Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/275/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613203674
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7613203674.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobkyne P. O., nar. XX.X.XXXX, X., J. 2, zast.
JUDr. Matejom Okálym, advokátom, Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 7, proti žalovanému Urbariátne
lesy a pozemkové spoločenstvo Lúčka, Lúčka 32, zast. JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, Prešov,
Hlavná 19, o vyplatenie podielov na zisku s prísl., o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku
10C/27/2013-88 z 10.3.2016 Okresného súdu Spišská Nová Ves a o čiastočnom späťvzatí žaloby

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti, ktorou žalobkyňa žiadala, aby súd nariadil žalovanému umožniť
žalobkyni nahliadať do účtovnej evidencie za roky 2005 - 2010, z r u š u j e rozsudok v tejto

časti a konanie z a s t a v u j e.

V prevyšujúcej časti p o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancie(ďalejlensúd)rozsudkomrozhodol,žežalobuozaplateniesumy12172,-eur,resp.
sumu určenú podľa znaleckého posudku titulom podielu na zisku z hospodárenia žalovaného za roky
2009,2010,2011 a 2012 zamieta, že žalobu, aby súd nariadil žalovanému umožniť žalobkyni nahliadať

do účtovnej evidencie za roky 2005-2010 zamieta a že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobkyňa žalobou, podanou uňho 28.2.2013 domáhala
a ako ju skutkovo odôvodnila a ako sa k žalobe vyjadril žalovaný. Konštatoval, že účastníci konania
boli v zmysle § 120 ods.4 O.s.p. písomne poučení v uznesení z 20.3.2013. Uviedol, že návrh
žalobkyne na doplnenie dokazovania, a to opätovným nahliadaním žalobkyne do dokladov žalovaného
a robiť si fotokópie dokladov zamietol z dôvodu, že výška podielov na zisku bola prijatá na valných

zhromaždeniach a ich výšku nikto ani žalobkyňa nenamietala a je zrejmé, že prerozdelená bola iba časť
zisku. Žalovaný jej umožnil nahliadať do dokladov a od podania žaloby mala na to dosť času. Ďalej
súd uviedol aké dokazovanie vykonal, že zistil tento skutkový a právny stav: Podľa predložených stanov
spoločenstva čl. 5 orgánmi spoločenstva sú Valné zhromaždenie spoločenstva, výbor spoločenstva,
predseda spoločenstva a dozorná rada. Do pôsobnosti Valného zhromaždenia patrí okrem iného
rozhodovať o rozdelení a použití zisku, rozhodovať o hospodárení spoločenstva a nakladaní so
spoločným majetkom, ďalej citoval z čl. 4, bod 13. Z predložených daňových priznaní za roky, ktoré

sú predmetom sporu, zistil nasledovné: V daňovom priznaní za rok 2009, výška príjmov žalovaného
bola 13 461,- eur, výdajov 11 800,-eur, rozdiel 1 661,- eur. V daňovom priznaní za rok 2010, výška
príjmov žalovaného bola 19 719,- eur, výdajov 18 052,- eur, rozdiel 1 667,- eur. V daňovom priznaní
za rok 2011, výška príjmov žalovaného bola 18 397,- eur, výdajov 16 417,- eur, rozdiel 1 980,- eur. Vdaňovom priznaní za rok 2012, výška príjmov žalovaného bola 14 778,- eur, výdajov 12 711,- eur, rozdiel
2 066,- eur. Boli mu predložené výplatné listiny podielov na zisku za roky 2008, 2009, 2011, 2012. Za
rok 2010 podiely na zisku neboli vyplatené, čo je zrejmé aj zo zápisnice z Valného zhromaždenia, že

podiely sa investujú do chaty. 6.7.2012 bola žalobkyňa nahliadať do dokladov žalovaného, ktorý jej to
umožnil, o čom svedčí záznam z uvedeného dňa, kde žalobkyňa tiež uviedla, že jej nebolo umožnené
robiť si odpisy, že žalobkyňa podala na políciu oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu krádeže
dreva. Okresná prokuratúra Spišská Nová Ves uznesením 1Pn 758/13-3 z 8.10.2013 zamietla sťažnosť
oznamovateľky P. O. proti uzneseniu PZ Obvodného oddelenia v Spišskom Podhradí o odmietnutí veci.

