedol, že v ďalšom priebehu sa zhoršil psychický stav jeho manželky, t. z. navrhovateľky v 2.
rade, ako aj zdravotný stav jeho svokry, ktorá im čiastočne vypomohla pri kúpe tohto mot. vozidla. K veci

ďalej uviedol, že približne do 6 mesiacov, t. j. do pol roka od zaistenia predmetného mot. vozidla, prijal
ponuku a bolo mu poskytnuté náhradné mot. vozidlo. Predmetné mot. vozidlo mal teda približne od r.
2007 do r. 2009, kedy sa vyskytla na tomto mot. vozidle porucha a predchádzajúci vlastník si ho prevzal
za účelom opravy a následne od júla 2009 do februára 2010, kedy mu bola vrátená Fabia, bol bez mot.
vozidla. K veci ďalej uviedol, že za prenájom tohto mot. vozidla uhradil sumu 300 €, a to p. Grosovi -

predchádzajúcemu vlastníkovi mot. vozidla Škoda Fabia. K veci ďalej uviedol, že počas obdobia, keď
mali v užívaní predmetné mot. vozidlo Škoda Octavia, tak toto mot. vozidlo používali na všetky bežné
účely, ako keby používali pôvodné mot. vozidlo Škoda Fabia. Je pravda, že keď odovzdal to pokazené
mot. vozidlo Škoda Octavia, potom pol roka nemali žiadne auto až do vrátenia Škody Fabia, a to z
toho dôvodu, že fin. prostriedky im to nedovoľovali, či už po stránke prenájmu, alebo kúpy nejakého

lacnejšieho mot. vozidla a za ten čas situáciu riešili tým spôsobom, že ich vozili známi, susedia, ako aj
dcéra, ktorá je tiež vlastníčkou mot. vozidla s tým však, že dcéra nebýva s nimi v spoločnej domácnosti.
Následne zo strany p. B. mu bolo oznámené, že predmetné mot. vozidlo bude vrátené a pýtal sa ho, či
si on príde pre toto mot. vozidlo alebo ho majú doviesť do Trenčína. Navrhovateľ v 1. rade sa rozhodol,
že si preň príde do Banskej Bystrice, kde si znova na to musel požičať auto a doniesol si aj zimné

plášte, keďže auto mal prevziať v zime. Keď si prišiel pre toto mot. vozidlo, tak ostal otrasený z toho
dôvodu, že predmetné mot. vozidlo vôbec nebolo pripravené na prevzatie. Následne sa urobili všetky
tie úkony, ktoré súviseli s touto majetkovou škodou, ktorá im bola priznaná v rozsudku Okresného súdu
Zvolen a bola potvrdená rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici ohľadne opravy mot. vozidla,
ohľadne znehodnotenia mot. vozidla, ako aj ohľadne nákladov na znalecký posudok. Navrhovateľ v

1. rade k veci uviedol, že celá táto situácia, že sa dostal do takéhoto právneho problému a problému
s policajtmi ho šokovala. Rozmýšľal, kde sa stala chyba a kto ju spravil a od toho obdobia má jeho
manželka psychické problémy s tým, že má depresie, nervozitu, výbuch zlosti, ako aj trvalé užívanie
liekov. Tak isto sa zhoršil zdravotný stav aj svokry ohľadne vysokého krvného tlaku a cukrovky. Čo sa
týka mot. vozidla Škoda Fabia TN XXX CA, tak toto mot. vozidlo stále majú vo vlastníctve a ďalej ho

užívajú a po technickej stránke im funguje. Navrhovateľ v 1. rade k veci uviedol, že sa dozvedel aj o
výsledkoch kriminalistickej expertízy a bol spokojný s postupom predchádzajúceho vlastníka, ktorý ho o
týchto skutočnostiach informoval, nebol však spokojný s postupom polície, ktorá zadržiavala predmetné
mot. vozidlo 33 mesiacov. K veci ďalej uviedol, že sem-tam má aj psychické problémy a doteraz podľa
jeho názoru okolnosti okolo tohto auta nie sú ukončené a má dilemu, čo vlastne bude ďalej. Ďalej k

veci uviedol, že táto situácia ich postihla aj finančne, nakoľko museli poskytovať finančné náhrady za
používanie cudzích mot. vozidiel, či už vrámci finančných prostriedkov na PHM, alebo nejakým iným
spôsobom sa pokúšali nahradiť to, že mohli používať cudzie mot. vozidlo alebo že ich vozili a bohužiaľ,
aj keď nie výrazne, ale predsa-len táto záležitosť aj jeho poznačila po stránke psychickej aj po stránkepohody v rodine ako takej a doteraz nevie pochopiť, prečo, keď bola vykonaná expertíza, že po tej
expertíze mu nebolo vrátené predmetné mot. vozidlo.

