Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. február 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 2T/238/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813010559
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Havírová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8813010559.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou v trestnej veci obžalovaného

I. Š. na hlavnom pojednávaní dňa 16. februára 2017 vo Vranove nad Topľou takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaného I. Š., nar. XX.XX.XXXX vo D. T.
U., trvale bytom S. č. XXXX/X, Vranov nad Topľou, zamestnaný, slobodný,

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou právne kvalifikovaného ako prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 24.08.2013, v čase okolo 01:30 hod., v bare „M.,“ nachádzajúcom sa na G. X. I. vo Vranove nad
Topľou, pri odchode z tohto baru odcudzil z jedného z boxov na sedenie tam voľne ponechanú 1 ks
čiernu tašku na notebook, v ktorej s nachádzali 1 ks notebook zn. R. C. XXXXs s nabíjačkou, sériové
číslo X. XXXXMZQ, 1 ks počítačová myš nezistenej značky a výrobného čísla, 1 ks herná konzola Play
Station C. s nabíjačkou, výrobné číslo C. XX-XXXXXXXX-XXXXXXX-C., 1 ks 2GB USB kľúč nezistenej
značky a výrobného čísla, 1 ks 500 MB USB kľúč nezistenej značky a výrobného čísla, 1 ks zapaľovač
zn. F. W. nezisteného výrobného čísla, 1 ks zamestnanecká vstupná čipová karta fi. O.-G. G., s.r.o., 1

zväzok kľúčov s dvomi fabkovými kľúčmi a 1 ks bezpečnostný zámok k Pc zn. Y., čím týmto konaním
pre poškodeného I. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, okr. Vranov nad Topľou, spôsobil škodu
vo výške 866,63 Eur,

z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodeného I. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX,
okr. Vranov nad Topľou, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný súdny proces, prípadne na
konanie pred iným príslušným orgánom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry vo Vranove nad Topľou podal dňa 17.12.2013 obžalobu na I. Š. pre
skutok, ktorý kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal obžalovaný
dopustiť na tom skutkovom základe ako je uvedené v obžalobnom návrhu.

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému I. Š. urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Tr.
poriadku. Obžalovaný Š. vyhlásil, že je nevinný.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom poškodeného I. R., prečítaním výpovede
obžalovaného I. Š. z prípravného konania, výsluchom svedka T.. I.. G. W., neskôr aj výsluchom svedkov
V. G., I. U., N. Y. a N. Y., oboznámením listinných dôkazov vrátane ostatného spisového materiálu
príslušného orgánu činného v trestnom konaní, na základe čoho zistil nasledovné.Obžalovaný I. Š. na hlavnom pojednávaní využil svoje zákonné právo a vo veci odmietol vypovedať.
V prípravnom konaní, výpoveď ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní, obžalovaný uviedol, že

dňa 24.08.2013 v čase okolo 01.00 hod. prišiel do baru „ M. „ , v ktorom sa stretol s kamarátmi I. U.I.,
V. G. a N. Y.. V čase okolo 01.15 hod. vzal bundu, ktorú požičal svedkovi I. U. dňa 23.08.2013 v čase
okolo 18.00 hod. a pomaly sa chystal na odchod z baru. V momente, keď si vzal bundu si všimol, že
pri stole je aj nejaká čierna taška na notebook. V čase okolo 01.30 hod. všetci z baru odišli, pričom on
išiel ako posledný a všimol si, že tú čiernu tašku si nikto nezobral. Myslel si, že táto nepatrí žiadnemu

z jeho kamarátov a preto sa rozhodol, že ju zoberie v úmysle, že ju ukradne, pretože si myslel, že by v
nej mohli byť nejaké cenné veci. Keď z baru vyšiel, tak jeho kamaráti už boli preč a on otvoril tú tašku,
čo zobral. Videl, že sa v nej nachádzal nejaký notebook s nabíjačkou a myšou, Play Station, dva USB
kľúče, nejaká karta, zapaľovač a zväzok kľúčov. Po nejakej chvíli si uvedomil, že tú tašku nemal zobrať
a preto ju cestou domov nechal za budovou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou,
ktorá je hneď pred barom „ M. „. Výslovne vyhlásil, že spáchal skutok a svoje konanie oľutoval. Uvedený

skutok spáchal kvôli tomu, že najprv si uvedené veci chcel privlastniť a až potom sa rozhodol, že to asi
nebol dobrý nápad, tak preto s tými vecami naložil tak, ako uviedol. Vyjadril sa, že spôsobenú škodu je
ochotný uhradiť a s poškodeným sa dohodne na jej náhrade, čo dosiaľ neurobil.

Poškodený I. R. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že v uvedený deň prišiel do baru „M. „ so svedkami

I. U.I., V. G. a N. Y. v čase okolo 23.00 hod. Po uplynutí nejakého času vyšiel von pred bar, kde sa
rozprával so svojou priateľkou v trvaní asi 40 minút. Po ukončení rozhovoru s ňou sa vrátil naspäť do
baru k miestu, pri ktorom sedel spolu s ďalšími kamarátmi. Po príchode k tomuto boxu na sedenie si
všimol, že mu chýba brošňa s notebookom. Z uvedeného dôvodu zatelefonoval svedkovi U. a opýtal
sa ho, či mu pomôže s hľadaním jeho tašky. Spoločne s týmto svedkom išiel za barmanom, ktorého

sa opýtal, či neodložil tašku s notebookom za pult. S týmto svedkom takisto prezrel okolie baru. Keď
nič nenašli, spolu so svedkom U. išiel prespať k jeho bratovi a nasledujúci deň ráno podal trestné
oznámenie na políciu. Poškodený presne opísal jednotlivé veci, ktoré mu boli odcudzené, dátum ich
nadobudnutia ako aj ich hodnotu. Ďalej uvedený poškodený vypovedal, že v bare „ M. „ si všimol aj
obžalovaného Š., ktorého predtým poznal z videnia. Nemal žiadne podozrenie na žiadnu osobu, ktorá

by mu mohla ukradnúť uvedenú tašku s notebookom a ostatnými odcudzenými vecami. Obžalovaného
Š. sa neopýtal, či mu ukradol predmetnú tašku s vecami. Uviedol, že pred odchodom z baru z dôvodu
zatelefonovania svojej priateľke nepoveril žiadnu osobu dohľadom nad jeho osobnými vecami. Vyjadril
sa, že asi dva dni po podaní trestného oznámenia, kedy po prezretí okolia baru ako aj samotného baru
nič nenašiel, kontaktoval majiteľa baru s požiadavkou vydania kamerových záznamov z uvedeného

