Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/982/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914202896
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6914202896.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT
Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752 zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 47 233 516
proti žalovanej I., naroXX.05. 19XX, bytom V. č. XXX zastúpenej JUDr. Evou Fükőovou, advokátkou,

Advokátska kancelária Rimavská Sobota, Hviezdoslava 3, pôvodne za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovanej Združenie spotrebiteľov Slovenska o. z., so sídlom Banská Bystrica, J. Kráľa č. 7,
IČO: 42 309 166, zastúpeného advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, Advokátska kancelária Banská
Bystrica, J. Kráľa č. 7, o zaplatenie 2.555,84 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 9C/175/2014-33 zo dňa 2. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť

vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania, p o t v r d z u j e ;
vo zvyšku zostáva rozsudok nedotknutý.
Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa. Navrhovateľovi uložil povinnosť

zaplatiť odporkyni trovy konania vo výške trov právneho zastúpenia 219,28 € na účet jej právnej
zástupkyne v súdom určenej lehote. Zároveň mu uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporkyne trovy konania vo výške 54,82 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v
súdom určenej lehote.
2. O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne okresný súd rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O. s. p.. Keďže vedľajší účastník vystupoval na strane účastníka, ktorý mal v konaní

úspech, má právo na náhradu trov konania, keďže vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva ako
účastník samotný. Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi právo na 1-inu trov právneho zastúpenia vo
výške 54,82 € „vychádzajúc z účelnosti trov vedľajšieho účastníka“, keďže vedľajší účastník ten istý
pojednávací deň zastupoval hlavných účastníkov - žalovaných v ôsmich obdobných veciach, kde podal
vo veci totožné vyjadrenia, len s obmenou číselných údajov, keďže išlo o podobné úverové vzťahy toho
istého navrhovateľa. Trovy konania krátil na 1/4 -inu s prihliadnutím aj na to, že vedľajší účastník vstúpil

do konaní hromadne bez predchádzajúcej znalosti veci a bez predchádzajúceho súhlasu a vedomosti
hlavného účastníka.
3. Proti rozsudku okresného súdu, a to proti výroku, ktorým sa žalobcovi uložila povinnosť nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania, podal odvolanie žalobca. Namietal, že
rozsudok okresného súdu neobsahuje zdôvodnenie účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka, ako aj nepreskúmateľnosť aplikácie zákonného ustanovenia, na základe ktorého súdu

rozhodol o povinnosti k náhrade trov konania. Z rozsudku nevyplýva podľa jeho názoru, podľa ktorého
zákonného ustanovenia súd rozhodol, ako právnu normu vyložil a aplikoval, či zohľadňoval postavenievedľajšieho účastníka ako „osobitného subjektu“, v prípade ktorého súdna prax priznáva náhradu
trov právneho zastúpenia výnimočne. Z rozhodnutia nevyplýva spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium
účelnosti ohľadne rozhodnutia o náhrade trov konania. Tvrdil, že pokiaľ zákonodarca prizná nejakému

subjektu určité osobitné postavenie vo vzťahu k súdnemu konaniu, potom vychádzal z logického
predpokladu, že tento subjekt bude odborne, personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej
činnosti. Predloženie podania vedľajším účastníkom je zhodné ako predkladá v iných veciach, teda ich
môže, vzhľadom na svoje osobitné postavenie a odborné zameranie predkladať sám. Vedľajší účastník
sa mohol dať zastupovať v konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno

považovať za trovy účelné. Ohľadom nepriznania náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi pre ich
nadbytočnosť, a teda aj neúčelnosť, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
v uznesením 6 Mcdo 5/2013. Ďalej tvrdil, že samotný súd znížením odmeny na 1-inu si bol vedomý,
že trovy právneho zastúpenia sú neúčelné. Navyše, vedľajší účastník nemá procesné postavenie
vedľajšieho účastníka, s účinnosťou od 01. 01. 2015 pre každý takýto subjekt je stanovená povinnosť
predložiť súhlas toho, na strane koho má vystupovať, inak sa na takýto subjekt neprihliada. Vedľajší

účastníkuvedenénesplnil.Rozsudokokresnéhosúduvnapadnutomvýrokužiadalzmeniťavedľajšiemu
účastníkovi nepriznať náhradu trov právneho zastúpenia.
4.Kodvolaniupodalpísomnévyjadreniepôvodnývedľajšíúčastníknastranežalovanej,vktorom,okrem
iného, uviedol, že do konania nevstúpil hromadným podaním, ale konkrétnym oznámením o vstupe s
konkrétnym splnomocnením práve pre toto konania. Jeho vyjadrenie nebolo formulárové, neobsahovalo

všeobecné ustanovenia o neprijateľných podmienkach a uvádzalo len skutočnosti, na základe ktorých
došlo k zastaveniu konania. Vedľajší účastník sa k návrhu vyjadril až po zhodnotení celého skutkového
stavu v rozsahu, v akom to považoval za potrebné tak, aby boli dôsledne bránené práva odporcu ako
spotrebiteľa. Nesporne mu vznikli trovy právneho zastúpenia, ktoré boli nielen účelne vynaložené, ale
viedli k úspechu odporcu ako spotrebiteľa v spore. Ďalej tvrdil, že oznámenie o vstupe vedľajšieho

