Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. apríl 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 8T/10/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113010254
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Manduch

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3113010254.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred senátom zloženým z predsedu senátu JUDr. Mariána Manducha a

prísediacich Júlie Spustovej a Ing. Anny Merdaa na hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 16.04.2013
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

E. P., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Z., O. K.
č. XXXX/XA, t. č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava,

j e v i n n ý, ž e

dňa 29.09.2012 v čase okolo 05.00 hod. v Trenčíne na ulici Východná v osobnom motorovom vozidle
zn. KIA Ceed ED/V EČ Z šedej metalízy svojou fyzickou silou prekonal obranu R. V. (nar. XXXX), ktorá
v čase skutku mala 17 rokov potom ako vozidlo uzamkol sa z miesta vodiča presunul na zadné miesta
vozidla a proti vôli svedkyne R. V. sa jej začal dotýkať na intímnych miestach, na čo mu ona povedal, aby
s tým prestal a udrela ho po líci, kedy jej obžalovaný svojou rukou chytil obe ruky, vykrútil jej ich dozadu

a spolu ich držal za jej chrbtom, prinútil ju, aby si na zadnom sedadle ľahla na brucho, vyhrnul jej šaty na
chrbát a po odsunutí spodného prádla vykonal s ňou súlož, pričom R. V. sa bránila kopaním a kričaním,
plakala a potom ako povedala, že to tak nenechá a že to nahlási na polícii obžalovaný so súložou prestal,

t e d a

násilím donútil ženu k súloži.

T ý m s p á c h a l

zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona k trestu odňatia
slobody v trvaní 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie vyššie
uvedeného skutku vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie na návrh prokurátora výsluchom

obžalovaného, výsluchom svedkov Andrey V., Z. V., E. B., prečítaním zápisnice o výpovediach svedkyne
R. V. a obžalovaného z prípravného konania vykonaných formou konfrontácie a prečítaním listinných
dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Na návrh obžalovaného bolo na hlavnom pojednávaní
vykonané dokazovanie výsluchom svedkov L. N., Z. P., R. F., U. V., výsluchom znalcov PhDr. Andreja
Franeka, MUDr. Svetozára Drobu a napokon prečítaním listinných dôkazov. Súd v rámci súdneho
konania v zmysle § 2 odsek 11 Trestného poriadku pribral do trestného konania znalca z odboru

psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých PhDr. Petra Vaňka, ktorý vypracoval znalecký
posudok a zároveň tento predniesol na hlavnom pojednávaní. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil
skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný E. P. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne o relevantných skutočnostiach ako v

prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedol: „Dňa 28.09.2012 od 20.00 hod. som pracoval na aute KIA
ceed E.Č.: Z. XXX Y. ako taxikár. Mal som pracovať do 08.00 hod dňa 29. 09. 2012. Naše stanovisko je
pri hoteli Elizabeth. Dňa 29.09.2012 v čase okolo 04.00 až 05.00 hod. som stál s taxíkom pri hoteli Tatra,
keď som videl ľudí, ktorý vychádzali z baru Cinema a chceli taxík, tak som išiel pred bar Cinema. Tu si
sadli ku mne do auta dvaja chalani a jedno dievča, pričom všetci sedeli na zadných sedadlách. Za týchto

troch ľudí zaplatil cestu v hodnote 5,- Eur môj známy, meno uviesť neviem, poznám ho iba z videnia.
Chalanov som mal odviesť na X. ulicu a dievča na X. ulicu. Týchto dvoch chalanov som odviezol na
X. ulicu v Z., kde keď títo dvaja chalani vystúpili, toto dievča mi povedalo, že sa chce ísť prevetrať, tak
sme išli k záhradkárskej oblasti, ktorá sa nachádza vzadu na X. ulici. Tu toto dievča vystúpilo z vozidla
a prechádzalo sa, ja som stál pri aute. Ona mi začala rozprávať o svojom priateľovi, že sa hádajú a

podobne. Ja som jej na to vôbec neodpovedal. Asi po piatich minútach sme nastúpili do auta naspäť,
pričom ja som si sadol na svoje miesto vodiča a ona si sadla na miesto spolujazdca. Tu sme sa asi 5
minút rozprávali o jej priateľovi a následne sme si išli sadnúť dozadu na zadné sedadlá. To, aby sme
si sadli dozadu, to mi navrhlo samo dievča. Potom ako sme si sadli sme pokračovali v rozhovore o jej
chalanovi, pýtal som sa jej, prečo má s ním problémy a prečo s ním je. Postupne som ju začal hladkať

po nohách, začali sme sa bozkávať, dotýkať sa navzájom, ja som ju hladil po zadku, po nohách, neskôr
som ju začal potom prstovať a chvíľu aj lízať v oblasti rozkroku, keď si ľahla na brucho. Potom si ľahla
na brucho a vykonal som s ňou súlož zozadu, pričom súlož medzi nami trvala asi 10 sekúnd, nakoľko mi
povedala, že ju to bolí, tak som prestal. Nedošlo vtedy u mňa k vyvrcholeniu. Vtedy mi povedala, že či
jej dám 100,- Eur alebo aspoň 50,- Eur, že potom by sme pokračovali. Ja som to odmietol. Potom som

vyšiel z auta, kde som sa ešte dorobil rukou. Ejakuloval som na zem pri aute. Toto dievča zostalo sedieť
v aute. Následne som sa jej spýtal, či chce zaviesť domov, tak som ju zaviezol pri jej dom na X. ulicu a
išiel som okolo hotela Tatra na Palackého ulicu, kde som vystúpil a išiel do herne, kaviarne Galaxy.“

Svedkyňa R. V. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne o relevantných skutočnostiach ako v

prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedla: „Dňa 28.09.2012 sme sa so svojou kamarátkou M. P. a so
svojím priateľom E. dohodli, že sa pôjdeme baviť do mesta. Najprv sme boli u neho, kde sme popíjali
alkohol, kde ja som vypila asi dva poháriky Jägermeistra. Potom sme išli do Stepsu, kde sme sa bavili asi
do 04.00 hod. Keď skončila diskotéka, tak moja kamarátka M. išla a ja spolu so svojím priateľom E. sme
išli ešte do Cinemy. Tu sme boli asi do 05.00 hod. a potom sme chceli ísť už domov. Keď sme išli pred

Cinemu, tak sme zbadali voľný taxík pred hotelom Elizabeth. Keď sme prišli k tomuto taxíku, tak sa môj
priateľ spýtal taxikára, teda obžalovaného, či je voľný, na čo on povedal, že áno. My sme si sadli dozadu
a v tom prišli ešte dvaja mne neznámi chalani, ktorí sa takisto chceli odviesť taxíkom domov. Tento
taxikár povedal, že štyroch naraz neodvezie, tak preto môj priateľ povedal, že on si zoberie so svojím
kamarátom druhý taxík a mne tento zaplatil a povedal taxikárovi nech ma dovezie domov na X. ulicu.

