Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. marec 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/102/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210202729
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4210202729.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.

Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Verejné prístavy a. s., Prístavná 10,
821 09 Bratislava, IČO: 36 856 541, v konaní zastúpený: ADVOKÁCIA, s. r. o., Hollého 10, 949 01 Nitra,
IČO: 36 854 107, proti žalovanému: BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k. s., Námestie Martina
Benku 10, 811 07 Bratislava, IČO: 36 669 415, správca konkurznej podstaty úpadcu DUNAJ PETROL
TRADE, a. s. v konkurze, Záhradnícka 16, 945 01 Komárno, IČO: 36 527 319, v konaní zastúpený: AK
MS s. r. o., Galandova 3, 811 06 Bratislava, IČO: 47 237 767, o zaplatenie príslušenstva pohľadávky
týkajúceho sa istiny 294.881,43 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.

k. 5Cb/260/2010-478 zo dňa 19.03.2013 v znení opravného uznesenia č. k. 5Cb/260/2010-521 zo dňa
04.07.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/260/2010-478 zo dňa 19.03.2013 v znení
opravného uznesenia č. k. 5Cb/260/2010-521 zo dňa 04.07.2013 v zamietajúcej časti úrokov
z omeškania m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške
10,00 % p. a. zo sumy 31.171,84 eura od 26.01.2009 do zaplatenia,
10,00 % p. a. zo sumy 23.844,47 eura od 26.01.2009 do zaplatenia,

10,00 % p. a. zo sumy 23.165,58 eura od 26.01.2009 do zaplatenia,
9,25 % p. a. zo sumy 31.171,84 eura od 28.04.2009 do zaplatenia,
9,25 % p. a. zo sumy 23.844,47 eura od 28.04.2009 do zaplatenia,
9,25 % p. a. zo sumy 23.165,58 eura od 28.04.2009 do zaplatenia,
9,00 % p. a. zo sumy 31.171,84 eura od 21.07.2009 do zaplatenia,
9,00 % p. a. zo sumy 23.844,47 eura od 21.07.2009 do zaplatenia,

9,00 % p. a. zo sumy 23.165,58 eura od 21.07.2009 do zaplatenia,
9,00 % p. a. zo sumy 24.056,45 eura od 27.10.2009 do zaplatenia,
9,00 % p. a. zo sumy 18.401,64 eura od 27.10.2009 do zaplatenia,
9,00 % p. a. zo sumy 17.877,67 eura od 27.10.2009 do zaplatenia,
v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno napadnutým rozsudkom návrh žalobcu o zaplatenie 294.881,43 eura
s príslušenstvom zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 498.912,14 eura spríslušenstvom špecifikovanom vo výroku tohto rozsudku a náhradu trov konania v sume 56.686,74 eura
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku prvoinštančný súd uviedol, že žalobca svoj návrh odôvodnil

tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu Štátna plavebná správa Bratislava a žalovaným došlo k
uzatvoreniu nájomnej zmluvy č. 15/2006 zo dňa 15.06.2006 v znení dodatku č. 1 zo dňa 31.03.2008,
ďalej nájomnej zmluvy č. 12/2006 zo dňa 15.06.2006, v znení dodatku č. 1 zo dňa 31.03.2008, nájomnej
zmluvy č. 8/2006 zo dňa 28.04.2006, v znení dodatku č. 1 zo dňa 15.06.2006 a dodatku č. 2 zo dňa
31.03.2008.

Predmetom nájmu boli nehnuteľnosti špecifikované v článku 2 citovaných nájomných zmlúv. Výška
nájomného a spôsob jeho platby boli dohodnuté v článku 4 citovaných nájomných zmlúv. Na základe
uvedeného právneho titulu vystavil žalobca žalovanému faktúry, ktorými fakturoval nájomné v zmysle
uvedených zmlúv, ktoré však žalovaný neuhradil. Nedoplatok žalovaného titulom nezaplateného nájmu
z nájomnej zmluvy č. 8/2006 je 117.571,97 eura, nedoplatok žalovaného titulom nezaplateného nájmu
z nájomnej zmluvy č. 12/2006 je 89.935,05 eura a nedoplatok žalovaného titulom nezaplateného nájmu

z nájomnej zmluvy č. 15/2006 predstavuje sumu 87.374,41 eura. Celkový dlh žalovaného takto činí
294.881,43 eura. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania, žalobca si súčasne uplatnil i zákonné úroky
z omeškania.

3. Súd prvej inštancie vydal vo veci platobný rozkaz pod číslom 4Rob/76/2010-107, proti ktorému podal

žalovaný v zákonnej lehote odpor. Uviedol v ňom, že predmet nájmu jednotlivých nájomných zmlúv
nemohol na účel nájmu bez vlastného zavinenia použiť. V ďalšej časti poukázal na to, že zo
strany žalobcu došlo k odstúpeniu od citovaných nájomných zmlúv. Žalovaný s odstúpením nesúhlasil a
podal návrh na príslušný Okresný súd Bratislava II o určenie neplatnosti odstúpenia zo strany žalobcu.
Uvedené konanie sa vedie pod číslom 9C/35/2010.

4. Právna zástupkyňa žalovaného na ústnom pojednávaní zotrvala na dôvodoch svojho písomného
odporu. Poukázala na to, že prvotné nájomné zmluvy boli uzatvorené ešte v roku 2001 s právnym
predchodcom žalobcu, kde príslušné ministerstvo udelilo predbežný súhlas na vybudovanie prekladiska.

Následne boli uzatvorené nové nájomné zmluvy v spojení s dodatkami, kde došlo k zmene
prenajímateľa, a to na žalobcu. Žalovaný v septembri 2006 požiadal Stavebný úrad Bratislava - mestská
časť Ružinov o začatie konania o územné rozhodnutie a následne o konanie na umiestnenie stavby
- stavebné povolenie. Stavebný úrad doteraz konanie neprerušil, ani nijako nerozhodol. Ako dôvod
nerozhodnutia, resp. nevyhovenia žiadosti žalovaného stavebným úradom bolo písomné stanovisko

ministra pána P. ktorý vyslovil nesúhlas s vydaním stavebného povolenia. Vzhľadom na to, že v
osobe žalobcu ide o obchodnú spoločnosť založenú rozhodnutím príslušného ministra - teda štátnu
akciovú spoločnosť a vrcholný predstaviteľ príslušného ministerstva minister pán P. vzhľadom na jeho
písomné stanovisko znemožnil žalovanému užívať prenajaté nehnuteľnosti, žalovaný zastáva názor,
že bez svojho zavinenia nemohol užívať predmet nájmu, preto žalobcovi neprislúcha ani nájomné.

