Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. apríl 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/129/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615208164
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Wallnerová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1615208164.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Nadeždou Wallnerovou, v právnej veci žalobcu: S., proti

žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
Žalovanému sa proti žalobkyni náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.07.2015 sa žalobca domáhal, aby súd rozsudkom určil, že Zmluva
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.01.2014 je v celom rozsahu neplatná.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, žalobkyňa dňa 30.01.2014 pod vplyvom finančnej tiesne uzavrela so

žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch. Na základe tejto zmluvu sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni spotrebný úver vo výške
350,- eur. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver do dňa 25.01.2015 s nákladmi za poskytnutie úveru vo
výške 322,- eur, teda celkovo sumu 672,- eur v 12-tich mesačných splátkach vo výške 56,- eur. Celkové
náklady spojené so zmluvou sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru,
čo predstavuje sumu vo výške 137,03 eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o úvere vo výške 184,97 eur. Výška RPMN uvedená v zmluve o úvere je vo výške 92%, výška

RPMN ku dňu podpísania zmluvy o úvere je vo výške 50,91%. výška RPMN uvedená na dohode o
plnení v splátkach k zmluve o úvere je vo výške 281,64%. Poukázala na to, že výška RPMN je jednak
v zmluve o úvere
a následne v dohode o splátkach uvedená rozdielne, čo možno označiť za nezrozumiteľné. Samotnú
výšku RPMN 92% a samotnú úrokovú sadzbu vo výške 39,15% možno označiť za neprijateľné až
úžernícke, nakoľko sú niekoľko násobne vyššie ako úrokové sadzby poskytované bankami. Hlavné
definičné znaky zmluvy o úvere sú

v rozpore s dobrými mravmi, je preto potrebné posudzovať celú zmluvu za takú, ktorá je v rozpore so
zákonom a dobrými mravmi. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu
vOstravesp.zn.16ICm944/2010zodňa2.08.2011podľaktorého:"úrokzúverujejednýmzdefiničných
znakov zmluvy o úvere. ak teda zákonu alebo dobrým mravom odporuje zmluva v časti odplaty, je nutné
tento dôvod neplatnosti vztiahnuť na celú zmluvu a neplatnou je v tomto prípade zmluva o úvere ako
celok." Ďalšou neprijateľnou podmienkou zmluvy o úvere je podľa žalobkyne administratívny poplatok
vo výške 322,- eur, ktorý je skoro rovnaký ako samotná poskytnutá suma úveru. Z tohto poplatku nemala

žiaden prospech, žalovaný nevynaložil náklady na zisťovanie si informácií o jej osobe, bonite, čo by
aj tak, takýto vysoký poplatok neodôvodňovalo. Jediný administratívny náklad žalovaného spočíva vo
vytlačení formulára zmluvy a jeho vypísaní. Za neprijateľné žalobkyňa považuje aj ustanovenie zmluvy,
ktoré ju zaväzuje zaplatiť za každú zaslanú upomienku na úhradu dlhu zaplatiť sumu 10,- eur. Zákono spotrebiteľských úveroch síce predpokladá inštitút poplatku, avšak je nevyhnutné aby sa ním platilo
skutočné plnenie poskytnuté spotrebiteľovi a v jeho záujme. Ďalej uviedla, že samotnú kapitolu
tvoria náklady v podobe trov prípadnej mediácie, trov rozhodcovského konania, trov súdneho konania

a exekúcie, trov právneho zastúpenia veriteľa v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľné
vynaložené náklady pri uplatnení jeho práva, na zaplatenie ktorých sa podľa všeobecných podmienok
spotrebiteľ zaväzuje. Tieto dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech žalobkyne, nakoľko ich má v každom prípade uhrádzať iba jedna strana. Žalobkyňa
spochybnilaajúpravuzabezpečovacíchinštitútov,ichúpravupovažujezaneprijateľnúnakoľkoobsahuje

kumuláciu viacerých spôsobov zabezpečenia dotknutej zmluvy o úvere. Poukázala aj na neprijateľnosť
duplicitnej úpravy zmluvných pokút a to jednak za neuhradenie celkovej čiastky úveru vo výške 33,-
eur, čo nastane po nezaplatení 4 splátok a jednak za každú 7 a viac dní omeškanú splátku vo výške
15,- eur. Zmluva o úvere omeškanie sankcionuje zaplatením sumy za upomienku, okamžitým splatením
celého dlhu, povinnosťou platiť úroky z omeškania, nahradiť škodu, zmluvné pokuty a úhradou nákladov
súvisiacich s uplatnením práv veriteľa. Vyššie uvedené je

