Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoPr/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114222174
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114222174.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov

senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Jany Krnáčovej, v právnej veci žalobcu: V. S., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom M. XX, N. N., zastúpená advokátom JUDr. Jánom Vinarčíkom, Advokátska kancelária Pod
rybou 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 950 550, proti žalovanému: TESCO STORES SR, a.s., so
sídlomKamennénám.1/A,81561Bratislava,IČO:31321828,prevádzkareň:HypermarketTescoextra,
Zvolenská cesta 8, Banská Bystrica, o žalobe na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
dohodou, náhradu mzdy a iné, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
zo dňa 16. 06. 2016, č. k. 15Cpr/2/2014 - 181, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u je .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol. Žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou po
pripustení zmeny žaloby domáhala určenia, že dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 26. 08.

2014 je neplatná. Zároveň žiadala priznať náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku
534,86 eur v hrubom za každý odpracovaný mesiac odo dňa, kedy žalovanému doručila písomné
oznámenie o tom, že trvá na ďalšom zamestnaní, až do času, kedy jej žalovaný umožní pokračovať
v práci, prípadne súd rozhodne o neplatnom skončení pracovného pomeru. Zároveň žiadala priznať
vernostnú odmenu za rok 2014, 2015 a odmenu za pracovné výročie odpracovaných 15 rokov u
zamestnávateľa. Súčasťou žaloby bol aj nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky za roky 2014,
2015 a 2016, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Po rozšírení žaloby

žiadala priznať aj nároky vyplývajúce z kolektívnej zmluvy, ktoré zamestnávateľ zamestnancom vypláca
za predpokladu, že sú splnené podmienky. Súd predovšetkým skúmal, či sa žalobkyňa domáhala
určenia neplatnosti rozviazania pracovného pomeru dohodou v zákonnej dvojmesačnej lehote. Po
vyriešení otázky včasnosti uplatnenia nároku, ďalej skúmal, či rozviazanie pracovného pomeru dohodou
medzi stranami sporu je platné. Predovšetkým vychádzal z dohody o skončení pracovného pomeru,
ktorá je dvojstranným právnym úkonom prejavujúcim vôľu tak zamestnankyne, ako aj zamestnávateľa.
Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že uvedený dokument mal vyhodnotiť ako

jednostranný prejav žalovaného, ktorým skončil pracovný pomer so žalobkyňou z dôvodu „údajného“
porušenia pracovnej disciplíny. Žalobkyňa v priebehu konania poukazovala na to, že dohodou rozviazal
žalovaný s ňou pracovný pomer z dôvodu nabíjania bodov Clubcard pre niektorých zákazníkov, ktorým
tieto body nepatrili, najmä pre zákazníka L. P.. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti viedol rozsiahledokazovanie, a v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že je bez právneho významu, či dohoda o
rozviazaní pracovného pomeru so žalobkyňou bola zo strany žalovaného vopred pripravená alebo nie.
Žalobkyňa mala možnosť po obdržaní dohody túto si riadne prečítať, mala primeraný čas na uvedenie

konkrétnych skutočností, z akých dôvodov nesúhlasí s jej obsahom, tento čas nevyužila. Dôvody, prečo
došlo k skončeniu pracovného pomeru, neuvádzala.

3. V nadväznosti na obranu žalobkyne a jej vyjadrenia, súd prevej inštancie podrobil dohodu skúmaniu
aj s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, či právny úkon bol urobený slobodne,

vážne, určite a zrozumiteľne. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že pokiaľ si
žalobkyňa nebola vedomá toho, čo predchádzalo podpísaniu dohody, nemala dôvod túto podpísať,
ak ju podpísať nemienila. Reagovala výslovným konaním slovami, že dohodu podpíše, čím prejavila
svoju vôľu slobodne a vážne, nakoľko nebol preukázaný opak, a to ani výsluchmi svedkov. Taktiež
nemal súd preukázané, že by žalobkyňa urobila svoj prejav pod psychickým nátlakom žalovaného, a
že došlo k podpísaniu dohody v rozpore s dobrými mravmi. Svedkovia, ktorí boli prítomní pri podpise