5. Zo strany žalovaného dňom 24.09.2012 bol do konania 5Cb/260/2010 podaný vzájomný návrh, v
ktorom žalovaný žiadal, aby súd návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol a súčasne uložil žalobcovi
povinnosť zaplatiť žalovanému 498.912,14 eura so zákonným úrokom z omeškania od splatnosti
jednotlivých čiastkových istín až do skutočného zaplatenia.
6. Žalovaný svoj vzájomný návrh voči žalobcovi uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko

prijímanie nájomného zo strany žalobcu po dobu, kým žalovaný predmet nájmu užívať bez vlastného
zavinenia nemohol, považoval žalovaný za výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, ako i v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Výšku
bezdôvodného obohatenia žalovaný ustálil v sume prijatých plnení titulom nájomného za obdobie roku
2006 až 2008 z nájomných zmlúv č. 8/2006 a 12/2006.

7. Prvoinštančný súd vo veci vykonal dokazovanie, na základe ktorého mal za preukázané, že v danom
prípade nárok žalobcu na zaplatenie nájomného je nedôvodný. Súd v prvom rade poukázal na
platne uzatvorený záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi konania založený nájomnou zmluvou č.
15/2006, nájomnou zmluvou č. 12/2006 a nájomnou zmluvou č. 8/2006 medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným. Uvedené záväzkovo-právne vzťahy majú zákonom požadované podstatné

náležitosti platného záväzkovo-právneho vzťahu. V ďalšej časti však vzhľadom na námietku žalovaného
týkajúcu sa nemožnosti užívania prenajatej veci dohodnutým spôsobom súd skúmal, či sú splnené
všetky podmienky, resp. či žalovaný svoju dôkaznú povinnosť v súlade s ustanovením § 120 OSP splnil.8. Zo zisteného skutkového stavu bolo preukázané, že v predmetnom prípade nájomca (žalovaný)
uzatvoril nájomné zmluvy komplexne za účelom vykonávania svojich podnikateľských aktivít. Z
dohodnutého účelu jednotlivých zmlúv vyplýva, že prenajaté pozemky tvoriace predmet jednotlivých

nájomných zmlúv mali slúžiť vodnej doprave a ďalším obslužným činnostiam súvisiacich s vodnou
dopravou a činnosti nájomcu, a to na výstavbu prekladiska potravinárskych produktov (tekutých tovarov)
a jeho následné prevádzkovanie aj ako verejného prekladiska. Tejto skutočnosti nasvedčovala i samotná
doba nájmu, ako i predbežný súhlas vtedajšieho ministra DPaT SR, ktorý udelil predbežný súhlas s
vybudovaním - výstavbou prekladiska potravinárskych produktov. Za týmto účelom bolo potrebné na

strane žalovaného dosiahnuť svojim konaním územné rozhodnutie, následne stavebné povolenie na
výstavbu prekladiska tekutých substrátov, ktorý účel v čase
uzatvorenia nájomnej zmluvy ešte neexistoval. Z predložených listinných dôkazov týkajúcich sa
príslušného stavebného úradu m. č. Bratislava - Ružinov vyplýva, že zo strany žalovaného bol
podaný návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby (Prekladisko tekutých substrátov
- Verejný prístav Bratislava). Zo strany žalovaného boli predložené všetky potrebné dokumentácie

i súhlasné stanoviská dotknutých orgánov na umiestnenie stavby, ktoré ani nebolo v rozpore s
platnou koncepciou rozvoja vodnej dopravy SR. Dôsledkom splnenia týchto povinností bolo i vydanie
rozhodnutia o umiestnení stavby, proti ktorému podala odvolanie Slovenská plavba a prístavy a. s.
ako nadriadený orgán prenajímateľa pozemkov. Dôsledkom podaného odvolania nadriadený orgán
príslušného stavebného úradu, a to Krajský stavebný úrad v Bratislave prvoinštančné rozhodnutie zrušil

avecvrátilsprávnemuorgánunanovéprejednaniearozhodnutie.Príslušnýsprávnyorgánostalnečinný
a nevydal žiadne rozhodnutie až do dňa 06.07.2011, kedy stavebný úrad územné konanie o umiestnenie
stavby prerušil a súčasne vyzval žalovaného, aby v lehote 30 dní doplnil návrh o vydanie súhlasného
stanoviska ministra DPaT SR, inak konanie zastaví. Dňom 05.10.2011 bolo stavebným úradom vydané
rozhodnutie o zastavení konania.

9. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný vykonal všetku potrebnú súčinnosť za účelom dosiahnutia
platného územného rozhodnutia potrebného na výstavbu prekladiska tekutých substrátov v súlade
s účelom nájmu, avšak zamýšľaný cieľ sa bez zavinenia žalovaného nezavŕšil z dôvodu nevydania
stavebného povolenia príslušným stavebným úradom.

10. Napriek tejto skutočnosti zo strany žalovaného došlo k priebežnému plateniu nájomného do doby
posledného štvrťroka roku 2008. Od uvedeného dátumu žalovaný už nájomné neplatil.
11. Súd poznamenal, že v danom prípade od momentu uzatvorenia nájomnej zmluvy do doby
posledného štvrťroka roku 2008 zo strany žalovaného došlo k zaplateniu nájomného za všetky tri
nájomné zmluvy i napriek skutočnosti, že predmet nájmu neužíval.

12. Ďalej súd vzhľadom na námietku žalovaného skúmal, či v danom prípade sú splnené zákonné
podmienky § 673 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého nájomca nie je povinný platiť nájomné,
pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom, alebo
ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci. Súd bol toho názoru, že v
danom prípade ide o právo nájomcu vyplývajúce priamo zo zákona bez toho, aby ho musel nájomca

u prenajímateľa akýmkoľvek osobitným spôsobom
uplatniť. V danom prípade žalovaný nebol o právo neplatiť nájomné povinný požiadať, na rozdiel od
práva na odpustenie, alebo poskytnutia zľavy z nájomného, ktoré vzniká pri nájme, kde bol po uzavretí
nájomnej zmluvy predmet nájmu spôsobilý na dohodnutý účel. Právo nezaplatiť nájomné teda nie je
potrebné žiadnym spôsobom uplatniť, a preto ani nezaniká po uplynutí prekluzívnej lehoty uvedenej v

ustanovení § 657 Občianskeho zákonníka. Inštitút odpustenia (zľavy na nájomnom) nemožno zameniť
s existenciou povinnosti platiť nájomné podľa § 673 Občianskeho zákonníka, ak predmet nájmu nie je
spôsobilý na dohodnutý účel užívania od čias uzavretia nájomnej zmluvy.