účastníka do konania bolo súdu doručené pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 353/2014 Z. z., teda
v čase, keď zákon podmienku súhlasu so vstupom do konania nevyžadoval. Rozsudok okresného súdu
v napadnutom výroku žiadal potvrdiť. Zároveň si uplatnil aj trovy právneho zastúpenia v odvolacom
konaní, ktoré aj vyčíslil.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“)

prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a rozsudok
okresného súdu bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania podľa § 385 ods. 1 (á contrario)
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodoval za platnosti pôvodného procesného
predpisu, Občianskeho súdneho poriadku, a vec na rozhodnutie o odvolaní bola odvolaciemu súdu

predloženátaktiežeštezaplatnostiO.s.p.Od01.07.2016nadobudolúčinnosťCivilnýsporovýporiadok
(CSP), ktorý v prechodných ustanoveniach v § 470 ods. 1 uvádza, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 toho istého
ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

8. Ďalej odvolací súd konštatuje, že Civilný sporový poriadok v sporových veciach už nepoužíva pojem
„účastníci konania“, ale pojem „strana“ (piata hlava, prvý diel CSP), pričom podľa § 60 CSP stranami sú
žalobca a žalovaný. Preto odvolací súd v ďalšom texte bude používať už len pojmy „žalobca a žalovaný“
a nie „navrhovateľ a odporca“. Zároveň týchto nebude označovať ako účastníci konania, ale ako strany
sporu. Podanie, ako procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo

porušeného práva je v CSP ďalej označené už len ako „žaloba“ (§ 131 CSP), a nie aj „návrh na začatie
konania“, ako to pôvodne pripúšťal pred 01. 07. 2016 aj Občiansky súdny poriadok.
9. Ďalej odvolací súd konštatuje, že Civilný sporový poriadok neprebral pojem vedľajšieho účastníka.
Inštitút vedľajšieho účastníka tak, ako ho poznal Občiansky súdny poriadok, dňom 01. 07. 2016, zanikol.
Vedľajší účastník mal v občianskom súdnom konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na strane

ktorého v konaní vystupoval (§93 ods. 4 O. s. p.), preto podľa § 25 ods. 1 si účastník mohol vždy
zvoliť advokáta, a takéto právo patrilo aj vedľajšiemu účastníkovi. Táto skutočnosť v konaní ani nebola
sporná, spornými v konaní boli možnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania bez súhlasu hlavného
účastníka a účelnosť jeho trov právneho zastúpenia. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že vedľajší účastníkpotreboval pre vstup súhlas hlavného účastníka, odvolací súd konštatuje, že v čase vstupu vedľajšieho
účastníka do konania takýto súhlas nebol potrebný, ten sa vyžadoval až na základe novely O. s. p.
platnej a účinnej od 01. 01. 2015, pričom vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 06. 10. 2014.

10. K námietke, že vedľajšiemu účastníkovi možno priznať len účelné trovy odvolací súd poznamenáva,
že súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil priznanie trov vedľajšiemu účastníkovi, pričom mu priznal
len účelné, nevyhnutné trovy na bránenie práva žalovanej. Okresný súd riadne a dostatočne odôvodnil,
že o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, pokiaľ ide o trovy konania, rozhodol podľa ust. § 142
ods. 1 O. s. p. (teda podľa zásady úspechu v konaní), a taktiež riadne a dostatočne odôvodnil, z akého

dôvodu vedľajším účastníkom uplatnené trovy konania krátil na 1-inu. Trovy vedľajšieho účastníka, ktorý
vo veci vykonal úkony v záujme ochrany práv spotrebiteľa treba považovať vždy za účelné a nevyhnutné
trovy na bránenie práva ako strany sporu. Pokiaľ žalobca namietal, že rozhodnutie okresného súdu
neobsahuje žiadne zdôvodnenie účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, s týmto
tvrdením nie je možné sa stotožniť, nakoľko okresný súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, ktoré trovy
vedľajšieho účastníka považoval za účelné, z akého dôvodu tieto trovy krátil, tieto trovy okresný súd

konkretizoval a špecifikoval, a uviedol aj ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého oprávnenosť
nárokov na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka posudzoval. Odvolací súd sa teda v celom
rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, v odvolaním napadnutom výroku, a to z vyššie
uvedených dôvodov.
11. Rozsudok okresného súdu v ostatných výrokoch, okrem výroku o náhrade trov konania vedľajšieho

účastníka, odvolaním napadnuté neboli, preto v týchto výrokoch zostal rozsudok okresného súdu
nedotknutý.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný pôvodne vedľajší
účastník, a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,

pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
13: V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že vedľajší účastník podal vyjadrenie k odvolaniu žalobcu v
čase platnosti O. s. p., preto podľa názoru odvolacieho súdu za takto podané odvolanie mu patrí náhrada
trov konania, ktoré v tom čase vynaložil bez ohľadu na skutočnosť, že v súčasnosti inštitút vedľajšieho

účastníka neexistuje.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 CSP pripúšťa
(§ 419 CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( §
427 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient,
ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 CSP (§ 425 CSP) a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil
(§ 426 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 § 429 CSP neplatí za podmienok
ustanovených v ods. 2 § 429 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,

môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktoré priznáva majetkové právo,
zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa zákona č. 233/1995 Z. z.