Navrhovateľ v 1. rade k veci uviedol, že mal problémy s tým, že 7 rokov neboli doriešené právne
problémy. Nastali zdravotné problémy, ako aj investícia do liekov, ktoré neboli lacné, napr. v práci mal
nejaké problémy v tom zmysle, že kolegovia si mohli myslieť, že sa dal na obchodovanie s mot. vozidlami
čo sa týka falšovania týchto mot. vozidiel a podobne a tak isto širšia rodina, známi a blízka rodina,
ktorá sa postupne dozvedela, čo sa stalo, aj keď je pravda, že tieto osoby vedeli, že on predmetné auto

kúpil, ale postupom času, že auto bolo zadržané bez akýchkoľvek dôvodov a dôkazov s tým, že sa to
dozvedeli od neho a následne keď auto nevideli, tak samozrejme im odpovedal na ich otázky. K veci
ďalej uviedol, že on proste reagoval na inzerát a nič zlé nespravil. Ako listinný dôkaz predložil súdu
preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím - svokry H. N., ako aj švagrinej W. T.. K veci
ďalej uviedol, že keď nemal mot. vozidlo, tak mal neustále problémy ohľadne zháňania mot. vozidla a
neustále sa musel niekomu prispôsobovať.

Súd z prednesu navrhovateľky v 2. rade zistil, že sa pridržiava výpovedi navrhovateľa v 1. rade, ktorý
je jej manželom. K veci ďalej uviedla, že je skutočne pravda, že predmetné mot. vozidlo Škoda Fabia
kupovali spoločne do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tak, ako opísal manžel, sa rozhodli,
že potrebujú ďalšie mot. vozidlo a rozhodli sa, že kúpia mot. vozidlo do tých 239 000 Sk. Začali zháňať

inzeráty, naďabili na tento inzerát a po obhliadke tohto mot. vozidla sa dohodli, že ho kúpia s tým, že to
predchádzajúce mot. vozidlo odpredali. Po kúpe tohto mot. vozidla s týmto mot. vozidlom boli obidvaja
spokojní a všetko fungovalo perfektne. Keď prišli zaistiť predmetné mot. vozidlo, tak navrhovateľka v 2.
rade tiež pracovala a pracuje na jednom útvare, manžel pracuje na inom útvare a vtedy jej zavolali z
roboty, že čo sa im stalo, lebo manžel sedí v robote so sklonenou hlavou. Ona sa pokúšala skontaktovať

s manželom, avšak tento jej povedal, aby sa mu ozvala neskoršie. Následne odišla z roboty domov a
našlaunichdomadvochpracovníkovkriminálnejpolície.NásledneajonaabsolvovalacestudoTrenčína
na políciu, kde im bolo auto zadržané a vtedy im bolo povedané, že predmetné mot. vozidlo je skladané
z viacerých mot. vozidiel, resp. z viacerých dielov. Vtedy vypočúvali len manželka, ona ostala dole a
dole sa „klepala“ čo bude ďalej, ale myslela si, že manžela vypočujú a potom im auto vrátia. Následne

kontaktovala predchádzajúceho vlastníka mot. vozidla, od ktorého auto kúpili s tým, že on ich ubezpečil,
ženatomauteniejeničpozmeňovanéanáslednepodniklipríslušnéprávnekroky.Jepravda,žehneďod
počiatku im bolo ponúknuté mot. vozidlo, aby ho začali užívať, a to od predchádzajúceho vlastníka mot.
vozidla Škoda Fabia, avšak oni to vtedy odmietli, nakoľko im to bolo nepríjemné. Po istom čase súhlasili
s tým, že im bude zapožičané iné mot. vozidlo a približne to bolo o pol roka. Toto predmetné mot. vozidlo

používali bežným spôsobom, keď im bolo potrebné. Následne je pravda, že predmetné mot. vozidlo
sa pokazilo a boli nútení ho vrátiť. Za predmetné mot. vozidlo zaplatili sumu 10 000 Sk za požičanie.
Následnesipožičiavalimot.vozidlopríležitostne,napr.odkoleguvroboteanapr.imvypomáhalaajdcéra
požičaním jej mot. vozidla. Navrhovateľka v 2. rade poukázala na svoj zdravotný stav, ktorý vyplýva aj z
lekárskej správy, ktorá bola predložená s tým, že jej stav je taký, že je plačlivá, je jej zle každú chvíľu.