Dvaja chalani, čo si nasadli do taxíka chceli odviesť na X. ulicu. Keď sme išli taxíkom, tak som navrhla
obžalovanému, aby mňa hodil prvú domov a chalanov až potom. S týmto chalani súhlasili. Taxikár však s
týmto nesúhlasil, povedal, že mu je lepšie keď najprv zavezie chalanov až potom mňa. Ja som to potom
nechala tak a keď odviezol chalanov na X., ktorí potom vystúpili a peniaze mu nedávali, lebo celý taxík už
bol zaplatený. Taxikár mi navrhol, aby som si išla sadnúť dopredu, čo som odmietla a povedala som mu,

aby teraz hodil domov mňa na X. č. XX, na čo on povedal, že dobre. Potom sme pokračovali v ceste, alenešli sme na X. ulicu, pokračovali sme po X. ulici až k záhradkárskej oblasti. Ja som mu povedala, že kde
ide, že tadeto sa nedostaneme domov, že nech sa otočí, na čo on povedal, že on sa chce len so mnou
pobaviť. Ja som potom naňho začala kričať, že za toto nie je platený, že to si nemá dovoľovať a nech ma

odvezie domov. Potom on zastavil auto, na čo som mu povedala, že je hajzel a snažila som sa ujsť z auta
preč. On však auto uzamkol vnútra a začal ísť ku mne spredu dozadu. Potom ma začal obchytkávať, na
čo som mu povedala, aby prestal, čo neposlúchol a ja som ho potom udrela pravou rukou s otvorenou
dlaňou po ľavom líci. On mi potom chytil ruky, vykrútil mi ich za chrbát a donútil ma, aby som si ľahla
na brucho na zadnom sedadle. Mne sa potom podarilo uvoľniť jednu ruku, vytiahla som si z vrecka na

kabáte, ktorý som mala ešte na sebe, svoj mobil a snažila som sa zavolať priateľovi. To sa mi nepodarilo,
obžalovaný si to všimol a mobil mi vytrhol z ruky a hodil ho na predné sedadlo. Potom mi jednou rukou
pritlačil obidve ruky a svojou druhou rukou ma začal hladkať po zadku. Pritom mi začal hovoriť, že
mám krásny zadok, že sa nemám báť a že si dobre užijeme. Ja som potom naňho začala hystericky
vrieskať, nech okamžite prestane, nadávala som mu a som sa snažila ho nejako kopať. Toto ho ešte
viac najedovalo a stiahol si nohavice do polovice stehien. Navrhol mi, aby som mu urobila fajku, na čom

som mu povedala, že nech zabudne a že mu doňho kusnem. Ja som pritom stále ležala na bruchu a
keďže som mala na sebe rozopnutý kabátik, šaty rúžovej farby, biele lodičky, biele silonky a nohavičky
tmavoružovej farby, tak mi vyhrnul šaty na chrbát, nohavičky odsunul od rozkroku a vnikol do mňa svojim
penisom. Či mal kondóm, to uviesť neviem, nakoľko som bola k nemu otočená chrbtom. Potom začal
do mňa prirážať a toto trvalo asi 3 minúty. Ja som počas súlože plakala, začala som mu hovoriť, že toto

neostane len tak bez následkov, že to poviem na polícii. Toto ho znechutilo, prestal so súložou, vyhrnul
si nohavice hore a presunul sa na predné sedadlo. Či došlo k jeho vyvrcholeniu, to uviesť neviem, ale
myslím, že nie. Ja som si potom sadla, on sa ma spýtal, kde bývam, ja som mu povedala, že na X.
ulici č. XX a povedal, že telefón má na prednom sedadle. Následne ma odviezol, vystúpila som pred
vchodom a doma som povedala otcovi, čo sa stalo. Tohto taxikára, teda obžalovaného, som predtým

nikdy nevidela, ja som mu nepovedala pred súložou ani potom koľko mám rokov, takže nevedel že mám
17 rokov. Predtým ako ma znásilnil, som už nebola panna, pričom naposledy som mala pohlavný styk
so svojim priateľom vo štvrtok. V dôsledku znásilnenia, som neutrpela žiadne zranenia, len šaty som
mala roztrhnuté na sukni a na silónkach mám odtlačené topánky taxikára, keď som ho do nich kopla.
Ďalej chcem zdôrazniť, že som opitá nebola, nedávala som tomuto mužovi nijakým spôsobom najavo,

že by som oňho mala nejakým spôsobom záujem a to ani oblečením ani správaním.“

Zo zápisnice o výpovediach svedkyne R. V. a obžalovaného z prípravného konania vykonaných formou
konfrontácie vyplynulo, že obžalovaný a svedkyňa zotrvali na svojich výpovediach.

Svedok E. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne o relevantných skutočnostiach ako v
prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedol: „R. V. poznám asi rok, pričom sexuálne spolu žijeme asi
posledné dva mesiace. V ten deň, keď sa to stalo, v piatok 28.09.2012 sme sa boli spolu s mojou
priateľkou R. V. a jej kamarátkou M. baviť, konkrétne sme boli v Stepse a neskôr sme sa presunuli
do Cinemy. Okolo 05.00 až 05.30 hod. ráno si moja priateľka R. V. našla zmeškané hovory od svojej

mamy, neskôr s ňou aj telefonovala s tým, že mama jej povedala, že už mala byť dávno doma s tým, že
nech okamžite príde domov. Potom som volal taxík, tento bol obsadený, povedal mi, že príde až za 20
minút, tak potom sme uvideli na stanovišti pri hoteli Elizabeth voľné taxíky, tak sme išli k nim. Neviem,
či tam tých taxíkov bolo vyše, ale jeden tam stál určite. Keď som prišiel za týmto taxíkom, spýtal som
sa taxikára, teda obžalovaného, či je voľný. On povedal, že áno. Ja som tomuto taxikárovi povedal, aby

odviezol moju priateľku na Juh pred rovno vchod a na toto som mu dal 10,- €. On mi chcel vydať naspäť,
ale ja som mu povedal, že to je dobré, a že nech ju hneď odvezie domov. Pritom ako som taxikárovi toto
hovoril, toto počuli dvaja chalani, ktorí mohli mať okolo 18 rokov, týchto chalanov som nepoznal, pričom
jeden z nich mi povedal, že či sa mohli zviezť s ňou na Juh. Ja som povedal, že dobre, že mne je to
jedno, ale mal som podmienku, ktorú som aj povedal taxikárovi, aby prvú odviezol domov moju priateľku,

až potom ich, nakoľko platím taxík ja. Oni potom do vozidla, ktorého značku, typ, ani ŠPZ uviesť neviem,
nasadli a odišli preč. Ja som sa potom ešte vrátil do Cinemy, kde som mohol byť asi do takej 06.00 hod. -
06.15 hod. a potom som išiel domov. Neviem uviesť, či som mal na mobile tichý režim, ale prichádzajúce
hovory od mojej priateľky som si nevšimol. Jej telefón som dvihol až okolo 06.45 hod. ráno, kde keď som
zdvihol som zistil, že moja priateľka je uplakaná a jediné, čo som rozumel bolo, že povedala doslova „ten

