Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. júl 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/209/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314201166
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2314201166.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v právnej

veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35
724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 851 02 Bratislava,
Pajštúnska 5, proti odporcovi: Y. G., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX E., Č. XXXX/XX, t.č.
na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou T. A., zamestnankyňou tunajšieho súdu, o zaplatenie
223,41 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim písomným podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 23. 1. 2014 domáhal, aby
súd odporcu zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 223,41 eura, úroku z omeškania 8,35 eura, úroku
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 223,41 eura od 21. 12. 2010 do zaplatenia a náhradu trov
konania.

Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa §
524 a nasledujúceho Občianskeho zákonníka zo dňa 28. 6. 2011 bola na neho postúpená pohľadávka

z pôvodného veriteľa - postupcu Slovenská sporiteľňa, a.s.

Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom dňa 13. 1. 2006 zmluvu číslo XXXXXXXXX,
ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy
Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla odporcovi peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných
prostriedkov, podmienky splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností aj ďalšie náležitosti
sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach.

Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 1320,62
eura, ktorá pozostávala z istiny 1057,25 eura a riadneho úroku 96,54 eura, úroku z omeškania 166,83
eura v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení, kde postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. deklaruje, že
výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe jej generovaná bankovým systémom a
predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Úrok z omeškania vo výške 166,83
eura si navrhovateľ v tomto konaní neuplatnil.

Podľa Úverovej zmluvy postupca poskytol odporcovi úver vo výške 730,27 eura (22 000,- Sk), ktorý
mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 20,31 eura (612,- Sk) vždy k 20. dňu v mesiaci.
Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil splátky úveru splatné od 20. 2. 2010 do 20. 12. 2010 v počte 11 acelkovej výške 223,41 eura. Zvyšné splátky úveru si navrhovateľ v tomto konaní neuplatnil. Navrhovateľ
si ďalej uplatnil úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom splatnosti
každej splátky úveru samostatne.

Uplatňovaná dlžná suma teda predstavuje 11 neuhradených splátok úveru v celkovej výške 223,41 eura
(t. j. rozdiel medzi neuhradenými splátkami úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných
na tieto splátky).

Zo splatných splátok úveru a na základe uhradených platieb si navrhovateľ vyčíslil úrok z omeškania
nasledovne:
- 9 % zo sumy 20,31 eura od 21. 2. 2010 do 20. 12. 2010 vo výške 1,51 eura;
- 9 % zo sumy 20,31 eura od 21. 3. 2010 do 20. 12. 2010 vo výške 1,37 eura;
- 9 % zo sumy 20,31 eura od 21. 4. 2010 do 20. 12. 2010 vo výške 1,22 eura;
- 9 % zo sumy 20,31 eura od 21. 5. 2010 do 20. 12. 2010 vo výške 1,07 eura;

- 9 % zo sumy 20,31 eura od 21. 6. 2010 do 20. 12. 2010 vo výške 0,91 eura;
- 9 % zo sumy 20,31 eura od 21. 7. 2010 do 20. 12. 2010 vo výške 0,76 eura;
- 9 % zo sumy 20,31 eura od 21. 8. 2010 do 20. 12. 2010 vo výške 0,61 eura;
- 9 % zo sumy 20,31 eura od 21. 9. 2010 do 20. 12. 2010 vo výške 0,45 eura;
- 9 % zo sumy 20,31 eura od 21. 10. 2010 do 20. 12. 2010 vo výške 0,30 eura;

- 9 % zo sumy 20,31 eura od 21. 11. 2010 do 20. 12. 2010 vo výške 0,15 eura;
- 9 % zo sumy 223,41 eura od 21. 12. 2010 do zaplatenia.

Dňa 27. 1. 2014 vydal tunajší súd Platobný rozkaz pod č.k. 31Ro/109/2014 - 33, ktorým návrhu v celom
rozsahu vyhovel. Tento však nebolo možné odporcovi doručiť do vlastných rúk. Súd preto postupoval

podľa § 173 ods. 2 posledná veta O.s.p.

Podľa § 173 ods. 2 O.s.p., Ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho
uznesenímzrušívplnomrozsahu.Toneplatí,aksaplatobnýrozkaztýkaniekoľkýchúčastníkov,zktorých
každý koná sám za seba ( § 91 ods. 1). Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom

vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.