Nepoprela, že mala isté zdravotné problémy aj pred samotným zadržaním a zaistením predmetného
mot. vozidla s tým, že predtým mala problémy súvisiace so spaním, resp. nespávala. Po zadržaní tohto
mot. vozidla sa jej problémy zhoršili v tom zmysle, že sa celá trasie, niekedy je nesústredená a niekedy
„vybuchne“ na manžela. K veci ďalej uviedla, že v robote pracuje s dôvernými vecami a keď sa jej v
robote vypytujú, že ako je to, čo je to, tak im musí vysvetľovať, že ako je to s tým mot. vozidlom, aj

keď je pravda, že predmetné mot. vozidlo je momentálne v poriadku a riadnym spôsobom ho môžu
užívať. Tak isto je pravda, že zo strany Ministerstva vnútra došlo k zaplateniu škody, ktorá bola priznaná v
rozsudku Okresného súdu Zvolen s tým, že rozsudok bol potvrdený Krajským súdom v Banskej Bystrici.
Predmetná škoda im bola uhradená na začiatku r. 2014. Navrhovateľka v 2. rade ďalej k veci uviedla,
že ten deň, keď sa to stalo, t. z. keď im zaistili predmetné mot. vozidlo, tak začala plakať, keď prišla

domov, „hodila“ sa na posteľ a len plakala a plakala, avšak bola v tom, že to auto do 2 - 3 dní, do týždňa,
do mesiaca im bude vrátené s tým, že sa to naťahovalo a skoro boli z toho až 3 roky a to zanechalo na
nej stopy s tým, že hodnotu tohto auta vo výške 240 000 Sk obyčajní ľudia, ako sú oni, len tak nenájdu
a od vtedy sa jej zdravotný stav zhoršil a od vtedy berie stále lieky a chodí na pravidelné kontroly.
Navrhovateľka v 2. rade ďalej k veci uviedla, že ona manželovi, t. j. navrhovateľovi v 1. rade vyčíta,

že kúpili práve toto osobné mot. vozidlo a tak isto ďalší následok je jej samotný zdravotný stav. Ona
už nemá záujem, aby sa to naťahovalo a už o tom aute nechce ani počuť. Navrhovateľka v 2. rade
potvrdila tú skutočnosť, že absolvovala psychiatrické vyšetrenie aj pred zaistením mot. vozidla, avšak
z dôvodu nespavosti.Súd z prednesu svedkyne X. Z. zistil, že je dcérou navrhovateľov v 1. a v 2. rade. K veci uviedla, že mala
informácie o tom, že navrhovatelia v 1. a v 2. rade hľadajú nejaké mot. vozidlo, avšak nebola si istá, či

majú na to dostatok fin. prostriedkov, až sa stalo, že raz, keď prišla domov, prišla na to, že na dvore
sa nachádzalo mot. vozidlo. Svedkyňa mala o tomto mot. vozidlo také informácie, že koľko stálo a že
bolo kúpené niekde vo Zvolene. Následne predmetné mot. vozidlo sa užívalo rok. Užíval ho otec, ako
aj matka, keďže sú držiteľmi vodičského preukazu obidvaja a používali ho na bežné rodinné záležitosti
a bežné potreby, napr. mama vozila starú mamu k lekárovi a podobne. V ten deň, keď sa to stalo, tak

jej zatelefonovala mama do školy. V tom čase bola študentkou 2. ročníka na Strednej odbornej škole v
Nemšovej a povedala jej, že otca zobrali policajti a zobrali im auto z dôvodu, že policajtom sa s autom
niečo nevzdá, že je možno kradnuté, prerábané a podobne. Následne, keď sa vrátili potom domov, tak
boli rozčarovaní z toho, ako sa k nim chovali policajti. Rodičia sa snažili ju chrániť od týchto vecí a
nezaťahovali ju do tejto situácie, vedela len toľko, že predmetné mot. vozidlo bolo zhabané a policajtom
sa niečo nevzdá. Potom im začali požičiavať auto sestrin priateľ, svedkynin partner, ako aj mamin kolega

a podobne, keď rodičia auto potrebovali. K veci ďalej uviedla, že neskoršie rodičia dostali do užívania
mot. vozidlo Škoda Octavia. K veci ďalej uviedla, že ona veľmi o týchto veciach nevedela, vedela len,
keď prišla nejaká obálka, vedela o tom, keď mama telefonovala. Je pravda, že mama aj plakávala a otec
búchal dverami a podobne. Podľa jej názoru mama to prežívala tak citovejšie a otec to prežíval tak, ako
chlap. Svedkyňa ďalej k veci uviedla, že rodičia sa po tejto udalosti častejšie hádali a proste stále dúfali,