v hrubom rozpore s dobrými mravmi a neprimeraným spôsobom sankcionuje spotrebiteľa za omeškania
s platením splátky, alebo celého úveru. Ďalej uviedla, že aj dojednanie o rozhodcovskej doložke treba
považovať za neprijateľnú a v rozpore
s platným právom a to z dôvodu, že jej obsah je predformulovaný a nemala možnosť ovplyvniť jej obsah.
Ďalší dôvod je v obsahu tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorá má zavádzajúci charakter, keď v čl. II sa

uvádza, že všetky spory ktoré vzniknú zo zmluvy
o úvere budú riešené pred stálym rozhodcovským súdom a následne v druhom odstavci toho istého
článku sa uvádza, že v prípade, že ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu , považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
zmluvy; ustanovenia tejto vety sa nepoužijú v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde

bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou založená
jeho právomoc. Tieto ustanovenia uvádzajú spotrebiteľa do omylu, pred kým vlastne budú spory riešené
a odopierajú spotrebiteľovi možnosť vybrať si, či bude spor riešiť na všeobecnom súde, alebo
rozhodcovskom súde. Navrhovateľka uviedla, že takmer všetky dojednania zmluvy o úvere predstavujú
neprijateľné zmluvné podmienky, že k uzatvoreniu predmetnej zmluvy sa odhodlala ako vdova vo

finančnej tiesni. Je rozporné s dobrými mravmi , ak sa poskytuje spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu
o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak žalovaný využije
tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri
nedbanlivosti žalovaného ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade by mala byť úverová
zmluva neplatná v celom rozsahu. Predmetná zmluva je v rozpore

s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka.

3. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu uviedol, že podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
platí, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, čo znamená že súd
môžeurčiťzaneplatnéjednotlivéneprijateľnépodmienky,avšaktotoustanovenieneumožňujesúduurčiť

neplatnosť celej zmluvy pre existenciu neprijateľných podmienok. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka
ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ
z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva,
že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Záver
o oddeliteľnosti sa musí opierať o náležitý výklad právneho úkonu v súlade s pravidlami interpretácie

uvedenými v § 35. Súčasne sa musí v celom rozsahu brať do úvahy vôľa konajúcich. Výklad sa musí
urobiť v kontexte s celým právnym úkonom, s prihliadnutím na každú zložku jeho obsahu. Ďalej uviedol,
že v zmysle judikatúry ústavného súdu je potrebné uprednostniť výklad zachovávajúci platnosť právneho
úkonu, a nie výklad, ktorý platnosť právneho úkonu popiera. Úmyslom zmluvných strán každej zmluvy
je totiž uzavrieť platnú zmluvu a tento úmysel je potrebné pri výklade právneho úkonu chrániť. Poukázal

na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vydaného dňa 15.3.2012
v prejudiciálnom konaním vo veci C-453/10 Pereničová, Perenič proti SOS financ, spol.
s r.o. (ďalej len „rozsudok"). Súdny dvor Európskej únie sa v rozsudku zaoberal prejudiciálnymi
otázkami Okresného súdu Prešov a to či čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách pri zistení nekalých zmluvných podmienok v spotrebiteľskej

zmluve, umožňuje urobiť záver, že zmluva ako celok spotrebiteľa nezaväzuje, ak je to pre spotrebiteľa
výhodnejšie. Súdny dvor Európskej únie rozhodol nasledovne: „ Článok 6 ods. 1 Smernice sa má
vykladaťv tom zmysle, že pri posudzovaní otázky, či zmluva uzavretá medzi predajcom alebo dodávateľom
a spotrebiteľom, ktorá obsahuje jednu alebo viacero nekalých podmienok, môže bez uvedených
podmienok naďalej existovať, sa súd, ktorý o veci rozhoduje, nemôže opierať len o prípadnú výhodnosť

vyhlásenia neplatnosti dotknutej zmluvy ako celku pre jednu zo zmluvných strán, v tomto prípade
spotrebiteľa. " Súdny dvor Európskej únie v rozsudku zároveň uviedol, že „cieľom sledovaným
normotvorcom Únie v rámci Smernice je nastoliť rovnováhu zmluvných strán, pričom sa má v zásade
zachovať platnosť zmluvy ako celku, a nie vyhlásiť za neplatné všetky zmluvy, ktoré obsahujú nekalé
podmienky. " Súdny dvor Európskej únie sa v rozsudku taktiež zaoberal aj kritériami, ktoré umožňujú