dohody uviedli, že nevnímali okolnosti pred podpísaním predmetnej dohody za nátlakové vo vzťahu
k žalobkyni. Po výsluchu svedkov súd prvej inštancie ustálil, že jednoznačne z výpovedí vyplýva,
že podmienky, za ktorých sa uzatvoril tento právny úkon, nepôsobili rušivo. Rovnako vyhodnotil, že
v prípade žalobkyne nešlo o bezprávnu vyhrážku, ani o zneužitie výkonu práva na jej ujmu, ak
zamestnávateľ, t. j. žalovaný svoj návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou odôvodnil tým,

že podľa jeho názoru sú tu dôvody, pre ktoré by mohol s ňou skončiť pracovný pomer spôsobom
taxatívne vymedzeným v zákonníku práce. Na to, aby sa to dalo považovať za bezprávnu vyhrážku
a takáto vyhrážka spôsobila neplatnosť právneho úkonu, muselo by byť toto konanie takého druhu a
intenzity, aby podľa okolnosti a povahy konkrétnej veci vzbudilo u žalobkyne dôvodný strach. Neplatnosť
úkonu by nespôsobila taká vyhrážka, ktorej by ten, komu bola adresovaná, podľahol iba pre svoju

neprimeranú bojazlivosť, resp. neospravedlniteľnú nevedomosť o následkoch, ktoré mu hrozia. Súd
prvej inštancie následne vyhodnotil situáciu, ktorá bezprostredne predchádzala podpísaniu dohody o
rozviazaní pracovného pomeru, ako stretnutie, kde bol poskytnutý dostatočný čas na rozhodnutie pre
žalobkyňu. Na základe týchto skutočností po vyhodnotení všetkých dôkazov a vzájomných súvislostí,
dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobou uplatnený nárok nie je dôvodný.

4. Na nárok týkajúci sa určenia neplatnosti rozviazania pracovného pomeru nadväzovali aj ďalšie nároky
uplatňované žalobou, nárok na náhradu mzdy, ako aj ďalšie nároky vyplývajúce z pracovného pomeru.
Keďže žalobkyňa nepreukázala súvislosť s prvým výrokom, ktorým sa domáhala vyslovenia neplatnosti
rozviazania pracovného pomeru dohodou, aj v týchto častiach súd prvej inštancie považoval žalobu za

nedôvodnú.

5. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, kde
úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania. Žalovaný si však náhradu trov konania
neuplatnil, aj keď bol v spore úspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Žiadala rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vady napadnutého rozsudku
podľa odvolateľky spočívajú v nesprávnom právnom posúdení, inak súdom dôsledne a dostatočne
zisteného skutkového stavu veci. Správne súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa u žalovaného

pracovalavpozíciipredavačkysinkasom nepretržiteod17.07.2000.Naskončeniepracovnéhopomeru
na strane žalobkyne v čase podpisu dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 26. 08. 2014 reálne
neexistovali žiadne objektívne ani subjektívne dôvody, nakoľko svoju prácu mala veľmi rada a bola s
ňou spokojná. Rovnako aj žalovaný v minulosti hodnotil žalobkyňu pozitívne, a preto mala za to, že
ani na strane žalovaného neexistoval reálne objektívne dôvod na skončenie pracovného pomeru so