že auto bude v dohľadnej dobe vrátené, avšak trvalo to skoro až 3 roky. Svedkyňa k veci uviedla, že
napríklad aj jej spolužiaci na stretávke sa pýtali, čo je s predmetným motorovým vozidlom. Ďalej k veci
uviedla, že o tejto skutočnosti v D. vedeli skoro všetci, keďže nie sú až také veľké mesto. Na záver k
veci uviedla, že aj ona sa troška hanbila za tú situáciu, keď napr. otec musel ísť na políciu a nevedela
vlastne, že či ho budú súdiť alebo podobne a vlastne nevedela, čo sa bude diať.

Súd z listinného dôkazu, a to z lekárskej správy navrhovateľky v 2. rade, ktorá pochádza z
psychiatrickéhovyšetreniazodňa15.07.2014,ktorúvydalaO..O.zistil,ževrámcianamnézyjeuvedené:
Pacientka viac rokov bola v dispenz. ambul. psychiatričky pre recid. depresívnu poruchu, posledný rok
obvodný lekár jej predpisoval antidepresíva, ktoré pacientka viac rokov užíva. Toho času prichádza na

vyšetrenie, necíti sa dobre, už dlhodobo neustále rozmýšľa nad vážnym problémom, ktorý sa stal pred
niekoľkými rokmi s ich autom, pacientka je z toho úplne unavená, nešťastná, neustále nad tým rozmýšľa,
trápi sa, aj v noci sa budí a sníva sa jej o tom, nevie sa zbaviť, prežíva ako traumu a je depresívna,
plačlivá, hypobulia, anhedonická, nespí. Zo záverov tejto lekárskej správy súd zistil, že sa jedná o
adaptačnú poruchu, depresívnu reakciu, recid. depresívna porucha, reakt. dekom p.. Odporúčanie:

citalopram 20 mg, neurol 0,25 mg, zopiclon 1 tbl.; psychiatrická kontrola o mesiac, p.p. skôr.

Súd z ďalšieho listinného dôkazu, a to preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zistil,
že držiteľkou tohto preukazu je H. N..

Súd z ďalšieho listinného dôkazu, a to preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zistil,
že držiteľkou tohto preukazu je W. T..

Súd zo záverečného prednesu právnej zástupkyne navrhovateľov v 1. a v 2. rade zistil, že žiadajú návrhu
v celom rozsahu vyhovieť. Čo sa týka právneho základu, tak ten je daný už samotným rozsudkom

okresného súdu v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici s tým, že čo sa týka
samotnej výšky nemajetkovej ujmy vo výške 3000 €, tak túto zdôvodňujú jednak s poukazom na dĺžku
neoprávneného zadržiavania predmetného mot. vozidla a s tým spojený stav jednak právnej neistoty,
pocit bezmocnosti, ohrozenia, ako aj právnej neistoty navrhovateľov v 1. a v 2. rade. Zároveň poukázala
na dĺžku zadržiavania predmetného mot. vozidla, ktorá predstavuje 33 mesiacov, čo predstavuje zhruba

990 dní, tak touto žalobou uplatňovaná suma vo výške 3000 €, keď sa vydelí počtom dní, ktorými bolo
auto zadržiavané, tak dospejú k sume 3 € na deň, čo podľa ich názoru nie je suma, ktorá by bola
neprimerane vysoká titulom nemajetkovej ujmy a z týchto dôvodov žiadala návrhu v celom rozsahu
vyhovieť. V prípade úspechu v spore si uplatňovala trovy konania.

Súd zo záverečného prednesu zástupkyne odporcu zistil, že žiadajú návrh v celom rozsahu zamietnuť,
nakoľko podľa ich názoru navrhovatelia v 1. a v 2. rade neuniesli dôkazné bremeno ohľadne vzniku
nemajetkovej ujmy vo výške 3000 € a s ohľadom na príčinnú súvislosť medzi vzniknutou nemajetkovou
ujmou a nesprávnym úradným postupom a podľa ich názoru nie sú splnené predpoklady podľa § 17ods. 2 Zákona č. 514/2003 na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. V prípade úspechu v spore si
tak isto uplatnila trovy konania.