13. Žalovaný prenajaté nehnuteľnosti v súlade s uzatvorenými nájomnými zmluvami mohol užívať

iba na dohodnuté užívanie, a to len na výstavbu prekladiska potravinárskych produktov (tekutých
tovarov) a jeho následné prevádzkovanie aj ako verejného prekladiska. Dohodnutý spôsob užívania
predmetu nájmu bol objektívne nemožný od uzatvorenia nájomnej zmluvy, nakoľko predmet nájmu nebol
spôsobilý na dohodnuté užívanie až do času, kedy by bolo vydané právoplatné rozhodnutie o umiestnení
stavby prekladiska potravinárskych produktov (tekutých tovarov) v územnom konaní. V rámci stavby

prekladiska tekutých substrátov by malo dôjsť k vybudovaniu nehnuteľností - stavieb slúžiacich k činnosti
žalovaného tvoriaci predmet jeho podnikateľskej činnosti. Žalovaný predmet nájmu - pozemky nemohol
užívať už ani v čase uzatvorenia nájomných zmlúv na predmet jeho činnosti slúžiaci vodnej doprave a
iným činnostiam s ňou súvisiacich. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v danom prípade ide o nespôsobilosťpredmetu nájmu na dohodnuté užívanie, riešené ustanovením § 664 Občianskeho zákonníka ako
porušenie povinností prenajímateľa z nájomného vzťahu. Dôsledkom toho nie je dodatočná nemožnosť
plnenia, ani zánik záväzku, ale vznik zodpovednosti za porušenie zmluvných povinností. Vznik právnych

účinkov nájmu môže byť dohodnutý na neskorší čas ako je čas uzavretia nájomnej zmluvy. Objektívne
možnosť naplnenia vzniku spôsobilosti predmetu nájmu na dohodnuté plnenie teda nie je vylúčená.
Účel nájmu určený jednotlivými nájomnými zmluvami by mohol byť naplnený až od okamihu, kedy
by v danom prípade príslušný stavebný úrad v rámci územného konania vydal právoplatné územné
rozhodnutie o umiestnení stavby. Do toho času nájomca predmet nájomných zmlúv nemohol užívať na

dohodnuté užívanie, nakoľko pozemky boli nespôsobilé. Tento stav existoval už od momentu samotného
uzatvorenia jednotlivých nájomných zmlúv. Ustanovenie § 673 Občianskeho zákonníka určuje ako
zákonnú podmienku zániku povinnosti platiť nájomné existenciu takých vád prenajatej veci, v dôsledku
ktorých nájomca v predmetnom prípade nemohol prenajatú vec užívať spôsobom
dohodnutým v nájomnej zmluve od účinnosti nájomnej zmluvy a ak vady prenajatej veci, pre ktoré
nemôže predmet nájmu užívať sám nespôsobil. Nemožnosť užívania predmetu nájmu na dohodnutý

účel (nespôsobilosť predmetu nájmu na dohodnuté užívanie) bola priamo viazaná na priebeh a výsledok
územného konania, ale nepochybne vznikla a trvala od momentu uzavretia nájomnej zmluvy. Žalovaný
mal snahu odstrániť nemožnosť užívania predmetu nájmu na dohodnutý účel a riadne predložil k návrhu
na vydanie územného rozhodnutia všetky potrebné doklady a dokumentáciu, na základe čoho bolo dňa
05.05.2006 vydané rozhodnutie o umiestnení stavby. Skutočnosti, že Krajský stavebný úrad následne

po podanom odvolaní nadriadeného orgánu žalobcu - prenajímateľa zrušil rozhodnutie o
umiestnení stavby a v novom konaní minister pán O. zaslal stavebnému úradu nesúhlasné stanovisko
s umiestnením stavby a ten bol ďalej niekoľko rokov nečinný, čo žalovaný nemohol žiadnym spôsobom
ovplyvniť. Z vyššie uvedeného vyplýva, že sám žalovaný nespôsobil nemožnosť užívania predmetu
nájmu na dohodnutý účel, preto nemôže niesť za daný stav zodpovednosť. V predmetnom prípade

vzniká nárok nájomcu z dôvodu objektívnej nemožnosti plnenia nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Vzhľadom na charakter nemožnosti užívania predmetu nájmu dohodnutým spôsobom mal
súd za to, že v danom prípade v prospech žalovaného nebolo umožnené ani obmedzené užívanie
predmetu nájmu, preto súd ustálil, že v danom prípade nevznikla povinnosť žalovaného platiť nájomné
zo zákona.

14. V ďalšej časti súd skúmal, či samotné platenie nájomného zo strany nájomcu z citovaných
nájomných zmlúv je v súlade s dobrými mravmi, resp. so zásadami poctivého obchodného styku. V
rozpore s dobrými mravmi je právny úkon, ktorý nezodpovedá mravným zásadám, prípade kultúrnym a
spoločenským normám, ktoré sú všeobecne prijímané spoločnosťou a vytvárajú tak všeobecnú mienku

o tom, čo je spoločnosťou akceptovateľné a požadované ako poctivé konanie. Vychádzajúc z vyššie
uvedeného súd dospel k záveru, že prijímanie nájomného prenajímateľom od nájomcu za nespôsobilý
predmet nájmu, ktorý neužíval a objektívne nemohol užívať, je spoločensky neakceptovateľné a
nepoctivé, teda je v rozpore sa dobrými mravmi.
15. Súd tiež dospel k záveru, že samotný prenajímateľ, žalobca, o nespôsobilosti predmetu nájmu

na dohodnuté užívanie v súlade s jediným dohodnutým účelom vedomosť mal, nakoľko MDaT SR
- zriaďovateľ, zmenil pôvodné súhlasné stanovisko na nesúhlasné a s výstavbou prekladiska
potravinárskych produktov, tekutých tovarov a jeho následné
prevádzkovanie aj ako verejného prekladiska nesúhlasil. Dôsledkom nesúhlasného stanoviska
príslušného ministerstva s príslušným stavebným úradom stavebné povolenie na umiestnenie stavby