hajzel ma znásilnil“. Potom to zobrala ešte jej mama a vyčítala mi, že prečo som na ňu nedal pozor a
neodprevadil ju domov. Potom neskôr ma kontaktovali až policajti. Mám v telefóne správu, niečo v takom
znení, že ten sviniar ma znásilnil alebo také niečo. Mohlo to byť v čase okolo 06.30 hod. Ja som si túto
správu prečítal až potom, keď som dotelefonoval s mojou priateľkou, keď mi oznamovala, čo sa jej staloa zistil som, že teda okrem zmeškaných hovorov mám od nej aj jednu neprijatú správu. V tom taxíku,
ktorým odišla poškodená, som nesedel. Neviem, prečo som nešiel odprevadiť poškodenú, proste ja som
sa bavil, mal som dobrú náladu, nechcelo sa mi. Žiadala ma o to, aby som išiel s ňou, ja som jej povedal,

že mne sa ešte nechce ísť, že ešte zostanem v meste. V Stepse pila poškodená minerálku a v Cineme
tiež som nevidel, že by pila alkohol, ja si myslím, že nepila alkohol. Keď odchádzala, tak si myslím, že
bola triezva, nevidel som na nej žiadne známky požitia alkoholu. Ja som pil víno, mal som náladu, opitý
som nebol. Pamätal som si všetko. Stretával som sa s poškodenou aj po tej udalosti, ktorá sa stala.
Myslím si, že je na tom momentálne dosť zle psychicky, je taká roztrasená, ustráchaná, nespáva dobre,

má zlé sny, viem že na to nie je dobre psychicky. Nebol som prvým intímnym partnerom poškodenej.“
Svedok na hlavnom pojednávaní v rozpore s vyššie uvedenou výpoveďou z prípravného konania doplnil,
že do taxíka si v predmetný deň sadol, lebo chcel ísť s poškodenou, avšak obžalovaný nechcel odviesť
štyroch pasažierov naraz.

Svedok Z. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne o relevantných skutočnostiach ako v

prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedol: „Dcéra prišla domov nadránom, neskoršie než mala prísť,
prišla s plačom. Pretože nedošla v dohodnutý termín, ako sme sa dohodli, tak som na ňu kričal, pýtal
som sa jej, čo sa stalo, potom som si všimol, že plače, tak som sa jej spýtal, čo sa stalo a povedala mi, že
bola znásilnená. Povedala, že „znásilnili ma“, asi tak nejako. Ja som sa pýtal, kde a kto. Povedala mi, že
v taxíku pri ceste domov, tak som sa jej pýtal, či vie číslo auta, povedala, že vie, tak mi ho nadiktovala, aj

ho popísala. Potom som sa jej pýtal, lebo to bol pre mňa šok, či to tak skutočne je, či si nevymýšľa, že či
nechce zakamuflovať neskorý príchod, ale videl som, že je v zlom stave, tak som jej povedal, že ideme
na políciu. Tak sme počkali na manželku, lebo bola s autom preč, mohla prísť asi o 04.30 hod. a išli
sme na políciu. Myslím, že dcéra zranenia nemala, bola taká celá rozhajdaná, videl som, že šaty mala
také voľné, ako keby roztrhané. Nevedela mi súvisle povedať, dýchala hlasno, nariekala. V podstate

mi povedala len to, že bola znásilnená a potom mi povedala to, čo som už uviedol vyššie. Volal som
žene, nech ide rýchlo domov, zapísal som si to číslo auta, čo mi nadiktovala. Dcéra o tom, čo sa stalo
nerozpráva,
málo komunikuje, teda menej ako predtým, je uzavretejšia. Berie lieky, navštevuje MUDr.
Kvasničku a psychoterapeuta Záhumenského. Mne sa zdá, že dcéra mi pred jej príchodom nevolala,

volala s manželkou. Manželka potom išla zaviesť druhú dcéru na preteky a potrebovala tam byť skoro,
tak ju manželka viezla do Nového Mesta, keď sa vracala domov, tak myslím, že táto dcéra ešte nebola
doma. Pýtal som sa manželky, teda ona jej určite telefonovala ešte predtým, než išla zaviezť tú mladšiu
dcéru. Dcéra nám hovorí, kde bude a s kým a teda aj vie, kedy má prísť domov. So ženou sa dohadovala
myslím, že mala prísť o druhej hodine v noci, to ja ale presne neviem. Manželka vždy trvala na presnom

príchode, aj keď dcéra meškala, ale nikdy to nebolo tak, ako vtedy. Meškávala možno 10-20 minút.
Nechodíažtakčastovon,terazužnechodívôbecnadiskotéky.Anisamanechce,mysmejejajpovedali,
že nie, ale nechce ani sama, nie že by sme jej to my nahovárali. Mám vedomosť o tom, že dcéra mala
pred touto udalosťou intímneho priateľa, údajne s tým, ktorým bola v ten deň vonku, vraj áno, ja ho
poznám len zbežne a to preto, lebo sme chceli vedieť, s kým naša dcéra chodí von. Dcéra mala zníženú

známku zo správania z dôvodu, že dala fotky do regionálneho časopisu, bola tam nejaká súťaž a dala
tam fotky, za čo mala problém v škole. Chcela robiť modeling ešte predtým. Myslím, že dcéra nikdy
neklamala v súvislosti s tým, kam ide, s kým ide, nám povedala, kam ide. Nikdy som nezistil, že by
niekam išla a nám povedala niečo iné. Tiež nemala problém s alkoholom, v ten deň mala niečo vypité, ale
nebolo to na nej podľa mňa vidieť, ona bola v zlom stave, ale netackala sa, bola rozrušená, nariekala.“

Svedok na hlavnom pojednávaní doplnil, že dcéra má lepší vzťah k matke a v prípade nerešpektovania
termínu návratu domov hrozilo dcére „zaracha“.

Svedkyňa U. V. na hlavnom pojednávaní uviedla, že ku skutku vie uviesť len to, čo jej povedala dcéra. V
čase, keď dcéra prišla domov, ona sama nebola doma, pričom jej volal manžel, že ju znásilnili. Keď prišla

domov,užmanželsdcérouodchádzalizdomu,dcéraplakala,bolarozrušená.Vtedysajeještenepýtala,
čo sa stalo, pretože nebola schopná rozprávať. Manžel jej po ceste povedal, že ju znásilnil taxikár.
Potom jej k tomu povedala niečo aj dcéra, ale nie podrobnosti. Dcéra je skôr veľmi citlivá, skôr introvert,
nenadväzuje ľahko nejaké vzťahy, je opatrná, aj sa rada zabáva, ale má to určité hranice. Výchovné
problémy s ňou neboli, ale zažili problém s fotografiou v novinách, následne sa o tom rozprávali v škole.

