Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/48/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310202382
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8310202382.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou, v právnej veci žalobcu Y. X., bytom I. XXXX/

XX, V., zastúpeného Vasiľom Karcabom, bytom Runina 71, proti žalovanému Bytové družstvo Humenné,
Laborecká 1896/58, Humenné, IČO: 223 051, zastúpeného JUDr. Tatianou Andrejcovou, advokátkou,
Laborecká 1896/58, Humenné, o vyplatenie vyrovnacieho podielu takto

r o z h o d o l :

Žalobu o vyčíslenie a vyplatenie vyrovnacieho podielu žalobcovi zo strany žalovaného z a m i e t a .

P r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.

Štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 8.3.2010 na tunajší súd žalobu a žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
vyčísliť a vyplatiť mu vyrovnací podiel po zániku jeho členstva v Bytovom družstve Humenné.

2. Žalobca tvrdil, že vyplatenia vyrovnacieho podielu sa domáhal už v konaní vedenom pod sp. zn. XXC/
XX/XXXX, ale nebol úspešný, lebo v tom čase jeho členstvo v Bytovom družstve Humenné ešte trvalo
a nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu je viazaný na zánik členstva za trvania družstva. Z toho
dôvodu žalobca oznámil žalovanému, že končí členstvo a zároveň požiadal o vyplatenie vyrovnacieho

podielu. Keďže žalovaný mu oznámil, že na vyrovnací podiel nemá nárok, podal žalobu na súd.

3. Žalovaný potvrdil, že členstvo žalobcu v Bytovom družstve Humenné zaniklo dňom 31.7.2009 a že
žalobca požiadal o vyplatenie vyrovnacieho podielu. Žalovaný však tvrdil, že vyplatenie vyrovnacieho
podielu neumožňujú Stanovy Bytového družstva Humenné, lebo nárok na vyplatenie vyrovnacieho
podielu vzniká len za predpokladu vrátenia družstevného bytu. Žalobca byt nevrátil, lebo ešte pred
zánikom jeho členstva došlo k tomu, že byt v ktorom býval mu bol bezodplatne prevedený do vlastníctva.

Zároveň poukázal na to, že podľa Stanov, vyrovnací podiel tvorí základný členský vklad a ďalší členský
vklad. Je to majetková účasť člena na výstavbe družstevného bytu, zahŕňajúca zostatkovú hodnotu
členského podielu zvýšenú o členom splatený investičný úver.

4. Poukázal na ustanovenie § 17 ods. 7 Zák. č. 182/1993 Z. z., podľa ktorého prevodom vlastníctva
družstevného bytu zaniká nárok člena družstve na vrátenie členského podielu. Keďže Stanovy
žalovaného upravujú, že členský podiel, ktorým je základný členský vklad a ďalší členský vklad

predstavuje časť hodnoty družstevného bytu a pri prevode vlastníctva bytu prechádza do vlastníctva
člena družstva s bytom aj tento členský podiel, žalobca nemá nárok na vrátenie členského podielu.
Keďže podľa Stanov vyrovnací podiel sa rovná členskému podielu, žalobca nemá nárok na jeho
vyplatenie a preto žalovaný žiadal, aby súd podanú žalobu zamietol.5. Keďže medzi stranami sporu bola sporná skutočnosť, či žalobca má alebo nemá nárok na vyplatenie
vyrovnacieho podielu, súd po vykonanom dokazovaní a to výsluchu žalobcu, oboznámením sa so

StanovamižalovanéhoajehostanoviskomaobsahomspisuOkresnéhosúduHumennésp.zn.XXC/XX/
XXXX, vo veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom z 12.5.2011. Súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom
tak, že nárok žalobcu na vyplatenie vyrovnacieho podielu pri zániku jeho členstva v Bytovom družstve
Humenné je opodstatnený.