žalobkyňou. Aj svedkovia vypočúvaní v konaní potvrdili, že ako pracovníčka bola pozitívne hodnotená.
Vytkla súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal skutočnými príčinami skončenia pracovného pomeru,
a to, kto mal záujem na jej odchode, čo predchádzalo podpisu dohody a aké boli skutočné príčiny
skončenia pracovného pomeru. Podľa odvolateľky súd prvej inštancie bol povinný podrobne skúmať,
čo predchádzalo podpísaniu dohody o rozviazaní pracovného pomeru. Pokiaľ súd vyhodnotil dôkazy,

najmä výsluchy svedkov, tak ako sú hodnotené v rozhodnutí, nesprávne právne vec posúdil. Mala za
to, že pred súdom bolo jednoznačne v konaní preukázané, že jedinou osobou na strane žalovaného,
ktorá mala motív a záujem na skončení pracovného pomeru s ňou, je jej bývala kolegyňa, pokladníčka,
v terajšom postavení jej priama nadriadená, manažérka služieb zákazníkov. Medzi oboma boli vážneosobné rozpory, ktoré viedli k veľkej averzii uvedenej pracovníčky voči nej. Zároveň vytkla súdu prvej
inštancie,žesanezaoberalpodvodomskupónmi,ktorýmiuvedenápracovníčkapreukazovalaporušenie
pracovných predpisov a pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne. Z výpovedí svedkov, ako aj strán

v konaní vyplynulo, že skutočným dôvodom pohovoru so žalobkyňou, ktorý predchádzal podpísaniu
vopred pripravenej dohody o skončení pracovného pomeru, malo byť porušovanie pracovnej disciplíny
zo strany žalobkyne a hrubé porušovanie interných predpisov týkajúcich sa nabíjania bodov Clubcard
zákazníkom žalovaného a nevhodné správanie sa k zákazníkom. Tieto skutočnosti však pred súdom
preukázané neboli a odvolateľka ich považovala za nepravdivé a ničím nepreukázané tvrdenia a

predpoklady. Mala za to, že dokazovaním bolo preukázané, že jej podpis nebol ako právny úkon zo
strany žalobkyne dosiahnutý a nevykonala ho dobrovoľne, ale vynútene. Ako taký tento právny úkon
nemôže požívať právnu ochranu. Z tohto dôvodu považovala skončenie pracovného pomeru dohodou
dňa 26. 08. 2014 za absolútne neplatný právny úkon, pretože tento právny úkon je v rozpore s dobrými
mravmi. Nebol prejavom jej slobodnej, vážnej vôle a pri uzatvorení tohto dvojstranného právneho úkonu
nemala žalobkyňa žiaden záujem na takomto ukončení pracovného pomeru. Jedná sa o vynútený

právny úkon na základe hrubého nedovoleného psychického nátlaku v trvaní takmer jednej hodiny,
ktorému nakoniec napriek jasne deklarovanému nesúhlasu podľahla. Zistený skutkový stav súdom prvej
inštancie nenamietala, namietala len vyhodnotenie dôkazov a právne posúdenie veci. Z týchto dôvodov
žiadala, aby rozhodnutie odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

8. Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal vec podľa ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 a contrario
CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

9. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané dňa 16. 06. 2016, teda za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku. Odvolanie bolo podané za účinnosti zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporovného poriadku, ktorý dňom 01. 07. 2016 nadobudol platnosť a účinnosť. V zmysle zrušovacieho
ustanovenia § 430 CSP bol zrušený Občiansky súdny poriadok. Podľa prechodných ustanovení § 470

ods. 1 a ods. 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

11. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

12. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne, spolu s napadnutým
rozsudkom okresného súdu, pričom sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi
okresného súdu, osvojil si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu a v zmysle ust. § 387 ods. 2

CSP na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc
na odvolacie dôvody žalobkyne, odvolací súd dodáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a
súčasne vec správne skutkovo a právne posúdil.

13. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení rozsudku týkajúce sa
posúdenia platnosti dohody o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 26. 08. 2014 sú správne. Takýto
záver nespochybnila ani samotná žalobkyňa. Dôvody ňou uvádzané v písomnom odvolaní sú dôvody
a tvrdenia, ktoré uvádzala v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie odvolací
súd poukazuje na to, že dohodou o skončení pracovného pomeru sa končí pracovný pomer, súhlasom