Ako matka voči dcére niekedy pochybovala o správnosti jej tvrdení, nebola to však zásadná okolnosť.
Po skutku nastala u dcéry zmena v jej správaní, keď nebola schopná vychádzať von, keď bola tma
alebo šero, nemohla zo začiatku ísť sama do školy, išla preto často s ňou. Na úplnom začiatku nebola
schopná ísť do školy vôbec. Zostala uzavretá, bola citlivá na zvýšenie hlasu v domácnosti, išlo skôro citové záležitosti spôsobené tým, čo prežila. V súčasnosti dcéra navštevuje ambulanciu. Dcéra jej
hovorila vždy pravdu, kde sa zdržovala. Hovorila jej, kam v ten večer ide, mala ísť s E. B., najprv k
nemu domov a potom na diskotéku. Dohodli sa, že domov sa vráti o 03.00 hod. v noci. Túto dohodu

ale nedodržala, pretože prišla až ráno o 05.30 hod. Niekoľkokrát jej predtým telefonovala, po niekoľkých
neúspešných pokusoch jej nakoniec telefón zdvihla, pričom sa dohodli na hodine, kedy má prísť domov.
Prvýkrát si volali medzi 03.30 a 04.00 hod. Pokiaľ ide o E. B., je to jej priateľ a tiež intímna známosť,
ale s ich vzťahom nesúhlasí. Už pred skutkom to o nich vedela. Pred odchodom do Nového Mesta nad
Váhom spolu opäť telefonovali, pričom dcéra jej povedala, že už ide domov v taxíku. Z Nového Mesta

nad Váhom sa vrátili o 06.40 hod., pričom dcéra nemala známky po požití alkoholu. Ani v minulosti sa
u nej takéto prípady nestávali. V minulosti bola dcéra zopárkrát na diskotékach, vedela aj kam chodila,
boli to podniky Steps a Cinema pričom ona sama ju na diskotéky pustila spolu 4-krát. Chodila takto na
diskotéky s kamarátmi, s priateľom nie. Po spáchaní skutku bola oslavovať Silvestra na námestí, potom
na chvíľu v Stepse. V súčasnosti už na diskotéky nechodieva. Asi tri týždne po spáchaní skutku bola
dcéra na stužkovej, na ktorej bola po celý čas. Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, tak je to jej bývalý

kolega z nemocnice, na ich kontakty si nepamätala, pričom z počutia mala o ňom negatívne poznatky.
Ak dcéra niekedy v minulosti neprišla domov načas, nemohla potom na určitú dobu chodiť z domu,
približne 1 až 2 týždne. Aj v minulosti sa dcéra liečila u psychiatra, a to z dôvodu depresívneho stavu,
ktorého dôvod nepozná.

Svedok L. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne o relevantných skutočnostiach ako v
prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedol: „Dňa 28.09.2012 som mal 24-hodinovú službu od 07.00 hod.
až do 07.00 hod. 29.09.2012. Jazdil som na služobnom taxíku Seat Alhambra, EČV Z pre Laugotaxi.
Neviem v akom presnom čase to bolo, viem, že to už bolo pomaly nad ránom, pomaly svitalo, keď som
išiel pre zákazníka na X. ul. v Z.. Keďže som potreboval ísť na malú potrebu, išiel som po X. ul. až dozadu

pri komín, kde je záhradkárska oblasť, pričom keď som tam prišiel, som zbadal na konci tejto ulice hneď
ako začína už poľná cesta, odparkovaný druhý taxík hotela Elizabeth - Kia Ceed, EČV uviesť neviem.
Viem, že týmto taxíkom v tú noc jazdil E. P., nakoľko sme sa dve hodiny predtým ako som videl tento
taxík, rozprávali. Poznáme sa s E. P. asi štyri roky z videnia, pričom poznám aj jeho priateľku R., tiež asi
štyri roky. Keď som sa priblížil k tomuto taxíku, ja som mal na svojom aute zavreté okná, tak isto aj na

tomto taxíku Elizabeth boli zavreté okná, takže som nepočul žiadne zvuky. Jediné, čo som si všimol bolo
to, že v tomto taxíku bolo zasvietené na zadnej časti vozidla, okná boli zahmlené a videl som podrážku
tenisky na okne za vodičom. Celé auto sa pritom trocha hýbalo zľava doprava, tak som si myslel, že si
tam E. užíva so svojou priateľkou. Keď som toto videl, otočil som sa, išiel som od nich k záhradkám.
Vo vzdialenosti asi 80 m od nich som zastavil pri záhradkách, kde som potom zo svojho vozidla vystúpil

a vykonal som teda malú potrebu. Keď som naspäť nasadal do svojho vozidla, som uvidel ako taxík
Elizabeth sa zrazu pohol a odišiel preč smerom do centra. Počas doby, ako som videl uvedený taxík, z
vozidla nikto nevystúpil. Potom som aj ja sadol do auta a išiel som pre zákazníka a pokračoval som v
službe. Tú situáciu, ktorú som popísal, tie dve otočenia, to bolo možno 15 sekúnd.“
Svedok Z. P. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne o relevantných skutočnostiach ako v

prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedol: „E. P. pracoval v mojej firme asi pred dvomi rokmi po dobu
asi 9 mesiacov. Ja som nemal žiadne konflikty so svojim zamestnancom E. P., myslím, že bol priemerný
zamestnanec. Osobne sme sa nestretávali, pre mňa len pracoval. Bol ukončený jeho pracovný pomer vo
firmezdôvodu,žepočasslužbydostalnasvojomslužobnomvozidledefekt,vyšielzcestyatotoneohlási
na firme. Toto bol hlavný dôvod, prečo bol s ním ukončený pracovný pomer. O žiadnych sťažnostiach

na osobu E. P. od zákazníkov ja osobne neviem.“

Svedkyňa R. F. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne o relevantných skutočnostiach ako v
prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedla: „S E. P. chodím 9 rokov, doposiaľ sme
spolu nebývali v spoločnej domácnosti, stávalo sa, že buď ja som prespávala u neho alebo on u mňa.