vydané nebolo, resp. konanie bolo prerušené a následne zastavené. Nakoľko súhlas s uzavretím
nájomných zmlúv dávalo prenajímateľovi práve príslušné ministerstvo, ktoré neskôr ako prenajímateľov
priamo nadriadený štátny orgán zmenilo svoje záväzné stanovisko a s výstavbou prejavil nesúhlas,
súd mal za to, že prenajímateľ ako priamo podriadený príslušnému ministerstvu mal vedomosť o
nespôsobilosti predmetu nájmu na užívanie v súlade s jediným dohodnutým účelom. Vychádzajúc

z článku 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, nesmie byť vlastnícke právo zneužité na ujmu práv
druhých, alebo v rozpore so zákonom chránenými záujmami. Objektívne právo predpokladá, že výkon
subjektívneho práva smeruje k cieľu sledovaného právnou normou, nesmie mať však za následok ujmu
na strane druhej strany, ak je v rozpore s právnym pravidlom upravených v § 3 Občianskeho zákonníka.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že požadovanie platenia nájomného
prenajímateľom a súčasne jeho vedomosť o nespôsobilosti predmetu nájmu na užívanie dohodnutým
spôsobom treba považovať za výkon práva v obchodnom vzťahu, ktorý je v rozpore so zásadami
poctivých obchodných vzťahov.17. Keďže zo strany žalovaného nedošlo k užívaniu predmetu nájomných zmlúv dojednaných na
dohodnutý účel, žalovanému nevznikla povinnosť platiť nájomné za objektívne nespôsobilý predmet
nájmu na dohodnuté užívanie, preto súd návrh žalobcu na zaplatenie nájomného zamietol.

18. V ďalšej časti sa súd zaoberal vzájomným návrhom žalovaného voči žalobcovi, ktorý sa týkal
vydania bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom základe, že prijaté plnenia zo strany žalovaného
v prospech žalobcu titulom zaplateného nájomného je v rozpore s dobrými mravmi a ako taký v súlade
s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého neplatný právny úkon, ktorý svojim
obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, je

bezdôvodným obohatením na strane žalobcu. Žalovaný doteraz zaplatené istiny titulom nájomného
vyúčtoval za tri nájomné zmluvy v celkovej sume 498.912,14 eura. Vzhľadom na to, že súd
vzhliadol dôvodnosť bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu, súd uložil povinnosť žalobcovi
zaplatiť vyššie uvedenú istinu priamo žalovanému. Žalovaný si súčasne uplatnil i zákonné úroky z
omeškania od momentu prijatia finančných prostriedkov zo strany žalovaného v prospech žalobcu až
do skutočného zaplatenia. Vyššie uvedené zákonné úroky z omeškania sú v súlade s ustanovením §

369 ods. 1 účinného do 15.01.2009, preto súd uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť i zákonné úroky z
omeškania od nasledujúceho dňa po splatnosti až do skutočného zaplatenia.

19.Zprávnehohľadiskasúdvecposúdilpodľa§663-§665,§671,§673,§675,§3,§451Občianskeho
zákonníka a § 261, § 265 a § 369 Obchodného zákonníka.

20. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalovanému
ich priznal v celkovej sume 56.686,74 eura z titulu súdnych poplatkov a trov právneho zastúpenia
žalovaného.
21. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom,
nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolateľa

účelom nájmu v jednotlivých zmluvách bolo ich užívanie na výkon podnikateľskej činnosti žalovaného
ako nájomcu v zmysle výpisu z obchodného registra a vo vzťahu k nájomnej zmluve 8/2006 i na výstavbu
a následne prevádzkovanie prekladiska potravinárskych produktov a tekutých tovarov ako verejného
prekladiska. Pozemky mali slúžiť vodnej doprave a ďalším obslužným činnostiam. Dohodnutý spôsob
užívania prenajatých nehnuteľností bol dohodnutý platne, pričom zodpovedal podmienkam, stavu a

polohe prenajatých nehnuteľností, ako i predmetu činnosti žalovaného zapísaným v
obchodnom registri. Žalovaný v každej z uzavretých zmlúv vyslovene vyhlásil, že sa oboznámil so
stavom prenajatých nehnuteľností, s týmto ich stavom súhlasí a v tomto stave ich bez výhrad preberá,
čo potvrdil i v odovzdávacom a preberacom protokole. K nerealizovaniu investičných
akcií žalovaného došlo z dôvodu nesplnenia podmienok na vydanie územného rozhodnutia zo strany

žalovaného,ktorýknávrhunavydanieúzemnéhorozhodnutianedoložilstavebnýmúradompožadovanú
prílohu. Z tohto dôvodu bolo konanie zastavené a nie z dôvodov spočívajúcich na strane žalobcu.
Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka, žalobca nesúhlasil s jeho aplikáciou
prvoinštančným súdom na daný skutkový stav. Prijímanie nájomného žalobcom ako prenajímateľom
v súlade s uzavretou nájomnou zmluvou nie je totiž možné považovať za bezdôvodné obohatenie a

za úkon v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako i platenie nájomného zo strany žalovaného a jeho
prijímanie zo strany žalobcu bolo plnením na základe platného právneho dôvodu, a to nájomných zmlúv.
Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že ani v jednom z prípadov vzniku bezdôvodného obohatenia
predpokladaných v ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka v predmetnom prípade nedošlo.
Žalobca je toho názoru,

že žalovaný si svoje eventuálne právo na zľavu alebo odpustenie nájomného mal uplatniť u žalobcu
bez zbytočného odkladu, najneskôr však v 6-mesačnej lehote odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam
toto právo zakladajúcim. Neuplatnením práva v prekluzívnej lehote toto právo žalovanému zaniklo.
V podanom odvolaní žalobca z opatrnosti vzniesol námietku premlčania, a to vo vzťahu k všetkým
plneniam prijatých od žalovaného odo dňa uzavretia nájomných zmlúv do dňa 05.03.2008. Súčasne

poukázal i na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Žiadal preto alternatívne rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. napadnutý rozsudok zmeniť a
žalobe vyhovieť a vzájomný návrh žalovaného zamietnuť. Podaním zo dňa 23.05.2014 doplnil žalobca
odvolanie z dôvodu, že dňa 26.04.2013 došlo medzi účastníkmi konania k uzavretiu dohody o urovnaní,
kde sa zmluvné strany vyslovene dohodli, že dňom jej záväzkovo-právnej účinnosti nájomné zmluvy a