dňa. Na kamerových záznamoch po polnoci uvedeného dňa videl osobu, ktorá si dala jeho tašku pod
koženku. V osobe, ktorá si uvedenú tašku na notebook dala po koženku nespoznal žiadnu osobu.
Zdôraznil, že uvedené kamery nie sú v bare „ M. „umiestnené najideálnejšie, pričom uvedený stôl je z
hľadiska kamerových záznamov umiestnený najhoršie. Domnieval sa, že uvedené kamerové záznamy
si zabezpečí polícia. Poukázal aj na skutočnosť, že znalec, ktorý by si prezrel tieto kamerové záznamy,

by mohol vedieť odfiltrovať rušivé momenty a tak by mohol túto osobu lepšie identifikovať.

Svedok T.. I.. G. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 12.09.2013 bol obžalovaný Š. vypočutý ako
podozrivá osoba v zmysle ust. § 196 ods. 2 veta druhá Tr. poriadku, avšak uvedený výsluch nevykonával
on, ale operatívny pracovník Kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Vranov nad Topľou T.. I..

V. C.B.. Uvedená výpoveď obžalovaného sa nenachádza v spisovom materiáli z toho dôvodu, že
obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal a keďže obžalovaný nenamietal a nepopieral spáchanie
skutku, tak do zápisnice zo dňa 31.10.2013 uviedol, že obžalovaný sa odvoláva na svoj výsluch zo dňa
12.09.2013. Obžalovaný Š. aj pred ním vypovedal tak ako pred kolegom z kriminálnej polície a skutkové
okolnosti opäť zopakoval. Obžalovaný pri tomto výsluchu spolupracoval a k spáchaniu skutku sa priznal.

Jeho výpoveď ako podozrivej osoby sa v spise nenachádza z toho dôvodu, že podľa zaužívaného
postupu sa do spisu zakladajú len jednotlivé výsluchy či úkony po vznesení obvinenia obvinenému a len
na tieto úkony sa prihliada. Výsluch obžalovaného ako podozrivého sa pritom nenachádza v rovnopise
spisového materiálu, ktorý zostáva na polícii a v ktorom sa nachádza aj ostatný spisový materiál.
Pred výsluchom obžalovaného riadne poučil v zmysle procesných ustanovení Trestného poriadku.

Obžalovaný nebol nútený k výpovedi, zopakoval a trval na tom, čo vypovedal predtým. Nemal pritom
žiadne pochybnosti o spôsobilosti obžalovaného pochopiť význam trestného stíhania. Obžalovaného sa
opýtal, či trvá na tom, čo vypovedal, obžalovaný uviedol, že trvá a zopakoval to, čo predtým vypovedal.Pokiaľ by obžalovanému kládol doplňujúce otázky, tak by tieto otázky výslovne označil ako doplňujúce
otázky na konci výsluchu obžalovaného.

Svedok V. G. v konaní pred súdom uviedol, že spolu so svedkom U. a poškodeným R. prišli do baru
„M. v uvedený deň, avšak nevedel uviesť, kedy presne. Na mnohé okolnosti tohto večera si nepamätal
z dôvodu zvýšeného požitia alkoholických nápojov. Vypovedal, že sedel v prvom boxe napravo od
vchodových dverí spolu s poškodeným R., obžalovaným Š. a svedkom U., pričom svedkyňa Y. tam
nebola. S obžalovaným Š. bol v kamarátskom vzťahu. Poškodený R. v ten večer mal so sebou tašku

s notebookom. Uviedol, že do baru prišiel asi okolo 20:00 hod. a po záverečnej v čase okolo 01:00
hod. z neho odišiel. Vyjadril sa, že on, svedok Tichý a poškodený R. boli aj pri bare. Obžalovaný Š.
pritom sedel s nimi v boxe, aj bol s nimi pri bare. Nepamätal si, či poškodený R. bol aj mimo baru a
či prípadne telefonoval s priateľkou. Nepamätal si tiež, s kým odišiel z tohto baru, keďže mal vtedy
vo veľkom množstve požité alkoholické nápoje. Vyjadril sa takisto, že svedok U. mu napísal, že bol
ukradnutý notebook poškodenému R.. Mal vedomosť o tom, že poškodený R. bol na ďalší deň v bare s

matkou, že spolu hľadali túto tašku pod stolom v bare, avšak nevedel, či túto tašku nakoniec našli. Nemal
ani podozrenie, kto mohol túto tašku poškodenému R. ukradnúť. Potvrdil viaceré svoje vyjadrenia z
prípravného konania, kedy uviedol, že od svedka V. G. sa dozvedel, že osobné veci spolu s poškodeným
R. mali uložené v boxe, ktorý sa nachádzal vedľa hracích automatov a tiež, že asi hodinu po tom, ako do
baruprišielon,takzanímdobaruprišielajobžalovanýŠ..Súhlasilajsosvojímvyjadrenímzprípravného

konania, kedy uviedol, že z baru odchádzal so svedkom I. U., ku ktorému išiel prenocovať asi okolo
02:00 hod. a pripustil, že s nimi odchádzala aj svedkyňa Y.. Nepamätal si pritom, že by po odchode z
baru po nejakom čas zatelefonoval svedkovi Tichému poškodený R. s tým, že nemá svoj notebook, že
by potom obaja prišli za poškodeným do baru, kde tašku poškodeného s notebookom hľadali, avšak ju
nenašli a že by na to všetci traja odošli k nemu domov s tým, že u neho prenocovali poškodený R. a

svedok U.. Nevidel, že by obžalovaný Š. zobral tašku poškodeného s notebookom. Vyjadril sa tiež, že
spolu s policajtom si prezrel kamerový záznam z baru, avšak tento záznam zachytával len barový pult
a nebola na ňom zaznamenaná osoba, ktorá zobrala tašku poškodeného s notebookom.

Z výpovede svedka I. U. na hlavnom pojednávaní súd zistil, že obžalovaný Š. bol švagor jeho brata.