Listom z 9.1.2014 podala ďalšie trestné oznámenie. Uviedol, že na pojednávaní žalobkyňa vypovedala,
že Urbariátne lesy a pozemkové spoločenstvo Lúčka je zapísané v katastri Levoča ako podielnický les,
že drevo by sa malo prideľovať na člena podľa veľkosti podielu, že žalovaný z toho zrobil štátny les a
rozpredáva drevo na členov rodiny, že spodný sused, Q. I., J. X si každý rok dovezie z urbariátu 10 m3
dreva, že potom dovezie to isté množstvo jeden i druhý syn, takže spolu majú 30 m3 dreva do roka, ona
doposiaľ nedostala nič, preto žiada od roku 2008 podiel palivového dreva. Žiada podiel na zisku, lebo les

je vyrezaný a od roku 2008 jej patrí aj palivové drevo, ako aj na členov rodiny ako berú ostatní. Poukázala
na to, že drevo sa rozkráda, keď sa domáhala nazrieť do dokladov, bola slovne napadnutá, boli jej
vytrhnuté papiere a člen revízie jej povedal, že načo do nich nahliada, keď aj tak tomu nerozumie. O
drevo žalovaného nežiadala, iba za rok 2014 požiadala o drevo a vtedy jej ho dali. Zástupca žalovaného
A. Q. uviedol, že je predseda urbariátnych lesov od roku 2014, predtým bol splnomocnený zástupca,

nakoľko bývalý predseda Milan Orlovský zomrel. Na valnom zhromaždení rozhodujú o rozdelení zisku.
Okrem žalobkyne sa nikto nesťažuje. Na každý podiel sa dávajú rovnaké peniaze. Žalobkyňa vie, že jej
otec bol predtým predseda urbariátnych lesov, tiež sa tam ťažilo a je tam sklz. Vďaka nebohému H.. R. sa
to dalo do poriadku. Jeden rok nikto nedostal podiel na zisku. Urbariát má aj výdavky. Žalobkyni umožnili
nahliadnuť do dokladov, všetko zveličuje a nevie o tom, že by jej niekto ubližoval. Ona má osobný spor -

susedskýsp.I.anetrebatoprenášaťdourbáru.Navalnomzhromaždení,keďsaniečoväčšinouschváli,
mala by to rešpektovať aj žalobkyňa. Žalobkyňa sa neprihlásila o drevo, v roku 2014 sa prihlásila a aj ho
dostala. Na valnom zhromaždení určili 10 m3 dreva na osobu. Právny zástupca žalovaného poukázal
na skutočnosť, že výška podielov bola schválená na valných zhromaždeniach a podľa tohto rozhodnutia
boli vyplácané podiely. Takéto rozhodnutia zaväzovali aj žalobkyňu, v prípade, že sa chcela domáhať

ich neplatnosti, mala v lehote 3 mesiacov podať žalobu na súd. Na základe zisteného skutkového stavu
právne uzavrel citujúc znenie § 14, § 19 zák. č. 181/1995 Zb. o pozemkových spoločenstvách, § 139
O. z.. uzavrel, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že návrh žalobkyne nie je dôvodný, že
žalobkyňajespoluvlastníčkoupodieluvurbariáte,výškajejpodieluvurbariátenebolasporná.Žalobkyňa
sa svojím návrhom domáhala úhrady sumy 12 172,- eur, tento návrh nedoplnila žiadnymi dokladmi, z

ktorých by vedela preukázať oprávnenosť svojho nároku, iba poukazovala na to, že žalovaný vykonáva
ťažbu dreva, dostal dotácie z európskej únie a teda predpokladá, že jej podiel na zisku by mal byť vyšší.
Pritom vychádza iba z príjmov, ktoré má žalovaný a neberie do úvahy jeho výdaje, ktoré sú zrejmé
z daňových priznaní. Ak žalovaný dostal dotácie z európskej únie, tieto boli určené na jeho činnosť,
nie na rozdelenie vo forme podielu na zisku. Z predložených dokladov mal preukázané, že na valných

zhromaždeniach sa schvaľovali správy o hospodárení a o rozdelení zisku, o výške podielu. Na týchto
valných zhromaždeniach sa zúčastňovala aj žalobkyňa, je uvedená aj ako členka dozornej rady napr. v
roku 2009, výplatné listiny podielov podpísala. Mala možnosť napadnúť rozhodnutie o rozdelení zisku,
tak ako to vyplýva z cit. § 139 O. z., podať návrh na súd v zákonnej lehote, čo neurobila. Z predložených
daňových priznaní vyplývajú výsledky hospodárenia žalovaného a sú zrejmé výšky príjmov a výdajov.

