Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/199/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211213779
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2211213779.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: M. L., nar. XX. Z. XXXX, bytom O. N., J. N. XXX/XX,
zastúpenej advokátkou: Mgr. Eva Gulyášová, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 328, proti odporcovi:
M. M., nar. X. Z. XXXX, bytom I. X. XX, zast. splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Cimrák
s. r. o., Nitra, Štefánikova 7, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 18. marca 2013 č. k. 12 C/189/2011 - 122 v znení

opravného uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda zo 4. júla 2013 č. k. 12C/189/2011-150 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania r u š í a vec mu vracia
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa I. zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k
nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX pre kat. úz. O. N., a to 4-izbový byt č. 14 (opravným uznesením

bolo číslo bytu opravené na správne číslo 16) vo vchode č. XX na 2. podlaží obytného domu súp.
č. XXX na parcelách registra "C" - zastavané plochy a nádvoria č. XXXX/XX vo výmere 219 m2, č.
XXXX/XX vo výmere 216 m2 a č. XXXX/XX vo výmere 218 m2 s podielom na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku 418/10000; II. nehnuteľnosť
uvedenú vo výroku I. prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky; III. navrhovateľke uložil povinnosť
zaplatiť odporcovi na finančnom vyporiadaní sumu 14.633,33 eur do 3 dní od právoplatnosti takéhoto

rozsudku a IV. odporcovi uložil povinnosť „nahradiť“ navrhovateľke „trovy“ konania vo výške 2.528,89 eur
na trovách právneho zastúpenia a vo výške 811,50 eur na ďalších trovách k rukám právnej zástupkyne
navrhovateľky taktiež do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil
ust. § 142 ods. 1 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení).
Vecne dôvodil, že vyššie nehnuteľnosť vzhľadom na záver znaleckého posudku nie je reálne deliteľná
a s poukazom na zásadu, že nikto nemôže byť nútený, aby zotrvával v spoluvlastníctve, rozhodol

o zrušení podielového spoluvlastníctva účastníkov a nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva
navrhovateľky, ktorá ju aj užíva. Sumu na náhradu za spoluvlastnícky podiel odporcu určil z hodnoty
určenej znalcom ustanoveným v prejednávanej veci napriek námietkam odporcu, majúc za to, že znalec
zrozumiteľne a jednoznačne ozrejmil svoj postup pri určovaní všeobecnej hodnoty bytu a odstránil
akékoľvek pochybnosti. Zo všeobecnej hodnoty bytu určenej znalcom vo výške 43.900 eur predstavuje
jednu tretinu suma 14.633,33 eur. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. §

142 ods. 3 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení),
vecne potom poukázal na snahu navrhovateľky predísť súdnemu konaniu a dohodnúť sa s odporcom,
keď navrhovateľka na vlastné trovy nechala vypracovať znalecký posudok na určenie všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti, v zmysle ktorého záverov prichádzala do úvahy na finančné vyporiadanie suma
13.533,33 eur (v júli 2011), odporca si však nárokoval na finančnom vyporiadaní sumu 17.000 eur. Na
základe toho súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne a je tu povinnosť odporcu

nahradiť navrhovateľke trovy konania, keďže návrh navrhovateľky sa približoval výslednej sume na
finančnom vyporiadaní odporcovi za jeho spoluvlastnícky podiel v súdnom konaní a možno ho zhodnotiťako primeraný. Priznal navrhovateľke náhradu trov konania na zaplatenom súdnom poplatku a na
trovách právneho zastúpenia za 8 úkonov právnej služby (1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia,
2. predžalobná výzva - rokovanie s protistranou /čo je v prípade sporu tejto povahy vyslovene žiaduce/,

3. podanie návrhu na začatie konania, 4. - 6. účasť na pojednávaniach, z ktorých v jedno bolo odročené,
7. účasť na miestnom šetrení so znalcom a 8. písomné vyjadrenie k znaleckému posudku) a to 7x 303,74
eur a 1x 75,93 eur, paušálne výdavky 3x 7,41 eur (pri úkonoch právnej služby vykonaných v roku 2011),
2x 7,63 eur (v roku 2012) a 3x 7,81 eur (v roku 2013), ako aj DPH od roku 2012 (?).