Osobu E. P. by som hodnotila ako pohodového človeka, ktorý nemal podľa mňa žiadne násilné sklony.
Počas doby, čo sme trávili spolu, sa nikdy nevyskytli medzi nami nejaké vážne problémy, boli to vždy iba
všedné obyčajné problémy, keď už. Intímny život s obžalovaným E. P. hodnotím ako normálny, bežný.
Pri pohlavnom styku s E. P. sme si vzájomne vyhovovali. Keď som nemala záujem o pohlavný styk,
rešpektoval to, bol ohľaduplný. Keď ma aj bolelo brucho, chodil so mnou k doktorovi, rešpektoval moje

obdobia menzesu, nevynucoval si nikdy odo mňa sex.“

Zo znaleckého posudku č. 11/2013 z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, ktorý
na hlavnom pojednávaní predniesol znalec PhDr. Peter Vaňko vyplynulo, že kognitívne (poznávacie)schopnosti R. V. sú plne intaktné (nenarušené). Úroveň jej intelektových schopností zodpovedá pásmu
ľahkéhonadpriemeru,mysleniejedostatočnesamostatné,pružnéaprispôsobivé.Pamäťovéschopnosti
sú na zreteľne nadpriemernej úrovni s kvalitnou aj dostatočne presnou schopnosťou reprodukcie,

bez výraznejších výkyvov v jednotlivých oblastiach pamäti. V žiadnom z príslušných vyšetrení sa
neprejavili konfabulatórne (subjektivisticky skresľujúce) tendencie. Jej predstavivosť, obrazotvornosť,
fantázia je rozvinutá primerane veku a intelektovej úrovni s dobrou kreativitou (tvorivosťou), bez
známok nadmerného rozvoja či neadekvátne „svojvoľne“ fungujúcej obrazotvornosti. Kontrola realitou
je dostatočne kvalitná, ostrá a presná. Vzhľadom k horeuvedenému aj s prihliadaním na diferencovanú

štruktúru osobnosti bez zistených patologických rysov znalec zhodnotil všeobecnú vierohodnosť R.
V. ako nenarušenú, pomerne vysokú a dostatočne spoľahlivú. Po zvážení úrovne jej kognitívnych
schopností a osobnostných daností spolu s motivačnými faktormi (napr. vzťah k poškodenému),
možnými situačnými vplyvmi a tiež aj po zhodnotení jej následného mentálneho spracovania tejto
situácie vrátane jej údajov v rámci výpovedí i vyšetrenia nemá znalec dôvod spochybňovať ani
jej špecifickú vierohodnosť, znalec ju zhodnotil rovnako ako jej všeobecnú vierohodnosť, teda ako

nenarušenúaforenznedostačujúcu.Svojimivyšetreniamiznalecnezistilprítomnosťpatologickýchrysov
osobnosti ani prítomnosť zvýraznených infantilných (nevyzretých) osobnostných rysov. Osobnostná
štruktúra R. V. je diferencovaná (primerane vrstvená), typologicky inklinujúca viac k introvertovanému
(uzavretejšiemu) typu, citovo rozvinutá, ešte menej vyvážená, v štruktúre osobnosti sú zastúpené aj
stenické (presadzujúce sa, aktívne) dispozície, ktoré sa podieľajú na dobrej odolnosti voči psychickej

záťaži. Je v rámci daného typu sociabilná (spoločenská), dostatočne sociálne konformná a adaptabilná,
snáď menej pregnantná a ambiciózna v sociálnom poli. Po inkriminovaných udalostiach vyhľadala
odbornúpomoc,pedopsychiaterzaznamenalakútnukrízovúintervenciu,diagnostikovalposttraumatickú
stresovúporuchu,podľaúdajovposkytnutýchpredošlémuznalcovimiernehoažstredneťažkéhostupňa,
predpísal jej antidepresívnu liečbu, terapia pokračuje. Podľa jej údajov ju psychiater doporučil aj k

psychológovi, kam ešte aj v čase vyšetrenia dochádzala na psychoterapiu, podľa psychológa sa
stav, ktorý bol zlý, zlepšuje. V čase znalcových vyšetrení podľa jej subjektívnych údajov stav kolísal
(zhoršil sa po medializovaní prípadu), teraz sa pomaly upravuje, má však obavy do budúcnosti,
podľa sebahodnotiaceho dotazníka ešte pomerne výrazne pretrváva negatívne prežívanie a neurotická
symptomatológia. Objektivizovane klinicky a v projektívnej metóde ešte pretrvávajú neurotické príznaky

v emočnom prežívaní, ktoré je labilizované a utlmené, a pomerne výrazne aj v sociabilite s jej
utlmením, pocitmi ohrozenia a podozrievavosťou. Konštelácia týchto prejavov by vcelku korešpondovala
s psychickou traumatizáciou vzhľadom k inkriminovanej udalosti. Z pohľadu znalca by niektoré výsledky
realizovaných vyšetrení poukazovali na začínajúce zlepšovanie jej psychického stavu, na čom sa podľa
neho podieľa jej dobrá odolnosť voči psychickej záťaži ako aj poskytnutá odborná pomoc. Jej vyhliadky

do budúcnosti čo do úpravy stavu si znalec netrúfa upresňovať, závisia od viacerých okolností, rozhodne
však pôjde o časove dlhodobejší priebeh.
Znalecnahlavnompojednávaníksvojmuznaleckémuposudkupooboznámenísasfotodokumentáciou,
na ktorej je R. V. odfotená, tiež so skutočnosťami, že R. V. mala intímny vzťah so starším mužom a že
v čase skutku mohla byť pod vplyvom alkoholu (zápis o dychovej skúške) doplnil, že všetky tieto vyššie

uvedené skutočnosti nemajú žiaden relevantný vplyv na závery jeho znaleckého posudku.

Zo znaleckého posudku č. 256/2012 z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorý
na hlavnom pojednávaní predniesol znalec MUDr. Svetozár Droba vyplynulo, že u obžalovaného
znalci nenašli žiadnu duševnú chorobu v zmysle choromyseľnosti. Jeho inteligencia je pri orientačnom

klinickom vyšetrením, v pásme populačného priemeru. Jedná sa u neho o hypersexuálne prejavy
s agresívnejším prístupom; nie typickú sexuálnu agresivitu v zmysle deviácie (patologická sexuálna
agresivita, sadizmus). Tempore criminis, pokiaľ súd bude považovať za dokázané, že sa skutku dopustil,
nezdržanlivésexuálnesprávaniezapoužitianásilia.Obžalovanývedelvčasespáchaniatrestnejčinnosti
vzhľadom na svoj duševný stav rozpoznať protiprávnosť a spoločenskú nebezpečnosť svojho konania

v plnom rozsahu. Rovnako v plnom rozsahu vedel v čase spáchania skutku svoje konanie ovládať. Nič
neoprávňuje znalcov domnievať sa, že by rozpoznávacia, prípadne ovládacia schopnosť obžalovaného
bola v čase spáchania skutku zmenšená v dôsledku požívania alkoholu. Nič neoprávňuje znalcov
domnievať sa, že by obžalovaný E. P. bol v čase spáchania trestnej činnosti pod vplyvom návykovej
látky, prípadne, že by bol závislý od akejkoľvek návykovej látky. Pobyt obžalovaného E. P. na slobode