Súd vo veci postupoval ďalej a následne vyhlásil rozsudok postupom podľa § 115a ods. 2 O.s.p.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených a zistil nasledovný skutkový

a právny stav veci:

Dňa 13. 1. 2006 uzatvoril právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa, a.s. s odporcom
zmluvu o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie splátkového
úveru vo výške 22 000, - Sk (730,27 eura) za nasledovných podmienok: typ a výška úrokovej sadzby -

pevná do konečnej splatnosti úveru vo výške 17,30 % ročne, spôsob poskytnutia úveru - jednorazovo
bezhotovostne, poplatok za poskytnutie úveru - bez poplatku, poplatok za správu úveru - 50, - Sk
mesačne (1,66 eura), výška mesačnej splátky - 612, - Sk (20,31 eura), splatnosť prvej splátky istiny 20.
2. 2006, konečná splatnosť úveru 20. 12. 2010, počet splátok 59, periodicita a splatnosť splátok istiny
- mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť úrokov - posledný deň kalendárneho mesiaca,

RPMN 10,45 %, spôsob splácania - inkasným spôsobom z inkasného účtu.

Listom zo dňa 18. 7. 2011 pod značkou XXXX/XXX/XX oznámila Slovenská sporiteľňa, a.s. odporcovi
postúpenie pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka, pričom mu uviedla, že pohľadávka bola
postúpená navrhovateľovi. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok pod číslom XXXX/XXXX/CE a z jej prílohy

číslo 1 mal súd za jednoznačne preukázané, že na základe tejto zmluvy, zo dňa 28. 6. 2011, došlo k
postúpeniu pohľadávky voči odporcovi za Slovenskej sporiteľne, a.s. na navrhovateľa.

Navrhovateľ dôvodil vo svojom návrhu, že uvedená zmluva spĺňa všetky podstatné náležitosti Zmluvy
o úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch. Zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka takzvaným
absolútnym obchodom, a preto právne vzťahy zo Zmluvy o úvere uzavretej pred 1. 1. 2008 sa
spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Do 31.
12. 2007 sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach upravených v §§52 až 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy
upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka.
Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a zákone o spotrebiteľských úveroch číslo

258/2001 Z.z. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v
prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Novelizovaným ustanovením § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1. 1. 2008 a neposudzuje sa ani platnosť
právnychúkonovvzniknutýchpred1.1.2008.Toznamená,žepokiaľpreddňom1.1.2008bolauzavretá
Zmluva o úvere, kde bol dlžníkom spotrebiteľ, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1. 1. 2008

z tejto zmluvy posudzovať podľa ustanovení §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Ak je účastníkom
zmluvného vzťahu spotrebiteľ, je potrebné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch
(lex specialis). Na práva a povinnosti, ktoré nie sú v tomto zákone upravené, tak je potrebné aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka. Použitie Občianskeho zákonníka bolo do 31. 12. 2007 prípustná
len podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, t. j. v prípadoch, ak niektoré otázky nebolo možné riešiť
podľa Obchodného zákonníka. Právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi, môžu byť posudzované

len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy. K uvedenému zaujal nepriamo právne
stanovisko aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v Rozsudku pod spisovou značkou 5 Obo/56/2007 zo
dňa 4. 6. 2008, v ktorého odôvodnení uviedol: „Keďže uplatnená pohľadávka vyplýva zo zmluvy o úvere,
súd 1. stupňa rovnako správne aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže v prípade tohto
zmluvného typu ide o absolútny obchod, takže nie je relevantné, že žalovaná nie je podnikateľkou.“

Keďže si odporca nesplnil svoju povinnosť zo zmluvy o úvere, vyzval ho právny zástupca navrhovateľa,
listom zo dňa 20. 12. 2013, na zaplatenie dlžnej sumy a to najneskôr do 4. 1. 2014.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, účinného k 13. 1. 2006, (1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o

dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinného ku dňu rozhodnutia súdu, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a/ a b/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov,účinnéhok13.1.2006,Naúčelytohtozákonasarozumiea/spotrebiteľskýmúveromdočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(napr. dvojaká úprava premlčania, dualistická právna úprava uznania dlhu, zmluvných pokút, dvojaká
úprava odstúpenia od zmluvy a pod.). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo
fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na záväzkovo-právny
vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade

medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu
má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba podľa názoru
odvolacieho súdu vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva
sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikácioukonkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávne úprave zhoršilo.
Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice Rady 93/13 EHS. Smernica síce
neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani

regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia
spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ). Popretím úveru
ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ,
ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez
ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú vzťahy regulované

Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona
nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských
zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody. Ustanovenie § 54 ods. 1
OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy. Za stavu dualistickej
právnej úpravy (dvojaká právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva) je plošné vylúčenie
občianskoprávnej úpravy inštitútov súkromného práva a naopak paušalizovanie obchodného práva

typického predovšetkým pre podnikateľskú sféru nenáležité. Presadzovanie obchodného práva na
inštitúty upravené v kódexe o občianskych právach len s poukazom na argumentáciu o úveroch ako
absolútnych obchodoch je argumentačne zjednodušené. Súd nijako nepopiera úver ako absolútny
obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka. Odvolací súd len pripomína, že prednosť
majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti

spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 OZ. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu,
nie sú žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy,
za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Uprednostnenie obchodného práva pred ustanoveniami kódexu o občianskych právach
máprespotrebiteľovdiametrálneodlišnénegatívne následky.Prinázorenavrhovateľabysavcelejškále

dualisticky upravených inštitútov súkromného práva malo použiť vždy obchodné právo (napr. vrátane
premlčania), s čím sa podľa súdu zásadne nedá súhlasiť. Spotrebitelia napriek dôvere v objektívne
právo zakotvené v kódexe o občianskych právach by sa museli podrobovať pomerne zložitejšiemu
a vzdialenejšiemu obchodnému právu, ktoré oproti Občianskemu zákonníku zásadne zhoršuje ich
postavenie. Za nedostatočný na presadenie obchodného práva považuje súd aj argument, že rovnaká

právna úprava dopadá na obidve strany zmluvného vzťahu. Súd poznamenáva, že aj právna úprava
v Občianskom zákonníku dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, no je citlivejšia,
zohľadňuje aspekt informovanosti spotrebiteľa, garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času
pri zlom úmysle veriteľa a pod. Nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia,
ktorí uplatňujú veci na súde. Spory iniciované spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument

o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný.

Vzhľadom na uvedené súd potom posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, pričom v zmysle zásady
hospodárnosti a účelnosti súdneho konania, prihliadol na premlčanie.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 veta prvá OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 122 ods. 2 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý

sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak
nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.Účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil
svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak donekonečna neodďaľoval

požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych
vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynutiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované
uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie
je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo
bolobývalovykonané,vdôsledkučohopovinnýsubjektmôžečeliťsúdnemuuplatneniuprávanámietkou

premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik
jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.
Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník
môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s
úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká
(narozdielodpreklúzie),lensaoslabuje,atoprávevtejzložke,ktorápredstavujenárok.Avšakaninárok

premlčaním sám osebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou,
na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak
však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho
(prirodzeného) záväzku (obligácie), čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné
splnenie zo strany povinného subjektu. Ale ak povinný premlčané právo splní, hoci o premlčaní ani

nevedel, nemôže plnené požadovať späť ako bezdôvodné obohatenie.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. súd musí prihliadať na premlčanie ex offo, teda naň prihliada v
spotrebiteľských vzťahoch aj bez námietky odporcu.

Súd sa môže zaoberať premlčaním bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva
veriteľa. Prax súdov v danom prípade uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Ak súd zistí, že
uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania (v danom spotrebiteľskom vzťahu
aj bez námietky), súd už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa. Vychádza z toho, že
tak či tak by žaloba s uplatnenou premlčanou pohľadávkou bola v takom prípade zamietnutá.

Navrhovateľ súdu preukázal, že nastala zročnosť celého dlhu a to dňa 20. 12. 2010, a teda dňa 21.
12. 2010 mohol navrhovateľ žalovať odporcu o zaplatenie dlžnej sumy. Podľa § 101 OZ sa v danom
prípade dlh odporcu premlčal tak dňom 21. 12. 2013. Návrh na súd bol podaný až dňa 23. 1. 2014, t.j.
po uplynutí premlčacej doby.

Súd sa ďalej nezaoberal samotnou podstatou záväzku odporcu voči navrhovateľovi, keďže po premlčaní
v spotrebiteľskom vzťahu nie je možné navrhovateľovi priznať žalovanú sumu.

Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ustanovenie § 142 vyjadruje zásadu zodpovednosti za
výsledok sporového konania. To znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má

právonanáhraduvšetkýchtrovkonania.Náhradajeobmedzenánanáhraduvšetkýchtrovvynaložených
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Súd však odporcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považujeza nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.