Žiaden z účastníkov po zákonnom poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. nenavrhol vo veci doplniť
dokazovanie.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 toho istého zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Súčasťou náhrady škody, ujmy v zmysle Zákona č. 514/2003 Z. z. sú nielen ujmy majetkovej povahy,

ale aj nemajetkové ujmy na základe výslovného znenia § 17 ods. 2. V prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch,akniejemožnéuspokojiťjuinak.Právnateóriaprisudzujezmyselškodyinej,nežmateriálnej,
aj iným ujmám nemajetkovej povahy, ktoré môžu vzniknúť z porušenia práva v dôsledku zásahu do inej,

než majetkovej sfére poškodenej osoby, t. j. ujmám imateriálnym, morálnym, citovým, za ktoré prináleží
poškodenej osobe peňažná náhrada (odškodnenie). Priznanie zadosťučinenia v peniazoch súdom v
zmysle § 17 ods. 2 zákona predpokladá splnenie zákonnej kvalifikovanej podmienky, t. j. že iba samotné
konštatovanie porušenia práva sa v konkrétnom prípade javí nepostačujúcim. Výška nemajetkovej ujmy
v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie,

v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť
následkov, ktoré vznikli poškodenej osobe v súkromnom živote i v spoločenskom uplatnení. Pri
posudzovaní nároku na priznanie nemajetkovej ujmy treba prihliadať najmä na tú skutočnosť, že zatiaľ,
čo ľudskú dôstojnosť majú všetky fyzické osoby rovnakú, česť a dobrá povesť je výrazom správania
sa konkrétnej fyzickej osoby, u ostatných členov spoločnosti je odrazom charakteristiky danej osoby,

prezentácie jej postojov a podobne. Zákonným predpokladom vzniku práva na náhradu a nemajetkovej
ujmy v peniazoch je taký následok zásahu do práv fyzickej osoby, ktorý v značnej miere a nielen v miere
bežnej, znižuje jej dôstojnosť alebo vážnosť. Prípustnosť takejto náhrady je inštitútom výnimočného
druhu a nastupuje vždy až potom, keď sa morálne zadosťučinenie ukázalo buď celkom alebo sčasti
nedostatočným. Podmienkou vzniku tohto práva je preukázanie, že protiprávny zásah vyvolal závažné

následky vo vzťahu k poškodenej osobe. Závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje najmä
so zreteľom na jej intenzitu, rozsah a na jej ohlas, ako aj dĺžku jej trvania.

Súd v prvom rade poukazuje na právoplatný rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 13C 91/2012-80
zo dňa 28.03.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/601/2013-107

zo dňa 28.01.2014, a teda súd vychádzal z tej skutočnosti, že vyššie uvedenými rozsudkami bol
preukázaný nesprávny úradný postup, ktorý je popísaný v týchto rozhodnutiach. V danom prípade súd
teda zameral dokazovanie na preukázanie skutočnosti, pre ktorú dospel k záveru, že zadosťučinenie
podľa prvého odseku ustanovenia § 17 Zákona č. 514/2003 nie je postačujúce predovšetkým z hľadiska
intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých navrhovateľom v 1. a v 2. rade

vzhľadom na ich postavenie v rodine a spoločnosti a podobne.

Z vykonaného dokazovania teda súd jednoznačne ustálil, a to hlavne z výsluchu navrhovateľov v 1. a v 2.
rade, ako aj výsluchu svedkyne a predložených listinných dôkazov, že samotné konštatovanie porušenia
práva v tomto prípade nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom, a preto v tomto prípade prichádza do úvahy nemajetková ujma v peniazoch, keďže
podľa názoru súdu nie je možné uspokojiť ju inak. Výšku nemajetkovej náhrady súd určuje voľnou
úvahou. Nemôže ísť o úvahu nepreskúmateľnú, resp. o úvahu svojvoľnú. Určenie výšky nemajetkovej
ujmy má byť vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu v súlade s požiadavkou spravodlivosti.Súd v prvom rade poukazuje na dĺžku zadržiavania predmetného mot. vozidla, a to od 26.04.2007,
kedy bolo auto zadržané až do termínu vrátenia, t. z. do 03.02.2010, čo v dňoch predstavuje 1014