Spomenulsi,ževtedyprišieldobaru„M.“spoluspoškodenýmI.R..PoškodenýR.sitaškusnotebookom
položil k boxu a potom spolu odišli k baru. Poškodený R. mu neskôr oznámil, že nemá svoj notebook.
Vyjadril sa tiež, že svedkovia G. a Y. prišli do baru a spolu s nimi mal prísť do baru aj obžalovaný Š.. Spolu
s poškodeným R. si odložili veci do boxu a potom sa obaja zdržiavali pri bare. Uviedol, že poškodený R.
mal so sebou tašku s notebookom, pričom až na druhý deň mu poškodený povedal, že tam mal aj malú

hraciu konzolu. Nevedel uviesť, či sa v bare zdržiaval aj obžalovaný Š.. Všimol si tiež, že poškodený R.
išiel aj mimo bar telefonovať. Z baru odišiel po polnoci spolu s poškodeným a so svedkom G., pričom
si nespomenul, či s nimi odišla aj svedkyňa Y.. Neskôr mu poškodený R., keď vytriezvel pri bare, po
polnoci, povedal, že mu zmizol notebook. Nespomenul si, či v tom boxe, v ktorom mal uložené veci on
ako aj poškodený R. sedel aj obžalovaný Š. alebo či sa nezdržiaval v blízkosti tohto boxu. V súvislosti

s tvrdením obžalovaného ako podozrivej osoby v prípravnom konaní, že mu mal požičať svoju bundu
pripustil,žemoholmaťvtedypožičanúbundu,keďžeužvčaseokolo14:00hod.odišielnajarmokavtedy
mal určite na sebe len tričko, takže si bundu od niekoho mohol požičať, ale nepamätal si, či mal požičanú
bundu konkrétne od obžalovaného Š.. Takisto si v bare, v ktorom sa v tom čase nachádzalo veľa ľudí,
nevšimol žiadnu podozrivú osobu a takisto nemal podozrenie on alebo nejaká iná osoba, kto mohol túto

tašku s notebookom poškodenému R. odcudziť. Vyjadril sa tiež, že v tomto zariadení boli kamerové
záznamy, tieto však nevidel, avšak svedok G. si na polícii prezrel tieto kamerové záznamy. Svedok G.
mu potom povedal, že na nich nič poriadne nebolo vidno kvôli slabej kvalite. Pripustil, že poškodený R.
mohol mať so sebou aj cestovnú tašku a takisto uviedol, že vtedy zaregistroval prítomnosť obžalovaného
Š. v bare. Nevšimol si však, že by obžalovaný Š. ukradol tašku s notebookom poškodenému R..

Podľa svedeckej výpovede svedkyne N. Y. pri opätovnom prejedaní veci na súde prvého stupňa, táto
dňa 23.08.2013 po ukončení tréningu v súbore D., spolu s ostatnými členmi tohto zoskupenia odišla na
jarmok a z jarmoku zas spolu odišli do baru „M.. Počas svojho pobytu v tomto bare bola len pri bare
a potom odišla domov na taxíku. Svedok I. U. jej neskôr zatelefonoval, pravdepodobne počas jej cesty

taxíkom a opýtal sa jej, či nemá vedomosť o tom, že poškodenému R., jeho kamarátovi, zmizol notebook.
Ona si však vtedy nič nevšimla. Do baru „M. pritom prišla spoločne so svedkom V. G. ako aj svedkom I.
U.. S poškodeným R. sa predtým nepoznala a asi jej ho predstavil jej kamarát, svedok U.. Uviedla tiež,
že ona bola pri bare a poškodený R. so svedkom U. sedeli v boxe. Svedok V. G. zas bol aj pri nej, pribare a nevedela uviesť, či sedel aj niekde inde. Poškodený R. mal so sebou notebook, avšak nevedela,
či ho mal v nejakej taške a tiež, či mal so sebou aj nejaké iné veci. Nevedela uviesť čas, kedy odišla
z baru a to sama na taxíku, avšak do baru prišli asi po 24:00 hod., keď sa skončil jarmok a v bare sa

zdržala asi hodinu. Nevšimla si tiež nijakú konkrétnu osobu, ktorá by odcudzila poškodenému R. tašku
na notebook. O odcudzení tohto notebooku sa dozvedela od svedka I. U., potvrdila však pravdivosť
svojho vyjadrenia z prípravného konania, že jej počas cesty domov v taxíku zatelefonoval svedok V. G..
Nakoniec tak pripustila verziu, že jej mohol telefonicky oznámiť túto skutočnosť buď svedok V. G. alebo
svedok I. U.Ý. s tým, že trvala na svojej výpovedi v prípravnom konaní. Vyjadrila sa tiež, že poškodený

R. sedel v prvom boxe napravo od dverí spolu so svedkom U. a svedok G. zas bol viac s ňou pri bare.
Nemala vedomosť o tom, či si svedok I. U. požičal v ten večer bundu od obžalovaného Š., ktorého
poznala z toho dôvodu, že jeho sestra chodila s ňou do súboru, niekedy za ňou zašiel aj obžalovaný Š.,
ktorý si s nimi niekedy išiel aj posedieť do rôznych zariadení a tento bol zároveň švagrom brata svedka
U.. Zdôraznila, že osobu poškodeného si v uvedený večer nevšímala, keďže ho predtým nepoznala a
takisto si nevšímala ani pohyb obžalovaného Š. po bare, prípadne, v koho spoločnosti sa zdržiaval.

Svedok N. Y., vypočutý tiež až v ďalšom konaní pred súdom uviedol, že príslušným orgánom polície
bol upovedomený o tom, že v bare „M., ktorý v tom čase prevádzkoval, došlo ku krádeži notebooku.
Príslušníci polície ho požiadali o vydanie kamerového záznamu z tohto baru. Neskôr mu oznámili,
že tento kamerový záznam sa nedá stiahnuť. Poprel, že by ho kontaktoval poškodený R. ohľadne

predmetnej krádeže. Zamestnanci tohto zariadenia takisto nemali vedomosť o krádeži tohto notebooku.
Podrobne opísal, že v tomto bare bolo umiestnených dohromady päť kamier, jedna kamera zaberala
barový pult; druhá bola zameraná na stred baru, kde sa nachádzal biliard ako aj stred tohto zariadenia;
tretia bola zameraná na hlavný vchod; štvrtá bola zameraná na výherné automaty a piata bola pri
WC, vzadu. Uviedol, že predmetné zariadenie pozostávalo z jednej veľkej miestnosti v tvare „L,“ ktorá

