Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. jún 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/367/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213213216
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4213213216.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci Secapital

S.á.r.L., 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653, Luxembursko, IČ: B 108305, v konaní zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., Jilemnického 30, Martin, IČO: 36 715 352, proti odporkyni: K. J.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., t.č. T. cesta XXXX, N., o zaplatenie 1.019,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomdoručenýmsúdudňa14.6.2013domáhaluloženiapovinnostiodporkynizaplatiť
mu sumu 1.019,- € s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že odporkyňa

s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.) uzatvorila dňa 24.1.2008
zmluvu, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazala riadne splatiť.
Odporkyni bola poskytnutá pôžička vo výške 995,82 €, ktorú sa odporkyňa zaviazala splatiť v 36
mesačných splátkach po 40,76 €. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 30,86 % pri RPMN
30,86 %. Celkove mala odporkyňa titulom pôžičky uhradiť sumu 1.467,36 €, keď splatnosť prvej splátky
pôžičky bola dohodnutá na deň 20.2.2008 a splatnosť poslednej splátky na deň 20.1.2011. Odporkyňa
z celkovej dlžnej sumy 1.467,36 € uhradila len 11 splátok. Jej dlh tak predstavuje sumu 1.019,- €,

keď splatnosť pôžičky nastala po splatnosti poslednej splátky, t.j. dňa 20.1.2011. Zároveň si uplatnil i
zaplatenie príslušenstva pohľadávky - úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy od
21.1.2011 do zaplatenia ako i náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku
za návrh a trov právneho zastúpenia.
Tunajší súd vo veci vydal dňa 18.10.2013 platobný rozkaz č.k. 6Ro/373/2013-68, ktorý však pre
nemožnosťjehodoručeniaodporkynidovlastnýchrúkuznesenímč.k.6Ro/373/2013-86zodňa2.3.2015
zrušil v celom rozsahu.

Následne súd vykonaním rozsiahleho zisťovania miesta pobytu odporkyne toto zistil a vo veci nariadil
pojednávanie. Na pojednávaní dňa 11.4.2016 odporkyňa pred jeho otvorením uviedla, že slovenský
jazyk riadne neovláda a preto žiadala, aby v priebehu konania bola vypočutá v jazyku maďarskom. Za
účelom zabezpečenia tohto práva odporkyni súd uznesením č.k. 14C/367/2015-117 zo dňa 13.4.2016
pribral do konania tlmočníka a prekladateľa z jazyka maďarského do jazyka slovenského a späť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením sa s listinnými dôkaznými
prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise a to najmä zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s prílohou,
výpisom z obchodného registra navrhovateľa, zmluvou o poskytnutí rýchlej pôžičky, podmienkami k
zmluve, platobným rozkazom č.k. 6Ro/373/3013-68 zo dňa 18.10.2013, opravným uznesením č.k.6Ro/373/3013-72 zo dňa 28.3.2014, uznesením č.k. 6Ro/373/2013-86 zo dňa 2.3.2015, uznesením
č.k. 14C/367/2015-117 zo dňa 13.4.2016 a ostatnými ku spisu pripojenými listinami a na základe takto
vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s. dňa 23.10.2012, navrhovateľ nadobudol od svojho právneho
predchodcu pohľadávku voči odporkyni titulom zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky zo dňa 24.1.2008,
na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazala riadne splatiť.

Ako vyplynulo z predloženej zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky zo dňa 24.1.2008, predmetom tejto
zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 995,82 €, ktoré sa odporkyňa zaviazala splatiť
v 36 mesačných splátkach po 40,76 €. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli podmienky k zmluve. Ako
vyplynulo z tvrdenia navrhovateľa, odporkyňa titulom poskytnutej pôžičky uhradila len 11 splátok a jej dlh
tak predstavuje sumu 1.019,- €, keď pohľadávka sa stala splatnou dňom splatnosti poslednej splátky,

t.j. dňa 20.1.2011.

Odporkyňa v priebehu konania uznala, že s právnym predchodcom navrhovateľa uzavrela zmluvu, na
základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky. V čase uzavretia zmluvy s ňou zamestnankyňa
právneho predchodcu navrhovateľa komunikovala v jazyku maďarskom, pričom jej v jazyku maďarskom

povedala aká je výška pôžičky a ako ju má splácať. Nič viac jej v čase uzavretia zmluvy povedané
v jazyku maďarskom nebolo. Titulom dlžnej sumy nevedela uviesť, či niečo zaplatila. Pokiaľ však súd
dospeje k záveru, že je povinná dlžnú sumu uhradiť, požiadala o možnosť túto uhradiť v mesačných
splátkach po 30,- až 40,- €, nakoľko jej osobné, majetkové a zárobkové pomery jej nedovoľujú dlžnú
sumu uhradiť naraz a ani vyššími splátkami.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.b)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo
zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti
alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy o splátkovom úvere, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľskéhoúveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) a b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§3ods.1,2citovanéhozákona,veriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráposkytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne) alebo trpí vadami prejavu vôle (nebol

