Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. november 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/847/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211216268
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4211216268.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci žalobcu: S. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. XX, zastúpený JUDr. Gabrielom Szabom, advokátom so sídlom Kolárovo,
Kostolné nám. 32, proti žalovaným: X/Margita K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX/X, T., 2/ P. K., nar.
XX.XX. XXXX, bytom G. XX/X, T., o zaplatenie 2.200 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných a
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Komárne č.k. 15C/161/2011-140 zo dňa 06.03.2014 v spojení
s opravným uznesením č.k. 15C/161/2011-178 zo dňa 22.01.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách

konania p o t v r d z u j e.
Odvolanie žalobcu o d m i e t a.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na Okresnom súde Komárno dňa 20.9.2011 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd
zaviazal žalovaných zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 2.200 eur spolu s príslušenstvom a
náhradu trov konania. V žalobe uviedol že bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v kat. úz.
T. zapísaných na LV č. XXX v podiele 1 a žalovaná v 1. rade tiež v podiele 1. V období od 2.9.2007
do 17.2.2010 bol vo výkone trestu odňatia slobody a nehnuteľnosť spravovali žalovaní v 1. a 2. rade.

Žalobca ako podielový spoluvlastník v zastúpení žalovaným v 2. rade a žalovaná v 1. rade ako podielová
spoluvlastníčka predali nehnuteľnosť za dohodnutú kúpnu cenu 23.236 eura, ako to vyplýva z kúpnej
zmluvy. Zo dňa 20.07.2009. Žalovaní v 1. a 2. rade mu mali vyplatiť polovicu kúpnej ceny t.j. sumu
11.618 eura. Vyplatili mu však iba sumu 9.000 eur teda o 2.618 eur menej ako bola hodnota jeho
spoluvlastníckeho podielu, preto sa podanou žalobou domáha zaplatenia zvyšku kúpnej ceny ale len v
sume 2.200 eur, pretože žalovaní zvyšok sumy požili na úhradu jeho dlhov, s čím súhlasil. Odmietli mu
však napriek jeho výzve, zaplatiť zvyšok kúpnej ceny , ktorej zaplatenia sa domáha podanou žalobou.

2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1.981,80 eura s 9% úrokom z omeškania ročne od 24.07.2009
do zaplatenia a náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 591,97 eura ,
všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Žalovaným uložil zaplatiť
spoločne a nerozdielne súdny poplatok za návrh vo výške 132 eur na účet súdu prvej inštancie, do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 580, §581 ods.

1 - 4, § 588, § 589 Občianskeho zákonníka ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe ktorého
mal preukázané, že žalobca a žalovaná v 1. rade boli podielovými spoluvlastníkmi každý v polovici
nehnuteľností zapísaných na Správe katastra T. na LV č. XXX v katastrálnom území T., ako parc. č.
248/19-zastavané plochy a nádvoria o výmere 45/3 m2, parc. č. 248/59 záhrady o výmere 347 m2 arodinného domu so sup. č. XX na parc. č. 248/19, ktoré predali kúpnou zmluvou zo dňa 20.07.2009 I.
D. a S. D. za dohodnutú kúpnu cenu 23.236,-eur so splatnosťou kúpnej ceny do 3 kalendárnych dní od
podpisu uvedenej zmluvy. Vychádzajúc z uvedenej zmluvy pripadajúca časť kúpnej ceny na žalobcu

predstavovala sumu 11.618,eura. Žalovaná v 1. rade poukázala na účet žalobcu dňa 22.2.2010 sumu
9.000 eur a zvyšnú časť kúpnej ceny 2.618 eur žalovaní napriek výzve žalobcu doteraz neuhradili.
Žalovaní sa bránili tým, že uvedenú časť kúpnej ceny nezaplatili žalobcovi preto, že ju použili na
úhradu dlhov , ktoré vznikli v súvislosti s predmetnou nehnuteľnosťou. Žalobca uznal a súhlasil so
započítaním jeho dlhu okolo 400 eur, čo sa prejavilo v tom, že žaloval vrátenie len sumy 2.200 eur