nie je pre spoločnosť nebezpečný z psychiatrického hľadiska. Znalci neodporúčajú súdu, aby u neho
nariadil akékoľvek ochranné liečenie. U obžalovaného E. P. od spáchania trestnej činnosti až do času,
kedy bol znalcami vyšetrovaný, nedošlo k rozvoju žiadnej duševnej choroby, ani poruchy. Prognóza
obžalovanéhoE.P.zhľadiskaskúsenostílekárskejvedyobecne,psychiatriezvlášťasamotnýchznalcovnie je priaznivá čo do jeho zdravotného stavu; čo do páchania trestnej činnosti znalci nie sú oprávnení
hodnotiť prognózu posudzovaného, najmä čo do jeho eroticko- sexuálneho správania v budúcnosti;
pokiaľ súd bude považovať za dokázané, že sa skutku, z ktorého je obžalovaný dopustil, považujú

znalci za potrebné, aby sa posudzovaný vo svojich eroticko- sexuálnych prejavoch zdisciplinoval a
stal zdržanlivejším. U obžalovaného E. P. znalci nenašli žiadnu sexuálnu úchylku (deviáciu). Pokiaľ
jeho eroticko- sexuálne praktiky sú menej zdržanlivé a disciplinované, môžu znalci usudzovať len na
podklade nepriamych zistení a informácií; i tak tieto nemožno hodnotiť ako prejavy deviantné; patria
skôr do predpokladaného agresívnejšieho prístupu v mužskej eroticko- sexuálnej oblasti. Sexuálna

preferencia obžalovaného E. P. je síce determinovaná jeho hypersexualitou; nejedná sa ale u neho o
patologickýagresívnyprístupveroticko-sexuálnejoblasti,lenomenejzdržanlivéamenejdisciplinované
uspokojovanie svojich potrieb a túžob v tejto sfére; nemožno vylúčiť ani tendenciu správať sa v tejto
oblasti agresívnejšie (nie patologicky agresívne- v zmysle patologickej sexuálnej agresivity, prípadne
sadizmu). Obžalovaný E. P. je schopný v súčasnosti chápať účel a zmysel trestného konania v plnej
miere.

Znalec na hlavnom pojednávaní k svojmu znaleckému posudku doplnil po oboznámení sa so skutkom,
z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným v rámci priestupkového konania Obvodného úradu Trenčín,
odbor všeobecnej vnútornej správy číslo 381/2011/05592/Ple, že tento priestupok je v kontexte so
závermi znaleckého posudku, svedčí o tom, že erotickoosobnostná oblasť osobnostnej štruktúry
obžalovaného je akcentovanejšia, v tomto smere je menej disciplinovaný a menej zdržanlivý.

Zo znaleckého posudku č. 24/2012 z odboru psychológia, ktorý na hlavnom pojednávaní predniesol
znalec PhDr. Andrej Franek vyplynulo, že pred znaleckým vyšetrením bol znalec prítomný výsluchu
osoby R. V. pred vyšetrovateľom PZ, a to dňa 07.11.2012. Vo výsluchu prevažne kládol otázky obhajca
obvineného. Poškodená R. V. odpovedala normálne. Jej odpovede boli súdržné a bezprostredné.

Nedostala sa vôbec do vlastných protirečení. Chovala sa kľudne a bez náznakov teatrality alebo
hysterických sklonov. Jej výraz tváre bol skôr bolestínsky a odpovedal traumatizujúcemu zážitku
znásilnenia. Asi o týždeň po tomto výsluchu bola R. V. znalecky vyšetrená. Jej správanie bolo totožné.
Počas vyšetrenia u nej znalec nezistil sklony ku zavádzaniu, podvádzaniu a prípadne inú postrannú
motiváciu, ktorá by mohla spochybňovať jej vierohodnosť výpovedí, ohľadom vyšetrovaného skutku. R.

V. je v liečbe a starostlivosti klinického psychológa a detského psychiatra v Trenčíne. Konzultáciami v
týchto ambulanciách znalec získal podobné poznatky o psychických kvalitách ako aj o jej opise priebehu
trestnéhočinu.VznaleckomvyšetreníznalecuosobyR.V.nezistiltakémentálnedispozícieksprávaniu,
aké opisuje obvinený. Skôr naopak. Ide o osobu introvertného typu, teda uzavretú do seba, v sociálnych
kontaktoch skôr plachú a neistú. Nemá dispozície byť vyzývavá a predvádzať pred okolím, resp. byť

aktívna v nových sociálnych situáciách. Znalecky, verzia obvineného patrí do skupiny obrannej stratégie
páchateľa, kde sa snaží premietnuť tzv. projektovať motiváciu a aktivitu do obete (viktimy). Takto, aby sa
podvedomejavilvsociálnedobromsvetle,želenochotneadobromyseľnevyhovelpožiadavkámviktimy.
Omyl. Preto zo znaleckého stanoviska znalec akceptuje jej výpovede vo veci vyšetrovaného trestného
činu znásilnenia - ako vierohodné. Verziu obvineného odmieta. Charakterové rysy osobnosti R. V. sú v

pásme normálu. Ide o tzv. introvertný typ, ktorý je opísaný v závere posudku. Patologické rysy osobnosti
neboli zistené, a preto sa neprejavili v danom prípade. Intelekt osoby R. V. znalec diagnostikoval v
pásme ľahkého populačného nadpriemeru. Celková charakteristika osoby R. V. so zameraním na jej
schopnosť vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať udalosti, ktorých sa zúčastnila, priamo alebo
nepriamo - je veľmi dobrá. Stupeň jej vyspelosti, najmä jej psychický vývoj, obrazotvornosť a fantázia je

normálna a dobrá. Charakterové rysy jej osobnosti sú dobré. Na základe vlastného pozorovania znalec
posudzuje, že výpovede osoby R. V. z hľadiska psychologického, možno považovať za vierohodné.
Znalec posudzuje vplyv prežitých udalostí na psychiku osoby R. V. v súčasnosti ako negatívny. Zo
znásilnenia má úzkostné, depresívne stavy a poruchy spánku s desivými snami. T. č. je v ambulantnej
liečbe psychológa a pedopsychiatra. Preto je predčasné sa vyjadriť, že aký vplyv to bude mať v

budúcnosti.

Účelom odborného vyjadrenia č. 68/2013 Inštitútu forezných medicínskych expertíz s.r.o. bolo najmä
vyjadriťsakznaleckéhoposudkuč.24/2012zodborupsychológia,pričomžiadnerelevantnéskutočnosti
k predmetnému skutku toto odborné vyjadrenie neobsahovalo.

Z lekárskej správy MUDr. Petra Kaščáka, PhD. a MUDr. Andrea Schwandnera z gynekologického
vyšetrenia zo dňa 29.09.2012 vyplynulo, že pri vonkajšej obhliadke tela pacientky R. V. neboli zistené
známky poranenia, hematómy alebo exkoriácie neprítomné, vonkajší genitál bez známok poranenia,vag. steny bez poranenia, bez stôp po krvácaní. Z odobratého steru po mikroskopickom vyšetrení boli
zistené prítomné ploché epitélie, hlien, pričom spermie neboli nájdené. Napokon lekári skonštatovali, že
týmto vyšetrením sa nedá jednoznačne potvrdiť, ani vylúčiť trestný čin znásilnenia.