vzťahy nimi založené zanikajú a tým dochádza k ukončeniu nájomných vzťahov vyplývajúcich z
týchto nájomných zmlúv dohodou.22. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý s poukazom na ustanovenie § 673
Občianskeho zákonníka zastával názor, že právo neplatiť nájomné existuje priamo zo zákona, a to bez
toho, aby ho musel nájomca u prenajímateľa akýmkoľvek osobitným spôsobom uplatniť. Pokiaľ teda

zanikla povinnosť platiť nájomné, nie je daný žiaden dôvod na to, aby nájomca uplatňoval právo na
odpustenie nájomného, ani iné obdobné právo. V ostatnom sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozsudku.
23. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 15Cob/195/2013-624 zo dňa
28.10.2014 tak, že rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/260/2010-478 zo dňa 19.03.2013 v

znení opravného uznesenia č. k. 5Cb/260/2010-521 zo dňa 04.07.2013 v zamietajúcej časti zmenil tak,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 294.881,43 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,00
% p. a. zo sumy 31.171,84 eura od 26.01.2009 do zaplatenia, 10,00 % p. a. zo sumy 23.844,47 eura
od 26.01.2009 do zaplatenia,10,00 % p. a. zo sumy 23.165,58 eura od 26.01.2009 do zaplatenia, 9,25
% p. a. zo sumy 31.171,84 eura od 28.04.2009 do zaplatenia, 9,25 % p. a. zo sumy 23.844,47 eura od
28.04.2009 do zaplatenia, 9,25 % p. a. zo sumy 23.165,58 eura od 28.04.2009 do zaplatenia, 9,00 %

p. a. zo sumy 31.171,84 eura od 21.07.2009 do zaplatenia, 9,00 % p. a. zo sumy 23.844,47 eura od
21.07.2009 do zaplatenia, 9,00 % p. a. zo sumy 23.165,58 eura od 21.07.2009 do zaplatenia, 9,00
% p. a. zo sumy 24.056,45 eura od 27.10.2009 do zaplatenia, 9,00 % p. a. zo sumy 18.401,64 eura
od 27.10.2009 do zaplatenia, 9,00 % p. a. zo sumy
17.877,67 eura od 27.10.2009 do zaplatenia (I. výrok). V časti uloženia povinnosti žalobcovi zaplatiť

žalovanému 498.912,14 eura s príslušenstvom odvolací súd napadnutý rozsudok v znení opravného
uznesenia zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (II. výrok). O trovách konania
si odvolací súd vymienil rozhodnúť do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (III. výrok),
pričom tak urobil uznesením č. k. 15Cob/195/2013-641 zo dňa 28.11.2014, v ktorom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu náhradu trov prvostupňového konania

vo výške 25.270,28 eura, titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 17.692,50 eura a trov
právneho zastúpenia vo výške 7.577,78 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (I. výrok).
Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 19.465,22 eura, titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške
17.692,50 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 1.772,72 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia (II. výrok). Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2014.

24. Proti rozsudku odvolacieho súdu č. k. 15Cob/195/2013-624 zo dňa 28.10.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 03.11.2014, podal žalovaný v zákonnej lehote dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozsudkom č. k. 3Obdo/20/2015-702 zo dňa 26.04.2016 dovolanie žalovaného proti

napadnutému rozsudku v časti, ktorou odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k.
5Cb/260/2010-478 zo dňa 19.03.2013 v znení opravného uznesenia č. k. 5Cb/260/2010-521 zo dňa
04.07.2013 zmenil tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 297.881,43 eura, zamietol (I.
výrok). V časti, v ktorej odvolací súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Komárno
č. k. 5Cb/260/2010-478 zo dňa 19.03.2013 v znení opravného uznesenia č. k. 5Cb/260/2010-521 zo

dňa 04.07.2013 tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania, dovolací súd rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie (II. výrok). Dovolanie
žalovaného voči napadnutému rozsudku, ktorým odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno
č. k. 5Cb/260/2010-478 zo dňa 19.03.2013 v znení opravného uznesenia č. k. 5Cb/260/2010-521
zo dňa 04.07.2013 v časti uloženia povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovanému sumu 498.912,14 eura

zrušil, dovolací súd odmietol (III. výrok). Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň zrušil uznesenie
odvolacieho súdu č. k. 15Cob/195/2013-641 zo dňa 28.11.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako
vyplýva z odôvodnenia predmetného rozsudku dovolacieho súdu, k zrušeniu rozsudku odvolacieho súdu
v časti úroku z omeškania došlo z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, a keďže s týmto výrokom súvisí
aj rozhodnutie

o trovách konania, bolo potrebné aj uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo o trovách rozhodnuté,
ako nesprávne zrušiť.
25. V intenciách zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Krajský súd v Nitre
ako odvolací súd opätovne prejednal vec v časti žalobcom napadnutého príslušenstva pohľadávky

týkajúceho sa právoplatne priznanej istiny vo výške 294.881,43 eura (§ 379, § 380 Civilného sporového
poriadku - ďalej len CSP) a rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP s tým, že miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil vopred v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3 CSP).26. Rozsudok bol vyhlásený dňa 07.03.2017.

27. Predmetom odvolacieho konania teda zostal len nárok žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia úroku
z omeškania týkajúceho sa právoplatne priznanej istiny vo výške 294.881,43 eura a trov konania. Ako
už odvolací súd vo svojom zmeňujúcom rozsudku č. k. 15Cob/195/2013-624 zo dňa 28.10.2014 uviedol,
podľa nájomnej zmluvy č. 8/2006 zo dňa 28.04.2006 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 15.06.2006 a
dodatku č. 2 zo dňa 31.03.2008 žalobca ako prenajímateľ prenechal žalovanému ako nájomcovi do

užívania pozemky zapísané na LV č. XXX. k. ú. B. o celkovej výmere XXXXX mX. Žalovaný prehlásil,
že sa oboznámil so stavom prenajatých pozemkov a v tomto stave ich bez výhrad preberá. Časť
prenajatých pozemkov môže žalovaný užívať na výstavbu prekladiska potravinárskych produktov a
jeho následné prevádzkovanie aj ako verejného prekladiska. Žalovaný je oprávnený uskutočňovať
na prenajatom pozemku stavbu prekladiska potravinárskych produktov len so súhlasom Ministerstva
dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (ďalej len MDPT SR). Ďalšiu časť pozemkov mohol žalovaný