bola predelená drevenými predelmi. V jednej časti tohto zariadenia sa nachádzali automaty, kde bola
samostatná kamera, pri WC vzadu bola takisto samostatná kamera a jedna kamera bola zameraná
na vchod. Vyjadril sa tiež, že z baru smerujú aj schody do R. strediska, ale na tomto mieste nebola
namontovaná žiadna kamera. V čase spáchania skutku bolo v bare spolu šesť boxov a ďalších šesť
stolov, ktoré však boli predelené a na tieto stoly neboli zamerané kamery. Prevažná časť kamier bola

zameraná na stred tejto miestnosti, kde bol biliard, keďže tam bolo najviac ľudí. Tieto kamery sčasti
zaznamenávali aj boxy, ale posledný box, v ktorom mala byť umiestnená predmetná taška poškodeného
s notebookom, bol od WC vo vzdialenosti asi desať metrov, takže uvedené miesto nebolo možné natoľko
dobre snímať uvedenými kamerami. Vyjadril sa tiež, že pokiaľ mal niekto záujem si tieto kamerové
záznamy prezrieť, tak si ich musel stiahnuť na USB kľúč, že tieto záznamy sa uschovávali asi desať

až štrnásť dní a že on sám ich nevidel. Bližšie opísal, že príslušníkom polície umožnil stiahnuť si tento
záznam, pričom títo mu neskôr oznámili, že sa s tým nedá nič robiť, z čoho usúdil, že pravdepodobne na
tomto zázname nevideli páchateľa. Vo vzťahu k tvrdeniu poškodeného R., že tento ho mal kontaktovať
a ktorému mal umožniť si prezrieť kamerové záznamy, pripustil možnosť, že to poškodenému umožnil,
ale zároveň uviedol, že to mohol byť jeden z jeho troch synov. Bližšie opísal, že box pri vchode, blízko

hracích automatov, mohol byť v zábere sčasti z kamery, ktorá bola zameraná na hlavný vchod a sčasti
v zábere kamery smerujúcej od WC, avšak tento box bol vo väčšej vzdialenosti od WC ďalej, čiže bolo
na ňom ťažšie niečo rozpoznať. Obžalovaného Š. pritom poznal len z kostola.

Vo veci bola vyhotovená zápisnica o ohliadke miesta činu s príslušnou fotodokumentáciou ako aj

zabezpečený úradný záznam o podaní vysvetlenia matkou poškodeného Z. R.. V ďalšom konaní
pred súdom bol zo strany príslušného orgánu činného v trestnom konaní súdu predložený aj originál
vyšetrovacieho spisu ako aj ostatný spisový materiál týkajúci sa predmetnej trestnej veci a tiež aj
oznámenie zamestnankyne Ministerstva vnútra SR o rozhodnutí ministra vnútra SR o neoslobodení od
povinnosti mlčanlivosti príslušníkov Policajného zboru SR Y.. I.. V. C. a T.. M. D..

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne, nemal súd
za preukázané, že skutok uvedený v obžalobnom návrhu spáchal obžalovaný I. Š..

V predmetnej trestnej veci podstata žalovanej trestnej činnosti mala spočívať v tom, že v nočných
hodinách zo dňa 23.08.2013 na deň 24.08.2013 mal obžalovaný Š. z baru „ M. „ odcudziť čiernu tašku,
v ktorej sa nachádzal notebook s nabíjačkou, počítačová myš, herná konzola s nabíjačkou, 1 ks 2 GB
USB kľúča, 1 ks 500 MB USB kľúča, 1 ks zapaľovač zn. F. W., 1 ks zamestnaneckej vstupnej čipovejkarty, 1 zväzok kľúčov s dvoma fabkovými kľúčmi a 1 ks bezpečnostného zámku k PC zn. Y., čím
poškodenému R. mala vzniknúť škoda vo výške 866,63 eur. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že
v nočných hodinách zo dňa 23.08.2013 na deň 24.08.2013 do baru „ M. „ došiel poškodený R., ktorý

na hlavnom pojednávaní uviedol, že spoločne s ním prišli do tohto zariadenia aj svedkovia U., G. a Y.,
pričom ešte v prípravnom konaní uviedol, že do baru vstúpil spoločne so svedkom I. U., s ktorým si spolu
sadli do jedného z boxu napravo od vstupu do baru za hracími automatmi a že neskôr do uvedeného
zariadenia prišli aj svedkovia V. G. a N. Y.. Poškodený R. vypovedal na hlavnom pojednávaní ako aj
v prípravnom konaní, čo potvrdil aj svedok I. U., že so sebou priniesol na uvedené miesto tašku na

notebook ako aj cestovnú tašku, keďže v uvedený večer sa vrátil z Y., v ktorých študoval aj pracoval.
Poškodený R. po uplynutí nejakého času vyšiel von pred bar, kde telefonoval so svojou priateľkou,
pričom tento telefonát mal trvať približne 40 minút. Po opätovnom návrate do baru „M.“ zistil, že sa v
ňom nenachádzajú jeho kamaráti, svedkovia U., G. a ani Y. a že z miesta, kde sedel, bola odcudzená
čierna taška s notebookom ako aj s ďalším príslušenstvom. Po tomto zistení telefonicky kontaktoval
svojho kamaráta, svedka I. U., s ktorým išiel spoločne za barmanom a opýtal sa ho, či mu neodložil

túto tašku na notebook za bar. S uvedeným svedkom takisto prehľadali priestor baru ako aj priestor
pred barom, pričom sa im uvedenú tašku nepodarilo nájsť. Poškodený R. ako aj ostatní vo veci vypočutí
svedkovia, kamaráti tohto poškodeného, s výnimkou svedkyne Y., ktorá až v ďalšom konaní pred súdom
nepriamo potvrdila, tak ako ostatní svedkovia, že v bare sa v čase ich zdržiavania sa v ňom nachádzal aj
obžalovaný I. Š., ktorého predtým väčšinou poznali len z videnia. Svedkyňa Y. ešte v prípravnom konaní

