Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. apríl 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoE/132/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315208895
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2315208895.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudcov:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v exekučnej veci v prospech oprávneného:
BENCONTINVESTMENTS,s.r.o.,IČO:36432105,sosídlomBratislava,Vajnorská100/A,zastúpeného
splnomocnencom: JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka so sídlom Bratislava, Martinčekova 13,
proti povinnému: J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, pre vymoženie 1.062,18 eur s príslušenstvom

a trov exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora: JUDr. Pavel Halás, so sídlom Bratislava, Popradská 70,
pod sp. zn. EX 925/15, o udelenie poverenia, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Galanta zo dňa 13.11.2015 č.k. 10Er/395/2015-17, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd priznáva povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v prvom odseku výroku exekučné konanie zastavil. V
druhom odseku výroku náhradu trov exekučného konania súdnemu exekútorovi nepriznal.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 36 ods. 1, 2 Exekučného poriadku,
§ 161 ods. 1, 2, § 230 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že lustráciou spisov po doručení žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia zistil, že vo veci rovnakých účastníkov konania prebehlo na súde
prvej inštancie exekučné konanie pod spisovou značkou 13Er/971/2011. Súd prvej inštancie si preto
nechal pripojiť konečné rozhodnutie v predmetnej veci, v ktorej uznesením č. k. 13Er/971/2011-81
zo dňa 14.10.2014 zastavil exekúciu, ktorá bola vedená na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo

výške 1.062,18 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na základe rozhodcovského rozsudku. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.01.2015. Preto súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust.
§ 161 ods. 2 CSP a konanie č. 10Er/395/2015 s poukazom na ust. § 232 CSP zastavil.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal prostredníctvom svojho splnomocnenca odvolanie oprávnený, ktorým
sa domáhal, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Odvolanie odôvodnil tým, že: v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (§ 205 ods. 2
písm. a) O.s.p.); súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.); rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.); doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože

sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byť nimi preukázané, že
v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok neprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľnebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., ich účastník konania bez svojej viny nemohol značiť
alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205 ods. 2 písm. e) O.s.p.); v tej istej veci sa
už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie (§ 221 ods. 1 písm. d)

O.s.p.); účastníkovi konania - oprávnenému sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
(§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.); a nakoniec, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221
ods. 1 písm. h) O.s.p.). V rozsiahlom odôvodnení odvolania sa oprávnený odvolával na množstvo
uznesení odvolacích súdov v SR (Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE/633/2011-25 zo dňa

26.6.2012, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2CoE/292/2012 - 59, Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 9CoE/27/2011 zo dňa 21.12.2011), uznesenie Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 4 Cdo/159/2009
zo 16.6.2009), rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR (sp. zn. N23 Cdo/1201/2009 z 29.6.2010 a sp.
zn. 23Cdo/4895/2009 z 28.4.2010) ako aj nálezov a uznesení Ústavného súdu SR (PL. ÚS 21/08 z
23.9.2009, III. ÚS 153/07 z 18.10.2007, III. ÚS 171/06 z 5.4.2007, III. ÚS 23/2013-8, ÚS 2/2002, II. ÚS
499/2012, II. ÚS 242/07 z 3.7.2008, I. ÚS 17/01 z 19.4.2001, II. ÚS 244/09 z 29.9.2009, I. ÚS. 390/08 z

23.4.2009, IV. ÚS 110/09 z 2.4.2009, I. ÚS 335/06 z 30.10.2007, III. ÚS 264/08 z 29.9.2005). Oprávnený
dôvodil, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s konštantnou rozhodovacou praxou, čím zasiahol do
princípu právnej istoty. Právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci,
je právne záväzný rovnako ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a po uplynutí lehoty na plnenie
je vykonateľný, t. j. spôsobilý byť podkladom pre exekúciu. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať

materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie ani zmluvu, na základe
ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný. Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a
pre všetky orgány; len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova, predstavuje
teda prekážku res iudicata. Súd prvej inštancie išiel nad rámec zákona, keď nerešpektoval ustanovenie §
35 a § 40 a nasl. z. č. 244/2002 Z. z. Ani ustanovenie § 45 ZoRK neumožňuje exekučnému súdu skúmať

vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu, vykonávať k
tomu potrebné dokazovanie a vydávať rozhodnutie vo veci samej. Exekučný súd nie je vecne príslušný
vo veci konať ako súd vyššej inštancie, kasačný súd, alebo súd konajúci o opravnom prostriedku.
Rozsah preskúmavacej pôsobnosti exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovským rozsudkom je v
štádiu rozhodovania o udelení poverenia totožný s rozsahom jeho preskúmavacej pôsobnosti vo

vzťahu k rozsudkom súdov. Môže skúmať právomoc rozhodcovského súdu, avšak nie hmotnoprávne
aspekty uplatnenia tejto právomoci. Uviedol, že pôvodný veriteľ Poštová banka, a.s. bola v čase
uzatvárania úverovej zmluvy podľa § 93 ods. 1 z. č. 483/2001 Z. z. o bankách povinná ponúknuť svojim
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská doložka dohodnutá
vo Všeobecných obchodných podmienkach a v Obchodných podmienkach pre úver, bola dohodnutá

riadne a v súlade so zákonom. Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka nakoľko arbitrárne a nezákonne skúmal platnosť rozhodcovskej doložky a porušením čl.
2 ods. 3 Ústavy SR konštatoval per se neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že spôsobila
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach ku škode spotrebiteľa, bez uvedenia v čom má údajná
nerovnováha spočívať. Exekučný súd nijako neskúmal vôľu povinného, že nebolo preukázaný jej

nedostatok pri uzatváraní rozhodcovskej doložky, rovno, bez akýchkoľvek skutkových, či právnych
dôvodov, ju označil za neplatnú, nerešpektujúc princíp zmluvnej slobody. Zároveň sa exekučný súd
nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy tej istej inštancie, dokonca
samotný exekučný súd. Pričom odvolateľ poukázal na systém rozhodovania na rozhodcovskom súde,
ktorý ma byť podľa neho zabezpečiť prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán,

dlžníka ako spotrebiteľa. Oprávnený ďalej namietal, že pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia
vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, na základe ktorého dospel k odlišným
právnym záverom ako rozhodcovský súd v nachádzacom konaní. Oprávnený nemal možnosť vyjadriť
sa k takto vykonávaným dôkazom a k nanovo vytvorenému skutkovému stavu. Exekučný súd uprel
oprávnenému právo byť účastným na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva

podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, následne na čo konštatoval súd zrušenie účinkov rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu. Takýto výklad je podľa oprávneného neprípustný z dôvodu, že
nevyhnutne predpokladá a vyžaduje inú úpravu procesných práv a povinností účastníkov konania, než
akú obsahuje exekučný poriadok a jednak odporuje systematike zákonnej úpravy pokiaľ ide o prieskum
rozhodcovských rozsudkov všeobecnými súdmi SR. Ani v jednom z týchto prvkov neposkytuje OSP,

ani Exekučný poriadok, ani ZoRK absolútne žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo
vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd, konajúci vo veci samej a teda, napríklad,
vykonať vo veci samej dokazovanie alebo, napríklad rozsudok zrušiť, či zmeniť jeho výrok. Čo sa
týka aplikácie sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúry Európskehosúdneho dvora uviedol oprávnený, že nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o
smernicu EHS č. 93/19/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva,
je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona

je výlučne indikatívny, a v žiadnom prípade nie interpretačný. Pričom taktiež podľa oprávneného pokiaľ
by súd uvažoval o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, tak nie je možné brať do úvahy judikatúru
ESD, nakoľko judikatúra ESD vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne, alebo rozhodcovské
doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto konania
- bezprostredne záväzná. Teóriu o tzv. eurokonformnom výklade právnych noriem národného práva je

možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku, ak pre to dáva národná judikatúra
interpretačný priestor, a to spôsobom, ktorý je zlučiteľný s ústavnými požiadavkami právneho poriadku.
Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
nemožno priamo aplikovať nakoľko ide o sekundárny prameň práva a je záväzný pre každý členský
štát, nemožno ju použiť v horizontálnych vzťahoch medzi subjektmi súkromného práva, obzvlášť ak
už bola do právneho poriadku implementovaná. Zverom oprávnený dodal, že postupom exekučného

súdu bol narušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek
právny úkon, ho nezákonne chráni len na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahrádza pasivitu
povinného. Oprávnený má za to, že súdy by myli viesť k dodržiavaniu zákonov a povinností, a nie
jednostranne zvýhodňovať dlžníkov, ktorí sa vlastným konaním ocitnú na prahu exekúcie. Exekučný súd
svojim postupom znemožnil uplatniť právo oprávneného priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa

v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania
(§ 37 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 357 písm.

a) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 VSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), a
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
je potrebné ako vo výroku vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 470 CSP ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, čiže pred 1.7.2016.

8. Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP. v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia
rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:

9. Podľa § 243d Exekučného poriadku sa na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

10. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

11. Podľa § 230 CSP, ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

12. Ak Exekučný poriadok neupravuje otázku prekážky veci právoplatne rozhodnutej, nie je možné bez
ďalšieho vyvodiť, že nemožno použiť úpravu tejto otázky zakotvenú v ustanoveniach CSP, pretože takýto
záver je v priamom rozpore s výslovným znením cit. ustanovenia § 9a ods. 1 Exekučného poriadku. Na
tejto skutočnosti nič nemení fakt, že Exekučný poriadok upravuje osobitne tzv. prekážku litispendenciev § 36 ods. 3, na čo poukázal oprávnený, pretože takéto legislatívne riešenie nie je v rozpore s cit. § 9a
ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý predpokladá iba tzv. subsidiárne použitie CSP, teda jeho použitie v
prípadoch, ak Exekučný poriadok určité aspekty konania neupravuje.

13. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že v konaní vedenom na Okresnom súde
Galanta pod sp. zn. 13Er/971/2011 medzi tými istými účastníkmi konania a týkajúceho sa toho istého
exekučnéhotitulu-rozhodcovskéhorozsudkusp.zn.WHB0110531zodňa05.11.2010vydanéhoStálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., exekučný

súd právoplatne rozhodol, že exekučný titul je neúčinný, teda že ide o nespôsobilý exekučný titul, na
základe ktorého nie je možné viesť exekúciu.

14. Podľa § 45 ods. 1 písm. b) a c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v
znení účinnom v čase vydania exekučného titulu (ďalej len „ZoRK“), súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený

výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví b)
ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (1). Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v

rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c) (2).

15. Z cit. ustanovenia ZoRK vyplýva oprávnenie exekučného súdu preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Na
to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský

rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré
trpelovadouuvedenouv§40písm.a)alebob)ZoRK,anesmiezaväzovaťnaplnenie,ktoréjeobjektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje
týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania
exekúcie na jeho základe. Odvolací súd tento právny záver judikoval v mnohých exekučných konaniach,

v ktorých bol účastníkom konania oprávnený, a preto je oprávnenému dobre známy.

16. Z uvedeného vyplýva, že ak exekučný súd zastavil exekúciu (resp. zamietol žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a následne zastavil exekučné konanie) z dôvodu nedostatku
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, skúmal hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o

ktorej právoplatne rozhodol. Nie je potom dôvodné ani hospodárne, aby súd opätovne preskúmaval tú
istú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Ak teda došlo k
zastaveniu exekúcie (či exekučného konania), ide síce z hľadiska formy o procesné rozhodnutie, ktoré
však právoplatne vyriešilo hmotnoprávny predpoklad vykonania exekúcie, teda hmotnoprávnu otázku,
ktorú v zmysle cit. § 230 CSP nie je možné prejednávať znova.

17. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom dôvodným, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie ako vo výroku vecne správne, s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. O náhrade prípadných trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 255 CSP v spojení s § 262

CSP vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie.

19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).