užívať na výstavbu prekladiska tekutých tovarov a jeho následné prevádzkovanie aj ako verejného
prekladiska len so súhlasom MDPT SR. Súhlas MDPT SR č. 1585/1586-202/2001 zo dňa 20.12.2001 je
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Zo stanoviska tohto orgánu na č. l. 69 vyplýva, že ide len o predbežný
súhlas s umiestnením stavieb vo väzbe na uzatvorenie nájomných zmlúv na predmetných
pozemkoch. Pred realizáciou výstavby mal žalovaný predložiť štúdiu uvedených stavieb na definitívne

rozhodnutievydaniasúhlasunarealizáciuvýstavbyprekladiskapotravinárskychproduktovaprekladiska
minerálnych olejov. Ďalej v čl. III. bola zmluva doplnená o bod 3, podľa ktorého bol žalovaný okrem
činností uvedených v bode 1. a 2. tohto článku oprávnený
vykonávať aj ďalšie činnosti zodpovedajúce predmetom činnosti žalovaného zapísaným v
obchodnom registri, ktoré slúžia vodnej doprave a ďalším obslužným činnostiam súvisiacich s vodnou

dopravou a činnosťami žalovaného. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01.05.2006 do
30.04.2056 s tým, že jej podpísaním končí platnosť predchádzajúcej nájomnej zmluvy č. 38/2001 a
č. 39/2001 spolu s ich dodatkami č. 1. a 2. Prenajaté pozemky boli žalovaným bez výhrad prevzaté
zápisom o odovzdaní a prevzatí predmetu nájmu zo dňa 28.04.2006. Z nájomnej zmluvy č. 12/2006 zo
dňa 15.06.2006 a jej dodatku č. 1 zo dňa 31.03.2008 vyplýva, že žalobca prenechal žalovanému do

užívaniapozemkyzapísanénaLVč.XXXk.ú.B.ocelkovejvýmereXXXXXm2.Žalovanýprehlásil,žesa
oboznámil s ich stavom a v tomto stave ich bez výhrad preberá. Na prenajatých pozemkoch je oprávnený
vykonávať činnosti zodpovedajúce predmetom činnosti žalovaného zapísaným v obchodnom registri.
Pozemky majú slúžiť vodnej doprave a ďalším obslužným činnostiam súvisiacich s vodnou dopravou
a činnosťami žalovaného. Dočasnú stavbu možno na prenajatom pozemku zriadiť len so súhlasom

MDPT SR. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu od 15.06.2006 do 14.06.2056. Predmetné pozemky
prevzal žalovaný bez výhrad zápisnične dňa 15.06.2006. Podľa nájomnej zmluvy č. 15/2006 zo dňa
15.06.2006 a jej dodatku č. 1 zo dňa 31.03.2008 žalobca prenechal žalovanému do užívania pozemky
a stavby zapísané na LV č. XXXX k. ú. W., pozemky o celkovej výmere XXXXX m2 a stavby o
výmere XXXXX m2. Žalovaný prehlásil, že sa oboznámil so stavom prenajímaných pozemkov a stavieb

a v tomto stave ich bez výhrad preberá. Stavby a budovy spadajú do stavebnej uzávery, t. j. nemožno
na nich stavať a závažne rekonštruovať objekty, stavať prístavby, nadstavby, drobné stavby a malú
architektúru. Možno robiť len základnú údržbu. Stavby sú v schátralom stave a bez ich rekonštrukcie
nie sú v užívateľnom stave. Žalovaný musí dodržať rozhodnutie o stavebnej uzávere, môže robiť na
budovách sanačnú údržbu v zmysle stavebnej uzávery. Na prenajatých pozemkoch je žalovaný

oprávnený vykonávať činnosti zodpovedajúce predmetom činnosti žalovaného zapísaným v obchodnom
registri. Pozemky majú slúžiť vodnej doprave a ďalším obslužným činnostiam súvisiacich s vodnou
dopravou a činnosťami žalovaného, ktorý má právo užívať kotolne a vyrábať tepelnú a
elektrickú energiu, ako i výskumnú a vývojovú činnosť v oblasti energetiky. Podpísaním tejto zmluvy
končí platnosť nájomnej zmluvy č. 17/2005 zo dňa 18.01.2006. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú

od 15.06.2006 do 14.06.2056. Predmetné nehnuteľnosti boli bez výhrad žalovaným zápisnične prevzaté
dňa 15.06.2006.

28. Z obsahu uvedených nájomných zmlúv v znení ich dodatkov vyplýva, že stav prenajatých pozemkov
a stavieb bol žalovanému od začiatku známy a z tohto dôvodu prenajaté nehnuteľnosti bez výhrad

zápisnične prevzal. Na prenajatých nehnuteľnostiach bol žalovaný oprávnený vykonávať činnosti podľa
predmetu jeho činnosti zapísanom v obchodnom registri. Okrem toho mal právo užívať kotolne
a vyrábať tepelnú a elektrickú energiu, vykonávať výskumnú a vývojovú činnosť v oblasti energetiky.
V súvislosti s realizáciou zámeru žalovaného - výstavba prekladiska potravinárskychproduktov a minerálnych olejov, žalovaný vedel, že zo strany MDPT SR má daný len predbežný
súhlas s umiestnením stavieb a že pred samotnou realizáciou výstavby bude musieť predložiť tomuto
orgánu štúdiu uvedených stavieb na definitívne rozhodnutie vydania súhlasu na realizáciu výstavby

prekladiska. Skutočnosť, že si následne žalovaný nedokázal vybaviť na stavebnom úrade územné
rozhodnutie a stavebné povolenie, nemôže byť na ťarchu žalobcu, ktorý tento stav nespôsobil. V ďalšej
nájomnej zmluve bol žalovaný upozornený, že prenajaté stavby a budovy spadajú do stavebnej
uzávery a teda na nich nie je možné stavať a ich závažne rekonštruovať a že tieto stavby sú v schátralom
stave a bez ich rekonštrukcie nie sú v užívateľnom stave. Žalovaný sa naviac zaviazal

dodržať rozhodnutie o stavebnej uzávere. I napriek týmto skutočnostiam však žalovaný príslušné
nájomné zmluvy so žalobcom uzatvoril. Predmetné nájomné zmluvy žalovaný uzatvoril na základe už
predtým uzavretých nájomných zmlúv, t. j. faktický stav predmetných nehnuteľností na základe následne
uzavretých nájomných zmlúv mu bol známy. Toto všetko viedlo odvolací súd k záveru, že predmet
nájmu bol spôsobilý na dohodnuté užívanie v zmysle § 664 Občianskeho zákonníka. Žalovanému
teda podľa § 671 Občianskeho zákonníka vznikla povinnosť platiť nájomné podľa zmluvy. V priebehu