6. Medzitýmny rozsudok prvostupňový súd odôvodnil tým, že žalobca bol členom Bytového družstva
Humenné od roku 1969 a v januári 1970 mu bol pridelený dva a pol izbový byt na ul. C. XXXX/XX P. V.
a v roku 2001 bol mu tento byt bezodplatne prevedený do vlastníctva. Členstvo žalobcu u žalovaného
zaniklo dňom 31.7.2009 a žalobca požiadal žalovaného o vyplatenie vyrovnacieho podielu.

7.Žalovanývýškuvyrovnaciehopodielunevyčíslil,aninevyplatilspoukazomnato,žemutoneumožňujú

Stanovy a tiež poukázal na špecifické podmienky bytových družstiev na Slovensku, ktoré spočívajú v
tom, že celý členský vklad (základný členský vklad + ďalší členský vklad = členský podiel) bol použitý na
výstavbu bytu, ktorý člen družstva získava do vlastníctva len za cenu nesplateného investičného úveru,
ktorý je družstvo povinné odviesť príslušnej banke. Bol toho názoru, že ustanovenia § 233 ods. 2 až
4 Obchodného zákonníka majú len dispozitívnu povahu a Stanovy môžu odchýlne od zákona upraviť

spôsob určenia vyrovnacieho podielu.

8. Právne súd medzitýmny rozsudok odôvodnil ustanovením § 233 Obchodného zákonníka s tým, že
odsek 1 tohto ustanovenia nemá dispozitívny charakter a jednoznačne priznáva nárok na vyrovnací
podiel členovi pri zániku jeho členstva, ak družstvo trvá. Keďže bolo preukázané, že členstvo žalobcu u

žalovaného zaniklo za trvania žalovaného, žalobca má nárok na vyrovnací podiel.

9. Vyrovnací podiel bývalého člena družstva má majetkovú povahu, vyplatenia ktorej sa môže bývalý
člen domáhať len po zániku jeho členstva, pričom samotný výpočet výšky je upravený v odsekoch 2 až
4 ustanovenia § 233 Obchodného zákonníka, ktoré sa však nepoužijú, ak Stanovy príslušného družstva

upravujú určenie tohto podielu odlišne. Netýka sa to však možnosti vylúčenia práva na vyrovnací podiel v
Stanovách.TakátoúpravaStanovbybolavrozporeskogentnýmustanovením§233ods.1Obchodného
zákonníka. Stanovy môžu určiť iné kritériá na určenie výšky vyrovnacieho podielu než sú v odsekoch
2 až 4 § 233 Obchodného zákonníka a môžu určiť aj iné lehoty na vyplatenie vyrovnacieho podielu,
nemôžu však absolútne vylúčiť nárok bývalého člena na vyplatenie vyrovnacieho podielu čo do základu.

10. Pokiaľ ide o ustanovenie § 17 ods. 7 Zák. č. 182/1993 Z. z. súd konštatoval, že toto ustanovenie
upravuje len zánik nároku člena na vrátenie členského podielu pri zániku jeho členstva, nie však jeho
nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Po prevode vlastníctva k bytu môže vlastník tohto bytu zostať
naďalej členom družstva a nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu vzniká až zánikom jeho členstva

v družstve.

11. Súd považoval Stanovy žalovaného v časti upravujúcej nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu
v rozpore s ustanovením § 233 ods. 1 Obchodného zákonníka, lebo ten vylučuje, aby v stanovách
družstva bol taký postup, ktorým by člen družstva po zániku svojho členstva nemal vôbec nárok na

vyplatenie vyrovnacieho podielu. Nie je možné stotožniť vyrovnací podiel a členský podiel tak, ako to
upravil žalovaný vo svojich Stanovách.