Daňové priznania podliehajú kontrole daňových úradov a nie súdu. Žalobkyňa tiež poukazovala na
hospodárenie žalovaného, podala trestné oznámenie, ako však vyplýva z uznesenia polície, vec bola
odmietnutá. Súdu predložila listy svojho otca adresované žalovanému a prokuratúre, v ktorých žiada
poskytnutie informácie a vykonať šetrenie, tieto sú však z roku 2004, 2005 a netýkajú sa žalovaného
obdobia. Žiadne rozhodnutia, z ktorých by vyplývala opodstatnenosť sťažností nepredložila. V priebehu

konania poukázala na to, že nedostala od žalovaného drevo. Ako sama uviedla, drevo nežiadala,
požiadala oň iba v roku 2014, kedy ho aj dostala a poukázal na skutočnosť, že predmetom sporu nie
sú ťažba a dodávka dreva. Žalobkyňa žiadala, aby jej bolo umožnené nahliadať do účtovnej evidencie.
Ako vyplýva z predloženého záznamu a vyjadrení, toto jej bolo umožnené. Na základe uvedeného
žalobu žalobkyne zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 150 ods.1 O.s.p. a napriek tomu,

že žalobkyňa nebola v konaní úspešná a žalovaný by mal nárok na náhradu trov konania, avšak v
danom prípade súd má za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobkyne. Súd
vidí dôvody hodné osobitného zreteľa v jej nepriaznivej finančnej situácii, je nezamestnaná, opatruje
svojho 84 ročného otca, za opatrovanie dostáva 82,- eur, štát jej dopláca 97,- eur, otec má dôchodok360,- eur, kedy platenie trov konania by bolo ohrozením uspokojovania základných životných potrieb.
Rozhodnutím Centra právnej pomoci Prešov, sp. zn. 1N758/12 z 27.4.2012 bol žalobkyni priznaný nárok
na poskytovanie právnej pomoci a určený advokát JUDr. Matej Okály.

3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný vo výroku, ktorým súd nepriznal účastníkom
konania náhradu trov konania, ktoré odôvodnil nasledovne: Súd v dôvodoch rozsudku ohľadom
napadnutej časti uviedol, že o trovách konania rozhodol podľa § 150 ods.1 O.s.p. napriek tomu, že
žalobkyňa nebola v konaní úspešná a žalovaný mal nárok na náhradu trov konania, avšak v danom
prípade má súd za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobkyne, ktoré vidí v jej

nepriaznivej finančnej situácii, je nezamestnaná, opatruje svojho 84-ročného otca a plnenie trov konania
by bolo ohrozením uspokojovania základných životných potrieb. S týmto názorom súdu nesúhlasí. Vo
veci mal plný úspech. V konaní bolo preukázané, že návrh žalobkyne nie je dôvodný. Na základe
rozhodnutiaCentraprávnejpomociPrešovbolžalobkynipriznanýnároknaposkytovanieprávnejpomoci
a určený advokát JUDr. Matej Okály. Centrum právnej pomoci pri rozhodovaní o žiadosti žalobkyne
na priznanie nároku na právnu pomoc súčasne o.i. posudzuje i zrejmú bezúspešnosť sporu, najmä

prihliadne na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný
označiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení,ktorésúdôležiténazistenieskutkovéhostavu.Domnieva
sa, že Centrum právnej pomoci pri posudzovaní žiadosti žalobkyne malo mať za to, že v danej veci ide
o zrejmú bezúspešnosť sporu, lebo v tomto prípade žalobkyňa nepredložila žiadne doklady, z ktorých
by vedela preukázať oprávnenosť svojho nároku. Žalobkyňa si uplatnila voči nemu zjavne bezúspešný

nárok, vyvolala zbytočný súdny spor, musel zabezpečiť právneho zástupcu - advokáta, lebo právu
nerozumie a svojmu právnemu zástupcovi zaplatili za ním poskytnuté právne služby odmenu. Náhrada
týchto trov mu teda patrí v celom rozsahu. Nevidí dôvod, prečo by mal znášať trovy konania len
preto, že nás žalobkyňa pohnala do zbytočného súdneho sporu a súd aplikuje ustanovenie § 150 OSP
odôvodňujúc to nepriaznivou finančnou situáciou žalobkyne. Žalobkyňa si aj od ostatných členov urbáru