konaniažalovanývyplatenúvýškunájomnéhonerozporoval.Žalovanýdokoncasvojzáväzokvyplývajúci
z predmetných nájomných zmlúv uznal, čo vyplýva z obsahu jeho listu zo dňa 13.11.2009 na č. l. 145.
Vychádzajúc zo znenia § 323 Obchodného zákonníka platí vyvrátiteľná právna domnienka o tom, že
tento záväzok žalovaného v čase jeho uznania trval, pričom žalovaný nepreukázal opak.
29. Podľa čl. 3 bod 3 dodatku č. 2 zo dňa 31.03.2008 k nájomnej zmluve č. 8/2006, článok IV. „Nájomné

a spôsob platenia“ sa bod 2 ods. 2.1 ruší v plnom rozsahu a nahrádza nasledovným znením: 2.1.
Nájomné bude nájomca platiť od 01.02.2008 štvrťročne vopred na základe fakturácie prenajímateľa v
sume 789.145,- Sk (26.194,82 eura) + DPH.
30. Podľa čl. IV bod 2.2 nájomnej zmluvy č. 8/2006 zo dňa 28.04.2006, prenajímateľ zašle nájomcovi
faktúru do 15-teho dňa nasledujúceho po začatí štvrťroka.

31. Podľa čl. IV bod 2.3 nájomnej zmluvy č. 8/2006 zo dňa 28.04.2006, faktúra je splatná do 14 dní odo
dňa doručenia nájomcovi. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že faktúra bola nájomcovi doručená tretí
deň po odoslaní.
32. Podľa čl. IV bod 2.4 nájomnej zmluvy č. 8/2006 zo dňa 28.04.2006, ak bude nájomca v omeškaní
s platením faktúry, je prenajímateľ oprávnený požadovať od nájomcu úrok z omeškania vo výške 0,05

% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
33. Faktúrou č. 12009025 zo dňa 12.01.2009 vyúčtoval žalobca žalovanému nájomné za obdobie
1-3/2009 vo výške 31.171,84 eura s DPH, splatnou dňa 25.01.2009, faktúrou č. 12009067 zo dňa
14.04.2009 nájomné za obdobie 4-6/2009 vo výške 31.171,84 eura s DPH, splatnou dňa 27.04.2009,
faktúrou č. 12009102 zo dňa 06.07.2009 nájomné za obdobie 7-9/2009 vo výške 31.171,84

eura s DPH, splatnou dňa 20.07.2009 a faktúrou č. 12009132 zo dňa 12.10.2009 nájomné za obdobie
10-12/2009 vo výške 31.171,85 eura s DPH, splatnou dňa 26.10.2009. Ani jednu z vystavených faktúr
žalovaný neuhradil. Dobropisom č. DF 72010001, splatným dňa 22.01.2010, žalobca dobropisoval
žalovanému sumu 7.115,40 eura s DPH, čím sa jeho nedoplatok na faktúre č. 12009132 v zmysle
dohody o započítaní pohľadávok zo dňa 11.01.2010 znížil na sumu 24.056,45 eura. Celkový nedoplatok

vyplývajúci z nájomnej zmluvy č. 8/2006 tak predstavuje 117.571,97 eura.
34. Podľa čl. 3 bod 3 dodatku č. 1 zo dňa 31.03.2008 k nájomnej zmluve č. 12/2006, článok IV. „Nájomné
a spôsob platenia“ sa bod 2 ods. 2.1 ruší v plnom rozsahu a nahrádza nasledovným znením: 2.1.
Nájomné bude nájomca platiť od 01.02.2008 na základe fakturácie prenajímateľa štvrťročne vopred v
sume 603.645,50 Sk + DPH za 1., 2. a 3. štvrťrok a v sume 603.646,50 Sk + DPH za 4. štvrťrok.

35. Podľa čl. IV bod 2.2 nájomnej zmluvy č. 12/2006 zo dňa 15.06.2006, prenajímateľ zašle nájomcovi
faktúru do 20-teho dňa nasledujúceho po začatí štvrťroka.
36. Podľa čl. IV bod 2.3 nájomnej zmluvy č. 12/2006 zo dňa 15.06.2006, faktúra je splatná do 14 dní
odo dňa doručenia nájomcovi. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že faktúra bola nájomcovi doručená
tretí deň po odoslaní.

37. Podľa čl. IV bod 2.4 nájomnej zmluvy č. 12/2006 zo dňa 15.06.2006, ak bude nájomca v omeškaní
s platením faktúry, je prenajímateľ oprávnený požadovať od nájomcu úrok z omeškania vo výške 0,05
% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
38. Faktúrou č. 12009029 zo dňa 12.01.2009 vyúčtoval žalobca žalovanému nájomné za obdobie
1-3/2009 vo výške 23.844,47 eura s DPH, splatnou dňa 25.01.2009, faktúrou č. 12009071 zo dňa

14.04.2009 nájomné za obdobie 4-6/2009 vo výške 23.844,47 eura s DPH, splatnou dňa 27.04.2009,
faktúrou č. 12009105 zo dňa 06.07.2009 nájomné za obdobie 7-9/2009 vo výške 23.844,47
eura s DPH, splatnou dňa 20.07.2009 a faktúrou č. 12009135 zo dňa 12.10.2009 nájomné za obdobie
10-12/2009 vo výške 23.844,46 eura s DPH, splatnou dňa 26.10.2009. Ani jednu z vystavených faktúržalovaný neuhradil. Dobropisom č. DF 72010002, splatným dňa 22.01.2010, žalobca dobropisoval
žalovanému sumu 5.442,82 eura s DPH, čím sa jeho nedoplatok na faktúre č. 12009135 v zmysle
dohody o započítaní pohľadávok zo dňa 11.01.2010 znížil na sumu 18.401,64 eura. Celkový nedoplatok

vyplývajúci z nájomnej zmluvy č. 12/2006 tak predstavuje 89.935,05 eura.
39. Podľa čl. 3 bod 3 dodatku č. 1 zo dňa 31.03.2008 k nájomnej zmluve č. 15/2006, článok IV. „Nájomné
a spôsob platenia“ sa bod 2 ods. 2.1 ruší v plnom rozsahu a nahrádza nasledovným znením: 2.1.
Nájomné bude nájomca platiť od 01.02.2008 vopred na základe fakturácie prenajímateľa štvrťročnými
splátkami v sume 586.458,50 Sk + DPH za 1., 2. a 3. štvrťrok a v sume 586.459,50 Sk + DPH za 4.