Proti tomuto rozsudku iba v časti trov konania podal včas odvolanie odporca s návrhom na jeho zrušenie
v takejto časti a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne navrhol jeho zmenu
vydaním rozhodnutia v súlade s ust. § 142 ods. 2 O. s. p. Dôvodil, že sa nikdy nebránil zrušeniu a
vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva a jedinou nezhodou medzi účastníkmi bola výška finančného
vyrovnania za jeho spoluvlastnícky podiel. Od samého počiatku namietal iba výšku vyrovnania a jeho
námietka bola opodstatnená, keďže navrhovateľka mu v rámci mimosúdneho rokovania ponúkala

neprimerane nízku cenu. Spočiatku navrhovala a bola ochotná uhradiť iba sumu 11.620 eur, ktorá bola
o 4.976,95 eur nižšia ako suma ním vyplatená na základe kúpnej zmluvy z 5. septembra 2008 za
spoluvlastnícky podiel vo výške 1/3 sestre navrhovateľky (ktorá mu ho odpredala, keď si plánoval s
navrhovateľkou založiť spoločnú domácnosť, keďže v tom čase tvorili harmonický partnerský pár). Asi po
dvoch rokoch si však navrhovateľka našla nového partnera, vzťahy medzi účastníkmi ochladli a odporca

bol nútený byt opustiť. Navrhovateľka mu znemožnila prístup do bytu aj užívanie jeho spoluvlastníckeho
podielu, čím sa v neposlednom rade po dobu dlhšiu ako 2 roky obohacovala na jeho úkor za užívanie
spoločnej veci a to nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu. Navrhovateľka mu aj neskôr ponúkala iba
sumu 13.533,33 eur a opodstatnenosť jeho námietok sa v konečnom dôsledku potvrdila aj v samotnom
konaní, kde na základe znaleckého posudku sa určila výška podielu 1/3 na sumu 14.633,33 eur. Mal

za to, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania nesprávne právne vec posúdil,
keď podľa jeho názoru (odporcu) mal vec posúdiť aj podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p. (či už
pomerným rozdelením náhrady trov alebo vyslovením, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu
právo). Vzhľadom na úspech navrhovateľky v rozsahu 68% a úspech odporcu v rozsahu 32% bolo
potrebné mieru ich úspechu určiť ako rozdiel týchto pomerných úspechov, čo v konečnom dôsledku

znamená úspech odporcu v spore v rozsahu 36% (?). Vytkol súdu prvého stupňa, že nijakým spôsobom
svoje rozhodnutie v časti trov konania bližšie neodôvodnil. V konaní bol úspešný on a na súde sa
ocitol len z dôvodu, že ho navrhovateľka nechcela vyplatiť v adekvátnej výške. Z uvedeného možno
spozorovať špekulatívne konanie navrhovateľky, ktorá sa od počiatku snažila odporcu ukrátiť na tom čo
mu patrí. Zopakoval, že súd prvého stupňa nesprávne rozhodol o trovách konania podľa výnimky zo

zásady upravenej v paragrafe 142 ods. 3 O. s. p., hoci správne mal o trovách rozhodnúť podľa § 142
ods. 2 O. s. p.

Navrhovateľka odvolací návrh nepodala.

Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. vec v medziach odvolania (teda len v
časti trov konania) a to bez pojednávania, pretože tu nešlo o vec samu ani o žiaden zákonom ustanovený
prípad potreby prejednania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu a dospel k záveru, že
rozsudok v napadnutej časti nemožno považovať za správny a to najmä pre absenciu konkrétnych
dôvodov schopných presvedčiť práve o správnosti rozhodnutia spôsobom zvoleným v tejto veci súdom

prvého stupňa, prejavujúcu sa i ako jedna z variácií na postup súdu odnímajúci účastníkom konania
reálnu možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. súd (odvolací) rozhodnutie (súdu prvého stupňa) zruší, len ak
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; podľa písm. h/ rovnakého

paragrafu, odseku i zákona potom rovnako rozhodne, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Konštatovanie, že vada konania vymedzená v prvom z práve odcitovaných ustanovení základného
predpisu občianskeho procesného práva Slovenskej republiky (a inak aj ďalšia vada podľa § 221 ods.

1 písm. g/ O. s. p., spočívajúca v rozhodnutí vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom)
je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces
(inak práva zaručeného v podmienkach tuzemského právneho poriadku okrem zákonov i článkom 46
a nasledujúcimi Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v zneníneskorších ústavných zákonov a tiež článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, tohto inak uverejneného v prílohe oznámenia ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992
Zb.), patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu (v uvedenej súv. por. napr.

uznesenia Krajského súdu v Trnave z 30. júna 2008 č. k. 10Co/152/2008-37 a z 30. novembra 2010
sp. zn. 10Co/210/2010, prvé vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 18C/173/2007 a druhé vo veci
súdu prvého stupňa z prejednávanej veci, teda Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 10C/42/2008).
I podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť

č. 18390/91), Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I ÚS 226/03) a aj
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4 Cdo 171/2005) treba za
porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského

civilného procesu potom vymedzuje (na úrovni zákona) ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p., podľa
ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako
sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom

aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom
takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s už uvedenými požiadavkami je v rozpore
nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho
nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery
zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné

zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto
vyvodené. Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
účastníka); porušením uvedeného práva účastníka konania na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve

zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) - v rámci využitia prípadných riadnych alebo tiež mimoriadnych
opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením
práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá sama osebe nielen dôvod odvolania podľa §
221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným takýmto

ustanovením.