oboch účastníkov pracovného pomeru. Takáto dohoda musí obsahovať dve podstatné náležitosti,
ktorými sú vzájomne súhlasný prejav vôle skončiť pracovný pomer a deň jeho skončenia. Dôvody
skončenia pracovného pomeru dohodou sa musia uviesť len vtedy, ak to požaduje zamestnanec,
alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c)Zákonníka práce. Žalobkyňou napádaná dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 26. 08. 2014
neobsahuje dôvod skončenia pracovného pomeru. Údajným dôvodom skončenia pracovného pomeru
podľa tvrdení žalobkyne malo byť hrubé porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou tým, že porušovala

interné predpisy týkajúce sa nabíjania bodov Clubcard zákazníkom žalovaného a nevhodne sa správala
k zákazníkom. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie nezistil.

14. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje na to, že
dohoda o rozviazaní pracovného pomeru je právnym úkonom, ktorý súd prvej inštancie posudzoval

nielen v zmysle ustanovení Zákonníka práce, ale aj ustanovení Občianskeho zákonníka s poukazom
na ust. § 1 ods. 4 Zákonníka práce.

15. Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je právne relevantný prejav vôle, ktorý
smeruje v vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, ktoré právne predpisy s týmto prejavom
vôle spájajú. Znakmi charakterizujúcimi právny úkon v zmysle pracovnoprávnych vzťahov je existencia

vôle a existencia právnymi predpismi ustanovených právnych následkov prejavu vôle. Pokiaľ súd prvej
inštancie podrobil dohodu o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 26. 08. 2014 skúmaniu v zmysle
ustanovení Občianskeho zákonníka § 37 a § 39, postupoval správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožnil so závermi vyslovenými v rozhodnutí okresného súdu, a že právny úkon - dohoda o rozviazaní
pracovného pomeru bola urobená slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne. Je bez právneho významu

samotná skutočnosť namietaná žalobkyňou, že táto dohoda bola vopred vypracovaná žalovaným a v
čase podpísania dohody bola podpísaná a schválená žalovaným. Dokazovaním bolo totiž preukázané,
že žalobkyňa mala možnosť oboznámiť sa s obsahom dohody a poskytnutá lehota na poradu, prípadné
zváženie rozviazania pracovného pomeru dohodou. Túto možnosť nevyužila a výslovným konaním pri
stretnutí s nadriadenými pracovníkmi prejavila svoju vôľu tým, že dohodu podpísala. Z výpovedí svedkov

nevyplynulo,žebyk podpísaniu dohodydošlovrozporesdobrýmimravmi,ažebytakžalobkyňakonala
pod psychickým nátlakom. Rovnako nebolo zistené, že by žalovaný k rozviazaniu pracovného pomeru
dohodou pristúpil z dôvodu hrubého porušovania pracovnej disciplíny. Dôvod rozviazania pracovného
pomeru dohodou v dohode absentoval. Aj napriek tomu súd prvej inštancie viedol rozsiahle dokazovanie
k okolnostiam, ktoré predchádzali podpísaniu tejto dohody o rozviazaní pracovného pomeru a zaoberal

sa námietkami žalobkyne týkajúce sa jej „údajného“ porušenia pracovnej disciplíny v poskytovaní výhod
niektorým zákazníkom. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa čelila podozreniam, o ktorých
už vopred mala vedomosť, keďže jej v minulosti bolo opakovane vytýkané to isté porušenie pracovnej
povinnosti, ktoré však aj napriek nespokojnosti neriešila a aj naďalej vykonávala dojednanú prácu.
Takáto situácia nemohla negatívne pôsobiť na žalobkyňu a jej rozhodnutie podpísať dohodu, ktorú by

podľajejtvrdeniazainýchokolností nepodpísala.Navyšeniejemožnéanisprávanieapostupžalobkyne
vyhodnotiť ako skratové, keďže podpísaniu dohody predchádzalo stretnutie v trvaní takmer jednej
hodiny. Žalobkyňa nevyužila možnosť porady s treťou osobou, nevyzdvihla si fotokópiu na prípadné
úpravy poznámky, ale podpísala dohodu o rozviazaní pracovného pomeru. Súd prvej inštancie
jednoznačne konštatoval, že uzatvorenie tohto právneho úkonu nebolo pod psychickým nátlakom

(výpovede svedkov) a nepôsobilo rušivo.