štvrťrok.
40. Podľa čl. IV bod 2.2 nájomnej zmluvy č. 15/2006 zo dňa 15.06.2006, prenajímateľ zašle nájomcovi
faktúru do 20-teho dňa nasledujúceho po začatí štvrťroka.
41. Podľa čl. IV bod 2.3 nájomnej zmluvy č. 15/2006 zo dňa 15.06.2006, faktúra je splatná do 14 dní
odo dňa doručenia nájomcovi. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že faktúra bola nájomcovi doručená
tretí deň po odoslaní.

42. Podľa čl. IV bod 2.4 nájomnej zmluvy č. 15/2006 zo dňa 15.06.2006, ak bude nájomca v omeškaní
s platením faktúry, je prenajímateľ oprávnený požadovať od nájomcu úrok z omeškania vo výške 0,05
% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
43. Faktúrou č. 12009030 zo dňa 12.01.2009 vyúčtoval žalobca žalovanému nájomné za obdobie
1-3/2009 vo výške 23.165,58 eura s DPH, splatnou dňa 25.01.2009, faktúrou č. 12009072 zo dňa

14.04.2009 nájomné za obdobie 4-6/2009 vo výške 23.165,58 eura s DPH, splatnou dňa 27.04.2009,
faktúrou č. 12009106 zo dňa 06.07.2009 nájomné za obdobie
7-9/2009 vo výške 23.165,58 eura s DPH, splatnou dňa 20.07.2009 a faktúrou č. 12009136 zo dňa
12.10.2009 nájomné za obdobie 10-12/2009 vo výške 23.165,55 eura s DPH, splatnou dňa 26.10.2009.
Ani jednu z vystavených faktúr žalovaný neuhradil. Dobropisom č. DF 72010003, splatným dňa

22.01.2010, žalobca dobropisoval žalovanému sumu 5.287,88 eura s DPH, čím sa jeho nedoplatok
na faktúre č. 12009136 v zmysle dohody o započítaní pohľadávok zo dňa 11.01.2010 znížil na sumu
17.877,67eura.Celkovýnedoplatokvyplývajúciznájomnejzmluvyč.15/2006takpredstavuje87.374,41
eura.

44. Podľa § 369 ods. 1 veta prvá a druhá Obchodného zákonníka, v znení účinnom od 15.01.2009 do
31.01.2013,ak je dlžníkvomeškaní sosplnením peňažného záväzku alebojehočasti,jepovinnýplatiť
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté,
dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
45. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR š. 87/1995 Z. z., v znení účinnom od 01.01.2009 do 30.06.2010,

ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
46. Keďže žalovaný neuhradil dohodnuté nájomné v lehote splatnosti vyššie uvedených faktúr, dostal
sa do omeškania s plnením peňažného záväzku a je preto povinný platiť úroky z omeškania. Žalobca si

ich po zohľadnení vystavených dobropisov uplatnil v zákonnej výške, a to z jednotlivých vyúčtovaných
dlžných súm (23.844,47 eura, 23.165,58 eura, 31.171,84 eura, 23.844,47 eura, 23.165,58 eura,
31.171,84 eura, 23.844,47 eura, 23.165,58 eura, 24.056,45 eura, 18.401,64 eura a 17.877,67 eura)
odo dňa nasledujúceho po splatnosti vystavených faktúr až do zaplatenia. Keďže súčet úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky (ECB), platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. ku

dňu 26.01.2009 (2 % ročne + 8 % bodov podľa cit. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.),
predstavoval 10 %, ku dňu 28.04.2009 (1,25 % ročne + 8 % bodov podľa cit. § 3 ods. 1 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z.), predstavoval 9,25 % a ku dňu 21.07.2009 a 27.10.2009 (1 % ročne + 8 %
bodov podľa cit. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.), predstavoval 9 %, žalobca si úrok
z omeškania uplatnil v nižšej výške, než aký by mu v zmysle nájomných zmlúv prináležal, nakoľko

tento bol dohodnutý až vo výške 0,05 %
denne, v prepočte 18,25 % ročne (čl. IV bod 2.4 nájomných zmlúv č. 8/2006, č. 12/2006 a č. 15/2006).

47. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

48. Podľa § 216 ods. 2 CSP, súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany
domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného
predpisu.49. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho
potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
50. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
51. Keďže predmet tohto konania nemožno subsumovať pod cit. § 216 ods. 2 CSP a žalobca si
úrok z omeškania uplatnil od žalovaného v nižšej výške, než aký by mu prináležal, odvolací súd bol
žalobným petitom v tejto časti viazaný a s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti zmenil rozsudok
Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/260/2010-478 zo dňa 19.03.2013 v znení opravného uznesenia

č. k. 5Cb/260/2010-521 zo dňa 04.07.2013 v zamietajúcej časti úrokov z omeškania tak,
že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 10,00 % p. a. zo sumy
31.171,84 eura od 26.01.2009 do zaplatenia, 10,00 % p. a. zo sumy 23.844,47 eura od 26.01.2009 do
zaplatenia, 10,00 % p. a. zo sumy 23.165,58 eura od 26.01.2009 do zaplatenia, 9,25 % p. a. zo sumy
31.171,84 eura od 28.04.2009 do zaplatenia, 9,25 % p. a. zo sumy 23.844,47 eura od 28.04.2009 do
zaplatenia, 9,25 % p. a. zo sumy 23.165,58 eura od 28.04.2009 do zaplatenia, 9,00 % p. a. zo sumy

31.171,84 eura od 21.07.2009 do zaplatenia, 9,00 % p. a. zo sumy 23.844,47 eura od 21.07.2009 do
zaplatenia, 9,00 % p. a. zo sumy 23.165,58 eura od 21.07.2009 do zaplatenia, 9,00 % p. a. zo sumy
24.056,45 eura od 27.10.2009 do zaplatenia, 9,00 % p. a. zo sumy 18.401,64 eura od 27.10.2009 do
zaplatenia, 9,00 % p. a. zo sumy 17.877,67 eura od 27.10.2009 do zaplatenia, v lehote troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

52. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
53. Podľa § § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie.
54. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
55. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
56. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods.
1 a ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne
úspešnému žalobcovi ich náhradu proti žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
57. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.

2 CSP.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.