Z Rozkazu OÚ Trenčín, odbor všeobecnej vnútornej správy číslo 381/2011/05592/Ple vyplýva,
že obžalovaný bol dňa 14.09.2011 uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil úmyselným narušením občianskeho spolunažívania

schválnosťami tým spôsobom, že dňa 21.04.2011 čase o 23.18 h volal na mobilný telefón E. H. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z., X. XXXX/X, kde počas telefonátu E. H. X. neustále kládol otázky v znení: „Si
sama doma, si s niekým a čo máš na sebe“, pričom uvedené slová neustále dookola opakoval, následne
uvedené skutočnosti opakoval desaťkrát, dňa 14.06.2011 v čase okolo 20.15 h menovanej opäť tak isto
niekoľkokrát telefonoval, čím svojím konaním spôsobil E. H. X. schválnosti.

Zo správy riaditeľa a triednej učiteľky Piaristického gymnázia J. B. v Trenčíne zo dňa 20.02.2013
vyplynulo, že svedkyňa R. V. bola každý rok na vysvedčení (vrátane polročného) hodnotená známkou 1,
s výnimkou koncoročného v treťom ročníku strednej školy. Vtedy bola svedkyni na základe rozhodnutia
pedagogickej rady v súčinnosti s vedením školy znížená známka zo správania na 3 z dôvodu, že
bola odfotená v spodnom prádle vo verejnosti dostupnom časopise. Toto bolo posúdené ako konanie

v rozpore so školským poriadkom a tiež ako konanie, ktoré školu nereprezentuje v najlepšom svetle.
Okrem tejto záležitosti nebol dôvod, aby bola svedkyni znížená známka zo správania. Inak sa svedkyňa
javila skôr ako introvertný typ človeka, avšak na druhej strane sa vedela aj zapojiť do kolektívu.

Nahlavnompojednávaníbolinapokonoboznámenélistinnédôkazyato:zápisnicaovykonaníprehliadky

priestorov + fotodokumentácia, zápisnica o vydaní veci, fotodokumentácia, lekárska správa, zápisy
o dychovej skúške, úradné záznamy, hlásenie o použití donucovacieho prostriedku, evidenčná karta
vozidla, správa OR PZ Trenčín, správa OÚ Trenčín, Rozkaz OÚ Trenčín, správa Piaristického gymnázia
Jozefa Braneckého v Trenčíne, odpis z RT, správa o povesti svedkyne R. V. z miesta bydliska a odborné
vyjadrenie.

Podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku súd odmietol vykonať na hlavnom pojednávaní obhajobou
navrhnuté dôkazy a to zistenie od prevádzkovateľov barov Steps a Cinema v Trenčíne, či môžu tieto
prevádzky navštevovať osoby neplnoleté v takom čase, v akom sa v baroch mala zdržiavať poškodená a
akým spôsobom je zabezpečená kontrola veku návštevníkov tohto baru, vykonať znalecké dokazovanie

znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgia a traumatológia a tiež odvetvie gynekológia na
posúdenie tej skutočnosti, či je objektívne možné, aby pri násilnom vykonaní súlože medzi obvineným a
poškodenou spôsobom popísanom v skutkovej vete obžaloby v priestore daného osobného motorového
vozidla, v ktorom ku skutku došlo, neboli na tele poškodenej vrátane jej pohlavných orgánov a ani
na tele obžalovaného zistené vôbec žiadne poranenia či iné stopy po prekonávaní odporu kladeného

alebo po obrane zo strany poškodenej proti útoku obžalovaného a u poškodenej tiež po dlhšie trvajúcej
nechcenej súloži žiadne poranenia v oblasti jej pohlavných orgánov tak, ako to vyplýva z lekárskej správy
z vyšetrenia poškodenej zo dňa 29.9.2012 vykonaného lekármi MUDr. Andrea Schwandner, sekundárny
lekár a MUDr. Peter Kaščák, PhD. gynekológ - pôrodník vo FN Trenčín, ktorá je súčasťou súdneho spisu,
vykonať rekonštrukciu vyšetrovanej udalosti, výsluch lekárov FN MUDr. Andreja Schwandnera a MUDr.

Petra Kaščáka PhD., výsluch svedka Z. P., vypracovanie odborného vyjadrenia na posúdenie hladiny
alkoholu v krvi svedkyne R. V. v čase skutku v súvislosti s nameranými hodnotami, ktoré sú súčasťou
zápisov o dychovej skúške svedkyne, vykonanie v súdnom konaní vyšetrovacieho pokusu, na ktorom
by sa zúčastnil aj súdom pribratý znalec z odboru dopravy a vykonať na hlavnom pojednávaní výsluch
svedkyne M. P.. Súd tieto navrhnuté dôkazy odmietol vykonať z dôvodu ich irelevantnosti vo vzťahu k

predmetnému skutku a tiež z dôvodu, že skutočnosti, ktoré mali byť zistené vykonaním týchto dôkazov,
boli zistené v dostatočnej miere inými skôr navrhnutými a zároveň aj vykonanými dôkazmi.

Obžalovaného v mieste bydliska bližšie nepoznajú, v období od 01.01.2011 do 06.02.2013 bol jedenkrát
priestupkovo prejednávaný. Doposiaľ bol dvakrát súdne trestaný za trestnú činnosť rôzneho charakteru,

prvé odsúdenie je za trestnú činnosť podobného charakteru ako v predmetnej trestnej veci, pričom obe
odsúdenia má obžalovaný zahladené.V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní na základe vykonaných dôkazov v zmysle návrhov
procesných strán a v rozsahu doplneného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd vyhodnotením
týchto vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných

strán tieto dôkazy navrhla, či obstarala, mal za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený
vo výrokovej časti tohto rozsudku a ako bol popísaný v písomne podanej obžalobe. Predovšetkým
výpoveďami obžalovaného, svedkov R. V., Z. V., E. B., L. N., Z. P., U. V., tiež výsluchom znalcov
PhDr. Andreja Franeka, MUDr. Svetozára Drobu a PhDr. Petra Vaňka bolo jednoznačne preukázané,
že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Jednotlivé vykonané priame aj

nepriamedôkazysavzájomnepodporujúadopĺňajú,pričomtietoneboližiadnymrelevantnýmspôsobom
vyvrátené a ani nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala ich nevierohodnosti. Tieto
uvedené dôkazy vrátane niektorých listinných dôkazov skutočne vytvárajú ucelený reťazec dôkazov
preukazujúcich priamo či nepriamo skutočnosť, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný E. P..
Najrelevantnejším dôkazom zo všetkých na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov bola výpoveď
svedkyne R. V., ktorá zhodne bez akýchkoľvek relevantných rozporov v prípravnom konaní ale aj v