namiesto 2.618 eur. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom Krajského súdu v Nitre vysloveným
v zrušujúcom uznesení zo dňa 28.09.2012 č.k.7Co/201/2012-76, ktorým bol zrušený v poradí prvý
rozsudok Okresného súdu v Komárne č.k.15C/161/2011-55 zo dňa 03.04.2012, zameral dokazovanie
na preukázanie tvrdenia žalovaných, že z kúpnej ceny pripadajúcej na žalobcu, uhradili nedoplatky
spojené s nehnuteľnosťou ( vodné, stočné, elektrická energia, upratanie a odvoz odpadkov). Súd
vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaní uhradili v súvislosti s predmetnou nehnuteľnosťou náklady

na elektrickú energiu dňa 22.8.2008 v sume 5.440.- Sk (180,57 €) a dňa 27.3.2008 sumu 11.130.-
Sk (369,45 €). Ďalej zaplatili dňa 28.4.2008 sumu 848.- Sk (28,15 €) a dňa 31.8.2009 sumu 76,25
eura a sumu 47,37 eura ako vodné a stočné . Súd dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že
sumu 346.-eura ktorú žalovaní uvádzajú v súvislosti s odpratávaním odpadu z uvedenej nehnuteľnosti
a uprataním okolia, dostatočne v konaní nepreukázali. Svedok D. nevedel vo svojej výpovedi uviesť,

či obdržal za odvoz odpadu svojím traktorom sumu 5.000.-Sk a taktiež neboli relevantným spôsobom v
konaní preukázané výdavky za vykonanú prácu pre brigádnikov v sume 600.-Sk. Svedok I. B. vo svojej
výpovedi nevedel uviesť, či pracoval tri alebo štyri dni a taktiež nevedel vzhľadom na odstupu času
presne uviesť, akú odmenu za vykonanú prácu v súvislosti s upratovaním predmetnej nehnuteľnosti
dostal. D. mal za preukázané aj to, že žalovaní za žalobcu zaplatili exekútorovi sumu 100,58 eura,

nakoľko túto sumu bolo potrebné pri predaji nehnuteľnosti vyplatiť exekútorovi, aby bolo možné uvedenú
nehnuteľnosť predať a žalobca vo svojej výpovedi uznal, že žalovaní túto dlžobu za neho vyplatili.
Zároveňsúdzapočítalzaplatenúsumuzaelektrickúenergiudňa27.3.2008vsume369,45eura,nakoľko
v uvedenej nehnuteľnosti nikto iný ako žalobca a jeho družka v rozhodnom období nebývali a túto
nehnuteľnosť žalobcovia neužívali. Súd dospel k záveru, že nedoplatok za elektrickú energiu spôsobil

žalobca so svojou družkou pri užívaním nehnuteľnosti v rozhodnom období. Súd ďalej započítal aj sumu
90,28 eura, ktorá predstavuje 1 zo zaplatenej faktúry za elektrickú energiu dňa 22.8.2008, ktorá bola
uhradená vo výške 5.440.-Sk (180,57 eura). Súd zarátal polovicu z tejto vyplatenej sumy, nakoľko po
27.3.2008 uvedenú nehnuteľnosť už nikto neužíval, a preto žalobca spolu so žalovanou v 1. rade ako
podielový spoluvlastníci znášajú náklady rovným dielom. Taktiež pri vyplatení faktúr za spotrebovanú

vodu dňa 28.4.2008 v sume 28,15 eura a dňa 31.8.2009 v sume 76,25 eura sú povinní znášať tieto
náklady obaja spoluvlastníci rovnakým dielom a preto započítal aj sumu 38,125 eura (76,25 : 2=38,125 )
a sumu 14,075 eura (28,15 : 2 = 14,075 ). Vodné a stočné bolo vyplatené v sume 47,37 eura a z tejto
sumy súd zarátal na dlh žalobcu sumu 23,685 eura (47,37 €:2=23,685 €). Súd mal za preukázané,
že celkovo žalovaní zaplatili za žalobcu sumu 636,20 eura ( 369,45 + 90,285 + 100,58 + 14,075 +