12. V dôsledku odvolania žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku, rozhodoval Krajský súd v Prešove,
ktorý uznesením sp. zn. XXCo/XX/XXXX z 23.7.2012 potvrdil medzitýmny rozsudok okresného súdu. V

odôvodnení uviedol, že prvostupňový súd sa správne vysporiadal s ustanovením § 17 ods. 7 Zákona
o bytoch, v spojení s § 233 ods. 2 Obchodného zákonníka a v tej súvislosti s koreláciou nároku na
vyrovnací podiel a splatenie členského podielu. Poukázal na ustanovenie § 233 ods. 2 Obchodného
zákonníka z ktorého vyplýva aj napriek dispozitívnosti tejto zákonnej úpravy, podmienenosť splatenia
členského vkladu doterajšieho člena na možnosť konzumovať vyrovnací podiel. Ozrejmil podmienky

vzniku členstva v družstve a zánik nároku na vyplatenie členského podielu ako majetkového podielu,
ktorý členovi počas jeho členstva vznikol až do prevodu bytu. Majetková účasť člena v družstve počas
trvania členstva je majetkom družstva a až so zánikom členstva za trvania družstva je spojený nárok na
vyrovnací podiel. Otázku danosti tohto nároku rieši priamo zákon (§ 233 ods. 1 Obchodného zákonníka),preto medzitýmny rozsudok je v súlade so zákonom. Aj krajský súd konštatoval, že ustanovenie Stanov
žalovaného je v rozpore s § 233 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak Stanovy podmienili vyplatenie
vyrovnacieho podielu vrátením družstevného bytu. Konštatoval, že vyrovnací podiel sa spravidla nekryje

s členským podielom. Keďže samotná výška vyrovnacieho podielu nebola predmetom konania, súd
prvéhostupňavďalšomkonaníbudeskúmať,čispôsobvýpočtuvyrovnaciehopodieluobsahujúStanovy
žalovaného, alebo je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.

13. Dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove bolo odmietnuté uznesením

Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX z 29.10.2013.

14. Po nadobudnutí právoplatnosti medzitýmneho rozsudku bolo potrebné určiť výšku vyrovnacieho
podielu, ktorý by mal žalovaný žalobcovi vyplatiť po zániku jeho členstva. Žalobca už v podanej žalobe
uviedol, že výšku výplaty vyrovnacieho podielu nevie určiť, pretože nemá možnosť nahliadnuť do
ekonomických podkladov žalovaného, potrebných pre výpočet a preto priamo v žalobe žiadal, aby súd

uložilžalovanémupovinnosťajvypočítať,ajvyplatiťvýškuvyrovnaciehopodielu.Keďžesitútopovinnosť
žalovaný nesplnil, žalobca navrhol, aby súd pribral do konania znalca, ktorý by výšku vyrovnacieho
podielu vypočítal.

15. Žalovaný uviedol, že akceptuje medzitýmny rozsudok okresného súdu v tom, že nárok žalobcu

na vyplatenie vyrovnacieho podielu je opodstatnený, ale nemôže mu byť vyplatený, lebo s poukazom
na ustanovenie § 17 Zák. č. 182/1993 Z. z. bol tento nárok uspokojený vtedy, keď žalobcovi bol
bezodplatne do vlastníctva prevedený byt, ktorý užíval ako člen bytového družstva. Keďže momentálne
výška členského podielu nie je žiadna, žalobca nemá nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu.

16. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou SK ACTIVE, s.r.o. Trebišov a
uložil jej povinnosť vyčísliť výšku vyrovnacieho podielu žalobcu po zániku jeho členstva u žalovaného
dňa 31.7.2009 a to podľa ustanovení odsekov 2 až 4 § 233 Obchodného zákonníka.

17. Znalecká organizácia v znaleckom posudku uviedla, že ku dňu skončenia členstva, t. j. k 31.7.2009

nemal žalobca v Bytovom družstve Humenné splatený členský vklad. Nakoľko vyrovnací podiel sa
určuje podielom splateného členského vkladu, nie je možné aplikovať ustanovenia § 233 Obchodného
zákonníka pri výpočte výšky vyrovnacieho podielu.