konaní pred súdom podrobne popísala okolnosti súvisiace s predmetným skutkom. Svedkyňa R. V.
sa v predmetný večer zabávala bez akýchkoľvek konfliktov so svojimi priateľmi, v nočných hodinách
v čase, ktorý už presiahol s matkou dohodnutý čas návratu domov, sa vracala domov taxíkom, ktorý
viedol obžalovaný, pričom svedkyňa obžalovaného vôbec nepoznala. Na hlavnom pojednávaní nebol
vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by mal poukazovať na dôvod, prečo by mala svedkyňa R. V. následne

po návrate domov popísať svojmu otcovi, matke, opakovane vyšetrovateľovi, znalcom a napokon súdu
obzvlášť chúlostivé okolnosti, za ktorých ju obžalovaný násilím donútil k súloži. Svedkyňa R. V. mala a aj
má normálny vzťah k svojim rodičom, v jej vzťahu s intímnym partnerom, prípadne v škole neboli zistené
žiadne relevantné konflikty, resp. problémy. Z týchto dôvodov sa javí ako nepravdepodobné a vyslovene
nelogické aby táto svedkyňa neoprávnene obvinila obžalovaného, ktorého pred tým nepoznala, zo

spáchania predmetného závažného trestného činu a vystavila by sa tak hrozbe trestného stíhania,
ale najmä nevyhnutnej potrebe vypovedať o spôsobe svojho znásilnenia nie len pred jednotlivými
cudzími ľuďmi, ale aj pred verejnosťou. Samotná výpoveď svedkyne R. V. vyznieva so zreteľom na jej
podrobnosť a hlavne logickosť na seba nadväzujúcich udalostí, vierohodne, pričom k jej vierohodnosti
prispeli najmä výpovede svedkov Z. V., E. B., U. V., tiež výsluchy znalcov PhDr. Andreja Franeka,

MUDr. Svetozára Drobu a PhDr. Petra Vaňka. Svedkyňa R. V. oznámila predmetný skutok v podstate
bezprostredne po jeho spáchaní priateľovi E. B., tiež svojim rodičom, všeobecná, ale aj špecifická
vierohodnosť jej výpovede bola znalcami hodnotená ako nenarušená, dostatočná, pričom znalec PhDr.
Peter Vaňko vo svojom znaleckom posudku skonštatoval, že pedopsychiater zaznamenal u svedkyni
po spáchaní predmetného skutku akútnu krízovú intervenciu, diagnostikoval posttraumatickú stresovú

poruchu, podľa údajov poskytnutých predošlému znalcovi mierneho až stredne ťažkého stupňa. Vo
vzťahu k obrane obžalovaného bolo potrebné vyhodnotiť tento dôkaz nie len jednotlivo, ale aj vo
vzájomnom súhrne s ostatnými na hlavnom pojednávaní vykonanými dôkazmi. Svedkyňa R. V. síce
nemala na tele zodpovedajúce známky použitého násilia, čo však samo o sebe so zohľadnením
spôsobu použitého násilia obžalovaným, nevylučuje násilné konanie obžalovaného. Obžalovaný poprel

spáchanie predmetného skutku a v rámci svojej obrany poukázal na skutočnosť, že so svedkyňou R.
V. mal pohlavný styk bez vynútenia, teda dobrovoľný z obidvoch strán. Obžalovaný prostredníctvom
svojho obhajcu poukázal aj na rozpornosť predloženej fotodokumentácie, na ktorej bola svedkyňa
vyobrazená v spodnej bielizni, so závermi znalcov PhDr. Andreja Franeka a PhDr. Petra Vaňka.
Samotní znalci nevyhodnotili túto fotodokumentáciu vo vzťahu k záverom ich znaleckých posudkov

za relevantnú, navyše aj svojim triednym učiteľom bola svedkyňa hodnotená ako skôr introvertný typ
človeka. Obrana obžalovaného nebola podporená žiadnym relevantným dôkazom a preto vo vzťahu
k ostatným dôkazom bola súdom vyhodnotená ako účelová. O určitej tendencii obžalovaného páchať
obdobnú trestnú činnosť svedčí aj charakter trestného činu v zmysle prvého odsúdenia obžalovaného,
ale aj charakter priestupku, z ktorého bol uznaný vinným v zmysle vyššie uvedeného rozkazu OÚ

Trenčín, čo skonštatoval aj znalec MUDr. Svetozár Droba (erotickoosobnostná oblasť osobnostnej
štruktúry obžalovaného je akcentovanejšia, v tomto smere je menej disciplinovaný a menej zdržanlivý).
Napokon ak by aj skutok prebehol tak ako jeho priebeh opísal obžalovaný, bolo by skôr logickejšie, že by
svedkyňa R. V. o takomto skutku mlčala. Z vyššie uvedených dôvodov bolo skutočne bez akýchkoľvek
relevantných pochybností preukázané spáchanie skutku obžalovaným v rozsahu kladenom mu za vinu

a ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vzhľadom k uvedenému súd obžalovaného uznal
vinným zo spáchania skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku právne posúdeného ako
zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona, pričom ide o dokonaný zločin, keďže boli
naplnené všetky formálne znaky skutkovej podstaty uvedeného trestného činu zločinu. Obžalovaný akosubjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené žiadne relevantné
skutočnosti nasvedčujúce jeho nepríčetnosti, či zmenšenej príčetnosti. Z hľadiska subjektívnej stránky,
t. j. zavinenia, konal obžalovaný vo forme priameho úmyslu - dolus directus a svojím konaním tak porušil

záujem spoločnosti na ochrane ľudskej dôstojnosti, keď nedovolil poškodenej slobodne sa rozhodnúť o
jej pohlavnom živote. Naplnená bola napokon aj objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu
zločinu, pretože obžalovaný násilím donútil poškodenú k súloži.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť

jeho nápravy.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s
prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, spôsobený následok a osobu páchateľa, bez zistenia niektorej
z poľahčujúcich, či priťažujúcich okolností, dospel súd k záveru, že účel trestu podľa § 34 odsek 1
Trestného zákona bude v danom prípade naplnený uložením trestu odňatia slobody pri dolnej hranici

trestnej sadzby (5 rokov až 10 rokov) vo výmere 6 rokov so zaradením na výkon tohto trestu do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný nebol v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním predmetného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý
by mu bol uložený za úmyselný trestný čin a súd ani nedospel k záveru, že by so zreteľom na
závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaného, bola náprava obžalovaného lepšie zaručená

v ústave na výkon trestu odňatia slobody iného stupňa stráženia. Súd pri ukladaní vyššie uvedeného
trestu zohľadnil v nemalej miere aj skutočnosť, že obžalovaný spáchaním predmetného trestného
činu využil zoslabenú schopnosť poškodenej brániť sa útoku obžalovaného (uzamknutý malý priestor,
neskorá nočná hodina, únava poškodenej). Takto uložený trest pre celkové dosiahnutie účelu trestu tak,
ako je upravený účel trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona, t. j. dosiahnutie individuálno-

preventívneho a s ním následne spojeného generálno-preventívneho účinku, je dostatočným trestom.
násilím donútil ženu k súloži

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva

už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.