Podľa názoru odvolacieho súdu potom nemôže byť vôbec predmetom diskusie fakt, že práve opísanou
vadou bol postihnutý i rozsudok súdu prvého stupňa z prejednávanej veci v napadnutej časti trov
konania, kde okrem odkazu na jedno z ustanovení procesného práva (obsahujúce inak až 3 dôvody,

pre ktoré čiastočne úspešnému účastníkovi môže súd priznať plnú náhradu trov konania) niet už ničoho
iného, z čoho by bolo možné vyvodiť, ako súd prvého stupňa prišiel k záveru, že navrhovateľka mala
iba čiastočný úspech vo veci, ale i to, ako určil výšku odmeny za 1 úkon právnej služby.

Šlo tu tak najmä pre medzery v právnom posúdení veci (ktorým bude venovaná ďalšia časť tohto

odôvodnenia) o takpovediac ukážkový prípad nepreskúmateľnosti rozhodnutia v napadnutej časti (pre
neuvedenie v ňom takmer žiadnych dôvodov). V záujme zachovania práva účastníkov na spravodlivý
proces so všetkými jeho atribútmi v oboch stupňoch súdov tak odvolaciemu súdu neostávalo iné, než
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2 O. s. p. zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa
odseku 2 rovnakého ustanovenia ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo a napokon podľa

odseku 3 takéhoto ustanovenia aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom

na uplatnený nárok, najmä z aspektu právneho dôvodu návrhu, t. j. skutkového stavu a právnej normy,
ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej. Nárok na čiastočnú náhradu
trov konania sa vypočíta tak, že úspech účastníka konania, ktorému vzniká povinnosť na náhradu
trov, sa odpočíta od úspechu účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu trov a výsledok zakladá
pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. Neúspech

v pomerne nepatrnej časti veci zakladá nárok na celú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva. Pomerne nepatrná časť sa môže týkať napr. príslušenstva alebo takej časti
uplatnenéhonárokuvofinančnomvyjdrení,ktorápodľasúdnejpraxeneprevýši5až10%zcelkovejsumy
reprezentujúcej nárok. Nárok na celú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva vzniká aj vtedy, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy
súdu, tu sa však výška odmeny odvodzuje od prisúdeného (nie od požadovaného).

Úspech vo veci, ktorá je predmetom rozhodovania súdu, je teda tou okolnosťou, ktorá podľa ustanovenia
§ 142 O. s. p. určuje nárok na náhradu trov. K rozhodovaniu o trovách konania je potrebné
zistenie podkladov pre ich priznanie, včítane zistenia, či nie sú u niektorého z účastníkov dané
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemusí súd výnimočne náhradu trov celkom alebo sčasti

priznať (§ 150 ods. 1 O. s. p.). Takýmto dôvodom môže byť aj stanovisko k návrhu na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pred podaním návrhu na súde. Ak spoluvlastník súhlasil
so zrušením spoluvlastníctva a jeho vyporiadaním spôsobom, aký navrhovateľ aj v návrhu na začatie
súdneho konania navrhoval, potom takýto postoj umožňoval uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní
spoluvlastníctva podľa ustanovenia § 141 O. z. Z hľadiska použitia ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p.

má teda význam aj zistenie, či navrhovateľ pred podaním návrhu na začatie konania na súde urobil
spoluvlastníkom návrh na zrušenie spoluvlastníctva a či navrhoval jeho vyporiadanie spôsobom, ktorý
potom uplatnil v návrhu na začatie konania - žalobe a dosiahol plný úspech vo veci.

Pri rozhodovaní o trovách konania v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa z

povahyvecinemôževychádzaťvýlučneztoho,doakejmierysasúdomprijatýspôsobvyporiadaniakryje
s vyporiadaním navrhovaným (či už jednou alebo druhou stranou sporu), inak pri existencii práva tzv.
posledného slova na strane súdu (s nedostatkom viazanosti návrhmi účastníkov), ale treba prihliadať aj
na to, kto a do akej miery sa pričinil o vznik sporu, čiže o nutnosť domáhať sa zrušenia spoluvlastníctva
na súde.

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 226 O. s. p. viazaný a opätovne o otázke ostávajúcej predmetom konania (trovy konania) aj po
tomtorozhodnutíodvolaciehosúdurozhodnúťažporiadnomzváženívšetkýchdoúvahyprichádzajúcich
možností a to s vypravením nového rozhodnutia aj náležitým odôvodnením (rešpektujúcim už vyššie

zmienené požiadavky), berúc pritom do úvahy aj mieru odchýlky konečnej sumy určenej na vykonanie
od prvotných požiadaviek oboch účastníkov.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.