18. Žalobca nesúhlasil s vypracovaným znaleckým posudkom, lebo podľa jeho tvrdenia žalovaný

poskytol znaleckej organizácii neúplné, nepravdivé a zavádzajúce informácie a preto posudok je
neobjektívny. Podklady, ktoré boli dané znalcovi, sa nezhodujú s výročnými správami o hospodárení
žalovaného a poukázal na záver konania vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. XXC/XX/
XXXX, kde krajský súd konštatoval, že nie je možné vyplatiť žalobcovi vyrovnací podiel, pretože jeho
členstvo u žalovaného stále trvá a teda krajský súd mal za to, že žalobca mal zaplatený členský vklad,

lebo jeho členstvo nebolo skončené.

19. Žalovaný súhlasil so závermi znaleckého posudku, lebo bolo zistené, že žalobca v čase skončenia
členstva v družstve nemal splatený členský vklad a pri výpočte vyrovnacieho podielu sa vychádza
z jeho výšky. V matematickom vyjadrení by bol vyrovnací podiel nula, keďže podľa ustanovenia §

233 Obchodného zákonníka sa určuje pomerom splateného členského vkladu doterajšieho člena,
ktorý je nula. V súvislosti s prevodom bytu do vlastníctva žalobcu mu zanikol jeho členský podiel v
Bytovom družstve Humenné a iný členský vklad žalobca nesplatil. Na preukázanie týchto skutočností
žalovaný predložil zmluvu o prevode vlastníctva bytu, kartu členského podielu a interný účtovný doklad
preukazujúci zaúčtovanie zostatkovej hodnoty členského podielu v prospech žalobcu pri prevode bytu

dojehovlastníctva.Poukázalnaúčtovnédoklady,podľaktorýchcelýčlenskýpodielžalobcu,toznamená
aj základný vklad, aj ďalší vklad, bol odúčtovaný z majetku družstva a to z dôvodu, že došlo k
bezodplatnému prevodu bytu do vlastníctva žalobcu. Na základe tejto skutočnosti a od tohto momentu
žalobca už nemal splatený členský vklad v bytovom družstve.

20. Na základe výhrad žalobcu k znaleckému posudku súd uložil znaleckej organizácii vypracovať
doplnok k znaleckému posudku a vyčísliť výšku vyrovnacieho žalobcu po zániku jeho členstva v dvoch
variantoch. Znalecká organizácia uviedla, že sumu členského podielu na byt, ktorú mal žalobca splatenú
do roku 2001, nie ku dňu ukončenia členstva v roku 2009, nemožno zahrnúť do výpočtu vyrovnaciehopodielu, pretože nárok na vyrovnací podiel vzniká až momentom skončenia členstva a preto pre výpočet
vyrovnacieho podielu je relevantný len splatený členský vklad v momente skončenia členstva. Každý iný
postup by bol neoprávneným zásahom do práv ostatných členov družstva, pretože počet členov, dĺžka

ich členstva, súhrn výšky ich splatených vkladov, ako aj hodnota majetku družstva sa priebežne mení.
Keďže na skutočnostiach uvedených v znaleckom posudku sa nič nezmenilo, doplnok k znaleckému
posudku znalecké organizácia nevypracovala.

21. Žalovaný ako prostriedok procesnej obrany predložil do konania súkromný znalecký posudok

vypracovaný znalkyňou Ing. Zuzanou Schwartzovou, PhD., ktorá znaleckým skúmaním zhodnotila
zaúčtovanie účtovného prípadu týkajúceho sa prevodu bytu do vlastníctva žalobcu ako člena Bytového
družstva Humenné. Konštatovala, že zaúčtovanie účtovným dokladom N.-XXX/XXXX z 31.8.2001 je
v súlade s platnými právnymi predpismi. Zároveň konštatovala, že stav členského podielu žalobcu v
účtovníctve Bytového družstva Humenné na účte XXX.H. k 1.9.2001 bol vo výške 0,- SKK.