38,125 + 23,685 ) o ktorú boli oprávnení zaplatiť žalobcovi z kúpnej ceny menej, nie však celú žalovanú
sumu, preto súd po započítaní pohľadávky žalovaných voči žalovanej pohľadávke žalobcu, zaviazal
žalovaných zaplatiť žalobcovi zvyšok kúpnej ceny vo výške 1.918,80 eura ( 2.618 - 636,20 eura). Pretože
sa žalovaní po výzve žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy dostali do omeškania, súd priznal žalobcovi
podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka aj úroky z omeškania, vo výške určenej podľa § 3 nariadenia vlády

č. 85/ 1995 Z.z. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP a vzhľadom na čiastočný
úspech žalobcu v konaní mu priznal náhradu trov podľa pomeru úspechu v konaní.
2.1 Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcom výroku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v 1.a
2. rade a proti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
Žalovaní v odvolaní uviedli, že dlh žalobcu a jeho družky za elektrinu a vodu, súd delil na polovicu

hoci oni v tejto nehnuteľnosti nebývali ani ju inak neužívali. Nesúhlasili ani s tým, aby sa podieľali v
polovici na nákladoch za odvoz smetí, ktoré tam zostali po odsťahovaní sa družky žalobcu z predmetnej
nehnuteľnosti . Fotodokumentácia potvrdzuje, koľko tam bolo odpadu , ktorý museli dať odviesť, s čím
mali náklady 340 eur, ale súd ich neuznal, lebo nemajú žiadne faktúry. Žalovaná v 1. rade ďalej uviedla,
že nemá z čoho zaplatiť trovy, pretože je nezamestnaná, nepoberá žiadnu podporu a žalobca by si mal

sám znášať náklady jeho právneho zástupcu.
2.2 Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie proti výroku o trovách konania a žiadal tento výrok
zmenil tak, aby súd zaviazal žalovaných nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 923,19
eura a zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 99,33 eura. Namietal, že súdsíce vychádzal zo správne určenej výšky trov 1151,69 eura, ale nesprávne vypočítal pomer úspechu
žalobcu k predmetu sporu . Žalobca žaloval 2.200 eur a nie 2.168 eur a potom jeho úspech vo veci v
sume 1.981,80 eura predstavuje pomer úspechu v rozsahu 90,08% a neúspech 9,92%, teda celkovo je

pomer úspechu žalobcu vo výške 80,16%, čo predstavuje sumu trov právneho zastúpenia 923,19 eura.
3.Žalobcavpísomnomvyjadreníkodvolaniužalovaných,navrhol rozsudoksúduprvejinštancievcelom
rozsahu potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalovaní sa bránia tým, že
oni dom neužívali a preto by sa nemali podieľať na vzniknutých dlhoch. Avšak ani žalobca nehnuteľnosť
neužíval ( bol vo výkone trestu odňatia slobody) a vzhľadom na predmet sporu je irelevantné užívanie

nehnuteľnosti, pretože žalovaní nezaplatili žalobcovi celú kúpnu cenu , ktorá mu patrí. Žalovaní nemali
záujem vec riešiť, preto bol nútený podať žalobu a v konaní vzhľadom na výsledok sporu má nárok aj
na náhradu trov konania.

4. Občiansky súdny poriadok bol dňom 1. júla 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“). Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie
vydal ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní už za
účinnosti nového procesného predpisu , postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Preto odvolací súd v rozhodovacom procese aplikoval už

ustanovenia CSP.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok
v napadnutom vyhovujúcom výroku bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením

rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP ( výroky o čiastočnom zamietnutí
žaloby a o poplatkovej povinnosti žalovaných neboli odvolaním napadnuté a nadobudli právoplatnosť)
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku, ktorým bola žalovaným uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.981,80 eura s príslušenstvom je vecne správny a dostatočne

odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať
tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí.
6. Na dôvažok odvolací súd dodáva, že predmetom tohto konania je doplatenie kúpnej ceny žalobcovi
za predaj nehnuteľnosti žalovanými. Žalobca bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti so
žalovanou v 1. rade, každý v podiele polovica k celku. Žalovaná v 1. rade a žalobca v zastúpení