dní. Súd tu poukazuje vzhľadom na vyššie opísané skutočnosti, že došlo zo strany orgánov činných
v trestnom konaní k neprípustnému, vzhľadom na dĺžku a celkové trvanie zaistenia predmetného mot.
vozidla, ako aj na procesný postup v trestnom konaní a právnej úprave odporujúcemu obmedzeniu
vlastníckeho práva navrhovateľov v 1. a v 2. rade, ktorí sa cítili byť dotknutí na svojom základnom
ľudskomprávegarantovanomÚstavouSlovenskejrepublikyamedzinárodnýmidohodami,pričompočas

neoprávneného zadržiavania vozidla boli navrhovatelia v 1. a v 2. rade preukázateľne úplne vyradení z
možnosti užívať a disponovať predmetom svojho vlastníckeho práva vozidla, ktoré im bolo zadržiavané
orgánmi činnými v trestnom konaní neoprávnene.

Podľa názoru súdu navrhovatelia v 1. a v 2. rade po doplnení dokazovania uniesli dôkazné bremeno
ohľadne skutočností tvrdených v návrhu a v konaní bol hodnoverným spôsobom preukázaný zásah

do ich rodinného života. Tak isto v konaní bol preukázaný zásah do zdravotného stavu navrhovateľky
v 2. rade, ktorá síce nepoprela tú skutočnosť, že navštevovala psychiatrickú ambulanciu aj pred
zaistenímpredmetnéhomot.vozidla,avšakjejstavohľadnezdraviasazhoršilprávepovyššieopísaných
udalostiach, a preto súd dospel k záveru, že navrhovatelia v 1. a v 2. rade uniesli dôkazné bremeno
ohľadne tej skutočnosti, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením

vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a prichádza do úvahy nemajetková ujma
v peniazoch.

Súd v danom prípade z vyššie uvádzaných dôvodov preto zaviazal odporcu na zaplatenie nemajetkovej
ujmy vo výške 1000 € s tým, že súd pri výpočte výšky tejto nemajetkovej ujmy vychádzal z toho, že

predmetné mot. vozidlo bolo neoprávnene zadržiavané nesprávnym úradným postupom celkom v trvaní
1014 dní, a preto podľa názoru súdu priznaná nemajetková ujma vo výške 1000 €, čo predstavuje
približne 1 € za každý deň neoprávneného zadržania, predstavuje takú výšku nemajetkovej ujmy, ktorá
zodpovedá okolnostiam zásahu, ktorý nastal nesprávnym úradným postupom, a to hlavne vzhľadom na
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodeným v súkromnom živote, a to jednak čo sa týka rodinného

života medzi navrhovateľmi v 1. a v 2. rade, keďže v konaní bolo preukázané, že vznikali z danej
situácie medzi nimi nezhody, ako aj zdravotného stavu navrhovateľky v 2. rade, čo vyplýva z pripojenej
lekárskej správy. Z týchto dôvodov, ako aj vzhľadom na dĺžku trvania neoprávneného zásahu v trvaní
1014 dní, súd ustálil, že priznaná nemajetková ujma vo výške 1000 € je v súlade s príslušnými
zákonnými ustanoveniami. Z týchto dôvodov súd zaviazal odporcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy v

celkovej výške 1000 €.

Súd ďalej poukazuje aj na tú skutočnosť, že doposiaľ navrhovateľom v 1. a v 2. rade nikto neposkytol
ani len morálne zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia sa.

Súd návrh, keďže sa navrhovatelia v 1. a v 2. rade domáhali zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške
3000 €, v prevyšujúcej časti nad 1000 € zamietol, a to z dôvodu neprimeranosti požadovanej sumy
následkom spôsobeným nesprávnym úradným postupom, nakoľko v konaní nebol preukázaný ďalší
zásah do ostatných oblastí života navrhovateľov v 1. a v 2. rade okrem rodinného života, ako aj zdravia
navrhovateľky v 2. rade. Z tohto dôvodu súd návrh v prevyšujúcej časti zamietol ako nedôvodný.

Súd tak isto zamietol návrh navrhovateľov v 1. a v 2. rade aj ohľadne úroku z omeškania, ktorý
požadovali, a to z toho dôvodu, že povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až
na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia a až uplynutím takto určenej lehoty
splnenia sa dlžník dostáva do omeškania. Z tohto dôvodu súd teda nemohol priznať navrhovateľom v

1. a v 2. rade požadovaný úrok z omeškania z priznanej výšky nemajetkovej ujmy.

O trovách konania súd rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. v lehote do 30 dní do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej“.