urobený určite a zrozumiteľne) je absolútne neplatný. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou
nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práva alebo povinnosti. Absolútna neplatnosť právneho
úkonu nastáva priamo zo zákona /ex lege/ a pôsobí od začiatku /ex tunc/ voči každému. Každý kto má na
tom naliehavý právny záujem, môže sa jej bez časového obmedzenia dovolávať súdnou i mimosúdnou
cestou. Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú,

a to ani dodatočným schválením, ani odpadnutím vady prejavov vôle. Súd musí na túto neplatnosť
prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Verejný záujem tu
prevažuje nad osobnými záujmami účastníkov absolútne neplatného právneho úkonu, a to aj tých, ktorí
neplatnosť sami nespôsobili ani ju nezavinili.

Právny úkon nie je urobený slobodne (nedostatok slobody vôle), ak účastník koná pod nedovoleným
nátlakom zo strany druhého účastníka, alebo aj zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel a aj
to využil. Takýmto nátlakom môže byť priame fyzické donútenie, alebo bezprávna vyhrážka. Bezprávna
(protiprávna) vyhrážka je psychické donútenie takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho
účastníka.

Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne) ak konajúci (vôlu prejavujúci) nechcel svojim prejavom
vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Takto urobený právny úkon
je zásadne neplatným. Ak by však druhej osobe, so zreteľom na okolnosti prípadu, nebolo ani nemohlo
byť zrejmé, že prejav vôle nie je vážny, treba v záujme ochrany dobromyseľnosti tejto osoby považovať

právny úkon za platný.

Právny úkon je nezrozumiteľný, ak jeho obsah je vyjadrený tak nejasne, že ani pomocou výkladu v
zmysle § 35 ods. 2 a 3 nemožno ustáliť, čo sa ním chcelo vyjadriť.

Právny úkon je neurčitý, keď síce je zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce
vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť ani prostredníctvom
interpretačného pravidla vyjadreného v § 35 ods. 2 a 3.

Absolútne neplatný je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a tým aj absolútnu

neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, keď svojim obsahom alebo účelom odporuje zákon, alebo ak
zákon obchádza.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa

rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a
žeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkaznéhobremena
jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety
prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie
dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)

uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie
neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť
označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať
uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca
uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom,

ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,
musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto
súvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkazného
bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako
právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy
riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.
V danom prípade sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom zmluvy o
poskytnutí rýchlej pôžičky vo výške 1.019,- € s príslušenstvom.

Predmetom konania v tejto veci bol záväzok odporkyne, ktorý vznikol zo zmluvy o pôžičke uzavretej
v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá je však súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na
odporkyňu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pôžičke
je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§

52 a nasl. Občianskeho zákonníka).

V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je
možné vyhovieť. Súd s ohľadom na skutočnosť, že odporkyňa riadne neovláda slovenský jazyk (z
ktorého dôvodu bolo potrebné zabezpečiť tlmočníka a prekladateľa počas konania), dospel k záveru,

že právny úkon - zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky (ktorej obsah podľa tvrdenia odporkyne tejto nebol
riadne pretlmočený do jazyka maďarského, opak ktorého tvrdenia navrhovateľ nepreukázal) nemohol
byť prejavom jej skutočnej vôle a je potrebné ho považovať za absolútne neplatný právny úkon v zmysle
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný. Okrem toho navrhovateľ v konaní ani neuniesol dôkazné bremeno, keď

svoje tvrdenia ohľadne výšky dlžnej sumy ničím nepreukázal, pričom vo veci súd nemohol vychádzať
ani zo zhodného tvrdenia účastníkov konania, keď odporkyňa v priebehu konania nevedela uviesť či a
akú sumu z poskytnutej pôžičky uhradila, hoci uzavretie zmluvy nepopierala. Preto, keďže navrhovateľ
v priebehu konania neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku (hlavne
čo sa týka jeho výšky, keď ohľadne svojho tvrdenia, že odporkyňa titulom pôžičky uhradila len 11 splátok

z 36 a jej dlh predstavuje sumu 1.019,- € neprodukoval žiadne dôkazy), súd návrh v celom rozsahu pre
neunesenie dôkazného bremena zo strany navrhovateľa zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Hoci odporkyňa bola podľa výsledku konania plne úspešným účastníkom konania, súd jej náhradu trov
konania nepriznal, keďže si túto neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.