Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. apríl 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/64/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315201172
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2315201172.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom 841 01 Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zast.:
JUDr.AlanStrelák,advokátsosídlom81101Bratislava,Navŕšku12,IČO:31819702,protižalovanému:
1/ J. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX X. Q. T., O. XXX, 2/ P. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
XXX XX Š., F. XXXX, o zaplatenie 406,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovaným náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.1.2015 domáhal zaplatenia sumy 406,- eur s príslušenstvom od

žalovaných (spoločne a nerozdielne) z titulu poskytnutého spotrebiteľského úveru spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 9.8.2013 do zaplatenia, zmluvnou pokutou vo výške
66,- eur a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 28.9.2012 bola medzi žalobcom a žalovaným 1/
ako dlžníkom a žalovaným 2/ ako spoludlžníkom uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX na čiastku 500,- eur za úrok vo výške 100,- eur, pričom veriteľ si účtoval za poskytnutie

úveru odmenu vo výške 90,- eur. Zmluvou sa dlžník zaviazal celkovú čiastku vo výške 690,- eur uhradiť v
13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,50 eura a ďalej v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 68,25 eura; prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá
ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie
celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti
potvrdil žalovaný podpisom zmluvy. Žalovaný celkovo uhradil 284,- eur, pričom posledná uhradená

suma vo výške 68,25 eura bola uhradená dňa 22.4.2013. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne
a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobca mu oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods.
8 Občianskeho zákonníka. V predžalobnej upomienke zo dňa 27.2.2013 žalobca upozornil žalovaného
na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V Oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa
28.8.2013 žalobca oznámil žalovanému, že celý dlh (zahrňujúci nesplatenú časť úveru a odplaty) sa
stal splatným ku dňu 8.8.2013. Po zosplatnení záväzku nebola uhradená už žiadna suma. Ku dňu
vypracovania žaloby činí dlžná čiastka 406,- eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom

spolu s odplatou v celkovej sume 690,- eur a čiastkou vo výške 284,- eur, ktorá bola uhradená žalovaným
(690 € - 284 € = 406 €). V zmysle bodu 3 Obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy sa žalovaní zaviazali uhradiť v prípade porušenia podmienok zmluyy zmluvnú pokutu vo výške
3,30%zistinyúveru,atozakaždýzačatýkalendárnymesiacomeškaniaaždozaplateniacelkovejdlžnejčiastky, pričom zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa žalovaní dostali do omeškania s úhradou
ktorejkoľvek splátky. Keďže istina úveru je vo výške 500,- eur, dohodnutá mesačná zmluvná pokuta je
vo výške 16,50 eura mesačne. Vzhľadom na uvedené sú žalovaní povinní uhradiť zmluvnú pokutu vo

výške 16,50 eura za každý začatý mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. V zmysle
§ 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. si žalobca uplatňuje úhradu zmluvnej pokuty až do dosiahnutia
maximálnej prípustnej hranice určenej v citovanom Nariadení, t.j. do dosiahnutia výšky poskytnutých
finančných prostriedkov, pričom výška sankcií za omeškanie nesmie presiahnuť maximálnu výšku v
zmysle § 3a ods. 1 tohto Nariadenia. Po dosiahnutí tejto výšky si žalobca uplatňuje úhradu zákonného

úroku z omeškania v zmysle § 3a ods. 3 Nariadenia.

3. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili. Súd vo veci postupoval podľa § 177 ods. 2 CSP.

4. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - zmluva o úvere č.
XXXXXXXXX, obchodné podmienky, predžalobná upomienka z 27.2.2013 + podací poštový hárok,

oznámenie o zosplatnení úveru z 28.8.2013 + podací poštový hárok a zistil nasledovný skutkový a
právny stav veci:

5. Žalobca a žalovaní uzatvorili úverovú zmluvu tak, ako to žalobca opísal v žalobe.

6. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.

sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní
zastúpenýadvokátom,jenutnékonštatovať,žeadvokátmusípoznaťprávoasúdztohtofaktuvychádza,
musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné
doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať
(s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie

svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a
to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku
nie je možné prihliadať.

7. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013

súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj

Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter
a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby
od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so

stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

8. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.

decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

9. Súd dáva žalobcovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsanímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov
(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).10. Súd mal za preukázané, predloženou úverovou zmluvou, že dňa 28.9.2012 uzatvorili strany Zmluvu
o úvere č. XXXXXXXXX podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na základe ktorej žalobca

poskytol žalovaným úver vo výške 500,- eur, s úrokom 20 % z istiny, t.j. 100,- eur, za odmenu vo výške
18 % z istiny, t.j. 90,- eur. Žalovaní sa zaviazali podľa čl. II zmluvy vrátiť žalobcovi istinu v celkovej
výške 690,- eur, a to v 13 mesačných splátkach (v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,50 eura a
ďalej v pravidelných mesačných splátkach vo výške 68,25 eura, RPMN neuvedená, priemerná RPMN
45,60 %, pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy (t.j. 8.10.2012) a každá ďalšia

splátka bola splatná až do úplného zaplatenia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V prípade
neuhradenia jednej splátky dlhšie ako 3 mesiace je žalobca oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy.

11. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaní mu uhradili celkovo 284,- eur.

12. Súd nespochybňuje nárok žalobcu na zaplatenie dlžného úveru, avšak z podanej žaloby, ako aj z

priložených listinných dôkazov súd nemohol preskúmať, kedy a koľko žalovaní plnili, v dôsledku toho
potomanito,kedysadostalidoomeškania,čioprávnenežiadalžalobcasplatenieceléhodlhuatedaaká
je skutočná dlžná suma úveru. Na základe tvrdení uvedených v žalobe a priložených listinných dôkazov
súd nemal za preukázané žiadne relevantné skutočnosti samotné ako ani ich vzájomné súvislosti, čím
žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca musí jasne a nepochybne preukázať vyššie spochybnené

skutkové tvrdenia a potom aj skutočnú výšku nezaplateného úveru, m. i. aj riadnym matematickým
výpočtom, ktorý uvedie priamo v žalobe, pretože súd nie je vyšetrovací orgán, aby sám dospel k
žalovanej sume a tomu prispôsobil aj vyhodnotenie dôkazov. Žalobca tieto rozpory nijakým spôsobom
neozrejmil,čobolojehopovinnosťoupodľa§150CSP.Súdpotomďalejanineskúmal,čiúverovázmluva
spĺňa všetky náležitosti a či úver nie je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko by to bolo v rozpore so

zásadou hospodárnosti konania. Na tento zmluvný vzťah sa vzťahuje právna úprava zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov účinného k 28.9.2012 ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného k
28.9.2012. Nad rámec toho však súd poukazuje na to, že po preštudovaní úverovej zmluvy, v zmysle § 9
a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. súd musí konštatovať, že úverovú zmluvu je nutné považovať ako zmluvu

uzatvorenúbezúročneabezpoplatkov.Vzmluveabsentujúúdajepodľa§9ods.2písmenaf/citovaného
zákona, a to doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru. Konečná splatnosť musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť
obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. Je
neprípustné, aby sa účastník zmluvy k tomuto údaju dopracovával výkladom či výpočtom (napr. podľa

počtu mesačných splátok). V zmluve ďalej absentuje údaj o RPMN podľa § 9 ods. 2 písm. j/ cit. zák., ako
aj údaj o splátkach istiny, úrokov a poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k/ cit. zák. Z uvedeného teda vyplýva,
že žalovaní sú povinní žalobcovi vrátiť len to, čo im žalobca reálne poskytol, t. j. 500,- eur, po odpočítaní
uhradených splátok, ku ktorej konečnej dlžnej sume však súd nemohol zaujať jednoznačné stanovisko,
nakoľko žalobca nedoložil súdu dôkaz o úhradách žalovaných, ich výškach a dátume úhrady.

13. Vzhľadom na uvedené vyplýva, že žalobca neuniesol bremeno dôkazu, preto súd musel žalobu
zamietnuť v plnom rozsahu.

14. O nároku žalovaných na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP,

pričom žalovaní boli v konaní plne úspešní. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania
uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti
neúspešnej strane. Oslobodenie od povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné.
Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci
rozhodlo. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených

trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalovaní boli v konaní plne úspešní, avšak žiadne trovy
konania im nevznikli, preto im ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, a to
v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.