4. Žalovaný podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Navrhol rozsudok procesného súdu
v zamietajúcej časti potvrdiť, v časti priznanej nemajetkovej ujmy v sume 1 000 € zamietnuť a priznať
žalovanému náhradu trov konania voči navrhovateľom v sume 209,87 €.5. Žalovaný zastáva stanovisko, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je v celom rozsahu
neodôvodnený. Iba konštatovanie nesprávneho úradného postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.
automaticky nezakladá nárok na náhradu škody, ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobcovia

1/ a 2/ síce tvrdia, že im vznikla nemajetková ujma, ale toto tvrdenie sa im dostatočne nepodarilo
preukázať. Nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi zaistením vozidla žalobcov 1/ a 2/ a uvádzaným
zhoršením zdravotného stavu svokry - vysoký tlak a cukrovka. Tiež s ohľadom na dĺžku a rozsah zásahu
kedy žalobcovia 1/ a 2/ nemohli využívať zaistené motorové vozidlo poukázal žalovaný na skutočnosť,
že žalobcovia mali hneď po zaistení predmetného vozidla možnosť využívať náhradné motorové vozidlo,

ktoré najprv odmietli. Približne o 6 mesiacov začali využívať náhradné motorové vozidlo značky Škoda
Octavia, teda väčšie a vyššie než ich vlastné motorové vozidlo Škoda Fabia. Žalovaný zastáva názor, že
v tomto období im preto nemohla vzniknúť nemajetková ujma z dôvodov nemožnosti využívať motorové
vozidlo. Žalobcovia 1/ a 2/ preukázateľne mohli využívať a tiež využívali vozidlá iných osôb.

6. V ďalšej časti odvolania sa žalovaný zaoberá uvádzanými dotazmi okolia ohľadom zaisteného vozidla.

V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na neprípustnosť zamieňať následky zaistenia predmetného
vozidla a dôsledky tohto konania a zohľadňovať pri posudzovaní vzniku nemajetkovej ujmy dĺžku
prebiehajúceho konania, ktoré iniciovali samotní žalobcovia 1/ a 2/ svojim návrhom a na dĺžku ktorého
žalovaný nemá vplyv. S poukazom na následky v prostredí, v ktorom žalobcovia 1/ a 2/ žijú a pracujú,
úvahy o tom aké dôsledky by teoreticky mohli vzniknúť napr. žalobkyni 2/ v zamestnaní v prípade, že

by sa preukázalo, že zaistené motorové vozidlo pochádza z trestnej činnosti, nie sú žiadnym spôsobom
podložené a pohybujú sa iba v hypotetickej rovine. Žalovaný 1/ naviac uviedol, že širšia rodina, známi
a blízka rodina vedeli, že predmetné zaistené vozidlo kúpil a neupodozrievali ho z trestnej činnosti.
Žalobcovia 1/ a 2/ teda nepreukázali, že zásah spôsobený nesprávnym úradným postupom v ich osobnej
pracovnej sfére bol takého rozsahu, dĺžky a intenzity, ktoré by postupom v ich osobnej a pracovnej sfére

boli opodstatňovali priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch.

7. K podanému odvolaniu sa žalobcovia vyjadrili. Zdôraznili, že vznik nemajetkovej ujmy, ktorú je
potrebné nahradiť priznaním peňažného plnenia, žalobcovia v konaní preukázali. Samotný vznik
nemajetkovej ujmy spravidla nie je možné preukazovať a dokazovať „hmotným“ dôkazom, pretože

primárne ide o stav mysle, stav vedomia a prežívania dotknutej osoby vo vzťahu k určitej (reálnej)
okolnosti. Žalobcovia zastávajú názor, že v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy sa dá iba zisťovať,
či existujú, resp. či sú dané také objektívne okolnosti, resp. dôvody, aby sa žalobcovia mohli cítiť
ako poškodené osoby, alebo, či vzhľadom na takéto konkrétne objektívne okolnosti prípadu (v
posudzovanom prípade skoro tri roky trvajúce neoprávnené zaistenie vozidla žalobcov, a teda tri roky

pretrvávajúce odňatie nie len dispozičného práva žalobcov ako vlastníkov veci s predmetom vlastníctva
akýmkoľvek spôsobom nakladať, a teda tri roky pretrvávajúca neistota, strach a prežívanie negatívnych
pocitov, najmä straty hrozby vlastníctva vozidla a zároveň straty finančných prostriedkov vynaložených
za nadobudnutie vozidla (by iná osoba v obdobnom postavení mohla cítiť dotknutá v zložkách tvoriacich
vo svojom súhrne nemajetkovú sféru jednotlivca).