mohla zistiť, v akej výške boli vyplácané odmeny. Nikdy sa nebránil tomu, aby v prítomnosti nášho
účtovníka nahliadla do účtovníctva urbáru. Predložili sme i daňové priznania, z ktorých bolo zrejmé, že
smenemalitakýzisk,abysmevyplácalijednotlivýmčlenomurbáruodmenyvtakejvýške,akúsiuplatnila
žalobkyňa. Ak by sa žalobkyňa riadne zúčastňovala schôdzí našej urbárskej spoločnosti a zaujímala sa
o dianie, iste by zistila, aký je stav ohľadom príjmov a výdavkov v urbárskej spoločnosti a nepodávala

by nedôvodné žaloby. Platenie náhrady trov konania neúspešného účastníka úspešnému účastníkovi v
konaní má zmysel nielen vtom, že je to spravodlivé, ale aj v tom, aby ten, kto podáva zjavne bezúspešné
žaloby, znášal riziko, že v prípade neúspechu bude musieť zaplatiť náhradu trov konania protistrane,
aby sa tým znižovalo podávanie bezdôvodných, resp. nedôvodných žalôb na súdoch. Ak žalobkyňa
z tohto sporu vyjde bez finančnej ujmy - právny zástupca jej bol ustanovený bezplatne, neplatila ani

súdne poplatky, súd ju napriek jej neúspechu v konaní nezaviazal k náhrade trov konania - môže s
touto skúsenosťou i naďalej podávať nedôvodné žaloby, pretože pociťuje vnútornú nespokojnosť (napr.
s výškou vyplácanej odmeny z urbáru). Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie v napadnutej časti
a uložil povinnosť žalobkyni nahradiť žalovanému trovy konania v celom rozsahu.
4.Rozsudok napadla včas podaným odvolaním i žalobkyňa, ktorá špecifikovala dôvody odvolania takto:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol o jej žalobe v časti o zaplatenie sumy 12 172
eur, respektíve požiadavke priznať mi sumu určenú podľa znaleckého posudku titulom rozdielu súm
vyplatených a podielu na zisku z hospodárenia žalovaného za roky 2009, 2010, 2011 2012 zamietol.
Rozhodol tiež o požadovanom výroku, aby uložil žalovanému povinnosť umožniť mi nahliadnuť do
účtovnej evidencie za rok 2000 až 2010 tak, že tento zamietol. O trovách konania rozhodol, že žiaden

z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Napadnuté výroky nepovažuje za správne s poukazom na
odvolacie dôvody uvedené v § 205 ods.1 písm. d) a f) Občianskeho súdneho poriadku zak č. 99/1963
Zb. zákonov. Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku na strane 5 uvádza, že na základe vykonaného
dokazovania mal preukázané, že návrh, čo do zaplatenia sumy nie je dôvodný. Podklad pre takýto
záver je podľa súdu najmä to, že žalobný návrh nedoplnila žiadnymi dokladmi, ktorými by vedela

preukázať oprávnenosť svojho nároku a iba poukazovala na vykonávaný výrub dreva, získané dotácie
a predpoklad, že zisk mal byť vyšší. Súd uviedol aj to, že jej dohady ohľadne príjmov, nezohľadňujú
výdaje, ktoré vyplývajú z daňových priznaní. Poukázal aj na znenie § 139 O. z., v zmysle ktorého mala
mať možnosť podať žalobu v prípade nesúhlasu pri rozhodovaní o hospodárení so spoločnými vecami.
Vo vzťahu k 2. napadnutému výroku rozsudku z 10.3.2016 (žalobným návrhom sa domáhala uloženia

povinností umožniť nahliadnuť do účtovnej dokumentácie) s použitím § 96 O. s. p. b e r i e v tejto časti
žalobný návrh späť a navrhuje konanie o tomto nároku zastaviť. Okresný súd správne poukázal, že zo
záznamujezrejmé,žetakétonahliadnutiedoúčtovnejdokumentáciemiužboloumožnenéapretoužnie
je potreba na tomto určení. O trovách súd rozhodol tak, že aj napriek tomu, že v konaní nebola úspešná,ažalovanýbypodľanázorusúdumalnároknanáhradutrovkonania,súdzdôvodovhodnýchosobitného
zreteľa u mojej osoby tieto žalovanému nepriznal. Nesprávnosť 1. výroku a výroku o trovách konania (nie
už výroku č. 2 - vzhľadom na teraz učinené späťvzatie k 2. výroku) spočíva v tom, že súd nevykonal ňou