22. Žalovaný zároveň zaslal svoje písomné vyjadrenie k veci, kde poukázal na okolnosti vzniku členstva
žalobcu v bytovom družstve, ktorý upravovali Vzorové stanovy schválené uznesením Vlády ČSSR č.
277/1964. Táto úprava neobsahovala pojem členský vklad, ani jeho delenie na základný a ďalší členský
vklad. Člen družstva bol povinný uhradiť členský podiel vo výške pokrývajúcej zvyšok stavebného
nákladu na výstavbu príslušného bytového domu, ktorý nebol uhradený štátnym príspevkom, bankovým

úverom, alebo z iných zdrojov a ktorý bol v danom bytovom dome rozvrhnutý na jednotlivých členov
družstva podľa veľkosti a vybavenia príslušného bytu. Poukázal na členskú kartu žalobcu, kde žalobca
dňa 23.12.1969 uhradil členský podiel vo výške 28 000,- Kčs, ale táto suma sa v neskoršom období
menila a dňa 31.8.2001 po prevode vlastníctva bytu žalobcovi, bola nula. Teda pri prevode bytu do
vlastníctva žalobcu mu bol vydaný jeho splatený majetkový podiel, zvýšený o ním splatený úver a o

štátny príspevok, ktorý sa v takomto prípade štátu nevracia, vo forme hmotného majetku t. j. bytu.
Týmto momentom žalobca prestal mať splatený akýkoľvek členský vklad v bytovom družstve. Žiaden iný
členskývkladžalobcavdružstvesplatenýnemal.Tátoskutočnosťkorešpondujeajsozáveromznaleckej
organizácie, ktorú vypracovaním posudku poveril súd.

23. Žalobca zaslal súdu písomné vyjadrenie k veci a poukázal na to, že medzitýmny rozsudok,
ktorým súd konštatoval, že nárok žalobcu na vyplatenie vyrovnacieho podielu je opodstatnený, je
právoplatný a preto ďalšie akékoľvek dokazovanie v danej veci je neprípustné. Poukázal na rozdielnosť
pojmov členského podielu a vyrovnacieho podielu a na rozpor Stanov Bytového družstva Humenné s
ustanovením § 233 ods. 1 Obchodného zákonníka. Keďže nesúhlasil so záverom znaleckého posudku,

žiadal, aby súd nariadil ďalšie znalecké dokazovanie s tým, aby znalecký posudok vypracoval nezávislý
znalec.

24. Súd nevyhovel návrhu žalobcu na vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku, lebo žalobca
žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil, ani nevyvrátil závery znaleckého posudku, ktorý nechal

vypracovať súd, ani súkromného znaleckého posudku, ktorý predložil žalovaný. Žalobca po nadobudnutí
právoplatnosti medzitýmneho rozsudku nepoužil žiadne prostriedky procesného útoku.

25. Právne vec súd uzatvoril tak, že nárokom, ktorý je predmetom sporu je vyčíslenie a vyplatenie
vyrovnacieho podielu podľa § 233 Obchodného zákonníka.

Podľa § 233 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen
nárok na vyrovnací podiel.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského vkladu

doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených členských
vkladov všetkých členov, násobených ukončenými rokmi ich členstva.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého
obchodného imania družstva za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom

členstvo zanikne. Pri určovaní výšky vyrovnacieho podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v
nedeliteľnom fonde a ak to vyplýva zo Stanov, aj v iných zabezpečovacích fondoch. Takisto sa
neprihliada na vklady členov s kratším, ako ročným členstvom predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná
závierka zostavuje.Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím
3 mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce

účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna účtovná
závierka schválená nebola, tak uplynutím 3 mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená. Nárok na podiel
na zisku vzniká len za obdobie trvania členstva.

Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, ustanovenia odsekov 2 až 4 sa použijú, len pokiaľ Stanovy

neurčujú inak.

26. Na základe vykonaného dokazovania, najmä výsledkov znaleckého dokazovania nariadeného
súdom a súkromného znaleckého posudku predloženého žalovaným, mal súd za to, že vyrovnací podiel
tak ako ho žiadal žalobca, nie je možné vypočítať ani vyplatiť.

27. Súd mal za to, že na výpočet výšky vyrovnacieho podielu je potrebné aplikovať ustanovenia odsekov
2 až 4 § 233 Obchodného zákonníka a nie Stanov žalovaného tak, ako to umožňuje odsek 5 § 233
Obchodného zákonníka. Stanovy žalovaného platné v čase zániku členstva žalobcu v Bytovom družstve
Humenné viazali možnosť vyplatenia vyrovnacieho podielu na povinnosť člena odovzdať družstevný byt.
Táto možnosť u žalobcu neprichádzala do úvahy, pretože v čase zániku jeho členstva byt, ktorý užíval

ako člen družstva, už mal vo vlastníctve.

28. Predpokladom pre výpočet výšky vyrovnacieho podielu podľa ustanovenia § 233 Obchodného
zákonníka je určiť pomer splateného členského vkladu doterajšieho člena násobeného počtom
ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených členských vkladov všetkých členov, násobených

ukončenými rokmi ich členstva. Keďže výsledkom znaleckého dokazovania bolo preukázané, že v
čase zániku členstva žalobcu nebolo možné vyčísliť jeho splatený členský vklad, resp. že výška by
bola nula eur, nebolo možné vypočítať a určiť výšku vyrovnacieho podielu. Zo znaleckého posudku
predloženého žalovaným vyplynulo, že žalovaný v súlade s právnymi predpismi zaúčtoval účtovný
doklad N.-XXX/XXXX z 31.8.2001, ktorým došlo k prevodu bytu do vlastníctva žalobcu a teda stav jeho

členského podielu v účtovníctve Bytového družstva Humenné bol k 1.9.2001 nula SKK. Rovnako zo
záverov znaleckého posudku spoločnosti SK ACTIVE, s.r.o. vyplýva, že ku dňu skončenia členstva, t. j.
k 31.7.2009 nemal žalobca v Bytovom družstve Humenné splatený členský vklad a teda nie je možné
aplikovať ustanovenie § 233 Obchodného zákonníka na výpočet výšky jeho vyrovnacieho podielu.

29. Keďže žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vyčísliť a vyplatiť
vyrovnací podiel po zániku jeho členstva v Bytovom družstve Humenné a takúto povinnosť nie je
možné splniť, súd podanú žalobu zamietol. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v čase zániku
členstva žalobcu u žalovaného nemal žalobca splatený členský vklad, lebo tento bol transformovaný
do bytu, ktorý bol žalobcovi prevedený bezodplatne do vlastníctva, nemá žalobca nárok na vyplatenie

vyrovnacieho podielu.

30. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žaloba žalobcu bola zamietnutá v celom rozsahu,
žalovaný mal plný úspech v konaní a preto mu súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Podľa

§ 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

31. Štátu vznikli trovy konania vo výške 279,34 eur a to vyplatením odmeny za vypracovanie znaleckého
posudku znaleckej organizácii SK ACTIVE, s.r.o. Trebišov. Túto náhradu trov súd štátu nepriznal, lebo

odmena bola vyplatená za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, kde podľa § 148 ods. 1 by štát
nemal právo na náhradu trov konania proti žalobcovi, lebo mu v konaní bolo priznané oslobodenie od
platenia súdnych poplatkov. Došlo by k zhoršeniu procesného postavenia žalobcu, ak by bol zaviazaný
na zaplatenie trov štátu len z dôvodu zmeny právnych predpisov a to účinnosťou Zák. č. 160/2015 Z.
z. Súd preto náhradu trov štátu nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.