žalovaným v 2. rade ako predávajúci predali nehnuteľnosť kúpnou zmluvou dňa 20.07.2009 za
kúpnu cenu 23.236 eura, z ktorej pre každého z podielových spoluvlastníkov ( žalobcu a žalovanú v 1.
rade) pripadla z kúpnej ceny suma 11.618 eur. Žalobcovia, ktorí ako predávajúci prevzali kúpnu cenu,
žalobcovi nezaplatili celú na neho pripadajúcu kúpnu cenu 11.618 eur, ale len sumu 9.000 eur, preto
sa žalobca domáhal zaplatenia jej zvyšku. Po právnej stránke sa žalovaní na úkor žalobcu bezdôvodne

obohatili, pretože si ponechali zvyšok kúpnej ceny patriacej žalobcovi bez právneho dôvodu ( § 451
ods. 2 Obč. zákonníka) a preto sú povinní mu toto obohatenie vydať ( § 451 ods. 1 Obč. zákonníka).
Žalovaní nepopreli, že žalobcovi nevyplatila celú kúpnu cenu, bránili sa však tým, že za žalobcu uhradili
dlhy, ktoré si započítali a preto mu nie sú ochotný nič zaplatiť. Spornou zostala otázka aké dlhy žalovaní
zaplatili, v ktorom období a kto bol povinní tieto dlhy hradiť. V konaní bolo na žalovaných, aby preukázali,

čo za žalobcu uhradili a či si mohli tieto sumy započítať a nevyplatiť žalobcovi , ktorému preukázateľne
neuhradili celú kúpnu cenu. Žalovaní uniesli dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení len
čiastočne a súd prvej inštancie im započítal len sumu 636,20 eura ako dlh žalobcu, ktorý za neho
uhradili a zvyšok žalovanej sumy zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi, pretože v tejto časti dôkazné
bremeno neuniesli. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvého stupňa stotožnil. Na upresnenie

len dodáva, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaní nevyplatili žalobcovi z kúpnej ceny
sumu 2.618 eur, žalobca podal žalobu len na zaplatenie sumy 2.200 eur z dôvodu, že rozdiel ( 418
eur) uznal ako jeho dlh, ktorý za neho žalovaní zaplatili, ale nevedel konkretizovať o aký dlh išlo.
Rozsudkom zo dňa 03.04.2012 č.k. 15C/161/2011-55 ( v poradí prvým) súd prvej inštancie vyhovel
žalobevčastizaplateniasumy2.166,52euraspríslušenstvomavozvyšku(33,28euraspríslušenstvom

žalobu zamietol. Odvolací súd tento rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie len vo vyhovujúcom
výroku a v zamietajúcom zostal rozsudok právoplatný. Preto v ďalšom konaní bola predmetom sporu
už len suma 2.166,52 eura s príslušenstvom, o ktorej súd rozhodol v poradí druhým rozsudkom zo dňa
6.3.2014 č.k.15C/161/2011-140 tak, že žalovaných zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.981,80 eura spríslušenstvom a vo zvyšku ( 184,72 eura) žalobu zamietol a tento výrok zostal právoplatný. V konečnom
dôsledku zo žalovanej sumy 2.200 eur, boli žalovaní zaviazaný žalobcovi zaplatiť 1981,80 eura a vo
zvyšku 218,20 eura bola žaloba právoplatne zamietnutá ( 33,48 + 184,72).

7.Odvolanieprávnehozástupcužalobcuprotivýrokuotrováchkonaniaodvolacísúdpodľa§386písm.b/
CSP odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou z dôvodu, že právny zástupca žalobcu
sa po vyhlásení napadnutého rozsudku vzdal práva na podanie odvolania ( v spise na č.l. 131) . Podľa
355 ods. 1 CSP ( § 201 OSP) je odvolanie prípustné proti rozsudku súdu prvej inštancie, ale len vtedy,
ak to zákon nevylučuje. V tomto prípade však zákon podľa § 368 CSP( § 218 písm. b/ OSP) vylučuje

podať odvolanie strane sporu , ktorá sa odvolania vzdala. Rovnaká právna úprava platila aj v čase ,
kedy právny zástupca žalobcu urobil tento úkon ( za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku ), preto
jeho odvolanie odmietol.

8. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a vyslovil, že v
odvolacom konaní vo veci samej úspešný žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O

výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).