len uviedla, že prítomnosť obžalovaného Š. si v uvedený večer v bare „M.“ nevšimla a potvrdila, že
naposledyvidelaobžalovanéhovtedy,keďsaeštepredpríchodomdobaru„M.“spoločnesnimizdržiaval
v reštaurácii „O. C.“. Poškodený až na hlavnom pojednávaní uviedol, že dva dni po podaní trestného
oznámenia zašiel za majiteľom baru, ktorého požiadal o prezretie si kamerových záznamov z uvedenej
noci, ktoré zaznamenávali dianie v predmetnom bare. Na týchto záznamoch zachytávajúcich dianie v

bare „M.“ po polnoci uvedeného dňa 24.08.2013 spozoroval len osobu oblečenú v koženke, ktorá si jeho
tašku na notebook schovala pod túto koženku. V osobe, ktorá mu uvedenú tašku na notebook zobrala,
nespoznal konkrétnu osobu. Poznamenal, že uvedené kamerové záznamy z baru „M.“ si v prípravnom
konaní nezabezpečili orgány polície, ktoré ich mohli predložiť znalcovi z príslušného odboru, ktorý by
tieto záznamy vedel lepšie vyhodnotiť za účelom zistenia identity páchateľa.

V ďalšom konaní pred súdom boli pritom vypočutí aj jednotliví svedkovia, ktorých výpovede z
prípravného konania boli pôvodne v konaní pred súdom prečítané. Z výpovedí svedkov G., U. a Y. súd
zistil,žev neskorýchnočnýchhodináchzodňa23.08.2013nadeň24.08.2013prišlidobaru„M.“.Svedok
G. pritom uviedol, že do baru prišiel spoločne so svedkom U. a s poškodeným R., zatiaľ čo svedok U.

uviedol, že do uvedeného zariadenia vstúpil spolu s poškodeným R., aj keď výslovne nevedel uviesť,
či do uvedeného zariadenia prišiel aj s inou osobou. Svedkyňa Y. zas vypovedala, že do uvedeného
zariadenia vošla spolu so svedkami U. a G.. Zo svedeckých výpovedí týchto svedkov ďalej vyplýva, že
po príchode do predmetného baru si svedkovia U., G., ale hlavne poškodený R. uložili svoje osobné
veci do jedného z boxov a to podľa vyjadrenia svedkyne Y., do prvého boxu napravo od vchodových

dverí. Týmito výpoveďami bolo ďalej preukázané, že svedkyňa Y. spolu so svedkom G. sa v tomto bare
zdržiavali predovšetkým pri barovom pulte a svedok U. spolu s poškodeným R. sa nachádzali zas pri
boxe, v ktorom mali uložené svoje osobné veci. Na druhej strane obaja títo svedkovia, teda svedok
U. a poškodený R. tvrdili, že aj oni sa istý čas zdržiavali aj pri barovom pulte. Títo vyššie uvedení
svedkovia si pritom nevšimli, že poškodený R. tento bar na istý čas aj opustil a že pred uvedeným

zariadením telefonoval so svojou vtedajšou priateľkou. Súd mal zároveň týmito svedeckými výpoveďami
za nepochybne preukázanú aj tú skutočnosť, že poškodený R. do tohto zariadenia vstúpil s taškou na
notebook ako aj s cestovnou taškou. Z vyjadrení samotných svedkov a to konkrétne svedkov U. a G.
však ďalej vyplýva, že v uvedený večer boli pod značným vplyvom alkoholických nápojov a spolu so
svedkyňou Y.I. v konaní pred súdom zhodne uviedli, že vzhľadom na uplynutie dlhšieho obdobia od času

spáchaniaskutku,sibližšienepamätalipriebehceléhouvedenéhovečera.Uvedenísvedkoviataknemali
žiadnu vedomosť o osobe páchateľa, ktorá v predmetný večer odcudzila z boxu tašku s notebookom
poškodenému R.. Svedok G. až na hlavnom pojednávaní uviedol tú dôležitú skutočnosť, že neskôr mu
bol príslušníkom polície prehratý obrazový záznam, na ktorom však bol zachytený len samotný barový
pult, pričom na ňom vôbec nebol vidieť box, v ktorom sedeli. Naproti tomu zas poškodený R. tvrdil, že

spolu s majiteľom tohto podniku, svedkom Y., si prezrel uvedený kamerový záznam. Svedok Y., vypočutý
takisto až v priebehu ďalšieho hlavného pojednávania, však naproti tomu tvrdil, že s poškodeným R. sa
vôbec nestretol, avšak pripustil tú možnosť, že tento poškodený sa prípadne mohol stretnúť s jedným
z jeho troch synov, ktorí podľa jeho vyjadrenia vedeli obsluhovať zariadenie, na ktorom sa nachádzaluvedený kamerový záznam. Uvedený svedok ďalej uviedol, že v bare „M.“ bolo v čase spáchania skutku
umiestnených päť kamier, pričom jedna z nich zameriavala priestor pri barovom pulte; druhá kamera
snímalastrednúčasťtohtozariadenia,vktorejsanachádzalbiliard;tretiakamerazaznamenávalahlavný

vchod do tohto zariadenia; štvrtá kamera bola nasmerovaná na výherné automaty a piata kamera zas
zaznamenávala priestor v zadnej časti tohto zariadenia, keďže predmetné zariadenie pozostávalo len z
jednej miestnosti v tvare L. Uvedený svedok zdôraznil, že tieto kamery nezaznamenávali celý priestor
baru M., ale len niektoré jeho časti. Uvedený svedok výslovne uviedol, že pokiaľ ide o box, v ktorom
si poškodený R. v inkriminovaný večer uložil tašku s notebookom ako aj s ostatným príslušenstvom

opísanýmvskutkovejveteobžaloby,žetentobymoholbyťzachytenýkamerousnímajúcouhlavnývchod
tohto zariadenia ako aj kamerou, ktorá zas zaznamenávala priestor pred toaletou, avšak predmetný
box na sedenie bol od uvedeného WC vo väčšej vzdialenosti a teda spochybnil, či by na zábere z tejto
kamery bol viditeľný predmetný box. Uvedený svedok tak skonštatoval, že celý predmetný box nebol v
zábere žiadnej z tam umiestnených kamier. Zároveň sa uvedený svedok takisto vyjadril, že príslušníci
polície mu potom, ako im umožnil prístup ku kamerovým záznamom, len oznámili, že tento kamerový

záznam je nepoužiteľný, pričom sa nevedel vyjadriť k tomu, čím tým mali na mysli skutočnosť, že nie sú
schopní uvedený záznam prehrať na svojom technickom zariadení alebo či na takto prehratom zázname
nie je možné identifikovať osobu páchateľa.