posúdiť, či zmluva môže naďalej existovať bez nekalých podmienok, pričom uviedol, že „tak znenie
článku 6 ods. 1 Smernice, ako aj požiadavky týkajúce sa právnej istoty ekonomických činností hovoria
v prospech objektívneho prístupu pri výklade tohto ustanovenia, takže... situáciu jednej zo zmluvných
strán,
v tomto prípade spotrebiteľa, nemožno považovať za rozhodujúce kritérium pre budúci osud zmluvy.
" Európske právo podľa rozsudku a to aj s odkazom na čl. 6 ods. 1 Smernice v zásade obmedzuje

nezáväznosť pre spotrebiteľa na konkrétnu podmienku, pričom zmluva ako taká existuje ďalej.
Vyhlásenie neplatností celej zmluvy o úvere ako celku tak, ako to navrhuje žalobca nemá žiadnu oporu
v ustanoveniach vnútroštátneho
a ani európskeho práva.

4. Žalovaný ďalej uviedol, že na určení neprijateľnosti podmienky nemá žalobca naliehavý právny
záujem, tento nijakým spôsobom nepreukázal.

5. Ďalej poukázal na skutočnosť, že maximálna výška odplaty je stanovená ako dvojnásobok priemernej
RPMN. Priemerná RPMN je 50,91 %, pričom výška RPMN je stanovená na 92,00 %, čo znamená,

že nepresahuje maximálne stanovenú výšku, danú zákonom účinným od 1.9.2014, ktorý sa ani na
vzťah nemal vzťahovať, nakoľko zmluva bola uzatvorená 30.01.2014. Vzhľadom na to, že nejde o
nekalúobchodnúpraktikuanineprijateľnúzmluvnúpodmienku,úverjenaďalejodplatný.Zákonsankciou
bezúročnosti a bezpoplatnosti postihuje zmluvu, ktorá uvádza nesprávnu či absentujúcu náležitosť.
Právna úprava v oblasti úverov poplatku výslovne nebráni, zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne

spomína niektoré poplatky: za notárske služby, poplatok za predčasné splatenie úveru, poplatok za
vedenie účtu atď.. V čase uzavretia zmluvy o úvere neexistoval a nebol účinným žiaden všeobecne
záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za
poskytnutie peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať iba z ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,

nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti. Dôkazné bremeno pritom v otázke primeranosti odplaty znáša žalobca,
a nie žalovaný. Žalobca teda musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy o úvere išlo o odplatu,

ktorá výrazne vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi
financovanie z vlastných zdrojov. Žalobca sa opiera o úrokovú sadzbu stanovenú pre banky, avšak mal
by prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú spoločne pre banky a ďalej nebankové, leasingové a iné
spoločnosti, pod ktoré spadá aj žalovaný. Prevýšenie takejto odplaty je možné a zákon zakazuje len také
prevýšenie, ktoré má charakter prevýšenia podstatného. U nebankových subjektov nemožno obvyklú

výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Poukázal na rozhodnutie Vrchného
súdu v Prahe, sp. zn. 12 Cmo 95/2005, kde súd uvádza, že: „je u nebankových subjektov potrebné
postupovať inak. V týchto prípadoch sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by
pôžičku či úver od banky nedostali pre isté riziko spojené s osobou dlžníka. Je nutné vziať do úvahy, že
v prípade týchto peňažných prostriedkov je požadované v porovnaní s bankami menšie zabezpečenie

a požiadavky klientov sú vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva u konzervatívnejších bánk,
čo je ale vzhľadom na ich zameranie pochopiteľné. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie
podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové
úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola
požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektami v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v

určitom období“. Podľa článku 9 ods. 10 novelizovaného Zákona
o spotrebiteľských úveroch sa veriteľovi zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov,
náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru
alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebovedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru
za ponúkaných podmienok. Zákonodarca explicitne vymenúva poplatok alebo náhradu nákladov len za
vedenie, evidenciu, správu úveru, resp. účtu alebo jeho zrušenie, nie však poplatok za vypracovanie a

uzatvorenie zmluvy o úvere.
6. Ďalej uviedol, že žalobkyňa bola dostatočne oboznámená so všeobecnými podmienkami poskytnutia
úveru, zaviazala sa ich dodržiavať, a to bez akýchkoľvek výhrad. Pri uzatváraní zmluvy sa súčasne
zmluvné strany dohodli, že pre prípad ak by došlo k sporu vyplývajúceho zo zmluvy, uzatvoria
nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu. Žalovaný so žalobcom pristúpili k podpisu samostatnej nevýhradnej

rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je uzavretá platne, v zmysle ustanovenia § 3 a násl.
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva je obsiahnutá na samostatnej
listine, presne tak ako to je uvedené aj v prílohe návrhu na začatie konania, kde je priložená
Rozhodcovská zmluva, čím si v podstate samotná žalobkyňa odporuje. Rozhodcovská zmluva síce je
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, avšak predstavuje samostatný dokument, ktorý je osobitne
podpísaný ako žalobcom tak aj žalovaným. Žalobkyňa v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy nemala

k jej obsahu žiadne výhrady. S rozhodcovskou zmluvou sa riadne oboznámila, jej ustanoveniam
porozumela a túto skutočnosť na znak súhlasu potvrdila vlastnoručným podpisom. Žalobca zároveň
vyhlásil, že bol pred uzavretím rozhodcovskej zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia, k
čomupripojilsvojvlastnoručnýpodpis.Vzmyslerozhodcovskejzmluvysažalobcasožalovanýmdohodli
riešiť všetky spory vzniknuté

z predmetných zmlúv úvere buď pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská
rozhodcovskáa.s.alebopredpríslušnýmvšeobecnýmsúdomSlovenskejrepubliky,akžalujúcazmluvná
strana podá žalobu na súde. Je zrejmé, že žalobca so žalovaným uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú
zmluvu.

7. Súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 18.04.2017 a to bez prítomnosti účastníkov. Žalovaný
svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 12.04.2017 pričom uviedol,
že súhlasí, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Žalobkyňa svoju neúčasť na pojednávaní ku dňu
pojednávania neospravedlnila, predvolanie jej bolo doručené dňa 04.04.2017.

8. Súd vykonal dokazovanie týmito listinnými dôkazmi: zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa
30.01.2014, dohodu o plnení v splátkach zo dňa 30.01.2014, splátkovým kalendárom, rozhodcovskou
zmluvou zo dňa 30.01.2014, informáciou o splátkach a pokutách z úveru, oznámenie o zmene
splátkového kalendára a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

9. Žalobca so žalovaným uzavreli dňa 30.01.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný sa v
zmysle Zmluvy zaviazal žalobcovi poskytnúť úver v sume 350 €. Žalobca sa zaviazal úver vrátiť
spolu s celkovými nákladmi spojenými so spotrebiteľským úverom vo výške 322 €, t.j. celkovo sa
žalobca zaviazal vrátiť 672 €. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom boli
tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavovalo sumu 137,03

€ a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 184,97 € (ďalej v Zmluve označované ako
administratívny poplatok). Žalobca ako spotrebiteľ sa zaviazal celkovú sumu 672 € vrátiť do 25.01.2015.
RPMN bola v Zmluve určená ako 92 %. Priemerná RPMN ako 50,91 %. Dňa 30.01.2014 žalobca uzavrel
so žalovaným Dohodu o plnení v splátkach, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal zaplatiť sumu 672 € v

12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 56 €. V tejto Dohode bola určená RPMN ako 281,64
%. Priemerná RPMN bola vo výške 50,91 %. K Zmluve a Dohode bol priložený splátkový kalendár, z
ktorého vyplývali dátumy jednotlivých splátok od prvej 25.02.2014 do poslednej 25.01.2015. K Zmluve
a k Dohode bola pripojená rozhodcovská zmluva.

10. Podľa § 52 ods. 1Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.12. Podľa § 52a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri
tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí

zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou
vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom
nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to
s obdobnými právnymi účinkami.

13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia
a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

15. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka Neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „z. č. 129/2010 Z. z.“), na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej

pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

19. Podľa § 2 písm. a) a b) z. č. 129/2010 Z. z. sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná
v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver

v rámci svojej podnikateľskej činnosti,

20. Podľa § 2 písm. d) z. č. 129/2010 Z. z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

21. Podľa § 7 ods. 1 z. č. 129/2010 Z. z. Veriteľ je pred uzavretím zmluvy
ospotrebiteľskomúverealebopredzmenoutejtozmluvyspočívajúcejvnavýšeníspotrebiteľskéhoúveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,

príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

22. Podľa § 9 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z., v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom vrozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo
poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na

základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov

asúvisiacichpravidelnýchanepravidelnýchpoplatkov,aksapoplatkyaúrokymajúplatiťbezamortizácie
istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné
transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne
s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania

a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto
poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie
o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku
za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri
zmluvácho spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

23. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
a) až k) ,
r) a y)
,
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

24. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností z občianskoprávnych vzťahov

nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

25. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,

je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

28. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
právneho predpisu.