Tu žalobcovia zdôraznili, že hoci žalovaný spochybňuje peňažnú formu zadosťučinenia pre žalobcov,
zatiaľ sa ani verbálne ani písomne žalobcom neospravedlnil, čím by aspoň mohol potvrdiť svoj postoj
k veci, že samotné žalovaným už realizované konštatovanie porušenie práva a ospravedlnenie je
postačujúcou formou zadosťučinenia pre žalobcov.

8. Žalobcovia zároveň vyslovili názor, že prvoinštančný súd uviedol v napádanom rozsudku dostatočné
a správne skutkové zistenia a vyvodil z nich tiež priliehavé právne závery, ktoré zodpovedajú zásade a
preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozsudku.

9. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez

nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pričom rozsudok súdu prvej inštancie v zaväzujúcom
výroku, t. j. pokiaľ žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ titulom náhrady
nemajetkovej ujmy sumu 1 000 € v lehote do troch dní, potvrdil ako vecne správny.

10. V nenapadnutej časti (zamietajúcej) zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý a o trovách

konania bolo rozhodnuté s ohľadom na v súčasnosti platný CSP.11. Podľa ust. § 387, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť napadnutého
výroku rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne
postupoval keď rozhodol v zmysle svojho enunciátu. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd podrobne
rozobral v odôvodnení svojho rozsudku. S materiálnymi závermi týchto dôvodov sa krajský súd v celom

rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

13. Treba zdôrazniť, že zastávanie iného právneho názoru odvolateľom než aký konštatoval procesný
súd vo svojom rozhodnutí a iné hodnotenie okolností prípadu samo o sebe nie je a nemôže byť dôvodom
na reparáciu alebo zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.

14. Dĺžka a rozsah zásahu kedy žalobcovia 1/ a 2/ nemohli svoje vozidlo využívať v dôsledku jeho
zaistenia nie je v súvislosti s posudzovaním nemajetkovej ujmy koherentná s tým, či mali žalobcovia
k náhrade iné vozidlo alebo si odvoz mohli zabezpečovať inak. Podstata náhrady nemajetkovej ujmy
v tomto prípade súvisí s dĺžkou stavu neistoty žalobcov, kedy sa museli obávať o svoj majetok, svoje
vlastníctvo a hrozila im finančná ujma. V samotnej dĺžke týchto obáv vyplýva, odôvodnenosť priznania

nemajetkovej ujmy v rozsahu ako rozhodol prvoinštančný súd. Pri rozhodovaní o správnosti výšky
priznaného odškodnenia nemajetkovej ujmy nemožno opomenúť ani skutočnosť, na ktorú poukázali
žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu, že žalovaný neurobil žiadne iné kroky k zmierneniu
prípadnej nemajetkovej ujmy, t. j. verbálne ani písomne sa žalobcom neospravedlnil a tak sa v
celom rozsahu stotožnil s postupom policajných orgánov, ktorý sa v konečnom dôsledku na základe

rozhodnutia súdov ukázal byť neopodstatnený.

15. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.
Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
Podľa ust. § 453 ods. 3 CSP, ak dovolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec odvolaciemu súdu alebo

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách
dovolacieho konania.
Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

16. V konaní pred súdom prvej inštancie boli žalobcovia úspešní iba v jednej tretine a žalovaný v
dvoch tretinách. Z požadovaných 3 000 € náhrady nemajetkovej ujmy bola žalobcom priznaná ujma
iba 1 000 €. Podľa výsledku sporu by žalovanému takto vznikol nárok na náhradu trov konania v
rozsahu jednej tretiny. Odvolací súd však zastáva názor, že vzhľadom na charakter sporu (ide už iba o
nemajetkovú ujmu) je dôvodné ohľadom náhrady trov konania pred okresným súdom použiť ust. § 257

CSP a žalovanému náhradu trov prvoinštančného konania nepriznať. Žalovaný totiž ani po zrušujúcom
rozhodnutí krajského súdu neprejavil snahu poskytnúť žalobcom akékoľvek zadosťučinenie.

17. V odvolacom konaní bol dôvod na priznanie trov konania pred krajským súdom v plnom rozsahu
žalobcom, ktorí v tomto odvolaní boli plne úspešní. V týchto trovách sú zahrnuté aj prípadné trovy pred

dovolacím súdom, pretože aj po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR bolo rozhodnuté tak, že rozsudok
súdu prvej inštancie bol v napadnutej časti potvrdený.

18. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).