Po oboznámení sa s obsahom rovnopisu vyšetrovacieho spisu ako aj ostatného spisového materiálu,

ktorý bol takisto v ďalšom konaní pred prvostupňovým súdom zabezpečený, súd zistil že jeho súčasťou
nie je aj kamerový záznam. Treba zdôrazniť, že z podnetu príslušníkov Okresného riaditeľstva PZ
Vranov nad Topľou zo dňa 12.09.2013 ( čl. 53 ostatného spisového materiálu ) vyplýva, že uvedená
organizačná súčasť policajného zboru zaslala Obvodnému oddeleniu PZ Vranov nad Topľou podnet na
začatie trestného stíhania, pričom jedným zo zabezpečených dôkazov mal byť aj kamerový záznam

z baru „M.“, ktorý však nie je súčasťou tohto spisového materiálu. Je tak zrejmé, že vzhľadom na
neexistenciu tohto záznamu v rovnopise spisového materiálu príslušného orgánu činného v trestnom
konaní, sa ho nepodarilo zabezpečiť ani súdu. V tejto súvislosti však nemožno pritom opomenúť tvrdenie
poškodeného, ktorý neskôr na hlavnom pojednávaní uviedol, že uvedený kamerový záznam si prehral
celkovo dvakrát, keďže na prvýkrát sa mu to nepodarilo a v poradí druhý ním prezretý kamerový záznam

zachytával dianie v uvedenom bare len do 24.00 hod. dňa 24.08.2013. Je pritom nepochybné, že k
spáchaniu skutku malo dôjsť až v čase okolo 01.30 hod., pričom aj z výpovede svedkyne Y. je zrejmé,
že do uvedeného zariadenia mala prísť až v čase o 24.00 hod a že sa v ňom zdržala približne do 01.00
hod., pričom uvedené časového rozpätie mal súd za preukázané aj svedeckými výpoveďami ostatných
vo veci vypočutých svedkov, a to U. a G., pričom svedok U. ešte v rámci prípravného konania uvádzal, že

do tohto zariadenia sa dostavili až v čase okolo polnoci zo dňa 23.08.20013 na deň 24.08.2013, ako aj
samotného poškodeného R.. Z tohto dôvodu je preto rozporné vyjadrenie samotného poškodeného R.,
ktorý najprv v pôvodnom súdnom konaní uvádzal, že na kamerovom zázname videl osobu páchateľa a
neskôrvkonanípredsúdomužzasuviedol,žemalmožnosťvidieťlenkamerovýzáznamvčasedo24.00
hod dňa 23.08.2013, pričom je zrejmé, že do uvedeného zariadenia sa dostavili všetci vo veci vypočutí

svedkovia vrátane neho samotného ako aj obžalovaný až v čase okolo 24.00 hod. dňa 23.08.2013. Je
teda nepochybné, že k odcudzeniu tašky s notebookom a ďalším príslušenstvom opísaným v skutkovej
vete obžaloby patriacich poškodenému R. muselo dôjsť až v skorých ranných hodinách, teda po polnoci,
dňa 24.08.2013. Súd dospel k presvedčeniu, že vzhľadom aj na dobu spáchania skutku je nepochybné,
že kamerový záznam by sa súdu nijakým spôsobom nepodarilo zabezpečiť a na tejto skutočnosti by

nič nezmenil ani výsluch svedka navrhovaného splnomocnencom poškodeného, riadiaceho príslušníka
Okresného riaditeľstva PZ vo Vranove nad Topľou, V.. Y., ktorý podľa vyjadrenia splnomocnenca
poškodeného na hlavnom pojednávaní mal uvedený kamerový záznam odovzdať neidentifikovanému
príslušníkovi Obvodného oddelenia PZ vo Vranove nad Topľou. Ani z výsluchu v pôvodnom súdnom
konaní vypočutého povereného príslušníka PZ I.. W., ktorý v prípravnom konaní v prejednávanej

trestnej veci vykonával jednotlivé vyšetrovacie úkony, nevyplýva, že by v rámci prípravného konania bol
zabezpečený kamerový záznam zachytávajúci predmetné zariadenie v čase spáchania skutku.

Zároveň sa súd nestotožňuje s námietkou splnomocnenca poškodeného, že vo veci mali byť vypočutí
príslušníci Okresného riaditeľstva PZ vo Vranove nad Topľou a to svedkovia Y.. I.. C. a T.. D., ktorých

výsluch mal prvostupňový súd vykonať na základe pokynu nadriadeného súdu. Je nepochybné, že
uvedení svedkovia neboli oslobodení od povinnosti mlčanlivosti rozhodnutím ministra vnútra SR zo dňa
03.02.2017 pod č. G.-B.-XXXX/XXXXXX-XXX z dôvodu, že by mohlo dôjsť k dekonšpirácii metód a
prostriedkov operatívno - pátracej činnosti. Podľa názoru súdu na túto skutočnosť nemá žiaden vplyv táokolnosť,ževčaserozhodovaniavovecisamejsúdnemalkdispozíciiorigináltohtorozhodnutiaministra
vnútra, ale vzhľadom na nedoručenie originálu tohto rozhodnutia do času konania posledného hlavného
pojednávania vychádzal z mailového podania zamestnankyne tohto ústredného orgánu štátnej správy,

z ktorého vyplynulo, že originál uvedeného rozhodnutia o neoslobodení týchto príslušníkov polície
od povinnosti mlčanlivosti bude súdu dodatočne doručené. V súvislosti s námietkou splnomocnenca
poškodeného, že napriek neoslobodeniu týchto príslušníkov polície od povinnosti mlčanlivosti ich mal
súd vypočuť, treba uviesť, že podľa ustálenej súdnej praxe, príslušníci polície, ktorí v predmetnej trestnej
veci nevykonávajú úkony ako poverení príslušníci PZ alebo ako vyšetrovatelia PZ, bez ohľadu na ich

služobné zaradenie v rámci organizačných zložiek policajného zboru, môžu byť v konaní pred súdom
vypočutí, len pokiaľ sú zbavení povinnosti mlčanlivosti podľa § 80 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z.z. o
Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