29. Súd sa pri určovacej žalobe ako prvou otázkou zaoberal tým, či žalobca preukázal naliehavý právny
záujem na takto podanej žalobe v zmysle § 137 písm. c) CSP. Naliehavý právny záujem žalobcu na

určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu,
predovšetkým so zreteľom na ciel sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom
navrhovaného rozhodnutia. Pri skúmaní podmienok uvedených v § 137 písm. c/ CSP, umožňujúcich
riešenie práva súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej

strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava
v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev,
v neposlednom rade i domáca právna úprava), pretože potrebuje mat vyriešenú otázku, aký je jeho
skutočný dlh. Jeho postavenie sa stane istejšie. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak
by bez takéhoto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne

postavenie neisté. Súd mal v tejto veci za to, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení
či je Zmluva platná. Takáto žaloba podľa súdu slúži potrebám praktického života žalobcu - spotrebiteľa.
Takáto žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným.

30. Na základe uvedeného súd uzavrel, že naliehavý právny záujem na tejto žalobe je daný a je tu

právny základ na rozhodnutie o žalobe v zmysle § 137 písm. c) CSP.

31. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je typickou spotrebiteľskou
zmluvou. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopredpripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah
medzi žalobcom a žalovaným túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva bola vyhotovená ako formulár
a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné podmienky, ktoré žalobca nemohol ovplyvniť,

nakoľko boli pripravené už vopred, pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že žalovaný pri
uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca v čase uzavretia
zmluvy nekonal v súvislosti
s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísal ako fyzická osoba za
účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti. Súd preto zmluvu

vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle z. č. 250/2007 Z .z. o ochrane spotrebiteľa v znení
účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu.

32. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi žalovaným - veriteľom ako dodávateľom
a žalobcom - dlžníkom ako spotrebiteľom.

33. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. a/, b/, d/ zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy. Právny vzťah medzi účastníkmi možno zaradiť medzi zmluvy, na ktoré sa daný
zákon vzťahuje a následne zmluva potom musí obsahovať náležitosti, stanovené v § 9 tohto zákona.

34. Žalobca v žalobe žiadal určiť Zmluvu o spotrebiteľskom úvere za neplatnú ako celok z dôvodu
neprimerane vysokých úrokov, nákladov spojených s úverom a z dôvodu veľkého počtu neprijateľných
zmluvných podmienok. Zmluva podľa neho je neudržateľná ako celok aj z dôvodu rozporu s dobrými
mravmi.

35. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je vo svojej podstate zmluvou o úvere v zmysle
§ 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je podstatnou zložkou tohto zmluvného typu aj dohoda
o výške úrokov, ktoré je povinný dlžník veriteľovi zaplatiť. Súd je toho názoru, že predmetnú Zmluvu
nemožno z dôvodu neplatnosti dojednania o úrokoch určiť za neplatnú ako celok. Význam ochrany

spotrebiteľa je chrániť slabšiu stranu a z toho vyplýva zásah normotvorcu, ktorý nekalé dojednania
vyhlasuje za neplatné (nezáväzné). V zásade ide o výnimku a čl. 6 smernice 93/13/EHS preferuje
čiastočnú neplatnosť pred neplatnosťou celej zmluvy, ak zmluva môže ďalej existovať. Otázka, či
zmluva môže ďalej existovať, by sa však nemala posudzovať na základe subjektívneho kritéria, či
celková neplatnosť je pre spotrebiteľa výhodnejšia. Neplatnosť dojednania o úrokoch v zmluve o úvere

nespôsobuje sama o sebe neplatnosť zmluvy o úvere ako celku a to z dôvodu oddeliteľnosti časti
dojednania o úrokoch od ostatného obsahu zmluvy. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na názor
Generálnej advokátky vyjadrený v rámci rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci N. a N. v. S.O.S.
financ, spol. s r. o. (C-453/10) "normotvorca smernice zamýšľal nariadiť neplatnosť celej zmluvy iba pre
ohraničené výnimočné prípady". Účelom smernice je v tejto súvislosti „odstrániť nekalé podmienky z