16. Rovnako súd prvej inštancie vyhodnotil aj vôľovú zložku tohto právneho úkonu. Slobodou vôle
sa rozumie ničím, najmä násilnými vplyvmi nerušené utváranie zámeru konajúceho dosiahnuť istý
výsledok svojho konania a následne jeho rozhodnutia o výbere primeraného spôsobu prejavu takto

koncipovanej vôle a sledovaný výsledok svojho konania napokon dosiahnuť. Sloboda vôle chýba
jednak v prípade priameho fyzického donútenia, čo v danej veci preukázané nebolo alebo nepriameho
fyzického donútenia na vykonanie istého právneho úkonu. Je to v prípadoch tzv. bezprávnej vyhrážky.
Aj touto okolnosťou vôľového aspektu sa súd prvej inštancie zaoberal a vyhodnotil, že tu nešlo o
bezprávnu vyhrážku, ani o zneužitie výkonu práva na ujmu zamestnanca, ak zamestnávateľ svoj návrh

na skončenie pracovného pomeru dohodou odôvodnil tým, že sú tu dôvody, pre ktoré by mohol so
žalobkyňou skončiť pracovný pomer spôsobom taxatívne vymedzeným v Zákonníku práce. Keďže
žalobkyňa v rámci konania nedoložila žiaden relevantný dôkaz preukazujúci, že by bola k podpisu
dohody o skončení pracovného pomeru donútená zamestnávateľom, resp. že tento právny úkon robila
v takom duševnom stave, ktorý by spôsoboval neplatnosť tohto právneho úkonu, súd žalobu v časti

určenia neplatnosti rozviazania pracovného pomeru správne zamietol.
17. Ďalšie dôvody žalobkyňou uvádzané v odvolaní a namietané, ako nesprávne vyhodnotenie
skutkového stavu, pri dôkladnom dokazovaní vykonaným súdom prvej inštancie, odvolací súd
nepovažuje za dôvodné a dáva do pozornosti, že sa okresný súd vysporiadal aj s údajnýmiobvineniami žalobkyne z hrubého porušovania pracovnej disciplíny, ku ktorým malo dochádzať pred
podpísaním dohody o rozviazaní pracovného pomeru, a na ktoré mala byť žalobkyňa upozornená, ako
aj skutočnosti týkajúce sa pracovného hodnotenia žalobkyňou v minulosti zo strany zamestnávateľa.

Všetky tieto okolnosti súd prvej inštancie vyhodnotil a na základe vykonaných dôkazov, ako aj v ich
vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žaloba o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru
je nedôvodná. S týmto záverom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na dôvody
uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie.

18. Pokiaľ išlo o ďalšie nároky uplatňované v súvislosti s neplatnosťou rozviazania pracovného pomeru,
sú to nároky, ktoré priamo vyplývajú z prvého nároku, a to náhrada mzdy, ako aj ďalšie nároky, ktoré si
žalobkyňa v súvislosti s neplatnosťou rozviazania pracovného pomeru uplatnila. Keďže uvedené nároky
uplatňované žalobkyňou v konaní pred súdom prvej inštancie sú v priamej súvislosti s prvým nárokom
týkajúcim sa neplatnosti rozviazania pracovného pomeru, správne potom aj v tejto časti okresný súd
nárok žalobkyne ne náhradu mzdy, ako aj ďalšie peňažné plnenia v súvislosti s rozviazaním pracovného

pomeru zamietol.

19. Okresný súd vykonané dokazovanie vyhodnotil správne, dospel k správnym skutkovým zisteniam,
vec správne právne posúdil, z dôvodu jeho vecnej správnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu
v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný.
Žalovanému vzniklo právo na priznanie náhrady trov odvolacieho konania, pričom o výške rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením (§
262 ods. 2 CSP).

21. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).