V tomto smere je potrebné uviesť, že jednotliví, v ďalšom konaní pred súdom vo veci vypočutí svedkovia
a to svedkovia G., U. ako aj Y.Á. ani pri konfrontácii s výpoveďou obžalovaného ako podozrivej osoby

v prípravnom konaní neobjasnili žiadne závažné okolnosti umožňujúce ustáliť vinu obžalovaného Š..
Svedok I. U. pripustil tvrdenie obžalovaného Š., ktoré obžalovaný predniesol ešte v prípravnom konaní,
keď uviedol, že svedok U. mal od neho požičanú v uvedený večer bundu, pričom konkrétne tento svedok
uviedol, že vtedy mohol mať požičanú bundu, ale vôbec nevedel s jednoznačnou istotou uviesť, či túto
bundu mal zapožičanú od obžalovaného Š.. Svedok U. takisto potvrdil vyjadrenie svedka G., že svedok

G. bol predvolaný na príslušný policajný orgán, na ktorom si prezrel kamerový záznam z baru „M.“,
avšak neskôr svedka U. svedok G. informoval len o tom, že kvalita týchto kamerových záznamov bola
veľmi slabá a že na nich nebolo nič viditeľné. Svedok G. tiež vypovedal, že obžalovaný Š. sedel spolu
s ním ako aj so svedkom U. v boxe, ale že bol takisto aj pri barovom pulte. Svedok U. zas vypovedal,
že do uvedeného zariadenia prišiel spolu s poškodeným R. a že svedkovia G. ako aj Y. prišli až po nich,

avšak nevedel s jednoznačnou istotou uviesť, či s nimi prišiel aj samotný obžalovaný a tiež nevedel
uviesť, či obžalovaný sa v predmetnom zariadení v takom istom čase ako on aj zdržiaval. Svedkyňa
Y. zas potvrdila, že svedok G. sa spolu s ňou väčšinu času nachádzal pri bare a že svedok U. ako aj
poškodený R., ktorí do uvedeného zariadenia prišli takisto, sa zas zdržiavali väčšinou v boxe. Uvedená
svedkyňapritomzdôraznila,žesazdržiavalaprevažnepribarovompultestým,ženebolapriamovboxe,

v ktorom mala byť uložená predmetná taška poškodeného R. s notebookom, ale potvrdila prítomnosť
obžalovaného na uvedenom mieste v čase, keď sa v bare „M. zdržiavala aj ona. Všetci vyššie uvedení
svedkovia pritom zhodne uviedli, že si nevšimli, aby akákoľvek osoba odcudzila tašku s notebookom
ako aj ostaným vecami opísanými v skutkovej vete obžaloby poškodenému R. a že o tejto skutočnosti
sa dozvedeli až po svojom odchode z tohto zariadenia.

Obžalovaný Š. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a zároveň využil svoje zákonné právo
a vo veci odmietol vypovedať. V prípravnom konaní sa pritom k spáchaniu žalovaného skutku priznal s
tým, že uviedol, že pri svojom odchode z uvedeného zariadenia si všimol čiernu tašku na notebook, ktorú
nikto so sebou nevzal a keďže sa domnieval, že táto nepatrila žiadnemu z jeho kamarátov, rozhodol

sa ju ukradnúť vzhľadom na to, že predpokladal, že sa v nej môžu nachádzať cenné veci. Uvedenú
tašku neskôr ponechal na mieste za budovou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou,
ktorá sa nachádzala hneď za barom „M.. V rámci tohto svojho výsluchu v prípravnom konaní výslovne
vyhlásil, že spáchal skutok a jeho spáchanie oľutoval. Poškodený R. ako aj ostatní vo veci vypočutí
svedkovia, s výnimkou svedkyne Y., vypovedali ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní

vo vzťahu k osobe obžalovaného, že obžalovaný Š. sa s nimi zdržiaval v bare „M. „ktorého predtým
poznali len z videnia okrem svedka G., ktorý ho už predtým považoval za kamaráta. Uvedení svedkovia
pritom vôbec nenadobudli podozrenie voči konkrétnej osobe, ktorá by mohla ukradnúť čiernu tašku s
notebookom a ďalším príslušenstvom poškodenému R.. Poškodený R. uviedol, že ani na prezretom
kamerovom zázname z baru nespoznal osobu, ktorá mu uvedenú tašku s vecami opísanými v skutkovej

vete obžaloby, vzala.

V predmetnej trestnej veci sa pritom ani nepodarilo zabezpečiť ukradnutú tašku s notebookom a
ostatnými vecami opísanými v skutkovej vete obžaloby a to či už priamo od obžalovaného Š. alebo z
konkrétneho miesta, na ktorom mal obžalovaný tieto veci zanechať. V prípade zaistenia odcudzených

vecí, a to či už samotnej čiernej tašky alebo iných vecí, by bolo možné z nich prípadne získať či
už daktyloskopické odtlačky alebo biologické stopy, ktoré by mohli preukázať identitu osoby, ktorá s
uvedenými vecami manipulovala. Zároveň orgánmi činnými v trestnom konaní ako bolo vyššie uvedené
neboli zabezpečené do príslušného vyšetrovacieho spisu kamerové záznamy zachytávajúce priestorpredmetného baru v inkriminovanú dobu odcudzenia vecí patriacich poškodenému R., ktoré by mohli
byť podrobené znaleckému expertíznemu skúmaniu z príslušného odboru. Vzhľadom na čas súdneho
konania je nepochybné, že takéto záznamy už ani nie je možné získať vzhľadom na dobu ich obvyklého

archivovania. V rámci prípravného konania neboli produkované ani žiadne ďalšie dôkazy či už výpovede
svedkov, ktorí by mohli mať vedomosť o osobe, ktorá uvedenú tašku s ostatnými vecami odcudzila či
iné stopy preukazujúce spáchanie trestného činu či už obžalovaným Š. alebo inou osobou. Je potrebné
zdôrazniť, že ani po opätovnom výsluchu poškodeného R. či svedkov G., U. a Y. priamo na hlavnom
pojednávaní a to aj v kontexte s výpoveďou obžalovaného ešte v prípravnom konaní, pričom títo si

s ohľadom na uplynutie dlhšieho časového úseku od spáchania skutku ako aj požitia alkoholických
nápojov v tej dobe ani na mnohé okolnosti predmetného večera ani nepamätali a títo ani nenadobudli
podozrenie voči konkrétnej osobe, ktorá by sa uvedeného skutku mohla dopustiť.