týchto zmlúv“ „Jej cieľom ale nie je, ako už bolo konštatované, vyhlásiť zmluvy na základe nekalých
podmienok, ktoré obsahujú, za neplatné. Cieľ, ktorý sleduje normotvorca smernice, spočíva výlučne
v nastolení rovnováhy, nie však v odstránení zmluvy ako celku. Vyhlásením neplatnosti celých zmlúv
v závislosti od záujmu spotrebiteľa by sa nenastolila rovnosť medzi zmluvnými stranami. Opravným
zásahom na nastolenie rovnováhy zmluvy uzatvorenej pri výkone zmluvnej autonómie oboch strán sa

má táto zmluva práve opraviť a nie zničiť."
S uvedeným názorom sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Podstatou zmluvného vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov. K tomu nesporne smeroval úmysel
oboch strán. Žalobca pristúpil k zmluvnému vzťahu z dôvodu, že mal úmysel získať peňažné prostriedky
a úmyslom žalovaného v rámci tohto zmluvného vzťahu zas bolo tieto peňažné prostriedky žalobcovi

dočasne poskytnúť. V tejto časti teda súd považuje Zmluvu medzi stranami za platne dojednanú. Teda
žalobca je aj naďalej zmluvne viazaný poskytnuté peňažné prostriedky žalovanému vrátiť.

36.Súdpreskúmanímvýškydohodnutéhoúrokumázato,žejeneprimeranevysoký,avšaknespôsobuje
to neplatnosť celej zmluvy. Podľa úrokových mier z nových úverov zverejnených NBS predstavoval

priemerný úrok úrok pri spotrebiteľských úveroch do 1 roka (Zmluva medzi stranami bola dojednaná
tak, že žalobca sa zaviazal vrátiť úver do 12 mesiacov od jej uzavretia, t.j. v 12-tich mesačných
splátkach) v mesiaci január 2014 výšku 6,92%. Úroková sadzba v Zmluve bola určená vo výške
39,15 %. Z uvedeného je zrejmé, že dohodnutá úroková sadzba vo výške 39,15 % predstavuje5 násobok priemernej úrokovej miery úverov zverejnených NBS. Je zrejmé, že úvery poskytované
nebankovými subjektami nemôžu byť úročené rovnakými sadzbami ako bankové úvery. S ohľadom
na vyššie podnikateľské riziko je prípustné, aby úroky nebankových spoločností boli vyššie ako úroky

bankových úverov, nie je však prípustné, aby tieto úvery obsahovali až 5 násobne vyššiu úrokovú sadzbu
oproti bežným bankovým úverom. Takéto dojednanie úrokovej sadzby v predmetnej Zmluve je preto v
rozpore s dobrými mravmi, avšak nespôsobuje to neplatnosť celej zmluvy, ale len jej časti, a to už s
poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie.

37. Ak aj zmluva obsahuje nejaké neprijateľné zmluvné podmienky, alebo nespĺňa náležitosti tohto
typu zmlúv v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., nespôsobuje to neplatnosť právneho úkonu ako celku.
Zákon s uvedenými nedostatkami spája iný druh sankcie, a to v zmysle § 11 ods. 1 z. č. 129/2010 Z. z.
bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru.

38. Pokiaľ teda žalobkyňa žiadala určiť celú Zmluvu za neplatnú, súd žalobe nemohol vyhovieť. Po

preskúmaní predmetnej zmluvy sa súd stotožňuje s tým, že viaceré dojednania zmluvy sú neprijateľnými
zmluvnými podmienkami, avšak nemožno dospieť k záveru, že spôsobujú absolútnu neplatnosť zmluvy.
Majú skôr za následok , že zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Nakoľko však žalobkyňa žiada vysloviť
absolútnu neplatnosť celej zmluvy, súd viazaný petitom žaloby, musel túto zamietnuť. Súd predvolal
dva krát žalobkyňu na pojednávania, táto sa napriek tomu, že mala predvolanie riadne doručené,

na pojednávania nedostavila a svoju neúčasť neospravedlnila. Po vyslovení predbežného právneho
posúdenia veci, má súd za to, že mohla žalobkyňa zmeniť žalobný petit, avšak nestalo sa tak. Súd aj
napriek tomu, že ide o spotrebiteľský spor, nemôže sám meniť žalobný návrh.

39. Súd po vykonanom dokazovaní a na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že zmluva nie je

absolútne neplatná, preto žalobu zamietol.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. V danej veci bol plne úspešný žalovaný, avšak nakoľko mu nevznikli trovy konania, žiadne
nevyplývajú zo spisu, súd rozhodol tak, že žalovanému proti žalobkyni náhrada trov konania nepriznal.

Poučenie:

Poučenie: Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.