navrhované dokazovanie nariadením znaleckého posudku, ktorého sa domáhala. Podľa jej názoru len
preskúmaním a zhodnotením účtovnej dokumentácie znalcom a jeho následným vyhodnotením nutnosti
jednotlivých výdavkov, bolo možné dospieť k správnemu záveru o dôvodnosti, či nedôvodnosti jej nároku
na správnom rozdelení zisku jej ako podielovej spoluvlastníčke spoločnej nehnuteľnosti, ktorý dôkaz súd
nevykonal,pričomvšaksámsúdnemánazodpovedaniepotrebnéodbornéznalosti.Súdtýmtokonaním,

respektíve zamietnutím návrhu na dokazovanie vec vzhľadom na nedostatočne zistený skutkový stav
nesprávne posúdil. Napadnutý výrok o trovách konania tiež nepovažuje za správny. Až po správnom
ustálenískutkovéhostavuavyhodnotenídôvodnostižalobnéhonávrhubudemožnérozhodnúťotrovách
celého konania. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhla Krajskému súdu v Košiciach rozhodnúť, tak že
prípustní čiastočné späťvzatie, v tejto časti konanie zastaví a vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok zruší
a vec vráti prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

5.Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
6.Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
7.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok

ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
8.O späťvzatej časti žaloby rozhodol podľa § 370 ods.1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu
prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení
späťvzatia.

9.Podľa § 370 ods.2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.
10.Žalovaný sa k čiastočnému späťvzatiu žaloby nevyjadril.
11.K uplatneným odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza:

12.Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a týka sa
chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie,
ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe
ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom

dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka
vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže
byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam
prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide

o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami),
príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia
dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
13.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
14.Žalobkyňa namietala, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, lebo nevykonal ňou navrhnutý

dôkaz vypracovaním znaleckého posudku. Súd nevykonanie tohto dôkazu náležite odôvodnil, s čím sa
stotožňuje aj odvolací súd. V prejednávanom spore znalec nemohol určil podiely žalobkyne na zisku
žalovaného, lebo spôsob, ktorým sa o nich rozhoduje je určený v Stanovách spoločenstva čl. 4 bod
13 (Valné zhromaždenie spoločenstva pri schvaľovaní výročnej správy a ročnej účtovnej uzávierky
rozhoduje o spôsobe rozdelenia zisku. Musí rozhodnúť o výške zisku na použitie pre ďalší rozvoj

spoločenstva a o výške zisku na rozdelenie medzi spoluvlastníkov.) na valnom zhromaždení a ako
správne súd konštatoval, voči takému rozhodnutiu mohla žalobkyňa podať žalobu na súd.
15.Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
16.Žalobkyňou aj žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. zodpovedá §
365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods.1 písm. h)]
je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii
právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval
správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval

(z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a
povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i
jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej
stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo
pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na

základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti
a ako bola preto vec rozhodnutá.
17.Súd pri meritórnom rozhodnutí použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný
skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
správne závery o právach a povinnostiach stranách sporu.

18.Súd správne vyhodnotil a správne rozhodol o trovách konania, keď postupoval podľa § 150 ods.1 O.
s. p., tým, že vyhodnotil nepriaznivé finančné a sociálne postavenie žalobkyne. Pre aplikáciu (predtým
§ 150 ods.1 O. s. p.) § 257 CSP (výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa), boli splnené zákonné predpoklady, ktorým sú dôvody hodné osobitného
zreteľa spočívajúce v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov, v ich sociálnej

situácii (všetkých) účastníkov (ich osobných, majetkových, zárobkové a iné pomerov), teda nielen
toho, resp. tých účastníkov, ktorých by podľa všeobecných ustanovení postihovala povinnosť nahradiť
trovy konania, ale je potrebné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery
oprávneného účastníka. Priznanie trov konania, by vážne zasiahlo do finančného postavenia žalobkyne,
čím by mohlo dôjsť k ohrozeniu uspokojovania základných životných potrieb, pričom ich nepriznaním

nebude ohrozené postavenie žalovaného.
19.Uplatnený odvolací dôvod stranami sporu nie je daný.
20.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
21.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
23.Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
24.Strany sporu neboli v odvolacom konaní úspešné preto žiadnemu účastníkovi nebolo priznané právo

na náhradu trov odvolacieho konania.
25.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.