Vina obžalovaného tak v predmetnej trestnej veci mala byť preukazovaná len usvedčujúcou výpoveďou
obžalovaného Š. v prípravnom konaní. Samotné priznanie obžalovaného a to ešte v prípravnom

konaní s tým, že obžalovaný už v rámci hlavného pojednávania vyhlásil, že je nevinný, je na
vyvodenie záveru súdu o vine obžalovaného nepostačujúce. V zmysle základnej zásady trestného
práva samotné priznanie obvineného nezbavuje orgány činné v trestnom konaní či súd zisťovať iné
okolnosti preukazujúce spáchanie skutku obvineným. Na vyslovenie záveru o vine obžalovaného je
tak potrebné, aby k samotnému priznaniu sa obžalovaného pristúpili hoc aj nepriame dôkazy, ktoré by

potvrdzovali priznanie obžalovaného, teda by preukazovali samotné spáchanie skutku obžalovaným.
Takýmito inými, hoci nepriamymi dôkazmi by mohli byť či už svedecké výpovede alebo biologické či iné
stopy na mieste činu, ktoré by aspoň s určitou pravdepodobnosťou usvedčovali zo spáchania skutku
obžalovaného. Takýmto dôkazom by pochopiteľne mohol byť aj kamerový záznam z predmetného baru
zachytávajúci osobu páchateľa, pokiaľ by kvalita tohto záznamu umožňovala takúto osobu identifikovať.

V prejednávanom prípade však iné dôkazy či už v podobe spomínaných svedeckých výpovedí alebo
stôp umožňujúcich ich znalecké preskúmanie alebo závery znaleckého preskúmania kamerového
záznamu z predmetného miesta činu v inkriminovanej dobe z príslušného odboru, ktoré by usvedčovali
obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku, vo veci neboli zabezpečené. V predmetnej veci je
síce vysoko pravdepodobné, že skutku uvedeného v obžalobnom návrhu sa dopustil obžalovaný Š.,

keďže k jeho spáchaniu sa v prípravnom konaní výslovne priznal a jeho spáchanie oľutoval, pričom
je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že obhajoba až v rámci záverečnej reči v opakovanom
súdnom konaní začala namietať zákonnosť vykonania tohto dôkazu. Obhajoba obžalovaného tiež
až na hlavnom pojednávaní požiadala o predloženie zápisnice o výsluchu obvineného v postavení
podozrivej osoby podľa § 196 ods. 2 veta druhá Tr. poriadku, pričom k obsahu tejto zápisnice bol

vypočutý aj poverený príslušník PZ na hlavnom pojednávaní, je však zrejmé, že okolnosti odcudzenia
čiernej tašky poškodenému R. obžalovaný pri tomto výsluchu opísal zhodne ako vo svojej neskoršej
výpovedi už v postavení obvineného vrátane miesta, kde mal uvedenú tašku s odcudzenými vecami
ponechať. Na vyvodenie jednoznačného záveru o vine obžalovaného však vykonané dokazovanie nie
je postačujúce, keďže jediným usvedčujúcim dôkazom preukazujúcim spáchanie činu obžalovaným

je jeho samotná výpoveď ešte v prípravnom konaní, pričom na hlavnom pojednávaní obžalovaný už
spáchanieskutkupoprel.Orgánomčinnýmvtrestnomkonaníaanisúdusanepodarilozabezpečiťďalšie
dôkazy, ktoré by, hoci nepriamo, preukazovali vinu obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku.
Na preukázanie viny obžalovaného súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím
nerušenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku spoľahlivo preukazujú

všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučujú
možnosť akéhokoľvek iného záveru. Je potrebné takisto poznamenať, že ani z iných skutočností,
predovšetkým zo správ príslušných štátnych orgánov nevyplýva, že by sa obžalovaný v minulosti pred
spáchaním žalovaného konania dopustil nejakého protiprávneho konania. Ostatní vo veci vypočutí
svedkovia, a to vrátane poškodeného R., nepredniesli ani podozrenie voči konkrétnej osobe, ktorá

predmetnú tašku s príslušenstvom mala odcudziť z baru „M..

Súd preto dospel k záveru, že ani po doplnení dokazovania v zmysle pokynov nadriadeného súdu sa
nepodarilo odstrániť existujúcu dôkaznú núdzu a teda súd ani nemal dostatok dôkazov umožňujúcich
jednoznačne ustáliť osobu páchateľa predmetného skutku. Výsledky dokazovania teda preukázali, že

skutok uvedený v obžalobnom návrhu sa stal, tento vykazuje znaky trestného činu krádeže podľa
§ 212 ods. 1 Tr. zákona, avšak nebolo bez akýkoľvek pochybností preukázané, že skutku sa mal
dopustiť konkrétne obžalovaný I. Š.. V predmetnej veci sa vyskytla tzv. „ dôkazná núdza „ teda napriek
vykonaniu všetkých dostupných dôkazov sa nepodarilo dokázať, že skutok spáchal práve obžalovanýŠ.. Je potrebné poznamenať, že na vyslovenie oslobodzujúceho rozsudku v zmysle ust. § 285 písm. c)
Tr. poriadku sa nevyžaduje, aby bolo bez pochybností preukázané, že skutok nespáchal obžalovaný,
stačí len pochybnosť o tom, či skutok naozaj spáchal obžalovaný Š..

Vsúladesozásadou„vpochybnostiachvprospechobžalovaného(indubioproreo)„súdobžalovaného
Š. spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku oslobodil.

Poškodený I. R. si v prípravnom konaní riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody pozostávajúci

z hodnoty odcudzených vecí nachádzajúcich sa v odcudzenej čiernej taške na notebook a to najprv
celkovo vo výške 866,85 eur, pričom na hlavnom pojednávaní túto škodu upravil na sumu 868,63 eur a
neskôr opätovne žiadal túto škodu v sume 866,63 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že súd obžalovaného
spod obžaloby oslobodil, bolo potrebné v zmysle ust. § 288 ods. 3 Tr. poriadku obligatórne poškodeného
s jeho nárokom na náhradu škody odkázať na civilný súdny proces, prípadne na konanie pred iným
príslušným orgánom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde vo
Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný

pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že
je vinný alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe je neodvolateľné a v tomto rozsahu
nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže
oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.